Už dávno nie je len dcérou svojho slávneho otca. Je tragikomička, skúsená divadelná aj filmová herečka, aktivistka a žena s názorom. Vravia o nej, že by mala trochu brzdiť, no ona akoby sa práve len rozbiehala. Zuzana Kronerová. Rozhovor Jána Štrassera so Zuzanou Kronerovou nie je len povrchným spomínaním na jej detstvo a bohatú kariéru herečky. Ján Štrasser vďaka svojej skúsenosti divadelného dramaturga, prekladateľa a textára pozná dôverne prostredie, v ktorom sa Zuzana viac ako polstoročie pohybuje a ich spoločný rozhovor prináša nielen obraz života jednej hereckej rodiny ale aj všeobecnejší pohľad do československého divadelného a filmového sveta a spoločnosti. Kniha je doplnená množstvom fotografií zo súkromného archívu aj z archívov divadiel a filmových spoločností.„Nemyslím si, že dosiahnem veľkosť svojho otca. Zvykli sme v našej kuchyni pri čaji alebo pričervenom víne viesť dlhé rozhovory a raz mi povedal: „Zuzka, nemusíš byť ani slávna, aninajlepšia, stačí, keď budeš takou šťukou v rybníku, čo občas rozčerí vody.“ Dodnes si to častopripomínam.“Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N vo vydavateľstve N Press. V posledných rokoch Zuzana Kronerová pôsobí najmä v Čechách ako úspešná filmová aj divadelná herečka, je držiteľkou dvoch Zlatých levov a preto kniha vychádza aj českej jazykovej mutácii v preklade Mirka Zelinského pod názvom Optimistka z přesvědčení.O autorovi: Ján Štrasser, básnik, textár, publicista, prekladateľ. Pracoval ako redaktor, divadelný dramaturg a novinár. Vyšlo mu 11 básnických zbierok, niekoľko kníh piesňových textov a 19 kníh rozhovorov s osobnosťami slovenského umeleckého života. Napísal piesňové texty k muzikálom Cyrano z predmestia a Neberte nám princeznú, prebásnil texty piesní viacerých svetových muzikálov. Prekladá z ruštiny (Krylov, Puškin, Čechov, Pasternak, Babeľ, Charms, Brodskij, Sorokin, Ulická a s Petrom Zajacom z nemčiny (Brecht, Kraus, Benn, Bernhard, Antológia nemeckého expresionizmu).

Humanitárna organizácia MAGNA s hrdosťou predstavuje knihu fotografií Siempre Martina Bandžáka. Sú svedectvom a spomienkou na takmer desať rokov jeho návratov do komunity Subtiava v odľahlej časti Nikaraguy, kde MAGNA poskytovala bezplatnú zdravotnú starostlivosť.Ľudia tu majú naďalej svoje sny a túžby, prispôsobené ťažkej realite. Ľúbia sa, snívajú, pracujú, bojujú s následkami nočnej mory a odmietajú sa vzdať. Vidíme, ako nádej a sila ľudského ducha prekonáva prekážky a bolesť. Sledujeme, ako jednotliví protagonisti hrôz chudoby a zabudnutia pokračujú vo svojom živote. Obrazy v tejto knihe sú hlbokým, intímnym pohľadom do ich sveta. Do sveta, ktorý radi vytesňujeme z našej mysle.Za 10 rokov Martin Bandžák nafotil 15 000 kinofilmových políčok a do knihy zaradil len 80 čiernobielych fotografií. Nezabudol zaradiť "ikonické fotografie”, napríklad fotografiu 14 ročnej Lucii, ktorá kojí svoje novonarodené dieťa a bola ocenená na Czech Press Photo 2017 ako najlepší portrét roka. Každú knihu autor vlastnoručne podpísal. Celý výťažok z predaja knihy smeruje na podporu medicínskych projektov MAGNA. Táto kniha zachráni život. Ak si ju kúpite. Prečítajte si rozhovor s autorom knihy v Denníku N.O autorovi:Martin Bandžák (1975) sa narodil v Bratislave. Časť detstva prežil v Zambii, kde jeho rodičia pracovali ako lekári. Vo svojich fotografických projektoch sa zameriava na ľudí žijúcich na okraji spoločnosti a v krízových situáciách po celom svete. V roku 2001 spoluzaložil humanitárnu organizáciu MAGNA. Organizácia poskytuje lekársku pomoc deťom a ich rodinám, ktoré sú v núdzi, vrátane obetí prírodných katastrof, vojen a konfliktov. V roku 2010 mu Medzinárodná porota Czech Press Photo (CPP) udelila hlavnú cenu Fotografie roka za fotografie mladého dievčaťa zraneného pri zemetrasení na Haiti a v roku 2017 za fotografiu chlapca Hizballáhu. Okrem toho bola jeho práca mnohokrát ocenená na Czech Press Photo a ďalších súťažiach.

Korešpondent časopisu Time zaznamenáva život Volodymyra Zelenského od čias, keď vystupoval v zábavných programoch, až po blatisté zákopy vojny s Ruskom. Shuster strávil štyri roky s ukrajinským prezidentom, absolvoval rozsiahle spoločné cesty na front a desiatky rozhovorov s jeho manželkou, priateľmi aj nepriateľmi, poradcami, ministrami a vojenskými veliteľmi. Kniha Zelenskyj – Ako zblízka vyzerala invázia, ktorá otriasla svetom je intímny portrét prezidenta, ktorý sa z herca a komika zmenil na symbol odolnosti. Autor zároveň odhaľuje, ako sa Zelenskému podarilo spojiť rôznych demokratických lídrov v boji za spoločnú vec. Kniha ponúka detailný opis Zelenského života v jadrovom bunkri v prvých týždňoch invázie a okolností úteku jeho manželky s deťmi do bezpečia. Neskôr, keď Rusi ustúpili z Kyjeva, sledujeme, ako Zelenskyj so svojím tímom vychádza z bunkra a vedie Ukrajinu ku kľúčovým víťazstvám. Výsledkom je strhujúci podrobný obraz invázie tak, ako ju zažil ruský cieľ číslo jeden a hrdina, ktorý o tento titul ani nestál. Autor však v knihe jasne pomenúva Zelenského omyly a zlyhania ako napríklad ochotu umlčať politický nesúhlas jeho odporcov a ponúka komplexný portrét muža snažiaceho sa prelomiť historické jarmo ruského útlaku, ktorý sa začal dávno pred jeho narodením. Zelenskyj zároveň predkladá svoju víziu budúceho smerovania Ukrajiny a svojimi činmi demonštruje stratégiu, ako čeliť Rusom a zároveň udržať Západ na svojej strane. Kniha Zelenskyj ponúka fascinujúci obraz vojny, ktorá otriasla celým svetom, a príbeh človeka, ktorého odvaha a odhodlanie vojde do dejín.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Simon Shuster je americký novinár časopisu Time, ktorý už sedemnásť rokov prináša správy z Ruska a Ukrajiny. Jeho reportážna cesta sa začala v roku 2014, keď ako prvý zahraničný novinár pricestoval na Krym v čase jeho anexie ruskými vojskami. V roku 2019 sa prvýkrát stretol s Volodymyrom Zelenským a odvtedy monitoruje jeho administratívu. V roku 2021 navštívil s prezidentom vojnovú zónu na hraniciach s Ruskom. Keď v nasledujúcom roku Rusi spustili rozsiahlu inváziu, Shuster sa stal spravodajcom prezidentského tímu a získal jedinečný prístup do areálu v Kyjeve, kde napísal svoju prvú knihu.

V priebehu svojho výskumu a lekárskej praxe britský lekár Tim Spector zistil, že existuje až šokujúco málo dôkazov týkajúcich sa našich najhlbšie zakorenených predstáv o jedle. Je soľ naozaj taká škodlivá, ako sa o nej tvrdí? Sú ryby zdravé? A čo káva, červené mäso či nasýtené tuky? Môžu sa tehotné ženy spoľahnúť na rady svojho gynekológa o tom, čo majú jesť? Má bezlepková strava vôbec nejaké výhody? Čo vlastne vedia lekári o výžive? V dvadsiatich troch krátkych kapitolách sa Tim Spector rozhodol zbúrať mýty o jedle a zároveň odhaliť, prečo sú takmer všetky tvrdenia o ňom nesprávne. Poukazuje na škandalózny nedostatok kvalitných vedeckých dôkazov, na ktorých sa zakladajú štandardné stravovacie odporúčania, a odkrýva zákulisie potravinárskeho priemyslu, ktorý pevnou rukou ovláda obsah našich tanierov. Autor upozorňuje, že tieto naliehavé problémy nie sú dôležité len pre naše osobné zdravie, ale aj pre budúcnosť celej planéty. Kniha Čo naozaj jeme? spochybňuje všetky stravovacie návyky, vládne opatrenia, zázračné riešenia či nálepky, ktorými sa označujú niektoré údajne škodlivé potraviny, a nabáda nás, aby sme razantne prehodnotili svoj vzťah k jedlu.Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová.Prečítajte su ukážku z knihy a rozhovor s autorom Timom Spectorom.Tim Spector je profesor genetickej epidemiológie na londýnskej King's College a čestný konzultujúci lekár v nemocniciach Guy a St. Thomas. Ako odborník v oblasti personalizovanej medicíny a črevného mikrobiómu získal mnohé ocenenia. Je autorom štyroch kníh vrátane bestsellera The Diet Myth (Mýty o stravovaní). Pravidelne účinkuje v televízii a rádiách po celom svete, píše pre Guardian, British Medical Journal (BMJ) a ďalšie periodiká.

Redaktorka Denníka N Veronika Prušová podrobne mapuje život a kariéru dvojnásobného šéfa Najvyššieho súdu, ministra spravodlivosti a prezidentského kandidáta Štefana Harabina. Kniha umožní čitateľovi pochopiť, čo Harabin znamenal pre slovenskú justíciu, ale aj to, čo možno čakať od jeho budúceho pôsobenia v politike. Text sprevádzajú komentáre Mariána LeškaVypočujte si ukážky z knihy: Komentár Mariána Leška: Homo mečiarensis sa vraciaZo sudcu prezidentský kandidátRodák spod TatierNezlomný od roduZlý človek O autorke:  Veronika Prušová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Už počas štúdia pracovala v agentúre SITA v domácej redakcii. V denníku SME bola od septembra 2006 do konca októbra 2014, kedy časť redakcie odišla pre vstup Penty a založila Denník N. Venuje sa predovšetkým súdnictvu. 

V rokoch 1932 – 1933 zomreli takmer štyri milióny Ukrajincov, ktorých nechal vtedajší režim vyhladovať. Hladomor však predstavoval len polovicu príbehu. V čase, keď na vidieku umierali roľníci, zároveň sovietska tajná polícia zaútočila aj na ukrajinské intelektuálne a politické elity. Kým sa hlad šíril, rozbehla sa ohováračská kampaň a represie namierené proti ukrajinským intelektuálom, profesorom, kurátorom v múzeách, spisovateľom, výtvarníkom, duchovným, teológom, štátnym zamestnancom a úradníkom.Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum detailne opisuje, ako sa to vôbec mohlo stať, kto bol za túto tragédiu zodpovedný a aké mala následky. Informácie čerpá z množstva archívnych materiálov a zo spomienok preživších, ale aj z prác ukrajinských vedcov. Ponúka svedectvá tých, ktorí prežili, a vykresľuje, čo dokážu ľudské bytosti, keď ich hlad privedie k šialenstvu. Ukazuje, ako nemilosrdne sovietsky štát využíval propagandu, aby poštval susedov proti sebe a vyhladil údajné protirevolučné živly. Po hladomore nasledoval útok na ukrajinské kultúrne a politické vedenie. Sovietsky zväz zároveň poprel, že k hladomoru vôbec niekedy došlo. Sovietske orgány boli rozhodnuté, že Ukrajina by sa mala vzdať svojich národných ašpirácií a mala by byť pochovaná aj skutočná história krajiny spolu s miliónmi obetí. Kniha Červený hladomor je tragickou stigmou v dejinách dvadsiateho storočia, ale aj spomienkou na tých, ktorí sa stali terčom Stalinovho cieleného štátneho teroru. Knihu preložil Samuel Marec.Prečítajte si rozhovor s autorkou a ukážku z knihy.Anne Applebaum je americká novinárka a spisovateľka. Pôsobila ako komentátorka novín Washington Post, zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Venuje sa najmä problematike sovietskeho Ruska a východnej Európy. V roku 2004 získala Pulitzerovu cenu za knihu Gulag: A History. V slovenskom preklade vyšla v roku 2020 jej kniha Súmrak demokracie. S manželom žije v Poľsku a vo Veľkej Británii.

Väčšina z nás určite videla karikatúru autokratického štátu. Na jeho vrchole sedí zloduch. Má pod palcom armádu a políciu. Armáda a polícia hrozia obyvateľstvu násilím. Na jednej strane sú bezškrupulózni kolaboranti, na druhej pár statočných disidentov.V 21. storočí však takáto karikatúra nezodpovedá realite. V dnešných autokraciách nevládne jeden zloduch, ich základom je prepletená sieť kleptokratických finančných štruktúr, komplexu bezpečnostných služieb – vojenských, paramilitantných, policajných – a odborníkov na sledovanie, propagandu a dezinformácie. Členovia tejto siete v danej krajine nie sú prepojení len medzi sebou, ale aj so sieťami v ďalších autokratických krajinách, ba niekedy aj v demokraciách. Skorumpované štátne spoločnosti v jednej diktatúre robia biznis so skorumpovanými štátnymi spoločnosťami v druhej.Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum prináša sugestívny pohľad na celosvetový fenomén – modernú autokraciu fungujúcu na princípe medzinárodnej kleptokracie. Najrozšírenejším a relatívne novým presvedčením autokratov je, že sú vonkajším svetom nedotknuteľní, že sa ich netýkajú názory a postoje iných krajín a že nepodliehajú súdu verejnej mienky. Sú ľahostajní k medzinárodnej kritike a nezdráhajú sa používať otvorenú brutalitu. Ich hlavným cieľom je udržať sa pri moci a v mene toho sú ochotní destabilizovať svojich susedov a nivočiť životy obyčajných ľudí.Anne Applebaum vyzýva demokratické štáty, aby preorientovali svoju politiku na boj proti tomuto novému druhu svetovej hrozby.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Anne Applebaum je americká novinárka a spisovateľka. Pôsobila ako komentátorka denníka Washington Post, zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na rôznych svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Od roku 1989 sa venuje predovšetkým problematike sovietskeho Ruska a východnej Európy. V roku 2004 získala Pulitzerovu cenu za knihu Gulag: A History. V slovenčine vyšli jej knihy Súmrak demokracie (2020) a Červený hladomor (2023). S manželom, poľským politikom a spisovateľom Radosławom Sikorským, žije v Poľsku a vo Veľkej Británii. 

Liberálna demokracia je v Británii, kontinentálnej Európe, v USA aj v ďalších krajinách pod paľbou kritiky, zatiaľ čo autoritárstvo je na vzostupe. Oceňovaná historička a držiteľka Pulitzerovej ceny Anne Applebaum v brilantnej eseji Súmrak demokracie vysvetľuje, prečo sa elity v demokratických krajinách začali prikláňať k nacionalizmu a autoritárstvu. Opisuje nových advokátov iliberalizmu a ukazuje, ako  na zmenu spoločenského poriadku využívajú konšpiračné teórie, politickú polarizáciu, sociálne médiá, ba aj nostalgiu. Despotickí lídri totiž nevládnu sami – spoliehajú sa na svojich politických spojencov, úradníkov a mediálne osobnosti, ktoré im dláždia cestu a podporujú ich vládu.(Prečítajte si ukážku z knihy.) Od autora predslovu: „Názov Applebaumovej knihy Súmrak demokracie je varovný, ale presný, lebo odráža ‚krehkosť dneška‘. Vďaka autorkinej výnimočnej schopnosti spojiť ľudské príbehy do jednej veľkej drámy, akou je osud demokracie, je však čitateľ odmenený vzrušujúcim čítaním a v závere aj nádejou.“Martin M. Šimečka, spisovateľ a komentátor Denníka N(Prečítajte si rozhovor M. M. Šimečku s autorkou o knihe.) O autorke: Anne Applebaum je historička a novinárka. Píše pre časopis Atlantic, je členkou Agora Institute a na Univerzite Johnsa Hopkinsa vedie program Arena zameraný na dezinformácie a propagandu v 21. storočí. Pôsobila ako komentátorka novín Washington Post a zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Problematike východnej Európy a Ruska sa venuje od roku 1989, keď pre časopis Economist v Poľsku mapovala pád komunizmu. Je manželkou poľského politika a spisovateľa Radosława Sikorského, žije v Poľsku a v Británii. Anne Applebaum je autorkou niekoľkých historických kníh. Za knihu Gulag: A History (2003) jej bola udelená Pulitzerova cena, za knihu Iron Curtain: The Crushing of Eastern Europe (2012) získala Cundillovu cenu. Kniha Red Famine: Stalin's War on Ukraine (2017) sa začína ukrajinskou revolúciou v roku 1917, končí sa ukrajinským hladomorom v rokoch 1932 – 1933 a odhaľuje pozadie dnešného rusko-ukrajinského konfliktu. Knihu preložil Peter Tkačenko.