Na jeseň roku 1930 hrabal Will Durant lístie na dvore svojho domu. Zrazu k nemu pristúpil dobre oblečený muž a tichým hlasom mu oznámil, že spácha samovraždu, ak mu slávny filozof nedá rozumný dôvod, prečo ďalej žiť. Durant nemal čas na dlhé filozofovanie, no urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby neznámemu mužovi vrátil chuť do života.Stretnutie so zúfalým neznámym ho však prenasledovalo aj ďalej. Durant sa preto rozhodol osloviť stovku popredných osobností a vyzval ich, aby odpovedali nielen na základnú otázku o zmysle života, ale aby opísali aj to, ako konkrétne oni sami nachádzajú zmysel, cieľ a naplnenie vo svojej vlastnej každodennosti. Z ich odpovedí a vlastných úvah nakoniec zostavil knihu s názvom O zmysle života, ktorá vyšla v roku 1932. Keďže nemala žiadnu reklamu, tento malý klenot sa dostal len k hŕstke čitateľov a zachovalo sa len minimum jeho výtlačkov.Dnes sa toto silné dielo o nesmierne dôležitej téme dostáva do rúk novej generácii čitateľov a čitateliek. Willovi Durantovi odpísali mnohé inšpiratívne osobnosti z oblasti umenia, politiky, náboženstva či vedy, medzi nimi spisovatelia, filozofi, duchovní, univerzitní profesori, psychológovia, štátnici, väzeň, nositeľ Nobelovej ceny, ale aj tri zaujímavé ženy. Napriek ich odlišnosti a aj tomu, aké rozdielne životy žili, v ich postrehoch vnímame spoločnú niť. Tá odhaľuje hlboké puto medzi ľuďmi, ktorí zmysel života nielen hľadajú, ale ho aj skutočne nachádzajú.Knihu preložil Michal Lipták.Prečítajte si ukážku z knihy.Will Durant (1885 – 1981) bol uznávaný americký spisovateľ, historik a filozof, ktorý zasvätil svoj život popularizácii vedy a filozofie. Preslávil sa najmä monumentálnym jedenásťzväzkovým dielom Príbeh civilizácie (The Story of Civilization), na ktorom vyše štyri desaťročia pracoval spolu so svojou manželkou Ariel a za ktoré v roku 1968 získal prestížnu Pulitzerovu cenu. Durant mal výnimočný dar písať o zložitých myšlienkach zrozumiteľným, ľudským a pútavým jazykom. Veril, že filozofia nemá byť zatvorená v akademických vežiach, ale má slúžiť obyčajným ľuďom ako kompas pri hľadaní lepšieho a zmysluplnejšieho života.

Politický triler, ktorý nie je fikciou Medzinárodný zločin – únos vietnamského občana Trinh Xuan Thanha –, verejnosti známy ako únos Vietnamca, sa odohral pred deviatimi rokmi. Trinh Xuan Thanha, politického oponenta vietnamskej vládnej garnitúry, prepadli v júli 2017 v berlínskom parku, omámili ho, dostali mimo Schengenu, previezli do Vietnamu, odsúdili, uväznili. Nepodarilo by sa to bez výdatnej asistencie členov tretej Ficovej vlády. Minister vnútra Robert Kaliňák vtedy narýchlo dobehol z dovolenky, aby pomohol svojmu vietnamskému náprotivku To Lamovi s prevozom uneseného cez Slovensko. Kaliňák zmobilizoval podriadených, poskytol vládny špeciál, oklamal Poľsko, zdarne ukončil operáciu a neskôr už len zametal. Jeho pamätná tlačovka nazvaná Bodka za Vietnamcom však nič neuzavrela. Nemci začali s vyšetrovaním okamžite, vyhlásili právoplatné rozsudky. Slovenská polícia s pomocou generálneho prokurátora Maroša Žilinku urobila všetko pre to, aby počas vlád Smeru nebol tento prípad ani náhodou vyšetrený. Novinárka Denníka N Monika Tódová túto kauzu pred verejnosťou odhalila a roky sa jej venovala viac ako ktokoľvek iný na Slovensku. V tejto knihe predkladá čitateľom výsledky svojej práce: dôsledne zistené a overené fakty. Opisuje zločin aj jeho zakrývanie krok za krokom. Odkrýva, ako ďaleko dokázali Kaliňák s Ficom pri svojom vládnutí zájsť. Vyťahuje zametenú špinu spod koberca i spod zlatej vane: Skutok sa stal. Bodka. Monika Tódová (1982) je novinárka, komentátorka, autorka rubrík Newsfilter a Korupčný newsfilter a moderátorka diskusie Ako zachrániť demokraciu či podcastu V redakcii. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas vysokej školy začala v roku 2001 pracovať v domácom spravodajstve v denníku SME. Venovala sa politike a investigatívnej žurnalistike. Keď do SME vstúpila finančná skupina Penta, spolu s kolegami odišla z redakcie a v roku 2014 založili nezávislý Denník N.Získala viacero novinárskych cien alebo nominácií na novinársku cenu, napríklad za sériu Spolupracujúci obvinení: ako fungoval systém, za rozhovor s bratom Mariana Kočnera Ivanom, za text o svete špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika alebo za reportáž o tom, ako sa v parlamente falšujú podpisy. Pre svoje texty je často terčom útokov politikov, dezinfoscény alebo vplyvných ľudí, o ktorých píše. Pred parlamentnými voľbami v roku 2023 neznámy páchateľ rozšíril falošný rozhovor medzi ňou a vtedajším opozičným politikom, ktorý vznikol pomocou umelej inteligencie. O prípade informovali významné svetové médiá v súvislosti s tým, ako môže AI ovplyvňovať voľby v jednotlivých krajinách. V roku 2025 vydala spolu s Mariánom Leškom knihu Ficokracia (N Press). V roku 2018 priniesla ako prvá svedectvá príslušníkov úradu pre ochranu ústavných činiteľov o kauze únosu vietnamského občana Trinh Xuan Thanha. Odvtedy sa prípadu venuje.

Čo nás bolí, keď nás bolí hlava? Čo sa deje v mozgu, keď spíme, meditujeme, športujeme alebo keď sme zamilovaní? Aké chemické procesy prebiehajú počas depresívnej epizódy, sexuálneho aktu alebo epileptického záchvatu? A je možné ich ovplyvniť?Mozog nie je len zhluk malých sivých buniek, ale komplexná a komplikovaná štruktúra, v ktorej sa tvoria a zanikajú synapsie, neuróny, nervové dráhy, rôzne bunky, molekuly či aminokyseliny. Tento mix ovplyvňuje naše každodenné prežívanie – lásku, sex, spánok, rovnováhu, náladu, bolesť či smútok.Popredná slovenská neurobiologička Dominika Fričová prináša príklady z bežného života a zrozumiteľne vysvetľuje, čo sa v takých chvíľach deje v našom mozgu. Ponúka aj rady, ako fungovanie mozgu zlepšovať a čo robiť v krízových situáciách.MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD., je neurobiologička, ktorá sa venuje výskumu mozgu a neurodegeneratívnych ochorení, najmä Parkinsonovej choroby. Pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde vedie výskum zameraný na pochopenie mechanizmov, ktoré stoja za poškodením neurónov. Počas svojej kariéry pôsobila na viacerých zahraničných pracoviskách vrátane prestížnej kliniky Mayo v USA. Vo svojej práci prepája špičkový výskum s popularizáciou vedy a snaží sa približovať fungovanie mozgu zrozumiteľným spôsobom. Verí, že porozumenie mozgu môže zmeniť spôsob, akým vnímame svoje emócie, ako sa rozhodujeme, a to, akí sme.

Vypredaná kniha Stopy stredoveku je opäť dostupná!Historička Daniela Dvořáková hovorí, že by nechcela žiť v stredoveku, možno práve preto, že vie o tomto období tak veľa. Rozhovory, ktoré s ňou viedli Denisa Gura Doričová a Tomáš Gális, sa zameriavajú na obdobie neskorého stredoveku na našom území - v Uhorsku -, teda na záver 14. storočia a 15. storočie, a viac než dejinami udalostí a vojen sa zaoberajú dejinami každodennosti a ľudských príbehov. Kniha Stopy stredoveku čitateľovi sprístupňuje život vtedajších ľudí z rozličných spoločenských vrstiev. Vystupujú v nej panovníci, duchovenstvo, mešťania, šľachta, vzdelanci, lekári, roľníci i poddaní. Muži, ženy i deti. Rozpráva o ich každodenných zvykoch a činnostiach, o zvieratách, ktoré im robili spoločnosť, o krajine, v ktorej plynuli ich dni, o hraniciach a mapách, o cestovaní, jedle, zdraví, výchove či o počasí.Vysvetľuje, prečo niektoré mýty o stredoveku nie sú pravdivé, pripomína jeho prínos, pomenúva nedostatky, ale aj porovnáva možnosti vtedajšej spoločnosti s dneškom. Prameňov z tohto obdobia je oproti predchádzajúcim storočiam viac a historička bádala v okolitých krajinách aj vo vatikánskych archívoch. Z fragmentov ľudských osudov poskladala sčasti verný obraz, sčasti jeho interpretáciu a napokon porozprávala aj o sebe a o tom, ako stredovek prirodzene i zázračne ovplyvňuje jej život a svetonázor.„Stredovek založil celú modernú spoločnosť. V stredoveku vznikol štát, mesto, národ, univerzity alebo aj banky so svojimi nástrojmi ako pôžičky či hypotéky. Ale aj množstvo ďalších, dnes samozrejmých vecí: mlynské koleso, stroj, hodina a hodinky pohybujúce sa prostredníctvom ozubeného prevodu, kniha, vidlička...“Daniela Dvořáková sa špecializuje na neskorostredoveké dejiny Uhorského kráľovstva, aristokraciu, dvorskú kultúru, postavenie ženy v stredovekej spoločnosti, každodenný život hradnej šľachty, zoohistóriu a stredoveké pramene. Pôsobí ako vedecká pracovníčka v Historickom ústave SAV v Bratislave a venuje sa vydavateľskej činnosti v rodinnom Vydavateľstve Rak. Jej knihy vychádzajú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Bola manželkou Pavla Dvořáka, žije a tvorí v Budmericiach. Tomáš Gális vyštudoval sociológiu na FiF UK. Do novín začal písať v roku 2000, pracoval v Hospodárskych novinách, v .týždni a v SME, odkiaľ prešiel do Denníka N. Je autorom knižných rozhovorov s Alexandrom Dulebom (Rusko, Ukrajina a my), s Mariánom Leškom (Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej), s Grigorijom Mesežnikovom (Rok protestov) a s Ivanom Miklošom (Už dávno nevidím svet čierno-bielo) a detskej knihy Zábava na cestách. Denisa Gura Doričová vyštudovala vedu o výtvarnom umení na FiF UK. Pracovala v Hospodárskych novinách, v Slovenskom divadle tanca aj v treťom sektore. Publikovala v Kultúrnom živote, v .týždni, v SME a v Denníku N. V súčasnosti je redaktorkou vo vydavateľstve N Press. S Danielom Brunovským napísala knihu rozhovorov s výtvarníkmi Slovenské ateliéry (Daniel Brunovský, 2010), je aj autorkou knižných rozhovorov s Ivanom Štúrom Kto chce žiť, nech sa kýve (Premedia, 2014) a s Pavlom Černákom Správa o stave duše (Premedia, 2018). „Pre ženy bolo ovdovenie buď úplným oslobodením, najmä ak boli majetné a žili v meste, alebo úplnou katastrofou, ak nemali deti a príbuzných, ktorí by sa ich ujali." "Naše domnienky musia byť postavené na prameňoch, nie na fantázii. A zistenia z písomných prameňov treba konfrontovať s poznatkami archeológie, etnografie, umenovedy a ďalších vedeckých disciplín. Fantázia je len farba, ktorá dotvorí obraz vyskladaný z reálnych poznatkov. Ale úplná pravda je, žiaľ, s odstupom niekoľkých stáročí neuchopiteľná.“