Kniha Povstanie bez legiend Jozefa Jablonického vznikla na základe rozsiahlej samizdatovej monografie Povstanie 1944, ktorú dokončil v novembri 1988 a ktorá mohla byť prvý raz verejne publikovaná až po páde komunistického režimu. Vydanie z knižnej edície Denníka N nie je len reedíciou knihy z roku 1990, ale ide o text, ktorý bol dôkladne porovnaný s originálnym strojopisom z pozostalosti Dr. Jablonického a doplnený o doteraz súborne nezverejnené medailóny významných aktérov Povstania. Napriek snahe totalitnej moci sťažiť autorovi bádanie, napriek domovým prehliadkam, drancovaniu osobného archívu, znemožneniu cestovať a stretávať sa s pamätníkmi podarilo sa Jablonickému napísať a uchovať impozantné dielo. Do najmenších detailov a v polemike s vtedajšou oficiálnou povstaleckou historiografiou zachytáva vojenské prípravy a odbojovo-spoločenský vývoj na Slovensku v predvečer SNP. Niektorým zabudnutým povstaleckým osudom prinavracia ich mená aj zásluhy, iných z piedestálov vystavaných normalizačnou historiografiou zhadzuje a poukazuje na ich omyly a zlyhania. Jozef Jablonický bol nielen najlepším znalcom problematiky odboja a SNP, ale aj skvelým rozprávačom. Mal za sebou rozsiahly archívny výskum, zhromaždil rôznorodú literatúru československej, sovietskej i západnej proveniencie a neuveriteľne precízne sa venoval získavaniu a overovaniu aj tých najpodrobnejších detailov. Nerobil rozdiely medzi svedectvami osobností komunistickým režimom pozitívne hodnotených alebo, naopak, zavrhovaných. Jeho snahou bolo hľadať objektívnu pravdu. PhDr. Jozef Jablonický, DrSc. (3. I. 1933 – 7. XII. 2012) bol významný slovenský historik najnovších dejín Slovenska, špecializujúci sa na problematiku Slovenského národného povstania, ktorej venoval takmer celú svoju vedeckú tvorbu. V rokoch 1960 – 1974 pracoval v Historickom ústave SAV, neskôr ako vedúci oddelenia najnovších dejín. V roku 1974 musel z politických príčin z Historického ústavu SAV odísť, v rokoch 1974 – 1981 pracoval v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, v rokoch 1981 – 1989 v novovytvorenom Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti. V roku 1969 priniesol svojou knihou Z ilegality do povstania nový pohľad na SNP, spochybňujúci vedúcu úlohu komunistov v Povstaní. Počas tzv. normalizácie bol preto komunistickým totalitným režimom proskribovaný, prenasledovaný ŠtB a stal sa súčasťou československého občianskeho disentu. V tomto období nesmel oficiálne publikovať, a preto výsledky svojej vedeckej práce uverejňoval v rámci ČSSR vo forme strojopisných samizdatov, pričom viaceré jeho samizdaty boli publikované v zahraničí, najmä v Kanade a USA. Po roku 1989 pracoval v Ústave politických vied SAV, v rokoch 1990 – 1998 ako riaditeľ, v rokoch 1998 – 2007 ako predseda vedeckej rady. V rokoch 1990 – 1992 bol predsedom komisie vlády SR a zároveň podpredsedom komisie vlády ČSFR pre analýzu historických udalostí v rokoch 1967 – 1970. Po roku 1989 sa vedecky venoval problematike politických súdnych procesov. V roku 1992 obhájil v Prahe hodnosť doktora historických vied, v roku 2007 mu bolo udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy a v roku 2008 získal Cenu Dominika Tatarku.

Laco Teren, jeden z našich najosobitejších súčasných maliarov sa roky okrem maľovania venuje aj iným radostiam života – hudbe, literatúre, jedlu, premýšľaniu a písaniu. Rozhodli sme sa vydať zbierku viac ako stovky jeho textov a doteraz nezverejnených skíc. Súčasťou Terenovej písanky sú aj doteraz nezverejnené iPadové kresby, ktoré z niekoľkých tisícok vybrala fotografka Táňa Hojčová, Terenova manželka. Terenova písanka vychádza k finisáži maliarovej veľkej retrospektívy v SNG.  „Píšem, aby som ostatných potešil. Písal som vždy, ale len pre seba alebo pre priateľov. Súvisí to s tým, že rád čítam a rád počúvam príbehy. Je to vlastne ako s maľovaním, maľujem, lebo sa rád dívam na obrazy, a píšem, lebo rád počúvam príbehy, napríklad aj napísané,“ vraví Laco Teren. Hockney, Richter, Paštéka, Ernst, Munch, Miró, Lautrec, Berger, Skalník. Výstavy, knihy, film, opera, divadlo, koncerty, Viedeň, Londýn, New York, Paríž, Zürich, Praha a Bratislava a zasa Viedeň, ulice miest a ich galérie a koncertné sály. Žena, ráno, denné aj nočné sny, počasie a benátske držky, o tom všetkom Laco Teren uvažuje a zapisuje si do svojej písanky. Nech však uvažuje o čomkoľvek, vždy aj tak skončí pri nejakom obraze, lebo všetko, čo sa v mysli Laca Terena objaví, objaví sa spolu s  konkrétnym obrazom. Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú aj reprodukcie ipadových skíc Laca Terena v najvyššej kvalite. Z každej grafiky vydávame 6 motívov a 100 signovaných a číslovaných výtlačkov.  

Zo 150. miesta kandidátky neparlamentnej strany sa za desať rokov dostal na post najmocnejšieho človeka v štáte. Pohŕdal klasickou politikou, brojil proti štandardným politikom a vyhadzoval im na oči ich nesplnené sľuby. Porazil Smer a stal sa premiérom, no vo funkcii vydržal len rok. Ukázalo sa, že vládnuť bez politického remesla sa nedá a že voliči chcú, aby sa politici správali aspoň trochu štandardne. Nakoniec po ňom zostalo toľko nesplnených sľubov, nedotiahnutých nápadov a poprených vyhlásení, ako po máloktorom inom politikovi. Reportér Denníka N Dušan Mikušovič sledoval politickú kariéru Igora Matoviča niekoľko rokov. Kniha vychádza z rozhovorov, ktoré absolvoval s politickými aktérmi a zo situácií, ktoré sa doteraz na verejnosť nedostali. Popisuje Matovičov rok vo funkcii premiéra a ako k nej desať rokov smeroval. Prečítajte si ukážku z knihyDušan Mikušovič (35)Vyštudoval žurnalistiku a politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, po škole sa zamestnal ako copywriter v reklamnej agentúre Wiktor Leo Burnett. Od roku 2013 do konca roka 2014 pracoval ako redaktor denníka SME, od začiatku roka 2015 pôsobí ako reportér Denníka N. Získal tri Novinárske ceny, okrem toho ho porota súťaže ocenila dvomi čestnýmu uznaniami, naposledy za príbeh radikalizácie slovenského moslimského konvertitu, ktorý napísal v roku 2019. V Denníku N sa venuje najmä politike a domácemu spravodajstvu. 

Žijeme v dobe prostriedkov. Sú všade: dopravné prostriedky, informačné prostriedky, čistiace prostriedky. Sme úplne obkolesení vlastnými výtvormi.Takmer všetok svoj čas trávime v budovách. A strop veru nie je nebo. Svetlo nie je slnko. A klíma nie je vietor. Ba čo viac, približne polovicu svojho bdelého času strávime pred obrazovkami počítačov, mobilov alebo televízorov. Hodiny a hodiny venujeme svoju pozornosť virtuálnej realite, informáciám, ktoré nám dôkladne predžuli a pripravili iní ľudia.Chýba nám príroda: voda, lesy, oblaky, vietor. Chýba nám aj tichý vesmír ukrývajúci sa v našom vnútri: v hluku médií a v každodennom pracovnom zhone často nedokážeme začuť jemné signály svojho tela.Potrebujeme sa opäť dostať bližšie k sebe samým. Ako to však urobiť? Odpovedať na túto otázku sa snaží kniha, ktorú práve držíte v rukách.Ján Markoš, šachový veľmajster, lektor kritického myslenia a autor bestselleru Sila rozumu je výnimočným autorom, ktorý zrozumiteľným jazykom spája filozofiu, históriu a vedecké experimenty. V ôsmych kapitolách skúma kľúčové témy, týkajúce sa tela, zázraku empatie, spánku a vedomia, hraníc ľudskej slobody, času. Dotýka sa aj ťažkých tém. Skúma, aké to je, keď človek vážne ochorie. Aké to je, keď človeku niekto blízky zomrie. A napokon hľadá, či je vo svete niečo, čo máme právo nazývať posvätným.Na stránkach knihy sa pred nami postupne vynárajú kontúry ľudského sveta, sféry, v ktorej veda nemá absolútnu autoritu. Tento svet je naším domovom.Ukážka z knihy Bližšie k sebeRozhovor s Jánom Markošom o kniheJán Markoš (*1985)Je spisovateľom a lektorom kritického myslenia. Vyštudoval filozofiu a evanjelickú teológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Učil na strednej škole, v rokoch 2013 – 2016 viedol Sokratov inštitút, doplnkové vzdelávanie pre nadaných vysokoškolákov. Jeho manuál kritického myslenia Sila rozumu v bláznivej dobe sa v roku 2019 stal na Slovensku bestsellerom. V roku 2020 mu vyšla o etických dilemách kniha s názvom Medzi dobrom a zloma v roku 2021 kniha Bližšie k sebe o hľadaní ľudskosti v dobe médií, technológií a vedy. V knihe Svetlá v hmle uverejňuje vybrané stĺpčeky, ktoré pre rubriku Do hĺbky v Denníku N písal v rokoch 2022 až 2024. Ján Markoš je tiež šachovým veľmajstrom, trénerom a autorom. Jeho kniha Pod hladinou: 33 kapitol o tajomstvách šachu získala v roku 2018 od Anglickej šachovej federácie prestížne ocenenie Book of the Year Award. V roku 2020 napísal spoločne s najlepším českým šachistom Davidom Navarom knihu Tajná přísada, ktorá dostala ocenenie Kniha roka od Medzinárodnej šachovej federácie. 

42 otázok a odpovedí, ktoré vám pomôžu pochopiť dnešný svet. Na prahu ďalšej technologickej revolúcie, vážnych následkov klimatických zmien a vo víre svetových megatrendov, ako je starnutie populácie či deglobalizácia, je úplne jedno, či niekto vie vymenovať všetky dôležité priemyselné odvetvia Hondurasu. Svet sa už dávno nekončí na hranici našej dediny a k jeho pochopeniu už nestačí rozlišovať podmet a prísudok. Nechcime súťažiť s vyhľadávačom Google ani s robotmi v pásovej výrobe a sústreďme sa radšej na tie veci, kde vieme byť maximálne užitoční. Ľudstvo stáročie posúvali ďalej zvedavosť a nové myšlienky. Vydali sme aj českú a maďarskú maďarskú verziu knihy a tiež ebook Rýchlokurz geniality v elektronickej podobe.Kniha Rýchlokurz geniality vás na viac ako 650 stranách prevedie tými najdôležitejšími trendmi súčasnosti aj budúcnosti. Nezľaknite sa! Aj kvantová mechanika, HDP, príjmové rozdiely, starnutie populácie, fungovanie počítačov či nekonečno sa dajú zrozumiteľne vysvetliť - pokiaľ máte vzdelanie, skúsenosti, nadhľad a humor ako autor knihy, premiér a ekonóm Ľudovít Ódor.  Kniha sa krátko po vydaní stala jednou z najúspešnejších kníh roka 2022 a vyšla v niekoľkých dotlačiach. V novembri 2023 vyjde česká aj maďarská jazyková mutácia. Kniha je vhodná nielen pre zvedavých študentov, študentky ale pre všetkých, ktorých zaujíma čo sa deje a bude diať vo svete. Je rozdelená do 42 kapitol a 9 okruhov: svetové megatrendy, fungovanie vesmíru, biologický svet, rozum a cit, ľudia a spoločnosť, technologická revolúcia, čísla a formy, fundovaný občan a spokojný život. Je doplnená množstvom ilustrácií a grafov, ktoré pomáhajú porozumieť aj zložitejším témam, ako sú fraktály či dilatácia času a tiež množstvom Shootyho karikatúr.   Všetky kapitoly pritom spája presvedčenie, že poctivý vedecký prístup je stále najlepšou cestou k porozumeniu sveta okolo nás, že musíme zostať zvedaví, ak chceme napredovať a že netreba memorovať telefónne zoznamy - poznať treba niekoľko kľúčových myšlienok a kriticky uvažovať.  Prečítajte si ukážku z knihy. Knihu ilustroval Shooty. Ľudovít Ódor je od mája 2023 premiérom, bývalým viceguvernérom Národnej banky Slovenska, vyštudoval špecializáciu matematika-management na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského. Pracoval ako analytik finančných trhov, ako hlavný ekonóm a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií, pôsobil ako člen bankovej rady v NBS, bol poradcom premiérky a ministra financií, členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a je hosťujúcim profesorom na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti (CEU). Podieľal sa na viacerých významných hospodársko-politických rozhodnutiach na Slovensku a je autorom mnohých odborných publikácií. Napísal trilógiu Ekonómia z nadhľadu (Trend 2007), Krízonómia z nadhľadu (Trend, 2009) a Investovanie z nadhľadu (Trend, 2015). Povedali o knihe:„So svojím typickým autoritatívnym nadhľadom a rýdzim humorom renomovaný ekonóm Ľudo Ódor sprevádza čitateľa širokou škálou odborných a spoločenských tém, od peňazí a náboženstva cez klimatické zmeny až po kvantové počítače a fungovanie vesmíru. Kniha je písaná sviežim štýlom a mimoriadne prístupným jazykom, ktorému je ťažké odolať. Pútavé a inšpiratívne čítanie pre každého zvedavca.“ Ľuboš Pástor, profesor University of Chicago „Pred štvrťstoročím, keď maturovala moja dcéra, som kúpila rolku baliaceho papiera a na zemi v obývačke sme spracúvali dosiahnuté poznanie o vesmíre, planéte, spoločnosti, človeku, aby porozumela svetu. Oveľa zaujímavejšie, presnejšie a komplexnejšie je spracovanie zásadných poznatkov v roku 2022 optikou Ľudovíta Ódora. Knihu som prečítala na jeden nádych a bolo by skvelé, keby čitateľov bolo čo najviac. Pretože sa nielen skvele číta, ale vďaka vysvetleniam, ktoré ponúka, by sa nám spolu žilo oveľa ľahšie a príjemnejšie.“ Iveta Radičová, bývalá premiérka, profesorka sociológie

Humanitárna organizácia MAGNA s hrdosťou predstavuje knihu fotografií Siempre Martina Bandžáka. Sú svedectvom a spomienkou na takmer desať rokov jeho návratov do komunity Subtiava v odľahlej časti Nikaraguy, kde MAGNA poskytovala bezplatnú zdravotnú starostlivosť.Ľudia tu majú naďalej svoje sny a túžby, prispôsobené ťažkej realite. Ľúbia sa, snívajú, pracujú, bojujú s následkami nočnej mory a odmietajú sa vzdať. Vidíme, ako nádej a sila ľudského ducha prekonáva prekážky a bolesť. Sledujeme, ako jednotliví protagonisti hrôz chudoby a zabudnutia pokračujú vo svojom živote. Obrazy v tejto knihe sú hlbokým, intímnym pohľadom do ich sveta. Do sveta, ktorý radi vytesňujeme z našej mysle.Za 10 rokov Martin Bandžák nafotil 15 000 kinofilmových políčok a do knihy zaradil len 80 čiernobielych fotografií. Nezabudol zaradiť "ikonické fotografie”, napríklad fotografiu 14 ročnej Lucii, ktorá kojí svoje novonarodené dieťa a bola ocenená na Czech Press Photo 2017 ako najlepší portrét roka. Každú knihu autor vlastnoručne podpísal. Celý výťažok z predaja knihy smeruje na podporu medicínskych projektov MAGNA. Táto kniha zachráni život. Ak si ju kúpite. Prečítajte si rozhovor s autorom knihy v Denníku N.O autorovi:Martin Bandžák (1975) sa narodil v Bratislave. Časť detstva prežil v Zambii, kde jeho rodičia pracovali ako lekári. Vo svojich fotografických projektoch sa zameriava na ľudí žijúcich na okraji spoločnosti a v krízových situáciách po celom svete. V roku 2001 spoluzaložil humanitárnu organizáciu MAGNA. Organizácia poskytuje lekársku pomoc deťom a ich rodinám, ktoré sú v núdzi, vrátane obetí prírodných katastrof, vojen a konfliktov. V roku 2010 mu Medzinárodná porota Czech Press Photo (CPP) udelila hlavnú cenu Fotografie roka za fotografie mladého dievčaťa zraneného pri zemetrasení na Haiti a v roku 2017 za fotografiu chlapca Hizballáhu. Okrem toho bola jeho práca mnohokrát ocenená na Czech Press Photo a ďalších súťažiach.