Vo fascinujúcej autobiografii autorka otvorene píše o svojom boji so sociopatiou, dodnes zatracovanou a nepochopenou duševnou poruchou. Patric Gagne si už pred nástupom do škôlky uvedomovala, že s ňou nie je niečo v poriadku. Ľudia na jej správanie reagovali spôsobom, ktorému nerozumela. Tušila prečo –  emócie totiž neprežívala tak ako ostatné deti. Pocity strachu a viny či empatia jej boli úplne cudzie. Väčšinou totiž necítila vôbec nič. Zo všetkých síl sa usilovala predstierať, že je ako ostatní, no neustály tlak, aby sa prispôsobila spoločenskému prostrediu, bol pre ňu neznesiteľný. A tak začala kradnúť. Klamala, až sa prášilo. Občas bola násilná. Stala sa expertkou na vlámania. A to všetko s cieľom nahradiť pocit vnútornej ničoty aspoň niečím. Až na vysokej škole sa potvrdilo, čo už dlhšie tušila. Je sociopatka. No napriek tomu, že sociopatia patrí medzi prvé identifikované duševné poruchy, odborníci na duševné zdravie si s ňou nevedia dodnes poradiť. Povedali jej, že na sociopatiu neexistuje žiadna liečba, žiadna nádej na normálny život. Keď sa však Patric znovu stretne so starou láskou, je konfrontovaná s otázkou, ako bude vyzerať jej budúcnosť. Ak je schopná milovať, znamená to, že nie je úplné monštrum. S pomocou partnera, ale aj rôznych kurióznych postáv sa vydáva na celoživotnú misiu s cieľom dokázať, že ani milióny ďalších ľudí s rovnakou diagnózou nie sú monštrá. Kniha Sociopatka je inšpiratívny príbeh o tom, ako sa vyrovnať s osudom a vybudovať si život plný lásky a nádeje.Knihu preložila Lucia Szabóová.Prečítajte si ukážku z knihy.Patric Gagne je americká spisovateľka, terapeutka a obhajkyňa ľudí trpiacich sociopatickými, psychopatickými a antisociálnymi poruchami. Doktorát z klinickej psychológie získala za dizertačnú prácu skúmajúcu vzťah medzi sociopatiou a úzkosťou. Jej výskum sa stal základom ďalšieho štúdia sociopatickej poruchy, ale i jej autobiografie Sociopatka. Keď sa Patric nevenuje svojim pacientom alebo nebehá za svojimi malými deťmi, pracuje ako smútková poradkyňa so zameraním na násilnú trestnú činnosť. Napísali o knihe:„Kniha Sociopatka nie je autobiografiou v pravom zmysle slova. Jej cieľom je vzdelávať psychologickú komunitu a širokú verejnosť o povahe sociopatie a poskytovať pomoc druhým ľuďom s touto diagnózou.“– Karen R. Koenig, poradkyňa a spisovateľka„Príbeh terapeutky a smútkovej poradkyne, ktorá sa snaží pochopiť a zvládnuť stigmatizovanú duševnú poruchu. Ide o svojrázne a provokatívne skúmanie hraníc spoločenskej akceptácie.“– Kirkus Reviews„Absolútne fascinujúce rozprávanie!“– Cosmopolitan

Svet čelí ekologickým katastrofám – lesným požiarom v Kalifornii či topiacim sa ľadovcom v Arktíde a Antarktíde. Ľudia v niektorých krajinách si sneh už ani nepamätajú a iné sa stali pre horúčavu neobývateľnými. Teplo je hrozba, ktorá prerástla do klimatickej krízy. V roku 2003 zabili horúčavy v Európe viac než 72 000 ľudí a počty obetí budú v najbližších rokoch ešte narastať. Oceňovaný americký novinár a spisovateľ Jeff Goodell prináša knihu o tom, akým extrémnym spôsobom sa mení naša planéta. Vysvetľuje, prečo je počasie čoraz nevyspytateľnejšie a aký vplyv to má na ďalšie aspekty nášho života – od dostupnosti potravín až po výskyt chorôb. Ukazuje, ako vlny horúčav, ktoré sú z roka na rok horšie, postihujú najzraniteľnejších ľudí a ničia lokálne ekosystémy. Kniha Horúčava – Prežijeme na rozpálenej planéte? je desivým svedectvom, ako dramaticky sa mení svet, ktorý poznáme. Jeff Goodell prináša najnovšie vedecké poznatky popretkávané skutočnými príbehmi ľudí, ktorí sa stali obeťami extrémnych horúčav. Venuje sa aj témam ako mestské plánovanie či klimatizácia a jej negatívne dôsledky. Jeff Goodell varuje, že horúčava je sila, ktorá presahuje všetko, čo sme doteraz poznali. Planéta nám horí pod nohami a čas sa kráti. Ak chceme prežiť, nestačí sa prispôsobiť kataklizme. Musíme začať konať. Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Jeff Goodell je americký novinár a spisovateľ, ktorý sa vo svojich prácach dlhodobo venuje ekológii. Za svoje články o klimatickej politike získal niekoľko ocenení. Napísal sedem kníh o geoinžinierstve, globálnom otepľovaní a zmierňovaní klimatickej krízy. Ako novinár pôsobí v mesačníku Rolling Stone. Kniha Horúčava – Prežijeme na rozpálenej planéte? sa okamžite po vydaní zaradila medzi bestsellery a považuje sa za jeden z najlepších titulov na tému klimatických zmien. 

Silné a dojemné pamäti odvážneho lídra politickej opozície v Rusku, ktorý za svoje presvedčenie zaplatil najvyššiu cenu. Knihu Patriot začal Alexej Navaľnyj písať krátko po takmer smrteľnej otrave v roku 2020. Rozpráva v nej príbeh svojho života – svojej mladosti, manželstva a založenia rodiny, ale aj aktivizmu a oduševneného vzdoru proti svetovej veľmoci, ktorá bola odhodlaná umlčať ho. Navaľnyj bol presvedčený, že zmena sa nedá zastaviť a raz musí prísť. Rozpráva o svojej politickej kariére aj o útokoch na seba a svoju rodinu, o živote najbližších či neúnavnej kampani, ktorú so svojím tímom viedol proti diktátorskému režimu v Rusku. Kniha Patriot, napísaná s vášňou, vtipom, úprimnosťou a statočnosťou, je Navaľného posledným listom svetu, v ktorom opisuje aj roky strávené v brutálnom ruskom väzení. Zároveň pripomína, prečo stoja princípy individuálnej slobody na prvom mieste v občianskom živote, a vyzýva na pokračovanie v práci, ktorej obetoval život.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy.Alexej Navaľnyj (1976 – 2024) bol ruský právnik, opozičný politik a politický väzeň známy ako kritik korupcie v Rusku. Založil Fond boja s korupciou, ktorý vyšetroval a zverejňoval informácie o korupčných škandáloch vysokých štátnych predstaviteľov, politikov a podnikateľov. Za svoje aktivity bol v roku 2020 nominovaný na Nobelovu cenu za mier. V roku 2021 ho v Rusku zadržali po návrate z Nemecka, kde sa zotavoval po otrave. Odsúdili ho na tri tresty odňatia slobody. V roku 2024 zomrel v ruskom väzení. * * *Táto kniha je dôkazom nielen Alexejovho života, ale aj jeho neochvejnej oddanosti boju proti diktatúre – boju, za ktorý dal všetko vrátane svojho života. Na jej stránkach čitatelia spoznajú muža, ktorého som vrúcne milovala – muža hlbokej bezúhonnosti a neústupčivej odvahy. Čítaním jeho príbehu si nielen uctíte jeho pamiatku, ale aj inšpirujete ostatných, aby sa postavili za to, čo je správne, a nikdy nestratili zo zreteľa hodnoty, na ktorých skutočne záleží.“ — Julija Navaľnaja

Urastený tanečník z folklórneho súboru. Šuhaj spod Kremnických vrchov. Slovák ako repa – vybíjaný opaštek, čižmičky, vyšívaná košeľa.Volá sa Spevák, no nespieva, lebo z jeho hlasu sa často vysmievali, že je teplošský, buzošský alebo zženštilý. A tak klamal a klamal, aby aspoň trochu zapadol. Klamal, aby sa chránil. Klamal až do momentu otcovej smrti. Čo všetko Jakub otcovi nestihol povedať?Čižmičky nakoniec vymenil za topánky na vysokom podpätku. Vyšívanú košeľu za priesvitné šaty. A strach a hanbu za slobodu a odvahu.Kniha Všetko, čo som ti nestihol povedať nie je len hlboko úprimnou výpoveďou jedného človeka, Jakub Spevák hovorí za mnohých ďalších ľudí, ktorí musia od detstva obhajovať to, kým v skutočnosti sú. Za všetkých, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto v spoločnosti odmietajúcej inakosť a zachovať si pritom svoju jedinečnosť.Jakub Spevák (1996) vyštudoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Od roku 2019 je členom programového tímu Medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča a od roku 2022 aj jeho programovým riaditeľom. Ako kurátor zostavoval pásma krátkych filmov pre rôzne festivaly, medzi nimi aj pre najprestížnejší festival animácie na svete v Annecy. Za literárnu tvorbu získal ocenenia v súťažiach Poviedka, Akademický Prešov a Medziriadky. Debutoval novelou Po funuse, ktorá bola nominovaná na ocenenie Anasoft litera 2023. Jeho poviedky vyšli napríklad v zbierkach Príbehy o coming-oute alebo Kvír fantazijné svety. Scenáristicky i dramaturgicky spolupracoval na viacerých filmoch, ktoré boli úspešne uvedené na medzinárodných festivaloch. V súčasnosti vyvíja scenár k celovečernému filmu. Okrem iného je členom Kiki House of Velvet, kde sa venuje tanečnému štýlu Vogue. Pod personou J. Singer vystupuje na rôznych podujatiach a kabaretoch. Vo svojich vystúpeniach spája lip sync, drag či performanciu.

Česká verze úspěšné knihy Umenie blízkosti. Osamělost je, když žijeme vedle sebe, ale každý ve svém světě. Mnoho lidí si sedá každý den po mnoho let k jednomu stolu s člověkem, kterého vlastně neznají, nevědí, co prožívá, neznají jeho vnitřní svět. V takovém vztahu oba cítí prázdnotu a nenaplněnost. Co způsobuje, že se ve vztahu cítíme osamělí? Co dělat, když se ze vztahu vytratila intimita? Jak a kdy mluvit s partnerem o nepříjemných věcech a k čemu je dobrý nezávazný rozhovor? Jaký je rozdíl mezi zamilovaností a zralou partnerskou láskou? Jakou roli hraje v partnerství sebestřednost, manipulace nebo vztahy s rodiči? A je pravda, že díky konfliktům naše vztahy vzkvétají? Psycholog a párový terapeut Jan Hrustič má za sebou více než čtyřicetiletou praxi a tisíce párů, kterým pomohl najít ces k sobě nebo se přátelsky rozejít. V rozhovoru se spisovatelkou a editorkou knižné edice slovenského Denníku N Monikou Kompaníkovou hovoří o tom, jak budovat hluboké a blízké vztahy, které vydrží. Tvrdí, že krásného vztahu lze dosáhnout a udržet ho racionálně, jen je třeba kultivované chování, které má jasná kritéria a pravidla - a ta se lze naučit. V druhé části knihy Jan Hrustič vypráví také o sobě, o svém dětství na vesnici v rusínské rodině, o své cestě k psychologii a mystice. Sám prošel velkou osobní proměnou díky psychoterapii a praxi s vězni či handicapovanými mladými lidmi, a tak jeho rady vycházejí nejen z teorie, ale hlavně z dlouholeté praxe. Knihu přeložil Miroslav Zelinský. Ukázka: Je len málo mužov, ktorým nezávislosť žien imponuje.Ukázka: Mnohí ľudia si v sebe od detstva nesú predstavu, že sú mizerní, zlí, nanič.Ján Hrustič (1951) Vystudoval všeobecnou psychologii se specializací na poradenskou psychologii na Filozofické fakultě Univerzity Komenského. Absolvoval několik sociálně ‐psychologických psychoterapeutických tréninků včetně devítiletého psychoterapeutického tréninku v gestalt terapii organizovaného institutem Metanoie v Londýně. Posledních více než dvacet let poskytoval rodinné a partnerské poradenství v centru poradensko‐psychologických služeb, které se přetransformovalo na referát poradensko‐psychologických služeb, kde pracoval až do důchodu (2019). Aktuálně se ještě stále, i když velmi omezeně, věnuje rodinnému a partnerskému poradenství. Napsal knihu Od osamělosti k blízkému vztahu v partnerství (2015). Monika Kompaníková (1979) Studovala grafiku a malbu na VŠVU v Bratislavě, ale posledních dvacet let se věnuje především literatuře. Pracovala v knihkupectví Artforum a dlouhodobě spolupracuje s neziskovým sektorem i Slovenskou národní galerií. Je autorkou pěti knih pro dospělé a pěti knih pro děti, včetně románu Pátá loď, který byl v roce 2011 oceněn cenou Anasoft litera a byl zfilmovaný, a knihy pro děti Hlubokomořské pohádky. Sedm let pracovala v knihkupectví Artforum v Bratislavě, založila a jako šéfredaktorka vedla literární noviny Čo čítať? a portál medziknihami.sk. Jako spoluautorka písňových textů působí v hudebním uskupení Toddler Punk, píše hudební texty a od roku 2019 je editorkou knižní edice Deníku N.

V čom sa mýlia apokalyptické filmy, keď zobrazujú prírodné pohromy alebo vojnu?  Ako sa v skutočnosti správajú ľudia pri bombardovaní?  Čo naozaj zažili deti, ktoré stroskotali na pustom ostrove, a prečo to bolo také odlišné od knižného príbehu Pán múch?  Ako došlo k zásadným pozitívnym prerodom spoločností, napríklad k ukončeniu apartheidu?  Ak existuje presvedčenie, ktoré spája ľavičiarov a pravičiarov, psychológov a filozofov či starovekých a moderných mysliteľov, tak je to tichý predpoklad, že ľudia sú zlí. Je to presvedčenie, ktoré inšpiruje novinové titulky a usmerňuje zákony, ktoré utvárajú naše životy. Toto presvedčenie je hlboko zakorenené v západnom myslení od Machiavelliho po Hobbesa, od Freuda po Pinkera. Ľudia sú vraj vo svojej prirodzenosti sebeckí a poháňa ich v prvom rade vlastný záujem.  Medzinárodný bestseller Rutgera Bregmana Ľudskosť: Optimistická história človeka ponúka nový pohľad na uplynulých 200 000 rokov ľudských dejín a snaží sa dokázať, že sme od prírody prívetiví, že sme zameraní viac na spoluprácu ako na konkurenciu a že sme náchylní si navzájom skôr dôverovať než neveriť. Keď si o ľuďoch myslíme to najhoršie, to najhoršie sa v našej politike a ekonomike napokon aj prejaví. Ak však uveríme, že v ľuďoch sú prívetivosť a altruizmus hlboko zakorenené, položíme tým základy pre ozajstné zmeny v spoločnosti. Knihu preložili Jana Trajtelová a Michal Lipták. Prečítajte si ukážku z knihy, recenziu a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy Ľudskosť Napísali o knihe:  "Kniha Ľudskosť ma donútila vnímať ľudstvo z novej perspektívy a prehodnotiť niektoré moje názory." Yuval Noah Harari, autor Sapiens a Homo Deus „Kniha Ľudskosť poskytuje filozofickú a dejinnú oporu našej viere v spoluprácu, láskavosť a vzájomnú dôveru, aby sme mohli budovať lepšiu spoločnosť.“ Mariana Mazzucato, autorka knihy The Value of Everything  „Táto úžasná kniha zmení spôsob, akým vidíte svet a svojich ľudských druhov. Otvára myseľ a čo je dôležitejšie, otvára srdce. Nikdy sme takéto posolstvo nepotrebovali viac, ako teraz.“ Johann Hari, autor knihy Lost Connections   O autorovi:  Rutger Bregman (1988) je historik a spisovateľ. Je autorom piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy De meeste mensen deugen (Ľudskosť; 2019) a Gratis geld voor iedereen (Utópia pre realistov; 2014) sa obe podľa The New York Times stali bestsellermi a boli preložené do viac než 40 jazykov. Za svoju prácu pre The Correspondent bol Bregman dvakrát nominovaný na prestížne ocenenie European Press Prize. Žije v Holandsku.

19.6.2023 je desiate výročie razie v Moldave nad Bodvou. Pri tejto príležitosti si môžete knihu Roky bezprávia kúpiť za symbolickú cenu.Podvečer devätnásteho júna 2013 vtrhlo do osady Budulovská v Moldave nad Bodvou viac ako šesť desiatok policajtov. Keď po polhodine odišli, zostali po nich zničené príbytky, vybité zuby a modriny po obuškoch na telách viac ako tridsiatich obyvateľov vrátane žien a detí. Policajti nenašli žiadnu hľadanú osobu ani ukradnuté veci.Razia nebola ojedinelá brutalitou ani výsledkom, ale tým, čo nasledovalo po nej. Obyvatelia sa totiž rozhodli brániť. Ich cesta za spravodlivosťou trvala osem rokov a do kauzy sa zapojili najvyšší štátni úradníci, Európsky súd pre ľudské práva aj elitní právnici. Ako sa však z poškodených mohli stať obvinení a z policajtov hrdinovia? Bol to len ďalší skutok, ktorý sa nestal? Kde sú korene absurdných rozhodnutí a trápnych vyhlásení štátnych úradníkov? Ako sa žije v Moldave nad Bodvou a akú šancu na spravodlivosť majú občania, ak sa proti nim spojí štátna moc?Môže sa niečo také stať aj nám a budeme sa vedieť štátnej moci ubrániť? Obľúbený publicista a prekladateľ Samo Marec s Veronikou Prušovou, ktorá sa ako reportérka roky venuje téme súdnictva, sa pri svojom pátraní neobmedzili len na rekonštrukciu udalostí z Moldavy a zo súdnych procesov. Vydali sa aj do hlbokej minulosti, aby pochopili a vysvetlili, kde sa tu Rómovia vlastne vzali a prečo je vzťah majority k nim taký rozporuplný - s pochopením pre obe strany.V knihe nájdete aj príbehy jednotlivých aktérov - Leonarda Horvátha, ktorému sa podarilo vymaniť z chudoby a dnes žije a pracuje v Nemecku, Milana Hudáka, ktorý získal ocenenie Biela vrana a založil Divadlo z chatrče, Ireny Matovej, z ktorej úradníci urobili necitlivým a nezákonným prístupom recidivistku. Ota Horvátha a Ireny Biháriovej, ktorých vzdelanie a prácu vždy zatieni farba ich pleti, či Lýdie Šuchovej, ktorá za práva poškodených dlhé roky neúnavne bojovala a stála aj pri zrode tejto knihy.„To, čo sa 19. júna 2013 stalo v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou, je totiž v prvom rade ukážkovým príkladom toho, ako sa všetky mocenské orgány štátu dokážu spojiť proti tým, ktorých majú brániť. Ako polícia, súdy aj politici dokážu konať vo vzájomnom súlade, ak majú proti sebe občanov, ktorí sa brániť nevedia.“O autoroch:Samuel Marec (1982) vyštudoval polonistiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a potom niekoľko rokov pracoval v reklamnej agentúre. Od roku 2008 píše blogy a články pre SME, Denník N, .týždeň a stal sa jedným z najčítanejších slovenských blogerov. Venuje sa prekladu kníh z poľštiny a angličtiny a napísal knihy This Is Hardcore (2013) a Futbal: Pravdivá história (2019).Veronika Prušová (1980) vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ešte počas štúdia spolupracovala s agentou SITA, v roku 2006 začala pracovať v denníku SME a odvtedy sa venuje problematike súdnictva. V roku 2014, po vstupe Penty spolu s časťou redakcie zo SME odišla a stála pri vzniku Denníka N. Naďalej sa venuje súdnictvu a často sa tak dostáva k prípadom ľudí, ktorí zažili neprávosť a majú pocit krivdy. S bývalým politickým komentátorom, poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej Mariánom Leškom napísala knihu Harabin: Zrodil ho Mečiar, vytiahol Fico, konkuruje Kotlebovi, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N v roku 2019. Za dôsledné a objektívne pokrývanie justície získala špeciálnu Novinársku cenu, Cenu zastavme korupciu za rok 2020. 

Stretnú sa Fico, Leško a Tódová. V knihe. To nemôže dopadnúť zle. Teda pre čitateľov. Fico spokojný nebude celkom určite.Marián Leško knihou Mečiar a mečiarizmus pomenoval celú éru jedného premiéra. Teraz robí to isté s Ficom, akurát to je kniha rozhovorov. Pýta sa ho Monika Tódová, ktorá bola ako reportérka pri väčšine Ficových káuz. Leško má dar komplikované témy rozprávať veľmi zrozumiteľne a rozumne. Tódová sa vie pýtať a je prirodzene zvedavá. Fico je najdlhšie vládnuci premiér na Slovensku a najväčšia hrozba pre jeho budúcnosť. Z takto namiešanej zmesi nemôže vypadnúť nič iné iba mimoriadne zaujímavá kniha. Výhodou je, že Leško aj Tódová dokážu o ťažkých veciach rozprávať aj s nadhľadom. Preto sa okrem Fica dozviete veľa aj o Leškovi. O jeho novinárskych rokoch, ale aj o práci pre prezidentku Zuzanu Čaputovú a humore s Milanom Lasicom.Toto je výnimočná kniha. Rozprávajú sa v nej dvaja výnimočne bystrí a informovaní ľudia. Fica odhalia až tak, že by sa mal hanbiť.Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka NZ dialogu Moniky Tódové s Mariánem Leškem vyrůstá velmi plastický obraz politika, který ovlivnil podobu své země jako málokterý jiný představitel demokratické Evropy. Jestli se člověk má vydat do temného světa Roberta Fica, nemůže si vybrat lepší průvodce. Nabízí nejen unikátní přehled, ale i tak potřebný nadhled a smysl pro humor.Erik Tabery, šéfredaktor RespektuKnihu svojimi karikatúrami doplnil Danglár. Rozhovor s ním si môžete prečítať TU.  Rozhovor Matúša Kostolného s Mariánom Leškom a Monikou Tódou si prečítajte TU. Monika Tódová Novinárka, moderátorka diskusie Ako zachrániť demokraciu a podcastu V redakcii. Narodila sa v Trnave. Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 2001 začala pracovať na domácom spravodajstve v Denníku SME a venovala sa investigatívnej žurnalistike. Keď do SME vstúpila finančná skupina vlastnená z korupcie podozrivým oligarchom, spolu s kolegami odišla z redakcie a v roku 2014 založili Denník N. Získala viacero novinárskych cien alebo nominácií na novinársku cenu. Marián Leško Politický komentátor a publicista. Narodil sa v Prešove. Na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove ukončil odbor filozofia – dejiny. Pracoval v Novom slove, v denníku Pravda, v SME, v týždenníku Trend. Spolupracoval s Rádiom Slobodná Európa a účinkoval v televíznej relácii Sedem. Od júna 2019 do októbra 2021 pôsobil ako poradca prezidentky Zuzany Čaputovej pre oblasť vnútornej politiky. Je autorom piatich kníh o politike, vrátane knihy Mečiar a mečiarizmus. Je členom Správnej rady Nadácie Zastavme korupciu. Jozef Gertli Danglár Grafik, ilustrátor a maliar. Narodil sa v Detve. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení. V posledných rokoch sa sústreďuje najmä na maľbu na plátno, pričom do obrazov prenáša prvky komiksu i filmovej estetiky. Je autorom ilustrácií viac ako 80 knižných titulov. Jeho kresby a kreslené komentáre k celospoločenskému dianiu vychádzali vo viacerých slovenských a českých denníkoch a časopisoch, teraz v Denníku N. Je štvornásobným víťazom Novinárskej ceny.