Ako si poradiť s úzkosťami či depresiami?Ako sa spamätať z rozchodu? Aký význam pre výber partnera má vzťahová väzba? Psychoterapeutka a hviezda sociálnych sietí Dr. Annie Zimmerman sa každý deň stretáva s klientmi, ktorí zápasia so životom. Sú odhodlaní urobiť nejaké zmeny, ale uviazli vo fáze otázok: Prečo sa neviem vymaniť zo zlého vzťahu? Prečo som stratila nervy? Čo sa so mnou deje? Takto sa veci majú: nič s nimi nie je v neporiadku, len si kladú nesprávne otázky. V knihe Terapia do vrecka vám Annie Zimmerman ukáže, že ak pochopíte, ako vás formujú rané zážitky a skúsenosti, dokážete postupne odhaliť aj to, čo vás v dospelosti brzdí. Či už riešite partnerské konflikty, negatívny vzťah k sebe samému, úzkosť, depresiu či akýkoľvek iný emocionálny problém, táto kniha vám umožní ponoriť sa do minulosti a začať riešiť svoje aktuálne problémy. Nie ste na to sami. Vďaka autorkiným nápadom a jednoduchým cvičeniam vám táto psychologická príručka poskytne potrebné nástroje, aby ste v živote našli viac trpezlivosti, odolnosti a radosti. Knihu preložila Sára Moyzesová.Prečítajte si ukážku z knihy.Annie Zimmerman, PhD., je psychoterapeutka, spisovateľka a akademička. V roku 2021 si založila konto na TikToku a Instagrame (@your_pocket_therapist) a začala zverejňovať svoje postrehy z klinickej praxe. Získala množstvo nadšených fanúšikov, ktorí sa na ňu obracajú, aby im poradila vo všetkom, počnúc vzťahovou väzbou a prácou so svojím vnútorným dieťaťom až po prijatie vlastného tela.Napísali o knihe:„Vďaka múdrosti, empatii a praktickým tipom slúži kniha Annie Zimmermanovej ako zbierka nástrojov na prekonanie toxických návykov a získanie životnej radosti.“ – Women´s World Book Club„Kniha Terapia do vrecka je prvotriedna psychologická príručka, ktorá vám pomôže lepšie porozumieť sebe aj svojim vzťahom. Je pre každého, kto chce posilniť vzťah k sebe alebo prehĺbiť väzby s druhými ľuďmi.“ – Dr. Nicole LePera, spisovateľka„Terapia do vrecka je užitočný a praktický sprievodca na ceste k pochopeniu svojich emócií, zlepšenie medziľudských vzťahov a odstránenie obmedzujúcich presvedčení o sebe a o druhých.“ –  Mo Gawdat, spisovateľ 

„Priatelia, jedna sekunda do konca finálového stretnutia. Toto už nemôžeme prehrať.Priatelia na Slovensku, budeme majstri sveta. Sme majstri sveta! Sme majstri sveta!“Titul majstrov sveta v ľadovom hokeji z roku 2002 spojil ľudí na Slovensku tak ako máloktorý iný moment v športovej histórii. Kniha reportéra Štefana Bugana vychádza najmä zo spomienok tých, ktorí vtedy boli na ľade a na striedačke a ktorí si aj po rokoch spomínajú na množstvo detailov a doteraz nezverejnených informácií. Po dvadsiatich rokoch sa už dá hovoriť nielen o spôsobe, akým sme vyhrali, ale aj dôvode, prečo sa to stalo práve vtedy, prečo sa neskôr hokeju nedarilo a čo je potrebné na to, aby príbeh slovenského hokeja úspešne pokračoval.Stali by sme sa majstrami sveta aj pod trénerom Selvekom? Prečo Filcovi na prvé sústredenie neprišiel žiadny hráč? Ako by sa vyvíjala Lašákova kariéra, keby sa za neho neprihovorili maséri? Začala by sa úspešná éra, keby Šťastný neprehovoril Handzuša do Petrohradu? Získali by sme medaily, keby Šatan zostal v šatni ticho ako vo finále Stanley Cupu? A čo by sa stalo, keby Pálffy nezrušil plánovanú dovolenku na Havaji?Vypočujte si ukážku z knihy Majstri sveta„Dodnes si pamätám, ako spojení boli ľudia. To mi dnes chýba. Vtedy sme šli po námestí a tešili sa katolíci s ateistami, robotníci s právnikmi. Bez ohľadu na to, koho ľudia volili, všetci sa vedeli spojiť pri jednej téme, ktorou bol hokej. To bolo krásne, krajina vtedy naozaj držala pokope.“  Ján Lašák"1. Pomáhaj Janovi Lašákovi. 2. Keď ti niekto odtrhne hlavu, zober si ju na striedačku a doktor ti ju namontuje. 3. Choďte všetci piati zozadu, súper príde spredu." Tri hlavné zásady Jána Filca„Za komunizmu bol hokej športom študentov a robotníkov. Po vzniku Slovenska som si zrazu nemohol nakúpiť bez toho, aby ma nezastavovali staršie panie.“ Peter ŠťastnýŠtefan Bugan v športovej redakcii Denníka N pracuje od septembra 2020, predtým desať rokov pôsobil v denníku Šport, kde postupne prešiel viacerými pozíciami od eléva až po zástupcu šéfredaktora. 

Psychológ Ján Hrustič tvrdí, že pre psychický rozvoj detí je najdôležitejší pocit bezpečia. Prečo je to tak? Čo ešte formuje našu osobnosť? Kedy vzniká trauma a čo je vzťahová väzba? Ako sa v dospelosti prejavuje dieťa, ktoré zažívalo násilie? Ako vychovať sebavedomé a spokojné osobnosti? Je možné napraviť chyby, ktoré sme pri výchove urobili, alebo zlepšiť vzťah s rodičmi, ktorí nám ubližovali? A ako vychádzať s rodičmi, keď už sami nie sme deťmi?Autori úspešnej knihy Umenie blízkosti psychológ Ján Hrustič a spisovateľka Monika Kompaníková pri spoločných rozhovoroch o blízkosti a osamelosti vo vzťahoch neustále narážali na to, ako významne naše správanie, prežívanie a vzťahy v dospelosti ovplyvňuje detstvo. Preto sa rozhodli pokračovať, a tak vznikla kniha, ktorá do hĺbky mapuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Kniha nie je určená len tým, čo majú malé deti, ale aj tým, ktorí chcú pochopiť svojich rodičov alebo samých seba a svoje správanie.Mnohým rodičom sa táto kniha nebude čítať ľahko. Mala by byť o detskom raji, ale je skôr o tom, čím rodičia poškodzujú detské sebavedomie, sebahodnotu, základné kamene osobnosti, na ktorých bude stáť aj v dospelosti jeho prežívanie. Veríme však, že keď rodičia pochopia, čo deťom ubližuje a prečo im to ubližuje, budú sa správať tak, aby sa deti pri nich cítili bezpečne ako v raji. Alebo aspoň tak trochu ako v raji.Každý je schopný naučiť sa empatii aj tolerancii. Každý je schopný namiesto kritiky, poúčania a agresivity viesť dialóg a používať akceptujúci prístup. Každý môže presmerovať svoju pozornosť na dieťa a postaviť ho na piedestál svojich hodnôt. A deti to rodičom vrátia, pretože deti, ktoré majú so svojimi rodičmi vybudovaný zdravý a pevný vzťah, poslúchajú a správajú sa tak, aby boli rodičia spokojní. Pretože žiadne dieťa nie je zlé, žiadne dieťa nechce svojich rodičov ani nahnevať, ani sklamať.Prečítajte si ukážku z knihy.Ján Hrustič Vyštudoval všeobecnú psychológiu so špecializáciou na poradenskú psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Absolvoval viaceré sociálno­ ­psychologické a psychoterapeutické tréningy vrátane deväťročného psychoterapeutického tréningu v gestalt terapii organizovaného inštitútom Metanoia v Londýne. Posledných viac ako dvadsať rokov poskytoval rodinné a partnerské poradenstvo v centre poradensko­psychologických služieb, ktoré sa pretransformovalo na referát poradensko­ ­psychologických služieb, kde pracoval až do dôchodku. Aktuálne sa ešte stále veľmi limitovane venuje rodinnému a partnerskému poradenstvu. Napísal knihu Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve (2015) a je spoluautorom knihy Umenie blízkosti (2023). Monika KompaníkováŠtudovala grafiku a maľ bu na VŠVU v Bratislave, no posledných dvadsať rokov sa venuje najmä literatúre. Je autorkou šiestich kníh pre dospelých a piatich kníh pre deti vrátane románu Piata loď, ktorý v roku 2011 získal cenu Anasoft litera a bol sfilmovaný, a knihy pre deti s názvom Hlbokomorské rozprávky. Sedem rokov pracovala v kníhkupectve Artforum v Bratislave, založila a ako šéfredaktorka viedla literárne noviny Čo čítať? a portál medziknihami.sk. Ako spoluautorka pesničkových textov pôsobí v hudobnom zoskupení Toddler Punk, píše hudobné texty a od roku 2019 je editorkou knižnej edície Denníka N. S Jánom Hrustičom napísali v roku 2023 knihu Umenie blízkosti.

O téme interrupcií sa v parlamente od vzniku Slovenskej republiky hlasovalo celkovo 11-krát. Zaoberajú sa ňou konzervatívci aj liberáli, mečiarovci aj kotlebovci a najnovšie kolo rokovaní sa rozbehne teraz v lete. Kam až siahajú korene kultúrnych vojen dneška a prečo sa vedú predovšetkým o prípustnosť umelého prerušenia tehotenstva? Čo hovorili o potratoch ľudáci, čo chudobné robotníčky a čo komunistický režim? Zmenili sa za sto rokov argumenty v prospech práv žien? O potratoch a antikoncepcii sa v minulosti diskutovalo v rozdielnych súvislostiach, počnúc rodinnou politikou, nacionalistickými fantáziami o populačnom raste a národnom zdraví a sexuálnou revolúciou, ľudskými právami a genocídou končiac. Kniha historika Miloslava Szabóa prináša autentické dobové svedectvá a ukazuje, že dnešné spory o interrupcie nemožno oddeliť od polemík, ktoré sa tiahli celým 20. storočím. Monografia hľadá odpoveď na tieto a mnohé ďalšie otázky v kontexte slovenských a stredoeurópskych dejín 20. storočia, no venuje sa aj potratovej polemike, ktorú v pravidelných intervaloch otvárajú konzervatívci aj liberáli aj v 21. storočí – na pôde parlamentu, v predvolebných kampaniach aj počas verejných zhromaždení. Miloslav Szabó prináša stručné dejiny interrupcií od Starého zákona cez rímske právo, protipotratovú politiku Rakúsko-Uhorska, Slovenského štátu a obdobia komunizmu až po vyjadrenia publicistu Hanusa či kňaza Kuffu. Čerpá z rôznorodých zdrojov – cituje Jozefa Tisa, Vojtecha Tuku, kňazov, reportérov dobovej tlače, pediatrov aj trnavské robotníčky. Kniha je doplnená reprodukciami dobových fotografií, obrazov a dokumentov.Vypočujte si ukážky z knihy Potraty:Veľmi krátke všeobecné dejiny interrupcií, časť 1.Veľmi krátke všeobecné dejiny interrupcií, časť 2.Materstvo nanútené policajtmi, moralizátormi a bigotnými kňazmiSpolok československých lekárov v Bratislave proti socialistickým novotámMladé židovky a bezzubé frajle O autorovi: Mgr. Miloslav Szabó, PhD. je historik a germanista. Zaoberá sa históriou antisemitizmu a katolicizmu, ako aj kultúrnymi dejinami v stredoeurópskom priestore v 19. a 20. storočí. Je autorom niekoľkých monografií a množstva štúdií v slovenčine, češtine, nemčine a angličtine. Absolvoval viacero pobytov a stáží na vedeckých a akademických inštitúciách doma aj v zahraničí. Je bývalý spolupracovník Židovského múzea v Prahe a Centra pre výskum antisemitizmu na Technickej univerzite v Berlíne, momentálne pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom monografií Boh v ofsajde (Kalligram, 2004), Od slov k činom. Slovenské národné hnutie a antisemitizmus (1875 – 1922) (Kalligram, 2014), Rasa a vôľa. Alfred Rosenberg a mýtus 20. storočia (Kalligram, 2005), Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935 – 1945) (Slovart, 2019). V roku 2022 mu v knižnej edícii Denníka N vyšla kniha Kráska a zvrhlík.

„V tejto knihe sme mohli presne opísať, čo sa v mojej minulosti dialo – bitky, pot, sliny, blato a krvavé hánky,“ hovorí Matej „Rarach“ Jurášek. „Rodičia ma vychovali ako slušného chalana. Práve to je na mojom príbehu zarážajúce – stať sa môže aj niekomu, kto dostal v detstve toľko lásky ako ja.“ Vďaka jeho mimoriadnej otvorenosti máme možnosť nahliadnuť do myslenia bitkára a futbalových chuligánov, do organizácie hlučnej, ale uzavretej komunity. Čitateľom kladie zásadné otázky: ako pochopiť mentalitu ľudí, s ktorými zdanlivo nemáme nič spoločné? Ako sa dostať z toxického prostredia? Čím sa nechať inšpirovať k zmene životného štýlu? Kde nájsť skutočné prijatie? Prečítajte si ukážku.„Na začiatku to bolo ako iné stretnutia dvoch neznámych ľudí. Pre mňa bol Matej mladý muž, ktorý ma mal chrániť, ja pre neho kandidátka. Vnímala som ho nezaťažene, možno skôr s apriórnou dôverou a som rada, že napokon sa aj on otvoril priamej skúsenosti so mnou. Až roky potom som sa dozvedela, ako veľmi vzdialené boli vtedy naše svety. Vďaka vzájomnému počúvaniu, rozprávaniu sa mohli tieto rozdielne svety nielen stretnúť, ale aj navzájom prijať a spriateliť. Toto bola iba epizóda, ale Matejov životný príbeh je inšpiráciou k odvahe zmeniť seba, svoje prostredie, vykročiť do neznáma a skúsiť novú a lepšiu cestu.“ - Zuzana Čaputová O autoroch: Matej „Rarach“ Jurášek študoval na Pedagogickej a sociálnej akadémii, v tom istom čase však viedol chuligánsku skupinu, s ktorou sa zúčastňoval na dohodnutých fyzických stretoch s konkurenčnými skupinami. Chránil mnohé známe osobnosti vrátane prezidentskej kandidátky Zuzany Čaputovej či kapely Depeche Mode, sprevádzal umelcov z celého sveta a pracoval aj na najväčších slovenských hudobných festivaloch. Počas pandémie pomáhal mestu Bratislava s chodom karanténneho zariadenia pre ľudí bez domova a pracoval na komunikačnom oddelení. V súčasnosti s manželkou a dvoma deťmi žije na ostrove Madeira, kde prenajímajú apartmány. Michal Červený vyštudoval žurnalistiku v Bratislave. V Denníku N pracuje od januára 2017, kde bol do septembra 2024 vedúcim športovej redakcie, momentálne je reportérom a venuje sa písaniu o zdravom životnom štýle či podcastu Otcovia v plienkach. Jeho knižným debutom bolo spoluautorstvo autobiografie Mateja Tótha Odchýlka (2018), napísal aj knihy rozhovorov Telo v 21. storočí (2020) a Pohyb je liek (2023). V roku 2020 mu vyšla rozprávková kniha Príhody psíka Huga. Je spoluautorom publikácie 100 rád pre aktívnych ľudí (2024) a Rok otca (2024).

„Richard Stanke je herec. Na Slovensku je veľa hercov. Richard Stanke je dobrý herec. Tých je už trochu menej. Richard Stanke je dobrý herec, ktorý neváha verejne zdvihnúť hlas, keď je ohrozená sloboda a demokracia. A tých je ešte menej, no tým skôr treba o nich vedieť a hovoriť o nich,“ hovorí Ján Štrasser - sám výnimočný básnik, textár, dramaturg, prekladateľ a autor niekoľkých kníh rozhovorov. Dôkladne pripravený sa vydal preskúmať mimoriadne bohatú rozhlasovú, divadelnú a filmovú kariéru aj súkromný život herca a angažovaného občana Richarda Stankeho. Prvá časť knihy je venovaná detstvu Richarda Stankeho, ktoré strávil na bratislavskom Tehelnom poli. Už ako sedemročný mal za sebou prvé skúsenosti s dabingom, v prvom filme hral ako desaťročný. Neskôr sa pridalo účinkovanie v televíznych seriáloch aj v divadle. Počas štúdia na VŠMU sa z neho stal angažovaný občan a odhodlanie nemlčať mu zostalo dodnes. Nie je mnoho hercov a herečiek, ktorí by hneď po škole nastúpili do činohry SND, no Stankemu sa to podarilo a jeho bohatej divadelnej a filmovej kariére je venovaná druhá časť knihy. V tretej časti hovorí aj o svojom osobnom živote, coming-oute, o blízkych vzťahoch aj o vzťahoch k bulváru. Neobchádza ani spoločenské či politické témy, pandémiu, ruskú inváziu či svoje vystúpenia na verejných protestoch. Richard Stanke (1967) pochádza zo Šale, študoval na Vysokej škole múzických umení, odbor herectvo. Je dlhoročným členom Činohry Slovenského národného divadla, na jeho doskách účinkuje od roku 1989. Hosťoval však i v mnohých iných slovenských a českých divadlách. Svoj hlas prepožičal desiatkam postáv v dabingu. Účinkoval v mnohých televíznych inscenáciách, vo filmoch a seriáloch. Je držiteľom mnohých ocenení, vrátane Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, či ocenenia Dosky. Ján Štrasser sa narodil 25. februára 1946 v Košiciach. Koncom šesťdesiatych rokov absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave štúdium ruského a slovenského jazyka a literatúry. Publikovať začal v polovici šesťdesiatych rokov, venoval sa poézii a literárnej kritike. Pôsobil v redakciách Mladej tvorby, Slovenských pohľadov a týždenníka Domino fórum. Vydal desať básnických zbierok, viacero kníh piesňových textov, literárnej publicistiky a esejistiky. Je známy aj ako prekladateľ z ruskej a v spolupráci s Petrom Zajacom nemeckej literatúry (A. S. Puškin, N. V. Gogoľ, M. Bulgakov, Ľ. Ulická, V. Sorokin, B. Brecht, T. Bernhard, G. Benn a ďalší) a autor textov piesní v pôvodných a preložených muzikáloch (Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú, Jesus Christ Superstar, Bedári a ďalšie).V posledných rokov sa venuje najmä knihám rozhovorov s poprednými osobnosťami nášho kultúrneho a spoločenského života (M. Lasica, L. Chudík, E, Vášáryová, F. Mikloško, M. Bútora, I. Štrpka a ďalší.) V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2019 vyšla kniha rozhovorov so Zuzanou Kronerovou Optimistka z presvedčenia.

Britský historik, novinár a profesor na Oxfordskej univerzite Timothy Garton Ash „žije Európou“ už viac než päťdesiat rokov. V knihe Domoviny sa vydáva na cestu povojnovým kontinentom v čase a priestore. Čerpá najmä z vlastných spomienok a poznámok o významných udalostiach, podáva živé svedectvá hlavných aktérov, vracia sa na miesta, kde sa písala história, a pripomína nám všetky triumfy a pády Európy.  Ponúka prehľad udalostí prepletených s osobnými reminiscenciami. Opisuje, ako sa Európa snažila vymaniť z vojnového pekla, aby povstala z devastácie a ruín; a aké víťazstvo zažila pri páde Berlínskeho múra, aby sa zdemokratizovala a zjednotila. Zároveň vykresľuje jedinečnú panorámu obdobia bezprecedentného pokroku a pokúša sa vysvetliť, čo všetko zlyhalo napríklad v dôsledku finančnej krízy v roku 2008 či vojny na Ukrajine. Kniha Domoviny je ohromujúcou zmesou modernej histórie, reportáží a spomienok najvýznamnejšieho spisovateľa, ktorý sa venuje európskym záležitostiam. Rozpráva príbeh Európy v druhej polovici dvadsiateho a na začiatku dvadsiateho prvého storočia o tom, ako sa pomaly zotavovala, oslobodzovala a zjednocovala, aby sa priblížila ideálu súdržného a slobodného kontinentu, na ktorom panuje mier.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Timothy Garton Ash je britský historik, publicista a profesor európskych dejín na Oxfordskej univerzite. Napísal jedenásť kníh, v ktorých sa venuje predovšetkým súčasným dejinám strednej a východnej Európy so špecializáciou na revolúcie v roku 1989 či transformáciu krajín postsovietskeho bloku. Píše pre britské noviny Guardian. S rodinou žije striedavo v Anglicku a v Kalifornii.

Jána Kuciaka pozná vďaka jeho novinárskej práci veľká časť Slovenska. O Martine Kušnírovej toho vieme výrazne menej. Teraz, dva roky po vražde, máme šancu trochu ju spoznať – ako archeologičku, aj ako človeka. „Archeologický zborník je zvykom vydať pri úmrtí významného archeológa. Martina Kušnírová k nim nepochybne patrí, aj keď pohla dejinami inak, ako je pre archeológov obvyklé,“ hovorí Pavol Jelínek, ktorý spolu s ďalšími archeológmi, vyučujúcimi aj spolužiakmi na pamiatku Martiny zostavil zborník. Nazvali ho Čriepky. Stojí nad hŕbou kamenia a odhodlane niečo zapisuje. Neskôr skrytá pod malým stanom v daždi a obklopená bahnom ometá skalu malým štetcom. A potom do detailov na milimetrový papier zakreslí skrinkový hrob z mladšej doby bronzovej. „Na Martinu sa dalo vždy spoľahnúť,“ píše vo veľkom spomienkovom texte na výskum s Martinou Kušnírovou archeológ Vladimír Mitáš. Archeológovia spomínajú, ako dobre sa Martina vyznala v symbolike zvierat v praveku. Možno aj preto, že bola veľkou ochrankyňou zvierat. Tento motív sa opakuje v spomienkach jej nadriadených aj kamarátov. Spomienky na Martinu sú miestami veľmi osobné a bolestivé. Jelínek opisuje aj to, ako sa v roku 2014 zoznámili na exkurzii do Rumunska. „Pamätám si, že v nejakej situácii povedala poznámku – vtipnú, trefnú, ale nie škodoradostnú. Viacerí sme sa na ňu otočili a ona sklopila zrak a strašne sa začervenala, keď sa na ňu upriamila toľká pozornosť.“ Zborník nemá žiadneho veľkého sponzora, spojili sa pri ňom viacerí odborníci. Aby mohla kniha vyjsť, začali sa na ňu ľudia zbierať cez transparentný účet. Školám, organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa venujú vzdelávaniu, ju po vyžiadaní zašleme bezplatne. Požiadať o knihu môžete v dotazníku na tomto linku. Prečítajte si viac: Bola odvážna a červenala sa. Archeológovia pripravili knihu na pamiatku Martiny Kušnírovej