Obchod — Denník N

Terenova písanka

Laco Teren
14,90 €
Laco Teren, jeden z našich najosobitejších súčasných maliarov sa roky okrem maľovania venuje aj iným radostiam života – hudbe, literatúre, jedlu, premýšľaniu a písaniu. Rozhodli sme sa vydať zbierku viac ako stovky jeho textov a doteraz nezverejnených skíc. Súčasťou Terenovej písanky sú aj ... Viac
Do košíka

Laco Teren, jeden z našich najosobitejších súčasných maliarov sa roky okrem maľovania venuje aj iným radostiam života – hudbe, literatúre, jedlu, premýšľaniu a písaniu. Rozhodli sme sa vydať zbierku viac ako stovky jeho textov a doteraz nezverejnených skíc.

Súčasťou Terenovej písanky sú aj doteraz nezverejnené iPadové kresby, ktoré z niekoľkých tisícok vybrala fotografka Táňa Hojčová, Terenova manželka. Terenova písanka vychádza k finisáži maliarovej veľkej retrospektívy v SNG. 

„Píšem, aby som ostatných potešil. Písal som vždy, ale len pre seba alebo pre priateľov. Súvisí to s tým, že rád čítam a rád počúvam príbehy. Je to vlastne ako s maľovaním, maľujem, lebo sa rád dívam na obrazy, a píšem, lebo rád počúvam príbehy, napríklad aj napísané,“ vraví Laco Teren.

Hockney, Richter, Paštéka, Ernst, Munch, Miró, Lautrec, Berger, Skalník. Výstavy, knihy, film, opera, divadlo, koncerty, Viedeň, Londýn, New York, Paríž, Zürich, Praha a Bratislava a zasa Viedeň, ulice miest a ich galérie a koncertné sály. Žena, ráno, denné aj nočné sny, počasie a benátske držky, o tom všetkom Laco Teren uvažuje a zapisuje si do svojej písanky. Nech však uvažuje o čomkoľvek, vždy aj tak skončí pri nejakom obraze, lebo všetko, čo sa v mysli Laca Terena objaví, objaví sa spolu s  konkrétnym obrazom.

Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú aj reprodukcie ipadových skíc Laca Terena v najvyššej kvalite. Z každej grafiky vydávame 6 motívov a 100 signovaných a číslovaných výtlačkov.

 

Autor:
Laco Teren
Vydavateľstvo:
N Press, s.r.o.
Dátum vydania:
1. januára 2020
Počet strán:
172
Rozmer:
180x250mm
Väzba:
mäkká
ISBN:
978-80-99925-13-8

Mohlo by sa vám páčiť

1 8
Nálepka No parking

Nálepka No parking

Parkujem vám niekto tam, kde nemá? Ukážte, že máte kontakty na najvyšších miestach, priamo u ukrajinských farmárov.Rozmery nálepky sú 14 x 14 centimetrov.Najmenej 50 % z ceny nálepky pôjde na charitatívne účely priamo na Ukrajine.Zvyšná časť sú výrobné náklady - nálepka je navrhnutá aj vyrobená na Ukrajine, takže priamo podporujete miestne podniky, ktoré sú vojnou zasiahnuté.(Denník N si neponecháva žiadnu časť z ceny produktu a hradí náklady spojené s logistikou.)Nálepka je originálnym produktom organizácie Saint Javelin, ktorá začala na Ukrajine pomáhať už pár dni po vypuknutí vojny. Ide o rovnaký tovar, aký kúpite za rovnakú cenu aj priamo na webe Saint Javelinu, Denník N nakúpil väčšie množstvo a naraz tovar doviezol a preclil. Vďaka tomu vy zaplatíte nižšie poštovné, zároveň vďaka nižším nákladom väčšia časť z ceny ide priamo na podporu ľudí v núdzi.O presnom použití získaných prostriedkov rozhodujú priamo zamestnanci Saint Javelinu na Ukrajine. Väčšina peňazí z prvej zásielky tovaru, ktorý Denník N nakúpil v zime 2022, pôjde na tábory pre deti vojakov ukrajinskej armády a siroty vojakov, ktorí pri obrane Ukrajiny zahynuli. Tábor bude zameraný na ukrajinské tradície a historiu, zvládanie stresu, prvú pomoc, art terapiu a šport.

7,95 €
Do košíka
Slovník vojny

Slovník vojny

Ostap Slyvynsky

Čím je pre nás naša kúpeľňa? Miestom, kde sa pripravujeme na nový deň alebo úkrytom, ktorý nám pri nočných náletoch zachráni život? A čo kondicionér? Koľkým z nás sa pri tomto slove vybaví jadrový výbuch? A čo si predstavíme pri slove hviezda? Hviezda vytvorená z lepiacej pásky zabráni, aby okná pri výbuchu bomby rozbila tlaková vlna.Vojna nielenže zásadne mení životy tých, ktorých postihla, ale mení aj významy slov. „Niektoré významy sa otupia a treba ich nabrúsiť. Iné sa, naopak, zaostria, až sa nimi možno poraniť. Niektoré slová nadobro odumrú a opadajú ako lístie, iné sa vynárajú z akejsi polozabudnutej minulosti, nadobúdajú významy a dôležitosť,“ hovorí ukrajinský spisovateľ Ostap Slyvynsky. Keď sa vo februári 2022 začala ruská invázia do Ukrajiny, zostavil vlastný Slovník vojny. Ani jeden z textov však nie je fikciou či výplodom fantázie, i keď niektoré pôsobia priam surreálne. Všetky heslá vykresľujú udalosti tak, ako boli skutočne prežité, myslené a cítené. Sú to útržky monológov odídencov, ktorí sa v prvých mesiacoch vojny premleli železničnou stanicou v Ľvive. Tam ich autor knihy a ďalší dobrovoľníci, ktorí utečencom pomáhali, zaznamenal. Slovník vojny sa žánrovo pohybuje niekde na pomedzí poézie a reportáže a je mimoriadne silným záznamom situácií, ktoré si v mierových časoch vieme len ťažko predstaviť. Vydavateľ ho doplnil fotografiami troch slovenských fotografov - Tomáša Benedikoviča, Gabriela Kuchtu a Vladimíra Šimíčka, ktorí počas prvého roka vojny absolvovali niekoľko reportážnych ciest do Ukrajiny. Slovník vojny vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej. Prečítajte si rozhovor s autorom Ostapom Slyvynskym v Denníku N alebo rozhovor s jednou zo spoluautoriek. O autoroch: Ostap Slyvynsky (1978, Ľviv) je ukrajinský básnik, esejista, prekladateľ a literárny kritik, autor piatich básnických zbierok. Pôsobí na Ľvivskej národnej univerzite Ivana Franka, prekladá z bulharčiny, angličtiny (Derek Walcott, William Carlos Williams) a poľštiny (Czesław Miłosz, Hanna Krall, Andrzej Stasiuk, Olga Tokarczuk). Viedol poľsko-nemecko-ukrajinský literárny magazín Radar, spoluorganizoval literárny festival Fórum vydavateľov vo Ľvive, kde koordinoval projekt Literatúra proti agresii. Jeho zbierka Piesok a víno vyšla v roku 2015 v slovenskom preklade Valérie Juríčkovej v brnenskom vydavateľstve Větrné mlýny. Tomáš Benedikovič (1980, Bratislava) vyštudoval Fakultu výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Od roku 2005 sa venuje novinárskej fotografii, najskôr v agentúre SITA, potom v denníku SME a teraz v Denníku N. Vladimír Šimíček (1983, Košice) začínal ako fotoreportér v týždenníku Plus 7 dní, neskôr pracoval v denníku SME a v Denníku N. Fotografuje aj pre francúzsku agentúru AFP. Do Ukrajiny jazdí pravidelne od roku 2014, v deň ruskej invázie do Ukrajiny bol práve s reportérom Mirkom Tódom na ceste na Donbas. Gabriel Kuchta (1990, Holíč) začínal ako fotoreportér v denníku SME, teraz pracuje v českom Deníku N. Fotografuje aj pre americko-britskú agentúru Getty Images. Od začiatku veľkej invázie strávil v Ukrajine asi tri mesiace počas rôznych ciest, najčastejšie s Petrou Procházkovou.

11,90 €
Do košíka
Vojna: Ako nás formoval konflikt

Vojna: Ako nás formoval konflikt

Margaret MacMillan

Je mier iba anomáliou? Autorka Margaret MacMillan ponúka provokatívnu perspektívu založenú na tvrdení, že vojna predstavuje elementárnu súčasť ľudského bytia.Ľudia možno prichádzajú na svet s vrodeným inštinktom bojovať, no vojnu – organizované násilie – dokáže viesť len plnohodnotne usporiadaná spoločnosť. Bojové konflikty ovplyvnili históriu ľudstva, jeho spoločenské a politické inštitúcie, hodnoty aj ideály. Veľkoleposť vojny, ale aj útrapy, ktoré spôsobuje, nájdeme v jazyku, vo verejnom priestore, vo svojich súkromných spomienkach a zároveň sú nevyčerpateľnou témou najzásadnejších svetových umeleckých diel. Skúmanie fenoménu vojny je neľahké a komplikované: odhaľuje totiž naše najhoršie, ale aj najlepšie vlastnosti.Margaret MacMillan analyzuje, ako vojna ovplyvnila ľudskú spoločnosť a ako politická organizácia, technológie a ideológie zmenili to, ako a prečo bojujeme. Kniha Vojna: Ako nás formoval konflikt sa venuje diskutovaným a kontroverzným otázkam, ako napríklad: Kedy sa zrodila vojna? Naozaj sme odsúdení na neustály boj medzi sebou? Prečo je vojna najzorganizovanejšou ľudskou činnosťou? Dokážeme niekedy stanoviť jej pravidlá? Prečo sú medzi bojovníkmi takmer výlučne muži? Na príkladoch od antiky až po súčasnosť MacMillan odhaľuje mnohé podoby vojny a jej vplyv na našu minulosť, budúcnosť, naše videnie sveta a samotnú podstatu človeka.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážku z knihy Vojna. Ako nás formoval konfliktMargaret MacMillan (1943) pôsobila ako riaditeľka Saint Antony‘s College a zároveň ako profesorka medzinárodných dejín na Oxfordskej univerzite. Je autorkou mnohých publikácií z oblasti dejín vojny, ako napríklad Paris 1919: Six Months that Changed the World (2001), za ktorú ako prvá žena získala Cenu Samuela Johnsona. Je členkou Kráľovskej literárnej spoločnosti, čestnou členkou Trinity College, Torontskej univerzity, Oxfordskej univerzity a British Academy. Zároveň pôsobí v redakčných radách  International History, International Journal a First World War Studies. Okrem toho je členkou Správnej rady Imperial War Museum a Stredoeurópskej univerzity. Viaceré významné americké i európske univerzity a inštitúcie jej udelili čestný titul. V roku 2006 získala štátne vyznamenanie dôstojníčka Radu Kanady a v roku 2016 rytierka Radu Kanady. Od roku 2018 je nositeľkou vyznamenania Rad spoločníkov cti.„Margaret MacMillan napísala ďalšie podnetné dielo, ktorým vystihla skutočnosť, že dnes by sme sa mali vojnou zaoberať viac ako kedykoľvek predtým. A v tejto brilantnej a elegantne napísanej knihe nám ukazuje, ako to na to.“ - H. R. McMaster, autor kníh Dereliction of Duty a Battlegrounds: The Fight to Defend the Free WorldVojna. Slovo, ktoré v nás vyvoláva emócie od strachu až po nadšenie. Niektorí pri jeho zmienke radšej odvrátia zrak. Akoby vojnu mohlo privolať už len to, že ju spomenieme alebo že o nej hovoríme. Sú však aj takí, ktorých fascinuje. Vojna ich vzrušuje a priťahuje. Ako historička som presvedčená, že ak chceme pochopiť minulosť, vojna musí byť súčasťou skúmania ľudských dejín. Vojnové konflikty tak významne ovplyvnili dejiny ľudstva, že ak by sme ich z tohto bádania vynechali, ignorovali by sme jeden z hlavných faktorov, ktorý popri geografii, zdrojoch, ekonomike, ideáloch a spoločenských a politických zmenách vplýval na vývoj človeka. Vyzeral by náš svet inak, keby v piatom storočí pred naším letopočtom Peržania porazili grécke mestské štáty? Keby Inkovia rozdrvili Pizarrovu výpravu v šestnástom storočí? Alebo keby Hitler vyhral druhú svetovú vojnu? Určite áno. Rozsah zmeny však môžeme len tušiť.Margaret MacMillan

6,90 €
− 77 %
Do košíka
Balíček ukrajinských nálepiek

Balíček ukrajinských nálepiek

Označte si notebook alebo skrinku svojim obľúbenými ukrajinským superhrdinom.Rozmery aršíku: 14,8 x 21 cmLesklý povrchŽivotnosť nálepiek je 2-3 roky, určené na použitie v interiéri.Najmenej 50 % z ceny, ktorú zaplatíte, pôjde na charitatívne účely priamo na Ukrajine. Zvyšná časť sú výrobné náklady - produkt je navrhnutý a vyrobený na Ukrajine, takže priamo podporujete miestne podniky, ktoré sú vojnou zasiahnuté. (Denník N si neponecháva žiadnu časť z ceny produktu a hradí náklady spojené s logistikou.) Produkt je originálnym výrobkom organizácie Saint Javelin, ktorá začala na Ukrajine pomáhať už pár dni po vypuknutí vojny. Ide o rovnaký tovar, aký kúpite za rovnakú cenu aj priamo na webe Saint Javelinu, Denník N nakúpil väčšie množstvo a naraz tovar doviezol a preclil. Vďaka tomu vy zaplatíte nižšie poštovné, zároveň vďaka nižším nákladom väčšia časť z ceny ide priamo na podporu ľudí v núdzi. O presnom použití získaných prostriedkov rozhodujú priamo zamestnanci Saint Javelinu na Ukrajine. 

17,95 €
Do košíka
Nemecká jeseň

Nemecká jeseň

Stig Dagerman

Mal dvadsaťštyri rokov, za sebou niekoľko osobných tragédií, dva úspešné romány a sľubne rozbehnutú kariéru reportéra. Vyzbrojený mimoriadnou vnímavosťou, literárnym talentom a schopnosťou zachovať si odstup bez straty súcitu vyrazil v roku 1946 do Nemecka, aby napísal sériu reportáží pre švédsky denník Expressen. Tak vznikla ojedinelá zbierka štylisticky vybrúsených reportáží, ktoré zachytávajú apokalyptickú atmosféru povojnového Nemecka – krajiny porazených, krajiny páchateľov, krajiny, ktorá sa rúca navonok aj vo vnútri. Dagerman sarkasticky popisuje absurdné denacifikačné súdy, prostredníctvom ktorých sa Nemci snažili vyrovnať s nacizmom, vysvetľuje triedne rozdelenie povojnového Nemecka, sugestívne a do detailov opisuje útrpné putovanie hladujúcich obyvateľov v preplnených vlakoch, život v pivniciach zaliatych vodou, v troskách rozbombardovaných miest. Vníma útrapy presídlencov a preživších z koncentračných táborov, no čo je ojedinelé, všíma si najmä utrpenie tých, u ktorých sa považuje za zaslúžené – bývalých nacistov, mladíkov, ktorí sami pred sebou aj pred súdom obhajujú svoj vstup do Hitlerjugend, predávajúcih sa nemeckých dievčat či správcu domu, ktorý udával svojich nájomníkov. Elfriede Jelinek, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, v predslove píše: „Učím sa od veľmi mladého muža, ktorý cestuje po rozbitom a vypálenom povojnovom Nemecku, od spisovatela Stiga Dagermana sa učím, čo znamená ‚bez hnevu a zaujatosti‘. Sine ira et studio. (...) Dagerman vracia hladujúcim a mrznúcim ľuďom tej doby slovo, na ktoré síce nemajú nárok, ale ktoré napriek tomu vyjadruje určitú pravdu.“ Nemecká jeseň je druhou knihou Stiga Dagermana preloženou do slovenčiny a vychádza v preklade Miroslava Zumríka.Prečítajte si ukážku z knihy.Michal Hvorecký o knihe a autoroviRozhovor s prekladateľom Miroslavom Zumríkom O autorovi: Stig Dagerman (1923 – 1954), vlastným menom Stig Halvard Andersson, vyrastal na statku u prarodičov – matka ho po narodení opustila. Po zavraždení starého otca a smrti starej matky sa odsťahoval do Štokholmu, vyštudoval históriu umenia a literatúru a stal sa kultúrnym redaktorom. Oženil sa s dcérou utečencov z nacistického Nemecka, ktorej tak pomohol získať švédske občianstvo. Celý jeho aktívny tvorivý život trval len necelé štyri roky, no za ten čas stihol napísať a vydať štyri romány, zbierku poviedok, reportážnu knihu a štyri drámy. V českom preklade vyšli romány Popálené dítě (Mot 2010), Had (Mot 2010) a reportáž Německý podzim (Mot 2013). Veľmi intenzívne vnímal situáciu povojnového sveta, ktorú zažil vo Švédsku a počas reportážnych ciest do Nemecka a Francúzska. Dagerman sa po rokoch intenzívnej práce ocitol v tvorivej, osobnej aj finančnej kríze, trpel depresiami, bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a aj napriek svojmu nespornému talentu a úspechu spáchal vo svojich 31 rokoch samovraždu. Miroslav Zumrík (1981), prekladateľ, vyštudoval filozofiu, škandinavistiku a literárnu vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Prekladá súčasnú nórsku prózu a literatúru faktu. Preložil niekoľko reportáží pre vydavateľstvo Absynt vrátane kníh Mariusza Szczygieła Gottland a Urob si raj a reportáže Dve sestry Åsne Seierstadovej. Pre vydavateľstvo Albatros preložil knihu Tove Alsterdalovej Podaj mi ruku či román Kjersti A. Skomsvoldovej Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia.Túto knihu si môžete kúpiť aj v elektronickej verzii.

11,90 €
Do košíka
Ako spočítať svet

Ako spočítať svet

Tim Harford

Kedy ste si naposledy prečítali nejaké veľkolepé vyhlásenie sprevádzané ohurujúcim číslom a povedali si: môže toto vôbec byť pravda? Štatistík sú plné noviny, sociálne siete aj naše bežné konverzácie, pretože čísla nám pomáhajú rozprávať príbehy a vysvetľovať svet okolo seba. Zároveň sme ich však nikdy nespochybňovali tak často ako dnes. Čísla – v správnych rukách – majú moc meniť svet k lepšiemu. Dobrá štatistika nie je nečestná finta, ale nástroj, pomocou ktorého zbadáme to, čo by inak zostalo neviditeľné.Tim Harford v knihe Ako spočítať svet čerpá zo svojich skúseností ekonóma a moderátora relácie na BBC s názvom Viac alebo menej. Prevedie nás hlbinami sveta dezinformácií, zahmlievania, zlých výskumov a nesprávnych motivácií, aby sme uvideli krásu tých dát, ktoré nám naozaj pomáhajú.Harford nás vo svojom rozprávaní zoznámi s falšovateľom umenia s prepojením na nacistov, striptérkou, ktorá zbalila najmocnejšieho kongresmana vo Washingtone, ale aj so známymi dátovými detektívmi ako John Maynard Keynes, Daniel Kahneman či Florence Nightingale. Odporúča nám pozerať sa na tvrdenia, s ktorými sa dennodenne stretávame, sebavedome a so zdravou dávkou zvedavosti aj skepticizmu.Pomocou desiatich jednoduchých pravidiel na lepšie porozumenie číslam – a jedného všeobjímajúceho zlatého pravidla – nám táto mimoriadne podnetná knižka pomôže v správnej chvíli vziať rozum do hrsti, pozorne si všímať, odkiaľ čísla pochádzajú aj ako sa nám prezentujú, a vo výsledku uvidieť, ako sa sčítavajú do celkového obrazu o našom svete.Prečítajte si rozhovor s autorom knihy v Denníku N.Prečítajte si ukážku z knihy.Vypočujte si ukážku z knihy.Tim Harford (1973) je ekonóm, novinár a moderátor. Je autorom populárnej rubriky v denníku Financial Times a preslávil sa knižným bestsellerom The Undercover Economist (Ekonóm v utajení; 2005). Jeho ďalšími knihami sú Messy (Neporiadok; 2016) a The Next Fifty Things That Made the Modern Economy (Ďalších 50 vecí, ktoré vytvorili súčasnú ekonómiu; 2020).Tim je aj tvárou televíznej relácie More or Less (Viac alebo menej), na iTunes zaznamenal mimoriadny úspech jeho seriál Fifty Things That Made the Modern Economy (Päťdesiat vecí, ktoré vytvorili súčasnú ekonómiu) aj nový podcast Cautionary Tales (Varovné rozprávky). Je pridruženým členom Nuffield College v Oxforde a čestným spolupracovníkom Kráľovskej štatistickej spoločnosti.V roku 2019 mu bol udelený Rád britského impéria za zásluhy pri zlepšovaní ekonomického povedomia.Knihu preložil Filip Pacalaj. Napísali o knihe:„Timova kniha sa neobmedzuje na vymenúvanie trikov, ktorými nás štatistika môže zmiasť. Naopak, pozýva nás k podstate, odhaľuje limity našich vlastných úsudkov... Treba si ju prečítať.“ - Wired, Najlepšie knihy roka 2020 z oblasti vedy a techniky„Mimoriadne čítavé, jasné, vtipné a autoritatívne... Už len vymyslieť, ako prinútime všetkých novinárov a politikov, aby si túto knihu prečítali...“ - Stephen Fry „Geniálny rozprávač príbehov, ktoré osvetľujú dnešný svet.“ - Malcolm Gladwell

14,90 €
Do košíka
Karbid

Karbid

Andrij Ľubka

Udalosti dobrodružného románu Karbid sa odohrávajú počas horúceho a znepokojujúceho leta 2015, keď sa skupina nadšencov vo fiktívnom meste Medveďov rozhodne postaviť Fontánu jednoty s Európou. Prečo potrebujú fontánu, prečo za nimi plače väznica a za koľko sa dá na Ukrajine kúpiť ľudská oblička – o tom všetkom píše autor s humorom i jemným pesimizmom. V tejto knihe je slivovica, rybári, hrobár, sedemnásť kapitol, zvodná a žiadostivá žena, niekoľko vrahov, skorumpovaný starosta, geniálna myšlienka, Tis a beznádej. Nenájdete tu ale schengenské víza, odpovede na všetky otázky, kulinárske recepty či rady, ako zbohatnúť. Určená je širokému okruhu čitateľov. Andrij Ľubka (1987) je ukrajinský básnik, spisovateľ a esejista. Vyštudoval vojenskú školu v Mukačeve, ukrajinskú filológiu na Užhorodskej univerzite a balkánske štúdiá na Varšavskej univerzite. Napísal niekoľko zbierok poézie, poviedkových kníh, románov a cestovateľské eseje. Jeho román Karbid (2015) sa umiestnil vo výbere piatich najlepších kníh podľa BBC Ukraine; poľský preklad sa dostal do užšieho výberu ceny Angelus a vyšiel aj v anglickom a slovinskom preklade. Autor prekladá z poľštiny, chorvátčiny, zo srbčiny a z angličtiny a je kurátorom dvoch medzinárodných festivalov poézie. Patrí medzi aktívnych dobrovoľníkov a pomáha ukrajinskej armáde. Žije v Užhorode.

14,90 €
Do košíka
Abych nezapomněl

Abych nezapomněl

Lukáš Prchal

Unikátne zhrnutie prvých mesiacov ruskej vojny v denníkových zápiskoch a rozhovoroch s tými, ktorí tam boli Ruský vpád na Ukrajinu zasiahol reportéra Deníka N Lukáša Prchala natoľko, že si začal písať denník. O tom, čo sa dialo na fronte, v redakcii, ale aj v jeho vnútri. Geopolitické šachy sa v jeho svižných záznamoch miešajú s čriepkami z osobného života. Vojnové zverstvá kontrastujú s príbehmi hrdinstva. K tomu navyše vyspovedal päť kolegov, ktorí reportovali priamo z Ukrajiny. Výsledkom je unikátne zhrnutie prvých sedemdesiatich piatich dní vojny, ktorá otriasla všetkými našimi istotami. O autorovi:Lukáš Prchal je reportér Deníka N. Predtým pracoval ako redaktor v Aktuálně.cz a v Hospodárskych novinách. Je držiteľom ocenenia Novinářska křepelka, ceny pre najlepšieho novinára do 33 rokov, a Novinárskej ceny za špeciál venujúci sa šíreniu dezinformacií. Vyštudoval literatúru a tvorivé písanie na Literárnej akadémii, vydal prozaické knihy Den v nedohlednu a S pavoukem na skle. V novinárskych textoch sa zaoberá predovšetkým odhaľovaním ruského vplyvu v Česku a kauzami spojenými s okolím prezidenta Miloša Zemana.  „Od konce druhé světové války jsme v Evropě žili sedmdesát šest let v míru. Další rok však už nepřidáme. Dvacátého čtvrtého února dal Vladimir Putin svým jednotkám příkaz ke vpádu na Ukrajinu. Ruští vojáci začali ničit, vraždit, znásilňovat. Tato knížka mapuje první měsíce konfliktu. Navzdory tomu, že se v ní píše o strašných věcech, je moc dobře, že ji máme. Pomůže nám nezapomenout na to, co si pamatovat potřebujeme.“ Michael Romancov, politický geograf, pedagog a publicista

12,90 €
Do košíka

Naši redaktori odporúčajú

Ako byť zdravý?
Rastislav Kačmár
Rastislav Kačmár

Len ťažko by ste našli komplexnejší návod na to, čo robiť, aby ste nemuseli navštevovať presne tých lekárov, s ktorými sa Veronika Folentová rozprávala.

Ako byť zdravý?

Veronika Folentová
Od antilopy po Zátopka
Martin Milan Šimečka
Martin Milan Šimečka
Radosť z čítania tejto knihy nepochádza len z údivu nad bohatstvom súčasných znalostí o behu a o našom tele. Pochádza aj zo zážitku, ktorý poskytuje literárny žáner osobného príbehu skĺbeného s nadhľadom autora, ktorému môžete úplne dôverovať.

Od antilopy po Zátopka

Peter Kováč
Slovník vojny
Terézia Zhaňačová
Terézia Zhaňačová
Nezvyčajný literárny formát krátkych myšlienok, spomienok na to, aký život bol a aký je teraz, keď ste práve na Ukrajine a ničia váš domov.

Slovník vojny

Ostap Slyvynsky
Máte otázku, potrebujete poradiť?

[email protected] / 02 212 04 400