Zlé veci môžu byť na niečo dobré, pokiaľ sa z nich dokážeme poučiť. A platí to aj o slovenskej skúsenosti s covidom-19. Pandémia spôsobila obrovské škody a zasiahla takmer všetky oblasti života. Táto publikácia editora Lukáša Filu a trinástich spoluautorov a spoluautoriek sa zameriava na deväť z nich – zdravotníctvo, ekonomiku, vzdelávanie, kultúru, postavenie zraniteľných skupín, ľudské práva, digitálne služby, neštátnych hráčov a komunikáciu štátu s občanmi. Inštitúcie, ktoré majú v danej oblasti špeciálnu expertízu, pomenovali riešenia, ktoré môžu pomôcť nielen pri ďalších vlnách pandémie, ale aj v iných krízových situáciách, či pri nastavovaní systémových opatrení. Len dôsledná a komplexná analýza môže pomôcť tomu, aby bolo v budúcnosti bežné, že po veľkých spoločenských udalostiach vzniknú zoskupenia expertov so zastúpením verejnej, súkromnej, ale aj akademickej sféry, ktoré ich budú čoraz lepším a profesionálnejším spôsobom zaznamenávať, analyzovať a prípadne aj hľadať zodpovedných za prípadné pochybenia. V tejto knihe síce nenájdete príbehy konkrétnych ľudí postihnutých pandémiou, ale výber toho najdôležitejšieho, čo sa skupina odborníkov naučila za dva roky krízy, aká v mnohých ohľadoch nemá v moderných dejinách Slovenska obdobu. A to nie je málo. Spoluautori a spoluautorky: Renáta Bláhová, Michal Palkovič, Monika Hudecová (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), Michal Lehuta (VÚB), Eva Kováčechová (ViaIuris), Michal Rehúš (Centrum vzdelávacích analýz), Elena Kriglerová (Centrum pre výskum etnicity a kultúry), Silvia Hroncová, Darina Kárová (Otvorené fórum Zachráňme kultúru), Peter Kulich (SlovenskoDigital), Michaela Benedigová, Adriana Čatlošová (SeeSame, Ako sa máte Slovensko?), Ctibor Košťál (Magistrát hl. m. Bratislavy)

Okrem pádu asteroidu na Zem existuje len jeden ďalší scenár, ktorý by znamenal koniec sveta, aký poznáme – jadrová vojna. Spúšťačom tejto vojny by bola strela namierená na Spojené štáty americké. Scenár, ako by mohli vyzerať chvíle po odpálení zbrane s jadrovými hlavicami, je založený na faktoch pochádzajúcich z exkluzívnych rozhovorov s rôznymi odborníkmi, ktorí celé desaťročia spolupracovali na príprave týchto desivých procedúr. Plány súvisiace s globálnou jadrovou vojnou patria medzi najprísnejšie strážené tajomstvá americkej vlády. Použitie jadrových zbraní je šialenstvo. Napriek tomu sa dnes skloňuje najčastejšie od obdobia studenej vojny. Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že „neblafuje“ o možnosti použitia zbraní hromadného ničenia. Severná Kórea nedávno obvinila USA zo „zlovestného úmyslu vyprovokovať jadrovú vojnu“. Všetci čakáme ako na ihlách. Čo ak odstrašovanie zlyhá?V knihe Jadrová vojna – Jeden z možných scenárov finalistka Pulitzerovej ceny Annie Jacobsen podrobne prevedie čitateľov fiktívnym svetom, ktorý vznikne vypustením prvej jadrovej hlavice a skončí sa nukleárnou zimou. Ide o sugestívnu knihu, ktorá upozorňuje na hrozbu zániku súčasnej civilizácie. Jej cieľom je priblížiť, aká príšerná budúcnosť nás čaká, ak sa nespamätáme. Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Annie Jacobsen je americká spisovateľka, ktorá sa vďaka knihe The Pentagon´s Brain stala finalistkou Pulitzerovej ceny v kategórii História. Študovala na Princetonskej univerzite, kde bola kapitánkou ženského hokejového družstva. Jej najnovšia kniha Jadrová vojna – Jeden z možných scenárov patrí k medzinárodným bestsellerom. Mnohé autorkine diela boli ocenené ako najlepšie alebo najočakávanejšie v rôznych prestížnych časopisoch – Washington Post, USA Today, Boston Globe, Vanity Fair – či na mediálnych platformách Apple a Amazon. Pozývajú ju do rozličných podcastov, rozhlasových a televíznych relácií, kde sa venuje najmä témam súvisiacim s vojnou, so zbraňami, s bezpečnosťou a utajovanými skutočnosťami. Ako scenáristka a producentka spolupracuje s rôznymi médiami. Žije v Los Angeles s manželom Kevinom a dvomi synmi.Napísali o knihe:„Jacobsenovej scenár možnej jadrovej vojny sa číta ako ohromujúci geopolitický triler.“– NPR„Annie Jacobsen prináša strhujúci pohľad na armagedon, ktorý je o to pôsobivejší, že sa môže odohrať doslova v každom okamihu. Táto kniha by mala byť povinným čítaním pre každého človeka, no najmä pre politikov, ktorí držia v rukách neistý osud nášho druhu.“– Forbes 

Už dávno nie je len dcérou svojho slávneho otca. Je tragikomička, skúsená divadelná aj filmová herečka, aktivistka a žena s názorom. Vravia o nej, že by mala trochu brzdiť, no ona akoby sa práve len rozbiehala. Zuzana Kronerová. Rozhovor Jána Štrassera so Zuzanou Kronerovou nie je len povrchným spomínaním na jej detstvo a bohatú kariéru herečky. Ján Štrasser vďaka svojej skúsenosti divadelného dramaturga, prekladateľa a textára pozná dôverne prostredie, v ktorom sa Zuzana viac ako polstoročie pohybuje a ich spoločný rozhovor prináša nielen obraz života jednej hereckej rodiny ale aj všeobecnejší pohľad do československého divadelného a filmového sveta a spoločnosti. Kniha je doplnená množstvom fotografií zo súkromného archívu aj z archívov divadiel a filmových spoločností.„Nemyslím si, že dosiahnem veľkosť svojho otca. Zvykli sme v našej kuchyni pri čaji alebo pričervenom víne viesť dlhé rozhovory a raz mi povedal: „Zuzka, nemusíš byť ani slávna, aninajlepšia, stačí, keď budeš takou šťukou v rybníku, čo občas rozčerí vody.“ Dodnes si to častopripomínam.“Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N vo vydavateľstve N Press. V posledných rokoch Zuzana Kronerová pôsobí najmä v Čechách ako úspešná filmová aj divadelná herečka, je držiteľkou dvoch Zlatých levov a preto kniha vychádza aj českej jazykovej mutácii v preklade Mirka Zelinského pod názvom Optimistka z přesvědčení.O autorovi: Ján Štrasser, básnik, textár, publicista, prekladateľ. Pracoval ako redaktor, divadelný dramaturg a novinár. Vyšlo mu 11 básnických zbierok, niekoľko kníh piesňových textov a 19 kníh rozhovorov s osobnosťami slovenského umeleckého života. Napísal piesňové texty k muzikálom Cyrano z predmestia a Neberte nám princeznú, prebásnil texty piesní viacerých svetových muzikálov. Prekladá z ruštiny (Krylov, Puškin, Čechov, Pasternak, Babeľ, Charms, Brodskij, Sorokin, Ulická a s Petrom Zajacom z nemčiny (Brecht, Kraus, Benn, Bernhard, Antológia nemeckého expresionizmu).

Americký novinár Fareed Zakaria v novej knihe skúma minulé aj súčasné revolúcie definujúce polarizovanú a nestabilnú éru, v ktorej žijeme.Populistické besnenie, ideologické nezhody, ekonomické otrasy a technologické zmeny, vojny a medzinárodný systém plný katastrofického rizika – prvé desaťročia dvadsiateho prvého storočia sú zrejme najrevolučnejším obdobím modernej histórie. No nie je to nič nové. Ľudia žili a prosperovali aj v minulosti. Aké boli revolúcie, ktoré prežili a ktoré by nám mohli pomôcť porozumieť súčasnému svetu?Zakaria podrobne skúma historické obdobia a hnutia, ktoré formovali moderný svet, no venuje sa aj štyrom súčasným revolúciám: v ekonomike, technológiách, identite a geopolitike, ktoré napriek všetkým výhodám spôsobili nesporné trhliny v našich zvyklostiach a všadeprítomnú úzkosť. Keď sa ocitneme na dejinnej križovatke štyroch revolúcií, ktoré otriasli svetom, predstava temnej budúcnosti sa takmer nevyhnutne naplní. No ak budeme konať s rozvahou, dokážeme oživiť liberálny medzinárodný poriadok a odsunúť populizmus do zabudnutia.Knihu preložil Igor Otčenáš.Fareed Zakaria je moderátor stanice CNN, komentátor denníka Washington Post a spisovateľ. Pôsobil ako redaktor magazínu Time, Newsweek International či Foreign Affairs a články publikoval v mnohých ďalších periodikách a časopisoch. Za svoje novinárske a televízne pôsobenie získal niekoľko ocenení. V slovenčine vyšla jeho kniha Budúcnosť slobody – Neliberálna demokracia v USA a v zahraničí (Kalligram, 2010) a aj Desať ponaučení pre postpandemický svet (N Press, 2021).

V priebehu svojho výskumu a lekárskej praxe britský lekár Tim Spector zistil, že existuje až šokujúco málo dôkazov týkajúcich sa našich najhlbšie zakorenených predstáv o jedle. Je soľ naozaj taká škodlivá, ako sa o nej tvrdí? Sú ryby zdravé? A čo káva, červené mäso či nasýtené tuky? Môžu sa tehotné ženy spoľahnúť na rady svojho gynekológa o tom, čo majú jesť? Má bezlepková strava vôbec nejaké výhody? Čo vlastne vedia lekári o výžive? V dvadsiatich troch krátkych kapitolách sa Tim Spector rozhodol zbúrať mýty o jedle a zároveň odhaliť, prečo sú takmer všetky tvrdenia o ňom nesprávne. Poukazuje na škandalózny nedostatok kvalitných vedeckých dôkazov, na ktorých sa zakladajú štandardné stravovacie odporúčania, a odkrýva zákulisie potravinárskeho priemyslu, ktorý pevnou rukou ovláda obsah našich tanierov. Autor upozorňuje, že tieto naliehavé problémy nie sú dôležité len pre naše osobné zdravie, ale aj pre budúcnosť celej planéty. Kniha Čo naozaj jeme? spochybňuje všetky stravovacie návyky, vládne opatrenia, zázračné riešenia či nálepky, ktorými sa označujú niektoré údajne škodlivé potraviny, a nabáda nás, aby sme razantne prehodnotili svoj vzťah k jedlu.Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová.Prečítajte su ukážku z knihy a rozhovor s autorom Timom Spectorom.Tim Spector je profesor genetickej epidemiológie na londýnskej King's College a čestný konzultujúci lekár v nemocniciach Guy a St. Thomas. Ako odborník v oblasti personalizovanej medicíny a črevného mikrobiómu získal mnohé ocenenia. Je autorom štyroch kníh vrátane bestsellera The Diet Myth (Mýty o stravovaní). Pravidelne účinkuje v televízii a rádiách po celom svete, píše pre Guardian, British Medical Journal (BMJ) a ďalšie periodiká.

Psychológ Ján Hrustič hovorí, že osamelosť je, keď sme vedľa seba, ale každý vo svojom svete. Keď partnerstvo upadne do rutiny a láska je vyčerpávaná hádkami, vzájomnými zraneniami, netoleranciou a nepochopením, prichádza odcudzenie a pocit osamelosti. Nie je to však nezvratný proces a máme ho v našich rukách - stačí zamerať pozornosť na tie správne veci, naučiť sa vhodne komunikovať a nájsť odvahu vziať na seba zodpovednosť za kvalitu vzťahu. Čo spôsobuje, že sa vo vzťahu cítime osamelo? Čo robiť, ak sa zo vzťahu vytratila intimita? Ako a kedy sa s partnerom rozprávať o nepríjemných veciach a načo je dobrá nezáväzná konverzácia? Aký je rozdiel medzi zaľúbenosťou a zrelou partnerskou láskou? Akú úlohu v partnerstve zohráva egocentrizmus, manipulácia či vzťahy s rodičmi? A je pravda, že vďaka konfliktom sa naše vzťahy rozvíjajú? Prečítajte si ukážky z knihy: Je len málo mužov, ktorým nezávislosť žien imponuje.Mnohí ľudia si v sebe od detstva nesú predstavu, že sú mizerní, zlí, nanič.Ján Hrustič má za sebou 40 rokov praxe psychológa a terapeuta. Mnohým párom pomohol vrátiť do vzťahu blízkosť a dôveru, no mnohým pomohol aj dôstojne sa rozísť, či vyrovnať sa s rozchodom. Ďalších sprevádzal obdobiami osamelosti, neistoty, pochybností a pomohol im dozrieť a vyrásť. V rozhovore s Monikou Kompaníkovou sa zameriava na problémy blízkych vzťahov a ich korene a ponúka konkrétne techniky ako do partnerstva vrátiť pocit naplnenia, intimity, blízkosti a zároveň slobody. V druhej časti knihy hovorí Ján Hrustič aj o sebe, o svojom detstve na dedine v rusínskej rodine, o svojej ceste k psychológii a k mystike. Sám prešiel vďaka psychoterapii a pracovným skúsenostiam s väzňami či hendikepovanými mladými ľuďmi veľkou osobnou transformáciou a jeho rady tak nevychádzajú len z teórie, ale najmä z dlhoročnej praxe. O autoroch: Ján Hrustič (1951) vyštudoval všeobecnú psychológiu so špecializáciou na poradenskú psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Absolvoval viaceré sociálno-psychologické a psychoterapeutické tréningy vrátane deväťročného psychoterapeutického tréningu v Gestalt terapii organizovaného inštitútom Metanoia v Londýne. Posledných viac ako dvadsať rokov poskytoval rodinné a partnerské poradenstvo v centre poradensko-psychologických služieb, ktoré sa pretransformovalo na referát poradensko- psychologických služieb, kde pracoval až do dôchodku. Aktuálne sa ešte stále veľmi limitovane venuje rodinnému a partnerskému poradenstvu. Napísal knihu Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve (2015) Monika Kompaníková (1979) študovala grafiku a maľbu na VŠVU v Bratislave, no posledných dvadsať rokov sa venuje najmä literatúre. Dlhodobo spolupracuje s neziskovým sektorom aj SNG. Je autorkou štyroch kníh pre dospelých a piatich kníh pre deti, vrátane románu Piata loď, ktorý bol v roku 2011 ocenený cenou Anasoft litera a sfilmovaný a knihy pre deti s názvom Hlbokomorské rozprávky. Sedem rokov pracovala v kníhkupectve Artforum v Bratislave, založila a ako šéfredaktorka viedla literárne noviny Čo čítať? a portál medziknihami.sk Ako spoluautorka pesničkových textov pôsobí v hudobnom zoskupení Toddler Punk, píše hudobné texty a od roku 2019 je editorkou knižnej edície Denníka N.

Cudzinci obťažujúci nevinné dievčatá s bielou tvárou, ohnivé tmavé orientálky zvádzajúce západných kresťanských chlapcov na zlé chodníčky či úlisní Židia skrývajúci v stiesnených a špinavých obchodoch svoje tajomstvá. Podobných obrazov nájdeme v literatúre mnoho a nie je to náhoda. Sú to obrazy odlišnosti, ktoré vyvolávajú v ľuďoch silné emócie, rovnako ako ich vyvoláva aj literatúra. Tá na rozdiel od oficiálnych dokumentov zachytáva históriu v inej, intímnej rovine: láska a vzťahy medzi pohlaviami patria medzi jej základné stavebné prvky. Historik Miloslav Szabó vo svojej knihe Kráska a zvrhlík skúma nielen to, ako sa rasizmus prejavuje v textoch takých klasikov, ako je Ľudmila Podjavorinská, Svetozár Hurban Vajanský, František Švantner, Gustav Meyrink či Thomas Mann, ale hľadá aj pôvod týchto stereotypov.Literatúra vždy nielen zobrazovala realitu, ale podvedome ovplyvňovala myslenie a konanie ľudí. Obrazy nenásytných orientálok, úžerníckych židovských krčmárov či cudných panien s bielou tvárou sa tak hlboko vtlačili do našich myslí. Témou skrytého rasizmu vás v knihe Kráska a zvrhlík prevedú postavy literatúry 19. a 20. storočia a bude to vzrušujúca cesta zo slovenských kopaníc, cez nevestince starej Prahy, kanálmi Benátok až do utečeneckého tábora s Rwande.  Miloslav Szabó tvrdí, že rasizmus nepramení len zo pseudovedeckých teórií, ale predovšetkým zo strachu z rasového miešania. Z tohto pohľadu sa tak do popredia dostáva pohlavie: rasisti chcú zabrániť, aby sa plodili a rodili miešanci, pretože to údajne ohrozuje zdravie a prežitie nadradenej rasy. Tento strach sa v rôznych historických obdobiach pretavil nielen do literatúry, ale aj do pravidiel a zákonov, ktoré upravovali vzťahy konkrétnych mužov a žien, teda kto s kým môže žiť a plodiť deti.Mgr. Miloslav Szabó, PhD. je historik a germanista. Zaoberá sa históriou antisemitizmu a katolicizmu, ako aj kultúrnymi dejinami v stredoeurópskom priestore v 19. a 20. storočí. Je autorom niekoľkých monografií a množstva štúdií v slovenčine, češtine, nemčine a angličtine. Absolvoval viacero pobytov a stáží na vedeckých a akademických inštitúciách doma aj v zahraničí. Bol spolupracovníkom Centra pre výskum antisemitizmu na Technickej univerzite v Berlíne a Židovského múzea v Prahe. Momentálne pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom monografií Boh v ofsajde (Kalligram, 2004), Rasa a vôľa. Alfred Rosenberg a Mýtus 20. storočia (Kalligram, 2004), Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935 – 1945) (Slovart 2019). V knižnej edícii Denníka N mu vyšla v roku 2020 kniha Potraty. Dejiny slovenských kultúrnych vojen od Hlinku po Kuffu.

Vo fascinujúcej autobiografii autorka otvorene píše o svojom boji so sociopatiou, dodnes zatracovanou a nepochopenou duševnou poruchou. Patric Gagne si už pred nástupom do škôlky uvedomovala, že s ňou nie je niečo v poriadku. Ľudia na jej správanie reagovali spôsobom, ktorému nerozumela. Tušila prečo –  emócie totiž neprežívala tak ako ostatné deti. Pocity strachu a viny či empatia jej boli úplne cudzie. Väčšinou totiž necítila vôbec nič. Zo všetkých síl sa usilovala predstierať, že je ako ostatní, no neustály tlak, aby sa prispôsobila spoločenskému prostrediu, bol pre ňu neznesiteľný. A tak začala kradnúť. Klamala, až sa prášilo. Občas bola násilná. Stala sa expertkou na vlámania. A to všetko s cieľom nahradiť pocit vnútornej ničoty aspoň niečím. Až na vysokej škole sa potvrdilo, čo už dlhšie tušila. Je sociopatka. No napriek tomu, že sociopatia patrí medzi prvé identifikované duševné poruchy, odborníci na duševné zdravie si s ňou nevedia dodnes poradiť. Povedali jej, že na sociopatiu neexistuje žiadna liečba, žiadna nádej na normálny život. Keď sa však Patric znovu stretne so starou láskou, je konfrontovaná s otázkou, ako bude vyzerať jej budúcnosť. Ak je schopná milovať, znamená to, že nie je úplné monštrum. S pomocou partnera, ale aj rôznych kurióznych postáv sa vydáva na celoživotnú misiu s cieľom dokázať, že ani milióny ďalších ľudí s rovnakou diagnózou nie sú monštrá. Kniha Sociopatka je inšpiratívny príbeh o tom, ako sa vyrovnať s osudom a vybudovať si život plný lásky a nádeje.Knihu preložila Lucia Szabóová.Prečítajte si ukážku z knihy.Patric Gagne je americká spisovateľka, terapeutka a obhajkyňa ľudí trpiacich sociopatickými, psychopatickými a antisociálnymi poruchami. Doktorát z klinickej psychológie získala za dizertačnú prácu skúmajúcu vzťah medzi sociopatiou a úzkosťou. Jej výskum sa stal základom ďalšieho štúdia sociopatickej poruchy, ale i jej autobiografie Sociopatka. Keď sa Patric nevenuje svojim pacientom alebo nebehá za svojimi malými deťmi, pracuje ako smútková poradkyňa so zameraním na násilnú trestnú činnosť. Napísali o knihe:„Kniha Sociopatka nie je autobiografiou v pravom zmysle slova. Jej cieľom je vzdelávať psychologickú komunitu a širokú verejnosť o povahe sociopatie a poskytovať pomoc druhým ľuďom s touto diagnózou.“– Karen R. Koenig, poradkyňa a spisovateľka„Príbeh terapeutky a smútkovej poradkyne, ktorá sa snaží pochopiť a zvládnuť stigmatizovanú duševnú poruchu. Ide o svojrázne a provokatívne skúmanie hraníc spoločenskej akceptácie.“– Kirkus Reviews„Absolútne fascinujúce rozprávanie!“– Cosmopolitan