42 otázek a odpovědí, které vám pomohou pochopit dnešní světKniha bývalého slovenského premiéra a ekonoma Ľudovíta Ódora se stala nečekaným slovenským bestsellerem i přesto, že má více než 650 stran a obsahuje také mnoho vzorců a grafů. Provede vás však těmi nejdůležitějšími trendy současnosti a také budoucnosti. Nelekejte se! Také kvantová mechanika, HDP, rozdíly v příjmech, stárnutí populace, fungování počítačů nebo nekonečno se dají srozumitelně vysvětlit – máte-li vzdělání, zkušenosti, nadhled a humor, jako má Ľudovít Ódor.Na prahu další technologické revoluce, vážných následků klimatických změn a ve víru světových megatrendů, jako jsou stárnutí populace nebo deglobalizace, je totiž úplně jedno, zda někdo umí vyjmenovat průmyslová odvětví Hondurasu. Svět už dávno nekončí na hranici naší vesnice a k jeho pochopení už nestačí rozlišovat podmět a přísudek.Kniha je rozdělena do 42 kapitol a 9 okruhů: světové megatrendy, fungování vesmíru, biologický svět, rozum a cit, lidé a společnost, technologická revoluce, čísla a formy, fundovaný občan a spokojený život. Všechny kapitoly přitom spojuje přesvědčení, že zvídavost a poctivý vědecký přístup jsou dodnes nejlepší cestou k porozumění světu kolem nás. Prečítajte si ukážku z knihy. “Kniha Rychlokurz geniality je odborně fundovaná, ale zároveň má švih, spád a vtip. Autor dovede skvěle zjednodušovat, ale přitom nezkreslovat – a věřte mi, že to je velké umění. Podobné knihy bývají buď velmi obtížné k pochopení, nebo naopak povrchní a neužitečné. Ódor mezi těmito tyčkami jede bleskový obří slalom a vždy se udrží na trati. Dejte si tu jízdu s ním, nebudete litovat.”  Petr Koubský, Deník N„Před čtvrtstoletím, když maturovala moje dcera, jsem koupila roli balicího papíru a na zemi v obýváku jsme zpracovávaly dosažené poznatky o vesmíru, planetě, společnosti, člověku – proto, aby porozuměla světu. Mnohem zajímavější, přesnější a komplexnější je zpracování zásadních poznatků v roce 2022 optikou Ľudovíta Ódora. Knihu jsem přečetla jedním dechem a bylo by skvělé, kdyby měla čtenářů co nejvíce. Protože se nejen skvěle čte, ale díky vysvětlivkám, které nabízí, by se nám společně žilo mnohem lépe a příjemněji.“Iveta Radičová, bývalá premiérka, profesorka sociologie Slovenskú verziu knihy si môžete kúpiť TU

Keď sa koncom sedemdesiatych rokov zjavil v Bratislave mladý francúzsky intelektuál Etienne Cornevin, ktorý prišiel na Slovensko pomôcť nášmu školstvu šíriť a kultivovať výučbu francúzštiny, sotvakto tušil, že sa čoskoro výrazne zapojí do slovenského i českého výtvarného života. Presnejšie, do jeho neoficiálnej scény. Biografia Alexandra Balogha, blízkeho priateľa Etienna Cornevina, prináša pútavý príbeh človeka, ktorý sa podľa vlastných slov usiloval byť nielen filozofom, ale i teoretikom, historikom a kritikom výtvarného umenia, literárnym kritikom, básnikom, umelcom, humoristom, kurátorom, filmárom a vydavateľom. A tiež, ako zvykol s úsmevom vravieť, aj odborníkom na nedefinovateľné disciplíny. Už dávno vieme, že sa o to nielen usiloval, ale tým všetkým asi aj bol. Obraz Etienna Cornevina doplnili archívnymi fotografiami Eva Cisárová-Mináriková, Ladislav Čarný, Xénia Hoffmeisterová, Peter Procházka, Gabriela Albrecht Žiaková, rodina Filovcov a Marián Mudroch.Prečítajte si ukážku z knihy. Etienne Cornevin (26. júl 1950, Kamerun – 2. máj 2016, Châteauroux, Francúzsko) vyštudoval na Sorbonne filozofiu, no rovnako mal rád výtvarné umenie, a tak na jednej z parížskych univerzít prednášal teóriu a dejiny umenia. Skutočnosť, že témou jeho okolo 1200-stranovej habilitačnej práce na Université Paris Nanterre v roku 1989 boli osobnosti a estetika súčasného umenia v Československu, príliš neprekvapuje, veď v rokoch 1976 až 1988 žil na Slovensku. Najskôr v Prešove a potom desať rokov v Bratislave. O autorovi: Alexander Balogh (1946) po absolvovaní štúdia chémie pôsobil ako výskumný pracovník a pedagóg na Lekárskej fakulte UK. Neskôr pracoval v niekoľkých médiách a reklamnej agentúre, od roku 1993 do konca roku 2014 pôsobil v denníku SME, od roku 2015 je redaktorom kultúry Denníka N. Je autorom knihy Ján Langoš. Strážca pamäti (Cena Dominika Tatarku 2016), svojimi textami je zastúpený vo viacerých kolektívnych publikáciách a zborníkoch.

Mal dvadsaťštyri rokov, za sebou niekoľko osobných tragédií, dva úspešné romány a sľubne rozbehnutú kariéru reportéra. Vyzbrojený mimoriadnou vnímavosťou, literárnym talentom a schopnosťou zachovať si odstup bez straty súcitu vyrazil v roku 1946 do Nemecka, aby napísal sériu reportáží pre švédsky denník Expressen. Tak vznikla ojedinelá zbierka štylisticky vybrúsených reportáží, ktoré zachytávajú apokalyptickú atmosféru povojnového Nemecka – krajiny porazených, krajiny páchateľov, krajiny, ktorá sa rúca navonok aj vo vnútri. Dagerman sarkasticky popisuje absurdné denacifikačné súdy, prostredníctvom ktorých sa Nemci snažili vyrovnať s nacizmom, vysvetľuje triedne rozdelenie povojnového Nemecka, sugestívne a do detailov opisuje útrpné putovanie hladujúcich obyvateľov v preplnených vlakoch, život v pivniciach zaliatych vodou, v troskách rozbombardovaných miest. Vníma útrapy presídlencov a preživších z koncentračných táborov, no čo je ojedinelé, všíma si najmä utrpenie tých, u ktorých sa považuje za zaslúžené – bývalých nacistov, mladíkov, ktorí sami pred sebou aj pred súdom obhajujú svoj vstup do Hitlerjugend, predávajúcih sa nemeckých dievčat či správcu domu, ktorý udával svojich nájomníkov. Elfriede Jelinek, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, v predslove píše: „Učím sa od veľmi mladého muža, ktorý cestuje po rozbitom a vypálenom povojnovom Nemecku, od spisovatela Stiga Dagermana sa učím, čo znamená ‚bez hnevu a zaujatosti‘. Sine ira et studio. (...) Dagerman vracia hladujúcim a mrznúcim ľuďom tej doby slovo, na ktoré síce nemajú nárok, ale ktoré napriek tomu vyjadruje určitú pravdu.“ Nemecká jeseň je druhou knihou Stiga Dagermana preloženou do slovenčiny a vychádza v preklade Miroslava Zumríka.Prečítajte si ukážku z knihy.Michal Hvorecký o knihe a autoroviRozhovor s prekladateľom Miroslavom Zumríkom O autorovi: Stig Dagerman (1923 – 1954), vlastným menom Stig Halvard Andersson, vyrastal na statku u prarodičov – matka ho po narodení opustila. Po zavraždení starého otca a smrti starej matky sa odsťahoval do Štokholmu, vyštudoval históriu umenia a literatúru a stal sa kultúrnym redaktorom. Oženil sa s dcérou utečencov z nacistického Nemecka, ktorej tak pomohol získať švédske občianstvo. Celý jeho aktívny tvorivý život trval len necelé štyri roky, no za ten čas stihol napísať a vydať štyri romány, zbierku poviedok, reportážnu knihu a štyri drámy. V českom preklade vyšli romány Popálené dítě (Mot 2010), Had (Mot 2010) a reportáž Německý podzim (Mot 2013). Veľmi intenzívne vnímal situáciu povojnového sveta, ktorú zažil vo Švédsku a počas reportážnych ciest do Nemecka a Francúzska. Dagerman sa po rokoch intenzívnej práce ocitol v tvorivej, osobnej aj finančnej kríze, trpel depresiami, bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a aj napriek svojmu nespornému talentu a úspechu spáchal vo svojich 31 rokoch samovraždu. Miroslav Zumrík (1981), prekladateľ, vyštudoval filozofiu, škandinavistiku a literárnu vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Prekladá súčasnú nórsku prózu a literatúru faktu. Preložil niekoľko reportáží pre vydavateľstvo Absynt vrátane kníh Mariusza Szczygieła Gottland a Urob si raj a reportáže Dve sestry Åsne Seierstadovej. Pre vydavateľstvo Albatros preložil knihu Tove Alsterdalovej Podaj mi ruku či román Kjersti A. Skomsvoldovej Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia.Túto knihu si môžete kúpiť aj v elektronickej verzii.

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023. Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať. Martin M. Šimečka dostáva množstvo prívlastkov. Je známy ako jeden z najvýraznejších slovenských intelektuálov, ale tiež ako spisovateľ, disident, novinár, redaktor, komentátor, bežec, cestovateľ, tulák. Hovorí, že bol zakázaným autorom ešte predtým ako napísal prvú knihu. Časť roka trávi pravidelne na samote na Muránskej planine, časť roka medzi stredoeurópskou intelektuálnou elitou. Prečítajte si ukážku z knihy.Ján Štrasser (1946) Narodil sa 25. februára 1946 v Košiciach. Koncom šesťdesiatych rokov absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave štúdium ruského a slovenského jazyka a literatúry. Publikovať začal v polovici šesťdesiatych rokov, venoval sa poézii a literárnej kritike. Pôsobil v redakciách Mladej tvorby, Slovenských pohľadov a týždenníka Domino fórum. Vydal desať básnických zbierok, viacero kníh piesňových textov, literárnej publicistiky a esejistiky. Je známy aj ako prekladateľ z ruskej a v spolupráci s Petrom Zajacom z nemeckej literatúry (A. S. Puškin, N. V. Gogoľ, M. Bulgakov, Ľ. Ulická, V. Sorokin, B. Brecht, T. Bernhard, G. Benn a ďalší) a autor textov piesní v pôvodných a preložených muzikáloch (Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú, Jesus Christ Superstar, Bedári a ďalšie). V posledných rokoch sa venuje najmä knihám rozhovorov s popred- nými osobnosťami nášho kultúrneho a spoločenského života (M. Lasica, L. Chudík, E. Vášáryová, F. Mikloško, M. Bútora, I. Štrpka a ďalší). V knižnej edícii Denníka N mu vyšli knihy rozhovorov so Zuzanou Kronerovou Optimistka z presvedčenia (2019) a s Richardom Stankem Som Richard Stanke (2023). Martin M. Šimečka (1957) Patril do roku 1989 do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Napísal aj jednu z najpredávanejších kníh knižnej edície Denníka N Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a knihu Príbehy tuláka po Slovensku (2022). Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa, v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydala česká Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech).

Kto ste? Ste dáta o dátach. Ste sieťou spoločenských vzťahov. Ste mapou prepojení. Ako veľmi nás zaťažuje to, ako sa sledujeme? V prvých rokoch dvadsiateho prvého storočia všetci zhromažďujú digitálne informácie, no nikto nevie, ako ich triediť. Od roku 2000 bolo vytvorených a uložených viac dát ako za celé predchádzajúce dejiny ľudstva. Celkový súhrn poznania ľudstva od jeho začiatkov do roku 2003 by sa zmestil do 5 exabajtov.Americká novinárka a spisovateľka Kerry Howley prináša strhujúci príbeh spravodajskej špecialistky a whistleblowerky Reality Winnerovej, osamelej mladej ženy, ktorá ukryla štátne tajomstvá a dôverovala nesprávnym ľuďom. Po tom, ako vytlačila päť strán s utajenými informáciami, ktoré nikdy nemala vidieť, sa Reality ocitla vydaná na milosť silám, ktoré boli oveľa neľudskejšie, než si dokázala predstaviť. Autorka mapuje Winnerovej cestu z texaského vidieka do federálnej súdnej siene a odkrýva utajovaný svet, v ktorom figurujú John Walkera Lindh, Lady Gaga, Edward Snowden, záchranný pes či matka, ktorá urobí čokoľvek, aby dostala dcéru z väzenia. Kniha Pod dohľadom je fascinujúca púť zákutiami tieňového štátu, v ktorom sa všetko zaznamenáva a nič nie je sväté. Kerry Howley sa nebojí klásť otázky o tom, čo znamená žiť v modernom svete.Knihu preložila Andrea Tomová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Kerry Howley píše články pre časopis New York a je autorkou knihy Thrown, ktorá sa dostala do výberu redakcie denníka New York Times a bola vybraná do zoznamov najlepších kníh roka v časopisoch Time, Salon, Slate a mnohých ďalších. Jej práce sa objavili v publikáciách The Paris Review, Best American Sportswriting, The New York Times Magazine a Harper's. Je štipendistkou nadácie Lannan Foundation, získala magisterský titul MFA na Iowskej univerzite, kde do začiatku spolupráce pre časopis New York pôsobila ako odborná asistentka v renomovanom kurze písania literatúry faktu. Žije v Los Angeles. Napísali o knihe:„Napínavé a strhujúce čítanie o tom, čo sa ukrýva za oponou Ameriky, ktorú nepoznáme. Kerry Howley je bystrá, vtipná, hĺbavá a neoblomná sprievodkyňa, ktorej nič neunikne. Išla by som s ňou aj na kraj sveta.“ – Melissa Febos, spisovateľka„Mimoriadne provokatívny pohľad do zákulisia tajných služieb.“ – Kirkus„Zbožňujem túto knihu, hoci neviem presne povedať, o čom je. Prekypuje druhom podivnosti, ktorý nedokážem opísať. Kerry Howley je jedna z najlepších spisovateliek literatúry faktu a táto kniha dokazuje, že je vo vrcholnej forme. Závidím jej, ako píše.“ – Chris Hayes, spisovateľ

19.6.2023 je desiate výročie razie v Moldave nad Bodvou. Pri tejto príležitosti si môžete knihu Roky bezprávia kúpiť za symbolickú cenu.Podvečer devätnásteho júna 2013 vtrhlo do osady Budulovská v Moldave nad Bodvou viac ako šesť desiatok policajtov. Keď po polhodine odišli, zostali po nich zničené príbytky, vybité zuby a modriny po obuškoch na telách viac ako tridsiatich obyvateľov vrátane žien a detí. Policajti nenašli žiadnu hľadanú osobu ani ukradnuté veci.Razia nebola ojedinelá brutalitou ani výsledkom, ale tým, čo nasledovalo po nej. Obyvatelia sa totiž rozhodli brániť. Ich cesta za spravodlivosťou trvala osem rokov a do kauzy sa zapojili najvyšší štátni úradníci, Európsky súd pre ľudské práva aj elitní právnici. Ako sa však z poškodených mohli stať obvinení a z policajtov hrdinovia? Bol to len ďalší skutok, ktorý sa nestal? Kde sú korene absurdných rozhodnutí a trápnych vyhlásení štátnych úradníkov? Ako sa žije v Moldave nad Bodvou a akú šancu na spravodlivosť majú občania, ak sa proti nim spojí štátna moc?Môže sa niečo také stať aj nám a budeme sa vedieť štátnej moci ubrániť? Obľúbený publicista a prekladateľ Samo Marec s Veronikou Prušovou, ktorá sa ako reportérka roky venuje téme súdnictva, sa pri svojom pátraní neobmedzili len na rekonštrukciu udalostí z Moldavy a zo súdnych procesov. Vydali sa aj do hlbokej minulosti, aby pochopili a vysvetlili, kde sa tu Rómovia vlastne vzali a prečo je vzťah majority k nim taký rozporuplný - s pochopením pre obe strany.V knihe nájdete aj príbehy jednotlivých aktérov - Leonarda Horvátha, ktorému sa podarilo vymaniť z chudoby a dnes žije a pracuje v Nemecku, Milana Hudáka, ktorý získal ocenenie Biela vrana a založil Divadlo z chatrče, Ireny Matovej, z ktorej úradníci urobili necitlivým a nezákonným prístupom recidivistku. Ota Horvátha a Ireny Biháriovej, ktorých vzdelanie a prácu vždy zatieni farba ich pleti, či Lýdie Šuchovej, ktorá za práva poškodených dlhé roky neúnavne bojovala a stála aj pri zrode tejto knihy.„To, čo sa 19. júna 2013 stalo v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou, je totiž v prvom rade ukážkovým príkladom toho, ako sa všetky mocenské orgány štátu dokážu spojiť proti tým, ktorých majú brániť. Ako polícia, súdy aj politici dokážu konať vo vzájomnom súlade, ak majú proti sebe občanov, ktorí sa brániť nevedia.“O autoroch:Samuel Marec (1982) vyštudoval polonistiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a potom niekoľko rokov pracoval v reklamnej agentúre. Od roku 2008 píše blogy a články pre SME, Denník N, .týždeň a stal sa jedným z najčítanejších slovenských blogerov. Venuje sa prekladu kníh z poľštiny a angličtiny a napísal knihy This Is Hardcore (2013) a Futbal: Pravdivá história (2019).Veronika Prušová (1980) vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ešte počas štúdia spolupracovala s agentou SITA, v roku 2006 začala pracovať v denníku SME a odvtedy sa venuje problematike súdnictva. V roku 2014, po vstupe Penty spolu s časťou redakcie zo SME odišla a stála pri vzniku Denníka N. Naďalej sa venuje súdnictvu a často sa tak dostáva k prípadom ľudí, ktorí zažili neprávosť a majú pocit krivdy. S bývalým politickým komentátorom, poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej Mariánom Leškom napísala knihu Harabin: Zrodil ho Mečiar, vytiahol Fico, konkuruje Kotlebovi, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N v roku 2019. Za dôsledné a objektívne pokrývanie justície získala špeciálnu Novinársku cenu, Cenu zastavme korupciu za rok 2020. 

Everest už bol ústrednou témou mnohých kníh a filmov, ktoré rozprávali zvyčajne len o jednej konkrétnej tragédii alebo úspechu. Everest s ručením obmedzeným však zaznamenáva viaceré kľúčové momenty uplynulých štyroch desaťročí dobývania najvyššieho vrcholu sveta, pričom postupne ukazuje, že nejde o izolované epizódy, ale o dejové zvraty jedného súvislého, búrlivého príbehu. Odhaľuje, že moderné dejiny Everestu sú vo svojej podstate dejinami odvetvia komerčných expedícií.Každý, kto čítal knihu Jona Krakauera s názvom Do riedkeho vzduchu alebo videl fotografiu horolezcov stúpajúcich v rade na vrchol Everestu, si myslí, že o tomto štíte už vie takmer všetko. Ide o extrémne prostredie, v ktorom sa mnohí horolezci stávajú obeťami zlého počasia a nadmorskej výšky, ale aj o preplnenú a zničenú destináciu, kam si chodia bohatí klienti uspokojovať svoje ego, kŕmiť sociálne siete a zároveň zneužívať prácu Šerpov. Titul Everest s ručením obmedzeným vznikol na základe rozhovorov s viac ako stovkou západných horolezcov a šerpských horských vodcov, klientov, spisovateľov, filmárov a dokonca aj s hollywoodskym hercom. Will Cockrell predstavuje osobnosti, ktoré z hory urobili to, čím je dnes. Hoci sú dejiny Everestu plné tragédií a dramatických udalostí, autor prekračuje stereotypy a ponúka neobvyklý príbeh ľudí, ktorí plnia sny a posúvajú horolezectvo vpred.Will Cockrell je americký dobrodruh, spisovateľ, novinár a konzultant, spolupracovník časopisov ako Men’s Journal, Outside, Men’s Fitness a GQ. Za svoje články získal niekoľko ocenení od významných amerických novinárskych združení. Pracoval ako sprievodca a inštruktor outdoorových aktivít a téme Everestu sa venoval celú svoju kariéru, navštívil aj základný tábor v Nepále. Žije v Los Angeles s manželkou a dvomi dcérami. Viac informácií nájdete na jeho webovej stránke www.willcockrell.com.Titul preložila Zuzana Hrivňáková.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Napísali o knihe:„Na vrchole sveta je viac svetov, než si väčšina z nás uvedomuje. Sprievodcovský priemysel na Evereste má zvláštnu, komplikovanú históriu a Will Cockrell ju premenil na nestranný a pútavý príbeh. Je to kniha plná nezabudnuteľných postáv vo veľkolepom prostredí, ktoré je fyzicky aj morálne zradné.“ – William Finnegan, redaktor časopisu New Yorker„Hoci sa Mount Everest neustále dostáva na titulné stránky novín, existuje len veľmi málo pokusov objektívne zaznamenať jeho búrlivú históriu. Will Cockrell túto medzeru zapĺňa pútavým rozprávaním a poskytuje kaleidoskopický pohľad, ktorý zohľadňuje mnoho rôznych perspektív – najdôležitejšiu z nich má miestny šerpský sprievodca, ktorý nazýva Himaláje domovom. Či už uvažujete o pokuse o výstup na najvyšší vrchol sveta, alebo ste len turista, ktorý sa snaží pochopiť zložitú dynamiku moderného priemyslu v Himalájach, kniha Everest s ručením obmedzeným by mala byť povinným čítaním. – Freddie Wilkinson, profesionálny horolezec