Kto ste? Ste dáta o dátach. Ste sieťou spoločenských vzťahov. Ste mapou prepojení. Ako veľmi nás zaťažuje to, ako sa sledujeme? V prvých rokoch dvadsiateho prvého storočia všetci zhromažďujú digitálne informácie, no nikto nevie, ako ich triediť. Od roku 2000 bolo vytvorených a uložených viac dát ako za celé predchádzajúce dejiny ľudstva. Celkový súhrn poznania ľudstva od jeho začiatkov do roku 2003 by sa zmestil do 5 exabajtov.Americká novinárka a spisovateľka Kerry Howley prináša strhujúci príbeh spravodajskej špecialistky a whistleblowerky Reality Winnerovej, osamelej mladej ženy, ktorá ukryla štátne tajomstvá a dôverovala nesprávnym ľuďom. Po tom, ako vytlačila päť strán s utajenými informáciami, ktoré nikdy nemala vidieť, sa Reality ocitla vydaná na milosť silám, ktoré boli oveľa neľudskejšie, než si dokázala predstaviť. Autorka mapuje Winnerovej cestu z texaského vidieka do federálnej súdnej siene a odkrýva utajovaný svet, v ktorom figurujú John Walkera Lindh, Lady Gaga, Edward Snowden, záchranný pes či matka, ktorá urobí čokoľvek, aby dostala dcéru z väzenia. Kniha Pod dohľadom je fascinujúca púť zákutiami tieňového štátu, v ktorom sa všetko zaznamenáva a nič nie je sväté. Kerry Howley sa nebojí klásť otázky o tom, čo znamená žiť v modernom svete.Knihu preložila Andrea Tomová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Kerry Howley píše články pre časopis New York a je autorkou knihy Thrown, ktorá sa dostala do výberu redakcie denníka New York Times a bola vybraná do zoznamov najlepších kníh roka v časopisoch Time, Salon, Slate a mnohých ďalších. Jej práce sa objavili v publikáciách The Paris Review, Best American Sportswriting, The New York Times Magazine a Harper's. Je štipendistkou nadácie Lannan Foundation, získala magisterský titul MFA na Iowskej univerzite, kde do začiatku spolupráce pre časopis New York pôsobila ako odborná asistentka v renomovanom kurze písania literatúry faktu. Žije v Los Angeles. Napísali o knihe:„Napínavé a strhujúce čítanie o tom, čo sa ukrýva za oponou Ameriky, ktorú nepoznáme. Kerry Howley je bystrá, vtipná, hĺbavá a neoblomná sprievodkyňa, ktorej nič neunikne. Išla by som s ňou aj na kraj sveta.“ – Melissa Febos, spisovateľka„Mimoriadne provokatívny pohľad do zákulisia tajných služieb.“ – Kirkus„Zbožňujem túto knihu, hoci neviem presne povedať, o čom je. Prekypuje druhom podivnosti, ktorý nedokážem opísať. Kerry Howley je jedna z najlepších spisovateliek literatúry faktu a táto kniha dokazuje, že je vo vrcholnej forme. Závidím jej, ako píše.“ – Chris Hayes, spisovateľ

Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi alebo Ako som sa stal vlastencom Martin M. Šimečka je burič aj tíšiteľ, provokatér aj mysliteľ, spytujúci sa aj rozprávač, najmä je to však rýdzi intelektuál, akých má stredná Európa málo. Vždy je totiž najprísnejší sám k sebe, a keď premýšľa o svete, skôr či neskôr začne hľadať svoju zodpovednosť za jeho podobu. Už dvakrát sa stal „nepriateľom štátu“, prvý raz to bolo za komunizmu, druhý v období mečiarizmu, a táto skúsenosť mu umožňuje nazerať na Slovensko z unikátnej perspektívy. Je možné milovať krajinu, ktorá vás zavrhne len preto, lebo chcete žiť slobodne? A čo vlastne určuje váš vzťah k spoločnosti? Martin vo svojej knihe prejavuje lásku k Slovensku tým najlepším možným spôsobom – je k nemu kritický. Jeho vzťah totiž neurčujú štátne hranice, národné piesne či trepotajúce vlajky, ale opäť onen pocit zodpovednosti. A z toho plynie nádej. Kniha, ktorú držíte v ruke, je pozvánkou na debatu a závidím vám, že vás jej prečítanie ešte len čaká. Erik Tabery, šéfredaktor českého týždenníka Respekt a člen redakčnej rady Denníka NPrečítajte si ukážky z knihy: Naši spisovatelia sa Tatarku zriekli. Mali strach, ale boli tu aj silnejšie dôvody V čom sa odlišuje slovenský les od českého a čo to hovorí o našej národnej povahe Vypočujte si ukážky z knihy:Príroda a metafyzika, časť 1Príroda a metafyzika, časť 2Niet výhovorky 

Prečítajte si príbeh o víťazstvách a prehrách najrýchlejšieho chodca na svete, o jeho ceste na vrchol, o fyzických útrapách, o traume z obvinenia, že bol nepoctivý. S Matejom Tóthom prežijete všetky jeho kľúčové preteky, ako keby ste ich prežívali na vlastnej koži. Autorom knihy z edície Denníka N je Michal Červený.  Prečítajte si  ukážku z knihy: Prvé veľké víťazstvo v boji za očistenie môjho mena Vypočujte si ukážky z knihy: Po známostiObvinili maPrvé veľké víťazstvoPrvé vypočúvaniePrečítajte si rozhovor s Matejom Tóthom: Bucľatého Tótha nezobrali do športovej triedy, prežil aj obvinenie z dopingu "V ideálnom prípade by sme mali byť všetci rovní, to však neznamená, že sme všetci rovnakí. Niektorí sú lepší ako iní, niektorí dokonca najlepší. Ako Matej Tóth. Jeho organizmus sa prispôsobuje zmenám rýchlejšie ako telá iných atlétov a táto odchýlka mu pomáha víťaziť. Zároveň ho však vystavila skúške ťažkej, ako bol zisk zlatej medaily na olympiáde v Riu, lebo upadol do podozrenia z dopingu. Matejov príbeh o fyzických útrapách najrýchlejšieho chodca na svete, o jeho víťazstvách a prehrách na dráhe aj v živote, o traume z obvinenia, že bol nepoctivý, je strhujúci od začiatku do konca. Prežijete s ním všetky jeho kľúčové preteky, ako keby ste ich prežívali na vlastnej koži - a ako bývalý atlét môžem potvrdiť, že sú dokonale autentické.  Ale táto kniha je výnimočná ešte niečím iným než príbehom výnimočného atléta. Naša spoločnosť je dnes zmietaná vlnami lží a spochybňovaním pravdy. Matejova úprimnosť má takú silu, že mu veríte každé slovo. Nevíťazí vďaka konkurenčnej výhode svojho organizmu, ale vďaka poctivosti v tréningoch a v živote. A nám čitateľom jeho poctivosť pomáha veriť, že dobrí ľudia ešte žijú."Martin M. Šimečka

Nevšedný a napínavý príbeh o budúcnosti demokracie, ktorý objasňuje jeden z najdôležitejších zápasov dnešnej doby: o budúcnosť slobody a porážku autokratických režimov. Ekonóm a bývalý politik Moisés Naím prináša nevšedný a naliehavý pohľad do budúcnosti demokracie a zároveň objasňuje jeden z najdôležitejších konfliktov dnešných čias: ako zachovať slobodu a demokraciu vs. ako ovládnuť a poraziť autokratov, ktorí sa vynárajú v každej krajine ako huby po daždi. V knihe Pomsta moci vysvetľuje politické trendy, podmienky, technológie a typ správania, ktoré prispievajú ku koncentrácii moci a k rozličným politickým a ideovým rozporom. Sústreďuje sa najmä na tri P – populizmus, polarizáciu a postpravdivosť. Ide o nástroje, ktoré sa v politike vyskytujú odjakživa, no súčasní politici ich kombinujú novým a ešte desivejším spôsobom, aby podkopali zásady demokracie. Ašpirujúci autokrati majú totiž k dispozícii aj nové možnosti a nové nástroje, ktorými sa dožadujú neobmedzenej moci. V spojení s novými technológiami a spoločenskými trendmi však nadobúdajú oveľa väčšiu silu. Pomsta moci je plná kontroverzných postáv a strhujúcich príbehov o nástupe k moci, ale aj názorných príkladov trikov a taktík proti tým, ktorí sa snažia autoritársku moc oslabiť. Vďaka prístupu k najaktuálnejším informáciám a poznatkom v spoločenskovednom výskume Naím odhaľuje opakujúci sa vzorec stratégií na upevnenie moci, a to aj v krajinách s výrazne protikladným politickým, ekonomickým a sociálnym pozadím. Zároveň ponúka zamyslenie nad tým, čo možno urobiť pre to, aby znovu zvíťazili sloboda a demokracia. Výsledky boja o moc totiž v závere určia, či sa v budúcnosti uberieme demokratickou alebo autokratickou cestou.Knihu preložil Peter Tkačenko. Prečítajte si ukážku z knihy.Moisés Naím je juhoamerický ekonóm, bývalý politik, novinár a spisovateľ, ktorý sa venuje predovšetkým téme diktátorských a autokratických režimov. V roku 2011 získal prestížnu novinársku cenu Ortega y Gasset a v rokoch 2014 až 2017 bol zaradený medzi 100 najvplyvnejších politických mysliteľov súčasnosti. V roku 2020 bol vymenovaný za čestného člena venezuelskej Národnej akadémie ekonomických vied.* * *„Pomsta moci mi znovu pripomenula, prečo považujem Moisésa Naíma za jedného z najoriginálnejších politických mysliteľov súčasnosti. Táto strhujúca  kniha skúma protichodné trendy a konflikty, ktoré utvárajú politickú moc a vysvetľuje, že naša budúcnosť závisí od toho, ako sa vyriešia.“ - Madeleine Albright, bývalá americká ministerka zahraničných vecí„To, čo túto knihu odlišuje od iných, je obrovské množstvo faktov a dát o tom, aký posun zaznamenala politická scéna za ostatných dvadsať rokov smerom k autoritárskym lídrom, či už ide o typického diktátora ako Kim Čong-un alebo ruského prezidenta Putina, ktorý bol zvolený v simulovaných voľbách.“ - Kirkus

Ako byť šťastný? Jednoduchá otázka, no ak sa na to spýtate psychológov a psychologičiek, ich odpoveď vás možno úplne neuspokojí. Aspoň nie na prvé počutie. Deväť z desiatich odborníkov na duševné zdravie vám pravdepodobne odpovie, že si to nemáte dávať za cieľ a že šťastie sa nedá prežívať ako permanentný stav, ale len ako okamihy. Naším cieľom by nemalo byť šťastie, ale radšej spokojnosť. Ako však byť spokojný vtedy, keď sa svet okolo nás zbláznil? Skúsené novinárky Veronika Folentová a Vitalia Bella (prečítajte si rozhovor s nimi v Denníku N) sa v knihe pokúsili uchopiť ľudskú snahu o spokojný život zo všetkých strán – od narodenia cez obdobie dospievania, hľadania životného partnera a výchovu vlastných detí až po starobu a smrť. Ich rozhovory s odborníkmi a odborníčkami idú do hĺbky tém ako sú vzťahy, starnutie, priateľstvo, vyhorenie, spoločnosť, výchova detí či sexualita. Táto kniha môže byť dobrým sprievodcom na ceste k šťastnému životu v bláznivom svete. Ukážka - rozhovor s párovou terapeutkou Zuzanou Hradilekovou o nevere.Ukážka  - rozhovor s psychológom Dušanom Ondrušekom o grobianskej spoločnosti.“Jedna z najdôležitejších vecí na priateľstvách, najmä na tých dlhodobých, je to, že naši dlhodobí priatelia sú svedkami nášho života. A ak v príbehu nášho života máme priateľov, tak svoj život vnímame o dosť zmysluplnejší, ako keď v ňom vystupujeme osamelo.” - Psychológ Aleš Bednařík o priateľstve“Trápia sa obaja z dvojice. Aj ten čo podvádza, aj podvedený. Úprimnosť je jedinou liečbou a šancou na zmenu, odhalenie nevery môže byť katalyzátorom takejto zmeny.” - Psychologička Zuzana Hradileková o nevere“Mnohým deťom dnes chýbajú hranice, či preto, že rodičia majú ideológiu, že deti nemajú dostať hranice, aby sa vyvíjali v slobodné bytosti, alebo je to preťažením rodičov, pre ktorých je zadávať hranice namáhavé.” - Špeciálna pedagogička Zuzana Zimová o výchove detí“Ak si napĺňam vlastný pocit sebahodnoty tým, že podávam vysoký výkon, „obetujem sa“, „zodieram sa“, potom sa tým, prirodzene, potrebujem aj pochváliť. Taký človek vníma ako plus, že nikto nerobí toľko ako on, nikto nevydrží toľko ako on, nikto neznesie toľko ako on. No je to dvojsečná zbraň, pretože nakoniec nikto neocení, keď umriete na polceste od vyčerpania.”- Psychiater Martin Ondrejkovič o vyhorení“Keď sa ohlási kríza stredného veku a človek sa už nemusí za ničím naháňať, je kľúčové, aby si vypočul toto volanie. Môže sa tak začať pripravovať na prežívanie životného šťastia v starobe. Naháňanie sa za mocou a peniazmi mu spokojnosť neprinesie. Ak však v sebe dokáže rozvinúť sociálnu zrelosť, staroba môže byť veľmi pekným obdobím.”- Psychológ Ján Hrustič o starnutíO autorkách:Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 získala čestné uznanie Novinárskej ceny za rozhovor. V roku 2021 získala Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. Vitalia Bella (1979) sa narodila na Ukrajine. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 2005 získala titul PhD. z etnológie a kultúrnej antropológie na FF UK s dizertačnou prácou zameranou na obraz rómskej menšiny v médiách. Od roku 2004 pracovala v týždenníku Eurotelevízia. V apríli 2019 nastúpila do Denníka N, kde je reportérkou a editorkou. Venuje sa hlavne témam výchovy, vzťahov a duševného zdravia a aj ľudským príbehom.

19.6.2023 je desiate výročie razie v Moldave nad Bodvou. Pri tejto príležitosti si môžete knihu Roky bezprávia kúpiť za symbolickú cenu.Podvečer devätnásteho júna 2013 vtrhlo do osady Budulovská v Moldave nad Bodvou viac ako šesť desiatok policajtov. Keď po polhodine odišli, zostali po nich zničené príbytky, vybité zuby a modriny po obuškoch na telách viac ako tridsiatich obyvateľov vrátane žien a detí. Policajti nenašli žiadnu hľadanú osobu ani ukradnuté veci.Razia nebola ojedinelá brutalitou ani výsledkom, ale tým, čo nasledovalo po nej. Obyvatelia sa totiž rozhodli brániť. Ich cesta za spravodlivosťou trvala osem rokov a do kauzy sa zapojili najvyšší štátni úradníci, Európsky súd pre ľudské práva aj elitní právnici. Ako sa však z poškodených mohli stať obvinení a z policajtov hrdinovia? Bol to len ďalší skutok, ktorý sa nestal? Kde sú korene absurdných rozhodnutí a trápnych vyhlásení štátnych úradníkov? Ako sa žije v Moldave nad Bodvou a akú šancu na spravodlivosť majú občania, ak sa proti nim spojí štátna moc?Môže sa niečo také stať aj nám a budeme sa vedieť štátnej moci ubrániť? Obľúbený publicista a prekladateľ Samo Marec s Veronikou Prušovou, ktorá sa ako reportérka roky venuje téme súdnictva, sa pri svojom pátraní neobmedzili len na rekonštrukciu udalostí z Moldavy a zo súdnych procesov. Vydali sa aj do hlbokej minulosti, aby pochopili a vysvetlili, kde sa tu Rómovia vlastne vzali a prečo je vzťah majority k nim taký rozporuplný - s pochopením pre obe strany.V knihe nájdete aj príbehy jednotlivých aktérov - Leonarda Horvátha, ktorému sa podarilo vymaniť z chudoby a dnes žije a pracuje v Nemecku, Milana Hudáka, ktorý získal ocenenie Biela vrana a založil Divadlo z chatrče, Ireny Matovej, z ktorej úradníci urobili necitlivým a nezákonným prístupom recidivistku. Ota Horvátha a Ireny Biháriovej, ktorých vzdelanie a prácu vždy zatieni farba ich pleti, či Lýdie Šuchovej, ktorá za práva poškodených dlhé roky neúnavne bojovala a stála aj pri zrode tejto knihy.„To, čo sa 19. júna 2013 stalo v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou, je totiž v prvom rade ukážkovým príkladom toho, ako sa všetky mocenské orgány štátu dokážu spojiť proti tým, ktorých majú brániť. Ako polícia, súdy aj politici dokážu konať vo vzájomnom súlade, ak majú proti sebe občanov, ktorí sa brániť nevedia.“O autoroch:Samuel Marec (1982) vyštudoval polonistiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a potom niekoľko rokov pracoval v reklamnej agentúre. Od roku 2008 píše blogy a články pre SME, Denník N, .týždeň a stal sa jedným z najčítanejších slovenských blogerov. Venuje sa prekladu kníh z poľštiny a angličtiny a napísal knihy This Is Hardcore (2013) a Futbal: Pravdivá história (2019).Veronika Prušová (1980) vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ešte počas štúdia spolupracovala s agentou SITA, v roku 2006 začala pracovať v denníku SME a odvtedy sa venuje problematike súdnictva. V roku 2014, po vstupe Penty spolu s časťou redakcie zo SME odišla a stála pri vzniku Denníka N. Naďalej sa venuje súdnictvu a často sa tak dostáva k prípadom ľudí, ktorí zažili neprávosť a majú pocit krivdy. S bývalým politickým komentátorom, poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej Mariánom Leškom napísala knihu Harabin: Zrodil ho Mečiar, vytiahol Fico, konkuruje Kotlebovi, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N v roku 2019. Za dôsledné a objektívne pokrývanie justície získala špeciálnu Novinársku cenu, Cenu zastavme korupciu za rok 2020. 

Okrem pádu asteroidu na Zem existuje len jeden ďalší scenár, ktorý by znamenal koniec sveta, aký poznáme – jadrová vojna. Spúšťačom tejto vojny by bola strela namierená na Spojené štáty americké. Scenár, ako by mohli vyzerať chvíle po odpálení zbrane s jadrovými hlavicami, je založený na faktoch pochádzajúcich z exkluzívnych rozhovorov s rôznymi odborníkmi, ktorí celé desaťročia spolupracovali na príprave týchto desivých procedúr. Plány súvisiace s globálnou jadrovou vojnou patria medzi najprísnejšie strážené tajomstvá americkej vlády. Použitie jadrových zbraní je šialenstvo. Napriek tomu sa dnes skloňuje najčastejšie od obdobia studenej vojny. Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že „neblafuje“ o možnosti použitia zbraní hromadného ničenia. Severná Kórea nedávno obvinila USA zo „zlovestného úmyslu vyprovokovať jadrovú vojnu“. Všetci čakáme ako na ihlách. Čo ak odstrašovanie zlyhá?V knihe Jadrová vojna – Jeden z možných scenárov finalistka Pulitzerovej ceny Annie Jacobsen podrobne prevedie čitateľov fiktívnym svetom, ktorý vznikne vypustením prvej jadrovej hlavice a skončí sa nukleárnou zimou. Ide o sugestívnu knihu, ktorá upozorňuje na hrozbu zániku súčasnej civilizácie. Jej cieľom je priblížiť, aká príšerná budúcnosť nás čaká, ak sa nespamätáme. Knihu preložil Marián Hamada.Annie Jacobsen je americká spisovateľka, ktorá sa vďaka knihe The Pentagon´s Brain stala finalistkou Pulitzerovej ceny v kategórii História. Študovala na Princetonskej univerzite, kde bola kapitánkou ženského hokejového družstva. Jej najnovšia kniha Jadrová vojna – Jeden z možných scenárov patrí k medzinárodným bestsellerom. Mnohé autorkine diela boli ocenené ako najlepšie alebo najočakávanejšie v rôznych prestížnych časopisoch – Washington Post, USA Today, Boston Globe, Vanity Fair – či na mediálnych platformách Apple a Amazon. Pozývajú ju do rozličných podcastov, rozhlasových a televíznych relácií, kde sa venuje najmä témam súvisiacim s vojnou, so zbraňami, s bezpečnosťou a utajovanými skutočnosťami. Ako scenáristka a producentka spolupracuje s rôznymi médiami. Žije v Los Angeles s manželom Kevinom a dvomi synmi.Napísali o knihe:„Jacobsenovej scenár možnej jadrovej vojny sa číta ako ohromujúci geopolitický triler.“– NPR„Annie Jacobsen prináša strhujúci pohľad na armagedon, ktorý je o to pôsobivejší, že sa môže odohrať doslova v každom okamihu. Táto kniha by mala byť povinným čítaním pre každého človeka, no najmä pre politikov, ktorí držia v rukách neistý osud nášho druhu.“– Forbes 

Čím je pre nás naša kúpeľňa? Miestom, kde sa pripravujeme na nový deň alebo úkrytom, ktorý nám pri nočných náletoch zachráni život? A čo kondicionér? Koľkým z nás sa pri tomto slove vybaví jadrový výbuch? A čo si predstavíme pri slove hviezda? Hviezda vytvorená z lepiacej pásky zabráni, aby okná pri výbuchu bomby rozbila tlaková vlna.Vojna nielenže zásadne mení životy tých, ktorých postihla, ale mení aj významy slov. „Niektoré významy sa otupia a treba ich nabrúsiť. Iné sa, naopak, zaostria, až sa nimi možno poraniť. Niektoré slová nadobro odumrú a opadajú ako lístie, iné sa vynárajú z akejsi polozabudnutej minulosti, nadobúdajú významy a dôležitosť,“ hovorí ukrajinský spisovateľ Ostap Slyvynsky. Keď sa vo februári 2022 začala ruská invázia do Ukrajiny, zostavil vlastný Slovník vojny. Ani jeden z textov však nie je fikciou či výplodom fantázie, i keď niektoré pôsobia priam surreálne. Všetky heslá vykresľujú udalosti tak, ako boli skutočne prežité, myslené a cítené. Sú to útržky monológov odídencov, ktorí sa v prvých mesiacoch vojny premleli železničnou stanicou v Ľvive. Tam ich autor knihy a ďalší dobrovoľníci, ktorí utečencom pomáhali, zaznamenal. Slovník vojny sa žánrovo pohybuje niekde na pomedzí poézie a reportáže a je mimoriadne silným záznamom situácií, ktoré si v mierových časoch vieme len ťažko predstaviť. Vydavateľ ho doplnil fotografiami troch slovenských fotografov - Tomáša Benedikoviča, Gabriela Kuchtu a Vladimíra Šimíčka, ktorí počas prvého roka vojny absolvovali niekoľko reportážnych ciest do Ukrajiny. Slovník vojny vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej. Prečítajte si rozhovor s autorom Ostapom Slyvynskym v Denníku N alebo rozhovor s jednou zo spoluautoriek. O autoroch: Ostap Slyvynsky (1978, Ľviv) je ukrajinský básnik, esejista, prekladateľ a literárny kritik, autor piatich básnických zbierok. Pôsobí na Ľvivskej národnej univerzite Ivana Franka, prekladá z bulharčiny, angličtiny (Derek Walcott, William Carlos Williams) a poľštiny (Czesław Miłosz, Hanna Krall, Andrzej Stasiuk, Olga Tokarczuk). Viedol poľsko-nemecko-ukrajinský literárny magazín Radar, spoluorganizoval literárny festival Fórum vydavateľov vo Ľvive, kde koordinoval projekt Literatúra proti agresii. Jeho zbierka Piesok a víno vyšla v roku 2015 v slovenskom preklade Valérie Juríčkovej v brnenskom vydavateľstve Větrné mlýny. Tomáš Benedikovič (1980, Bratislava) vyštudoval Fakultu výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Od roku 2005 sa venuje novinárskej fotografii, najskôr v agentúre SITA, potom v denníku SME a teraz v Denníku N. Vladimír Šimíček (1983, Košice) začínal ako fotoreportér v týždenníku Plus 7 dní, neskôr pracoval v denníku SME a v Denníku N. Fotografuje aj pre francúzsku agentúru AFP. Do Ukrajiny jazdí pravidelne od roku 2014, v deň ruskej invázie do Ukrajiny bol práve s reportérom Mirkom Tódom na ceste na Donbas. Gabriel Kuchta (1990, Holíč) začínal ako fotoreportér v denníku SME, teraz pracuje v českom Deníku N. Fotografuje aj pre americko-britskú agentúru Getty Images. Od začiatku veľkej invázie strávil v Ukrajine asi tri mesiace počas rôznych ciest, najčastejšie s Petrou Procházkovou.