Na jeseň roku 1930 hrabal Will Durant lístie na dvore svojho domu. Zrazu k nemu pristúpil dobre oblečený muž a tichým hlasom mu oznámil, že spácha samovraždu, ak mu slávny filozof nedá rozumný dôvod, prečo ďalej žiť. Durant nemal čas na dlhé filozofovanie, no urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby neznámemu mužovi vrátil chuť do života.Stretnutie so zúfalým neznámym ho však prenasledovalo aj ďalej. Durant sa preto rozhodol osloviť stovku popredných osobností a vyzval ich, aby odpovedali nielen na základnú otázku o zmysle života, ale aby opísali aj to, ako konkrétne oni sami nachádzajú zmysel, cieľ a naplnenie vo svojej vlastnej každodennosti. Z ich odpovedí a vlastných úvah nakoniec zostavil knihu s názvom O zmysle života, ktorá vyšla v roku 1932. Keďže nemala žiadnu reklamu, tento malý klenot sa dostal len k hŕstke čitateľov a zachovalo sa len minimum jeho výtlačkov.Dnes sa toto silné dielo o nesmierne dôležitej téme dostáva do rúk novej generácii čitateľov a čitateliek. Willovi Durantovi odpísali mnohé inšpiratívne osobnosti z oblasti umenia, politiky, náboženstva či vedy, medzi nimi spisovatelia, filozofi, duchovní, univerzitní profesori, psychológovia, štátnici, väzeň, nositeľ Nobelovej ceny, ale aj tri zaujímavé ženy. Napriek ich odlišnosti a aj tomu, aké rozdielne životy žili, v ich postrehoch vnímame spoločnú niť. Tá odhaľuje hlboké puto medzi ľuďmi, ktorí zmysel života nielen hľadajú, ale ho aj skutočne nachádzajú.Knihu preložil Michal Lipták.Prečítajte si ukážku z knihy.Will Durant (1885 – 1981) bol uznávaný americký spisovateľ, historik a filozof, ktorý zasvätil svoj život popularizácii vedy a filozofie. Preslávil sa najmä monumentálnym jedenásťzväzkovým dielom Príbeh civilizácie (The Story of Civilization), na ktorom vyše štyri desaťročia pracoval spolu so svojou manželkou Ariel a za ktoré v roku 1968 získal prestížnu Pulitzerovu cenu. Durant mal výnimočný dar písať o zložitých myšlienkach zrozumiteľným, ľudským a pútavým jazykom. Veril, že filozofia nemá byť zatvorená v akademických vežiach, ale má slúžiť obyčajným ľuďom ako kompas pri hľadaní lepšieho a zmysluplnejšieho života.

Na jeseň roku 1930 hrabal Will Durant lístie na dvore svojho domu. Zrazu k nemu pristúpil dobre oblečený muž a tichým hlasom mu oznámil, že spácha samovraždu, ak mu slávny filozof nedá rozumný dôvod, prečo ďalej žiť. Durant nemal čas na dlhé filozofovanie, no urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby neznámemu mužovi vrátil chuť do života.Stretnutie so zúfalým neznámym ho však prenasledovalo aj ďalej. Durant sa preto rozhodol osloviť stovku popredných osobností a vyzval ich, aby odpovedali nielen na základnú otázku o zmysle života, ale aby opísali aj to, ako konkrétne oni sami nachádzajú zmysel, cieľ a naplnenie vo svojej vlastnej každodennosti. Z ich odpovedí a vlastných úvah nakoniec zostavil knihu s názvom O zmysle života, ktorá vyšla v roku 1932. Keďže nemala žiadnu reklamu, tento malý klenot sa dostal len k hŕstke čitateľov a zachovalo sa len minimum jeho výtlačkov.Dnes sa toto silné dielo o nesmierne dôležitej téme dostáva do rúk novej generácii čitateľov a čitateliek. Willovi Durantovi odpísali mnohé inšpiratívne osobnosti z oblasti umenia, politiky, náboženstva či vedy, medzi nimi spisovatelia, filozofi, duchovní, univerzitní profesori, psychológovia, štátnici, väzeň, nositeľ Nobelovej ceny, ale aj tri zaujímavé ženy. Napriek ich odlišnosti a aj tomu, aké rozdielne životy žili, v ich postrehoch vnímame spoločnú niť. Tá odhaľuje hlboké puto medzi ľuďmi, ktorí zmysel života nielen hľadajú, ale ho aj skutočne nachádzajú.Knihu preložil Michal Lipták.Prečítajte si ukážku z knihy.Will Durant (1885 – 1981) bol uznávaný americký spisovateľ, historik a filozof, ktorý zasvätil svoj život popularizácii vedy a filozofie. Preslávil sa najmä monumentálnym jedenásťzväzkovým dielom Príbeh civilizácie (The Story of Civilization), na ktorom vyše štyri desaťročia pracoval spolu so svojou manželkou Ariel a za ktoré v roku 1968 získal prestížnu Pulitzerovu cenu. Durant mal výnimočný dar písať o zložitých myšlienkach zrozumiteľným, ľudským a pútavým jazykom. Veril, že filozofia nemá byť zatvorená v akademických vežiach, ale má slúžiť obyčajným ľuďom ako kompas pri hľadaní lepšieho a zmysluplnejšieho života.

Čo nás bolí, keď nás bolí hlava? Čo sa deje v mozgu, keď spíme, meditujeme, športujeme alebo keď sme zamilovaní? Aké chemické procesy prebiehajú počas depresívnej epizódy, sexuálneho aktu alebo epileptického záchvatu? A je možné ich ovplyvniť?Mozog nie je len zhluk malých sivých buniek, ale komplexná a komplikovaná štruktúra, v ktorej sa tvoria a zanikajú synapsie, neuróny, nervové dráhy, rôzne bunky, molekuly či aminokyseliny. Tento mix ovplyvňuje naše každodenné prežívanie – lásku, sex, spánok, rovnováhu, náladu, bolesť či smútok.Popredná slovenská neurobiologička Dominika Fričová prináša príklady z bežného života a zrozumiteľne vysvetľuje, čo sa v takých chvíľach deje v našom mozgu. Ponúka aj rady, ako fungovanie mozgu zlepšovať a čo robiť v krízových situáciách.MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD., je neurobiologička, ktorá sa venuje výskumu mozgu a neurodegeneratívnych ochorení, najmä Parkinsonovej choroby. Pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde vedie výskum zameraný na pochopenie mechanizmov, ktoré stoja za poškodením neurónov. Počas svojej kariéry pôsobila na viacerých zahraničných pracoviskách vrátane prestížnej kliniky Mayo v USA. Vo svojej práci prepája špičkový výskum s popularizáciou vedy a snaží sa približovať fungovanie mozgu zrozumiteľným spôsobom. Verí, že porozumenie mozgu môže zmeniť spôsob, akým vnímame svoje emócie, ako sa rozhodujeme, a to, akí sme.

Vypredaná kniha Stopy stredoveku je opäť dostupná!Historička Daniela Dvořáková hovorí, že by nechcela žiť v stredoveku, možno práve preto, že vie o tomto období tak veľa. Rozhovory, ktoré s ňou viedli Denisa Gura Doričová a Tomáš Gális, sa zameriavajú na obdobie neskorého stredoveku na našom území - v Uhorsku -, teda na záver 14. storočia a 15. storočie, a viac než dejinami udalostí a vojen sa zaoberajú dejinami každodennosti a ľudských príbehov. Kniha Stopy stredoveku čitateľovi sprístupňuje život vtedajších ľudí z rozličných spoločenských vrstiev. Vystupujú v nej panovníci, duchovenstvo, mešťania, šľachta, vzdelanci, lekári, roľníci i poddaní. Muži, ženy i deti. Rozpráva o ich každodenných zvykoch a činnostiach, o zvieratách, ktoré im robili spoločnosť, o krajine, v ktorej plynuli ich dni, o hraniciach a mapách, o cestovaní, jedle, zdraví, výchove či o počasí.Vysvetľuje, prečo niektoré mýty o stredoveku nie sú pravdivé, pripomína jeho prínos, pomenúva nedostatky, ale aj porovnáva možnosti vtedajšej spoločnosti s dneškom. Prameňov z tohto obdobia je oproti predchádzajúcim storočiam viac a historička bádala v okolitých krajinách aj vo vatikánskych archívoch. Z fragmentov ľudských osudov poskladala sčasti verný obraz, sčasti jeho interpretáciu a napokon porozprávala aj o sebe a o tom, ako stredovek prirodzene i zázračne ovplyvňuje jej život a svetonázor.„Stredovek založil celú modernú spoločnosť. V stredoveku vznikol štát, mesto, národ, univerzity alebo aj banky so svojimi nástrojmi ako pôžičky či hypotéky. Ale aj množstvo ďalších, dnes samozrejmých vecí: mlynské koleso, stroj, hodina a hodinky pohybujúce sa prostredníctvom ozubeného prevodu, kniha, vidlička...“Daniela Dvořáková sa špecializuje na neskorostredoveké dejiny Uhorského kráľovstva, aristokraciu, dvorskú kultúru, postavenie ženy v stredovekej spoločnosti, každodenný život hradnej šľachty, zoohistóriu a stredoveké pramene. Pôsobí ako vedecká pracovníčka v Historickom ústave SAV v Bratislave a venuje sa vydavateľskej činnosti v rodinnom Vydavateľstve Rak. Jej knihy vychádzajú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Bola manželkou Pavla Dvořáka, žije a tvorí v Budmericiach. Tomáš Gális vyštudoval sociológiu na FiF UK. Do novín začal písať v roku 2000, pracoval v Hospodárskych novinách, v .týždni a v SME, odkiaľ prešiel do Denníka N. Je autorom knižných rozhovorov s Alexandrom Dulebom (Rusko, Ukrajina a my), s Mariánom Leškom (Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej), s Grigorijom Mesežnikovom (Rok protestov) a s Ivanom Miklošom (Už dávno nevidím svet čierno-bielo) a detskej knihy Zábava na cestách. Denisa Gura Doričová vyštudovala vedu o výtvarnom umení na FiF UK. Pracovala v Hospodárskych novinách, v Slovenskom divadle tanca aj v treťom sektore. Publikovala v Kultúrnom živote, v .týždni, v SME a v Denníku N. V súčasnosti je redaktorkou vo vydavateľstve IKAR. S Danielom Brunovským napísala knihu rozhovorov s výtvarníkmi Slovenské ateliéry (Daniel Brunovský, 2010), je aj autorkou knižných rozhovorov s Ivanom Štúrom Kto chce žiť, nech sa kýve (Premedia, 2014) a s Pavlom Černákom Správa o stave duše (Premedia, 2018). „Pre ženy bolo ovdovenie buď úplným oslobodením, najmä ak boli majetné a žili v meste, alebo úplnou katastrofou, ak nemali deti a príbuzných, ktorí by sa ich ujali." "Naše domnienky musia byť postavené na prameňoch, nie na fantázii. A zistenia z písomných prameňov treba konfrontovať s poznatkami archeológie, etnografie, umenovedy a ďalších vedeckých disciplín. Fantázia je len farba, ktorá dotvorí obraz vyskladaný z reálnych poznatkov. Ale úplná pravda je, žiaľ, s odstupom niekoľkých stáročí neuchopiteľná.“

Čo nás bolí, keď nás bolí hlava? Čo sa deje v mozgu, keď spíme, meditujeme, športujeme alebo keď sme zamilovaní? Aké chemické procesy prebiehajú počas depresívnej epizódy, sexuálneho aktu alebo epileptického záchvatu? A je možné ich ovplyvniť?Mozog nie je len zhluk malých sivých buniek, ale komplexná a komplikovaná štruktúra, v ktorej sa tvoria a zanikajú synapsie, neuróny, nervové dráhy, rôzne bunky, molekuly či aminokyseliny. Tento mix ovplyvňuje naše každodenné prežívanie – lásku, sex, spánok, rovnováhu, náladu, bolesť či smútok.Popredná slovenská neurobiologička Dominika Fričová prináša príklady z bežného života a zrozumiteľne vysvetľuje, čo sa v takých chvíľach deje v našom mozgu. Ponúka aj rady, ako fungovanie mozgu zlepšovať a čo robiť v krízových situáciách.MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD., je neurobiologička, ktorá sa venuje výskumu mozgu a neurodegeneratívnych ochorení, najmä Parkinsonovej choroby. Pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde vedie výskum zameraný na pochopenie mechanizmov, ktoré stoja za poškodením neurónov. Počas svojej kariéry pôsobila na viacerých zahraničných pracoviskách vrátane prestížnej kliniky Mayo v USA. Vo svojej práci prepája špičkový výskum s popularizáciou vedy a snaží sa približovať fungovanie mozgu zrozumiteľným spôsobom. Verí, že porozumenie mozgu môže zmeniť spôsob, akým vnímame svoje emócie, ako sa rozhodujeme, a to, akí sme.

Nie je možné presvedčiť každého, kto verí hoaxom. S viacerými sa však dá rozprávať. Vladimír Šnídl, reportér Denníka N, je už roky súčasťou sveta, z ktorého čerpajú informácie aj niektorí naši kamaráti a príbuzní. Ponúka manuál – ako pochopiť ľudí s proruským či konšpiračným presvedčením a ako s nimi komunikovať.  S dezinformáciami má bohaté skúsenosti, zaplatené vlastnou duševnou nepohodou. Od roku 2016 sa nimi zaoberá profesionálne: pridal sa do kotlebovských skupín na Facebooku, začal počúvať Infovojnu či Slobodný vysielač. Číta dezinformačné weby a sleduje politikov, ktorí sú s touto scénou prepojení. Počas pandémie bol v komunitách antirúškarov, antivaxerov a konzumentov ivermektínu. Keď Putin napadol Ukrajinu, pridal sa do skupiny Rusko-slovenské priateľstvo.  Zažil mnoho hádok s podporovateľmi Ruska, viedol desiatky besied v školách, v knižniciach i vo firmách. A pri snahe presvedčiť druhých sa dopustil aj viacerých chýb. Rozprával sa so psychológmi, psychiatrami, s odborníkmi na kritické myslenie i so znalcami kremeľskej propagandy. Najdôležitejšie poznatky a skúsenosti, ktoré získal, odovzdáva v tejto knihe.Prečítajte si ukážku z knihy.Vladimír Šnídl (1983) patrí k menšine Slovákov, ktorí zo Slovenska odišli, ale vrátili sa. Pochádza z Považskej Bystrice, vyštudoval politológiu na Karlovej univerzite v Prahe, sedem rokov pracoval v českom denníku Hospodářské noviny. V lete 2014 prišiel do Bratislavy do denníka SME, krátko po ňom tam prišla aj skupina Penta. Pridal sa k novinárom, ktorí na pro test proti Pente podali výpoveď a v januári 2015 založili Denník N. V Denníku N píše o armáde, železniciach, dezinfoscéne a iných nástrahách sociálnych sietí. Na túto tému máva aj besedy v školách, prešiel ich od Malaciek po Sninu. Organizuje workshopy pre pedagógov a rodičov. V roku 2017 mu vo vydavateľstve N Press vyšla kniha Pravda a lož na Facebooku.

Táto krajina nie je pre všetkých. Za lepším životom z nej odchádzali naši predkovia a odchádzajú i súčasníci. Nie vždy ich vedie potreba zárobku. Ľudia – nielen mladí, no najmä oni – hľadajú kvalitnejšie podmienky na prácu, na plnohodnotné prežívanie vzťahov, na sebarealizáciu. Zo Slovenska odchádza množstvo študentov, čerstvých absolventov vysokých škôl, no aj vysokokvalifikovaných odborníkov. Táto kniha rozpráva príbehy tých, ktorí by možno radi zostali doma, vybudovali si úspešnú kariéru a využili svoje schopnosti v prospech spoločnosti, no nejde to. Vidia neprekonateľné prekážky alebo nemajú podmienky na rozvoj. Sú to ľudia rôznych profesií, akých Slovensko nutne potrebuje, no nedokáže si ich udržať. Mladý lekár v Prahe, učiteľka v Španielsku, jadrový fyzik vo švajčiarskom CERN-e, vedkyňa v Amerike... Autorka Kristína Böhmer sa ich osudom venovala už v sérii rozhovorov Odliate mozgy, ktorá vychádzala v roku 2024 v Denníku N. V tejto knihe stavia na textoch z nej, no ponúka širšie súvislosti aj historický kontext – od Amerikánov cez politických odídencov počas komunizmu a opatrovateľky v Rakúsku až po súčasnosť. S každým sa osobne rozpráva, skúma ich rozhodnutia i dôvody, prečo odišli. A poukazuje na to, čo by sa mohlo či malo zmeniť – aby Slovensko nezostalo opustené. Kristína Böhmer (1989) je reportérka, investigatívna novinárka a univerzitná lektorka. Od júna 2026 pracuje v Investigatívnom centre Jána Kuciaka, predtým sedem rokov pracovala pre Denník N, kde sa venovala zahraničným aj domácim témam. Jej novinársky štýl formovali skúsenosti z terénu naprieč kontinentmi – od Taiwanu cez Balkán až po Tanzániu. Podieľa sa na cezhraničných investigatívnych projektoch ocenených medzinárodnými grantmi a novinárskymi cenami a jej texty publikovali prestížne médiá ako Foreign Policy, OCCRP či Balkan Insight. V roku 2026 získala novinársku cenu v kategórii písaná žurnalistika – komentár. Obhájila doktorát z politických vied na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV UK, kde dodnes prednáša o médiách a medzinárodných vzťahoch. Verí v „pomalú žurnalistiku“ a do každej témy sa snaží vniknúť naplno, aby o nej mohla podať svedectvo. Dlhodobo sa zameriava na mapovanie digitálnych hrozieb, ľudské práva, systémové násilie a osudy ľudí utláčaných autoritárskymi režimami. Práve o nich je jej knižný debut Na dne mora (Absynt, 2026), ktorý je vyvrcholením jej dlhoročného reportážneho záujmu o Kubu. V roku 2018 sa odsťahovala do Španielska, čo ju priviedlo k téme odlivu mozgov, emigrácie a úteku z domova.

Renomovaný holandský historik a autor bestsellerov Ľudskosť a Utópia pre realistov Rutger Bregman sa vracia s naliehavou a provokatívnou analýzou súčasného sveta. Kniha Morálna revolúcia, vychádzajúca z prestížneho prednáškového cyklu The BBC Reith Lectures, je ostrou kritikou dnešných elít a zároveň vášnivým manifestom za návrat k integrite a odvahe.Bregman nás vezme na cestu od pádu Rímskej ríše cez tichý rozklad Benátok až po nablýskané kancelárie Silicon Valley a elitné univerzity, aby ukázal, kde sme stratili morálny kompas. Morálna revolúcia však nie je len diagnózou úpadku. Je to praktický a inšpiratívny sprievodca pre každého, kto odmieta apatiu a verí, že najdôležitejšia transformácia našich čias nie je technologická, ale hlboko ľudská a etická.Knihu preložil Samo Marec.Prečítajte si ukážku z knihy.Rutger Bregman je historik a autor piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy Ľudskosť, Utópia pre realistov a Morálna ambícia označil New York Times za bestsellery a boli preložené do vyše 46 jazykov. Za svoju prácu pre časopis Correspondent získal Bregman dve nominácie na prestížne ocenenie European Press Prize. Je spoluzakladateľom holandskej neziskovej organizácie Škola morálnej ambície. Žije v Holandsku.

Psychológ Ján Hrustič tvrdí, že pre psychický rozvoj detí je najdôležitejší pocit bezpečia. Prečo je to tak? Čo ešte formuje našu osobnosť? Kedy vzniká trauma a čo je vzťahová väzba? Ako sa v dospelosti prejavuje dieťa, ktoré zažívalo násilie? Ako vychovať sebavedomé a spokojné osobnosti? Je možné napraviť chyby, ktoré sme pri výchove urobili, alebo zlepšiť vzťah s rodičmi, ktorí nám ubližovali? A ako vychádzať s rodičmi, keď už sami nie sme deťmi?Autori úspešnej knihy Umenie blízkosti psychológ Ján Hrustič a spisovateľka Monika Kompaníková pri spoločných rozhovoroch o blízkosti a osamelosti vo vzťahoch neustále narážali na to, ako významne naše správanie, prežívanie a vzťahy v dospelosti ovplyvňuje detstvo. Preto sa rozhodli pokračovať, a tak vznikla kniha, ktorá do hĺbky mapuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Kniha nie je určená len tým, čo majú malé deti, ale aj tým, ktorí chcú pochopiť svojich rodičov alebo samých seba a svoje správanie.Mnohým rodičom sa táto kniha nebude čítať ľahko. Mala by byť o detskom raji, ale je skôr o tom, čím rodičia poškodzujú detské sebavedomie, sebahodnotu, základné kamene osobnosti, na ktorých bude stáť aj v dospelosti jeho prežívanie. Veríme však, že keď rodičia pochopia, čo deťom ubližuje a prečo im to ubližuje, budú sa správať tak, aby sa deti pri nich cítili bezpečne ako v raji. Alebo aspoň tak trochu ako v raji.Každý je schopný naučiť sa empatii aj tolerancii. Každý je schopný namiesto kritiky, poúčania a agresivity viesť dialóg a používať akceptujúci prístup. Každý môže presmerovať svoju pozornosť na dieťa a postaviť ho na piedestál svojich hodnôt. A deti to rodičom vrátia, pretože deti, ktoré majú so svojimi rodičmi vybudovaný zdravý a pevný vzťah, poslúchajú a správajú sa tak, aby boli rodičia spokojní. Pretože žiadne dieťa nie je zlé, žiadne dieťa nechce svojich rodičov ani nahnevať, ani sklamať.Prečítajte si ukážku z knihy alebo si vypočujte podcast s autormi.Ján Hrustič Vyštudoval všeobecnú psychológiu so špecializáciou na poradenskú psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Absolvoval viaceré sociálno­ ­psychologické a psychoterapeutické tréningy vrátane deväťročného psychoterapeutického tréningu v gestalt terapii organizovaného inštitútom Metanoia v Londýne. Posledných viac ako dvadsať rokov poskytoval rodinné a partnerské poradenstvo v centre poradensko­psychologických služieb, ktoré sa pretransformovalo na referát poradensko­ ­psychologických služieb, kde pracoval až do dôchodku. Aktuálne sa ešte stále veľmi limitovane venuje rodinnému a partnerskému poradenstvu. Napísal knihu Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve (2015) a je spoluautorom knihy Umenie blízkosti (2023). Monika KompaníkováŠtudovala grafiku a maľ bu na VŠVU v Bratislave, no posledných dvadsať rokov sa venuje najmä literatúre. Je autorkou šiestich kníh pre dospelých a piatich kníh pre deti vrátane románu Piata loď, ktorý v roku 2011 získal cenu Anasoft litera a bol sfilmovaný, a knihy pre deti s názvom Hlbokomorské rozprávky. Sedem rokov pracovala v kníhkupectve Artforum v Bratislave, založila a ako šéfredaktorka viedla literárne noviny Čo čítať? a portál medziknihami.sk. Ako spoluautorka pesničkových textov pôsobí v hudobnom zoskupení Toddler Punk, píše hudobné texty a od roku 2019 je editorkou knižnej edície Denníka N. S Jánom Hrustičom napísali v roku 2023 knihu Umenie blízkosti.

Antropologička medzi lovcami a zberačmi z Konga.Ich deti denne prejdú rukami aj dvadsiatich rôznych ľudí. Nepoznajú koncept viny, netolerujú chvastanie a namiesto o vzdelávaní hovoria o zdieľaní múdrosti a dozrievaní. Nemajú veci v osobnom vlastníctve, praktikujú mnohoženstvo a problémy v komunite riešia prostredníctvom verejných prejavov, tzv. mosambo. Prales v ktorom žijú, vnímajú ako priestor hojnosti, pokoja, chladu a plodnosti. Slovenská sociálna antropologička Daša Bombjaková prežila v komunite lovcov a zberačov Yaka na severe Konžskej republiky pri rieke Motaba niekoľko mesiacov a ich jazyk ovláda najlepšie na svete. Kniha Hovor ústami Yaka nie je exotizujúcim rozprávaním o ľuďoch, ktorí čudne hovoria, čudne sa správajú a nevedia používať telefón, ale citlivo a erudovane sprostredkúva jedinečnú skúsenosť s komunitou, ktorá si aj napriek kolonizácii a globalizácii uchovala svoj jedinečný a inšpiratívny prístup k životu - k vzdelávaniu, vlastníctvu, riešeniu konfliktov, vzťahom či náboženstvu. Prečítajte si rozhovor s autorkou. Prečítajte si ukážku z knihy.Daša Bombjaková pôsobí na Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Viac ako rok a pol strávila s lovecko-zberačskou komunitou BaYaka v Kongu (Brazzaville). Jej výskum sa zameriava na to, ako v spoločnosti takmer bez formálneho vzdelávania deti preberajú hodnoty a spôsoby života svojej komunity. Publikovala v časopisoch Scientific Reports, American Journal of Physical Anthropology, Proceedings of the Royal Society B a ďalších medzinárodných vedeckých periodikách. V súčasnosti sa venuje zabezpečovaniu odbornej praxe pre študentstvo sociálnej antropológie a pôsobí na Ministerstve školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, kde má na starosti medzinárodné hodnotenie vedy, umenia a spoločenského dosahu tvorivej činnosti.