Čo nás bolí, keď nás bolí hlava? Čo sa deje v mozgu, keď spíme, meditujeme, športujeme alebo keď sme zamilovaní? Aké chemické procesy prebiehajú počas depresívnej epizódy, sexuálneho aktu alebo epileptického záchvatu? A je možné ich ovplyvniť?Mozog nie je len zhluk malých sivých buniek, ale komplexná a komplikovaná štruktúra, v ktorej sa tvoria a zanikajú synapsie, neuróny, nervové dráhy, rôzne bunky, molekuly či aminokyseliny. Tento mix ovplyvňuje naše každodenné prežívanie – lásku, sex, spánok, rovnováhu, náladu, bolesť či smútok.Popredná slovenská neurobiologička Dominika Fričová prináša príklady z bežného života a zrozumiteľne vysvetľuje, čo sa v takých chvíľach deje v našom mozgu. Ponúka aj rady, ako fungovanie mozgu zlepšovať a čo robiť v krízových situáciách.MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD., je neurobiologička, ktorá sa venuje výskumu mozgu a neurodegeneratívnych ochorení, najmä Parkinsonovej choroby. Pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde vedie výskum zameraný na pochopenie mechanizmov, ktoré stoja za poškodením neurónov. Počas svojej kariéry pôsobila na viacerých zahraničných pracoviskách vrátane prestížnej kliniky Mayo v USA. Vo svojej práci prepája špičkový výskum s popularizáciou vedy a snaží sa približovať fungovanie mozgu zrozumiteľným spôsobom. Verí, že porozumenie mozgu môže zmeniť spôsob, akým vnímame svoje emócie, ako sa rozhodujeme, a to, akí sme.

Renomovaný holandský historik a autor bestsellerov Ľudskosť a Utópia pre realistov Rutger Bregman sa vracia s naliehavou a provokatívnou analýzou súčasného sveta. Kniha Morálna revolúcia, vychádzajúca z prestížneho prednáškového cyklu The BBC Reith Lectures, je ostrou kritikou dnešných elít a zároveň vášnivým manifestom za návrat k integrite a odvahe.Bregman nás vezme na cestu od pádu Rímskej ríše cez tichý rozklad Benátok až po nablýskané kancelárie Silicon Valley a elitné univerzity, aby ukázal, kde sme stratili morálny kompas. Morálna revolúcia však nie je len diagnózou úpadku. Je to praktický a inšpiratívny sprievodca pre každého, kto odmieta apatiu a verí, že najdôležitejšia transformácia našich čias nie je technologická, ale hlboko ľudská a etická.Knihu preložil Samo Marec.Prečítajte si ukážku z knihy.Rutger Bregman je historik a autor piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy Ľudskosť, Utópia pre realistov a Morálna ambícia označil New York Times za bestsellery a boli preložené do vyše 46 jazykov. Za svoju prácu pre časopis Correspondent získal Bregman dve nominácie na prestížne ocenenie European Press Prize. Je spoluzakladateľom holandskej neziskovej organizácie Škola morálnej ambície. Žije v Holandsku.

V zákulisí technologického gigantu Facebook sa odohráva príbeh, ktorý je šokujúci, miestami temne vtipný a až znepokojivo skutočný. Vitajte vo svete, kde má moc globálny dosah a kde následky často prichádzajú príliš neskoro. Kniha Bezohľadní ľudia od Sarah Wynn-Williams ponúka prenikavý pohľad do sveta spoločností Facebook a Meta, kde sa rozhoduje rýchlo, pod tlakom a často bez ohľadu na to, čo to spôsobí. Autorka čerpá z vlastných skúseností a s pozoruhodnou otvorenosťou odhaľuje, ako funguje prostredie, v ktorom sa stretávajú ambície, vplyv a ľudské slabosti.V pútavom a často absurdnom rozprávaní sa stretáva s osobnosťami ako Mark Zuckerberg a odhaľuje, čo sa skutočne deje medzi globálnymi elitami a ako to ovplyvňuje nás všetkých. Nie je to len príbeh o veľkých rozhodnutiach, ale aj o drobných zlyhaniach, ktoré sa postupne nabaľujú a nadobúdajú nečakané rozmery. Kniha Bezohľadní ľudia je úprimnou, strhujúcou výpoveďou o moci, technológiách a svete, ktorý sa mení rýchlejšie, než ho dokážeme pochopiť. Zároveň prináša výzvu zamyslieť sa nad tým, čo znamená niesť zodpovednosť v dnešnom prepojenom svete.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a text o knihe.Sarah Wynn-Williams je bývalá novozélandská diplomatka a odborníčka na medzinárodné právo. Do spoločnosti Facebook nastúpila vďaka tomu, že navrhla vytvorenie svojej pracovnej pozície, a napokon sa tam stala riaditeľkou pre globálnu verejnú politiku. Po odchode z tejto firmy sa naďalej venuje politike informačných technológií vrátane umelej inteligencie.Napísali o knihe:„Humorné a úprimne šokujúce: surový a detailný portrét jednej z najmocnejších firiem sveta. Odhalenia Wynn-Williams nepochybne vytočia jej bývalých šéfov do nepríčetnosti. Autorka nielenže vie, ako rozohrať strhujúci príbeh, ale nebojí sa ísť poriadne do hĺbky.“ – The New York Times„Fascinujúca sonda do života a kultúry vo Facebooku. Nemohla som sa od nej odtrhnúť. Je to dráma zo skutočného sveta s poriadnou dávkou adrenalínu – rovnako zábavná, ako aj desivá.“ – V. E. Schwab, spisovateľka„Táto kniha je ako thriller, fraška a krimi komédia v jednom... Na každej strane narazíte na šokujúce odhalenia.“ – Pandora Sykes, novinárka a moderátorka

Richard Susskind rozpráva fascinujúci príbeh umelej inteligencie a prináša stručného sprievodcu, ktorý nás núti prehodnotiť všetko, čo sme si o nej doteraz mysleli. Vyvádza umelú inteligenciu z prísne strážených počítačových laboratórií technologických gigantov priamo do nášho každodenného života. Od príchodu systému ChatGPT zaplavila verejnosť vlna záujmu o AI, no zároveň zavládol zmätok. Čo vlastne umelá inteligencia dokáže a kde sú jej limity? Čo nás ešte len čaká? Je pre ľudstvo spásou alebo najväčšou existenčnou hrozbou? Susskind sa nevyhýba ani pálčivým otázkam o regulácii a morálnych hraniciach, ktoré by sme pri jej používaní mali jasne stanoviť.V knihe Ako premýšľať o umelej inteligencii autor čerpá zo svojich bohatých skúseností, keďže tejto téme sa venuje už od začiatku 80. rokov. Vyváženie prínosov a hrozieb AI považuje za kľúčovú výzvu našej doby. Jeho pohľady sú často nekonvenčné – ChatGPT a generatívnu AI vníma len ako najnovšiu kapitolu v dlhom príbehu a tvrdí, že sme stále iba na začiatku skutočného technického rozmachu. Naznačuje, že technológie, ktoré ešte neboli ani vynájdené, ovplyvnia naše životy v 30. rokoch tohto storočia oveľa zásadnejšie než čokoľvek, čo máme k dispozícii dnes. Otvára tým fascinujúcu diskusiu o možnostiach vedomých strojov, o veľkolepých virtuálnych svetoch a o vplyve AI na samotnú evolúciu človeka.Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy.Richard Susskind je britský profesor a osobitný vyslanec pre spravodlivosť a AI generálneho tajomníka Commonwealthu. Je prezidentom Society for Computers and Law a dvadsaťpäť rokov pôsobil ako technologický poradca najvyššieho sudcu Anglicka a Walesu. Napísal jedenásť kníh, ktoré boli preložené do osemnástich jazykov, a ako rečník vystúpil vo viac ako šesťdesiatich krajinách sveta. Je čestným členom British Computer Society a Royal Society of Edinburgh.Napísali o knihe:„Táto kniha vynikajúco pomáha vniesť svetlo do nejasností okolo umelej inteligencie. V našom rýchlo sa meniacom svete je životne dôležitá.“ - William Hague, kancelár Oxfordskej univerzity„Jeden z najdôležitejších a najzaujímavejších príspevkov k debate o umelej inteligencii – povinná literatúra pre všetkých, ktorí chcú pochopiť zmenu okolo nás.“ - Alastair Campbell a Rory Stewart, podcast The Rest Is Politics„Strhujúca kniha o umelej inteligencii od človeka, ktorý sa v tejto téme naozaj vyzná. Prináša osviežujúci a pragmatický pohľad a pomôže vám zorientovať sa v tejto téme, aj keď nemáte  technické vzdelanie. Úprimne odporúčam.“ - Wendy Hall, profesorka informatiky, Southamptonská univerzita„Richard Susskind napísal elegantného a zrozumiteľného sprievodcu príležitosťami, výzvami, nebezpečenstvami a benefitmi, ktoré prináša umelá inteligencia. Je to povinné čítanie pre každého, kto chce jasne porozumieť budúcnosti.“ - Julie Maxton, predsedníčka Ada Lovelace Institute„Richard Susskind je majster zrozumiteľného vysvetľovania. Ako premýšľať o umelej inteligencii je potrebný varovný signál, ktorého cieľom je čo najrýchlejšie upriamiť pozornosť na čoraz výkonnejšiu umelú inteligenciu zajtrajška. Je to dôležitá a výborne načasovaná kniha, jej autorom je rozvážny mysliteľ, ktorý sa témou umelej inteligencie zaoberá už celé desaťročia. Nemusíte súhlasiť s jeho závermi ani s metódami, pomocou ktorých k nim dospel, no napriek tomu ide o nevyhnutného sprievodcu premýšľaním o AI.“ - Tom Melham, profesor informatiky, Oxfordská univerzita

Mesiáš z backstageu, anarcho-kresťan, trubadúr lásky aj drzá držka. Vlajkonosič utópie, otec scény, Nietzscheho pravnuk, sezónny okultista, stalker Beatles, polovičný Róm, samozvaný Cigán, filozof zo zadných radov.Denis Bango najprv založil punkových The Wilderness, potom vkĺzol do chiméry Fvck_Kvlt. Platňová diskografia sa blíži k desiatke, fanúšikovia aj kritika dávajú palec hore. Hrá pred tisíckami ľudí na festivaloch, vo vypredaných sálach aj v malých punkových kluboch. 11 stretnutí, 25 hodín materiálu. Dvaja ľudia, ktorí sa predtým nepoznali, vedú intenzívny dialóg o hudbe a stave sveta. V štrnástich tematicky zameraných kapitolách príde okrem iného reč na punk, trap, rock’n’roll, Beatles, Sex Pistols, Dostojevského, Hegela, Boha, GG Allina, Biafru, duchovno, psychické diagnózy, lásku, násilie, rómstvo, working class, anarchizmus, okultizmus, socializmus, fašizmus, revolúciu, politickú imagináciu, Garáže, gitaru, klavír, mamu, otca aj brata.Štyri medzihry vo forme posluchových jukeboxov testujú Denisov hudobný rozhľad. Body pozbiera takmer za všetko.Za rozhovor s Denisom Bangom o Beatles, ktorý je súčasťou tejto knihy, získal Patrik Garaj Novinársku cenu.

Keď sa Angličan Chris Broad usadil na vidieku v severnom Japonsku, začal premýšľať, či neurobil obrovskú chybu. Stane sa najrýchlejšie prepusteným učiteľom angličtiny v japonských dejinách, keďže neovláda jazyk a nemá žiadne učiteľské skúsenosti? Kniha Cudzinec v Japonsku mapuje desať rokov života autora v tejto krajine a opisuje chaos a kultúrny šok, ktoré tam zažil. Je plná veselých aj fascinujúcich príbehov, pričom odkrýva záhady jednej z najzložitejších kultúr sveta.Chris Broad vás prevedie desiatimi rokmi svojich zážitkov a všetkými štyridsiatimi siedmimi prefektúrami od ryžových polí na vidieku až po frenetické, neónmi osvetlené ulice Tokia. Spomína na silné momenty, ako bol desivý severokórejský raketový incident alebo ponižujúci zážitok v hodinovom hoteli, či na týždeň strávený s najväčšou japonskou filmovou hviezdou. Kniha Cudzinec v Japonsku je výnimočná a poučná cesta krajinou vychádzajúceho slnka.Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Chris Broad je britský filmár, zakladateľ kanála Abroad in Japan, ktorý patrí s počtom 2,5 milióna odberateľov a 400 miliónov videní medzi najsledovanejšie zahraničné youtubové kanály v Japonsku. V priebehu dvoch rokov a pri práci na dvesto cestovateľských filmoch Chris navštívil všetkých štyridsaťsedem japonských prefektúr a predstavil ich jedlo a kultúru. Zachytil aj aktuálne udalosti prostredníctvom dokumentárnych filmov o jadrovej katastrofe vo Fukušime a o zemetrasení a cunami v regióne Tóhoku. Vďaka svojim skúsenostiam sa stal vyhľadávaným znalcom Japonska a objavil sa v mienkotvorných médiách ako BBC, NHK, Japan Times alebo TEDx.Napísali o knihe:  „Od nesmelého učiteľa na výmennom pobyte až po ostrieľaného youtubera – Chris Broad spoznáva Japonsko v celej jeho bizarnej kráse. Na vlastnej koži zakúša zemetrasenia, varovania pred severokórejskými raketami, alergie v mačacích kaviarňach aj vyhadzovy z hodinových hotelov. Nekonečne fascinujúce čítanie!“ — Will Ferguson, autor knihy Hokkaido Highway Blues„Chris Broad vo svojich ironických a sebaironických spomienkach kráča vlastnou, unikátnou cestou naprieč Japonskom. Na tejto púti narazí na priveľa mačiek, zažije dojímavú obnovu regiónu Tóhoku a dostane sa až k pizzi s Kenom Watanabem. Je to skrz-naskrz súčasná kniha – memoáre z Japonska, ktoré by v žiadnom inom období dejín nemohli vzniknúť.“ — Iain Maloney, autor knihy The Only Gaijin in the Village

Myslíme si, že sme objektívni a že vieme, kde je pravda. V skutočnosti však vidíme len to, čo vidieť chceme, a navyše sme ochotní za to bojovať alebo to urputne brániť. Americká filozofka a spisovateľka Julia Galef to nazýva mentalitou vojaka. Racionalizujeme svoje konanie, popierame realitu, ak nie je v zhode s naším presvedčením, pestujeme si sebaklam. Robíme to preto, aby sme sa lepšie cítili, aby sme si udržali sebadôveru či preto, že chceme byť súčasťou našej sociálnej skupiny.Julia Galef však tvrdí, že pre život je omnoho lepšie mať myslenie prieskumníka. Vyjsť von, preskúmať územie a vrátiť sa s čo najpresnejšou mapou. Zistiť, čo je v skutočnosti pravda. Vedieť posúdiť, ktoré problémy sa oplatí riešiť, ktoré riziká podstúpiť, ako dosiahnuť svoje ciele, komu dôverovať a aký život chceme žiť.Autorka vás v knihe Mysli ako prieskumník zavedie do histórie, do sveta biznisu, aktivizmu či politiky. Svoje myšlienky vám priblíži cez príbehy výnimočných osobností, ale aj cez príklady z bežného života. Spochybňuje populárne motivačné mantry a ponúka praktické myšlienkové cvičenia, vďaka ktorým si môžete trénovať prieskumnícke myslenie aj vy.Knihu preložila Zuzana Hrivňáková.Prečítajte si ukážku z knihy.Julia Galef (1983) je americká filozofka, spisovateľka a rečníčka. Je spoluzakladateľka Centra pre aplikovanú racionalitu a moderuje program Rationally Speaking, oficiálny podcast skupiny newyorských skeptikov. V roku 2011 založila so svojím bratom blog s názvom Measure in Doubt, v ktorom sa venuje problematike racionálneho myslenia. Kniha Mysli ako prieskumník je jej debutom. ***Keď si predstavíte niekoho, kto má podľa vás vynikajúci úsudok, ktoré vlastnosti vám napadnú? Možno inteligencia, bystrosť, odvaha či trpezlivosť. To sú všetko obdivuhodné cnosti, ale existuje ešte jedna vlastnosť, ktorá by sa v tomto zozname mala nachádzať na popredných priečkach. Je však natoľko prehliadaná, že oficiálne pre ňu ani nemáme pomenovanie.Rozhodla som sa to napraviť. Túto schopnosť som nazvala myslieť ako prieskumník: vidieť veci také, aké sú, a nie také, aké si želáme, aby boli.Ak myslíte ako prieskumník, viete rozpoznať, kedy sa mýlite, uvedomujete si svoje slepé škvrny, ste schopní kriticky posúdiť svoje predpoklady a zmeniť kurz. Vtedy si začnete klásť úprimné otázky typu: Bola to moja vina? Stojí toto riziko za to? Aká by bola moja reakcia na túto udalosť, keby niekto z inej politickej strany urobil to isté? Ako raz povedal zosnulý fyzik Richard Feynman:„Najdôležitejším princípom je, že si nesmiete klamať – a oklamať samého seba je najjednoduchšie.“

Antropologička medzi lovcami a zberačmi z Konga.Ich deti denne prejdú rukami aj dvadsiatich rôznych ľudí. Nepoznajú koncept viny, netolerujú chvastanie a namiesto o vzdelávaní hovoria o zdieľaní múdrosti a dozrievaní. Nemajú veci v osobnom vlastníctve, praktikujú mnohoženstvo a problémy v komunite riešia prostredníctvom verejných prejavov, tzv. mosambo. Prales v ktorom žijú, vnímajú ako priestor hojnosti, pokoja, chladu a plodnosti. Slovenská sociálna antropologička Daša Bombjaková prežila v komunite lovcov a zberačov Yaka na severe Konžskej republiky pri rieke Motaba niekoľko mesiacov a ich jazyk ovláda najlepšie na svete. Kniha Hovor ústami Yaka nie je exotizujúcim rozprávaním o ľuďoch, ktorí čudne hovoria, čudne sa správajú a nevedia používať telefón, ale citlivo a erudovane sprostredkúva jedinečnú skúsenosť s komunitou, ktorá si aj napriek kolonizácii a globalizácii uchovala svoj jedinečný a inšpiratívny prístup k životu - k vzdelávaniu, vlastníctvu, riešeniu konfliktov, vzťahom či náboženstvu. Prečítajte si rozhovor s autorkou. Prečítajte si ukážku z knihy.Daša Bombjaková pôsobí na Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Viac ako rok a pol strávila s lovecko-zberačskou komunitou BaYaka v Kongu (Brazzaville). Jej výskum sa zameriava na to, ako v spoločnosti takmer bez formálneho vzdelávania deti preberajú hodnoty a spôsoby života svojej komunity. Publikovala v časopisoch Scientific Reports, American Journal of Physical Anthropology, Proceedings of the Royal Society B a ďalších medzinárodných vedeckých periodikách. V súčasnosti sa venuje zabezpečovaniu odbornej praxe pre študentstvo sociálnej antropológie a pôsobí na Ministerstve školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, kde má na starosti medzinárodné hodnotenie vedy, umenia a spoločenského dosahu tvorivej činnosti.