Keď sa koncom sedemdesiatych rokov zjavil v Bratislave mladý francúzsky intelektuál Etienne Cornevin, ktorý prišiel na Slovensko pomôcť nášmu školstvu šíriť a kultivovať výučbu francúzštiny, sotvakto tušil, že sa čoskoro výrazne zapojí do slovenského i českého výtvarného života. Presnejšie, do jeho neoficiálnej scény. Biografia Alexandra Balogha, blízkeho priateľa Etienna Cornevina, prináša pútavý príbeh človeka, ktorý sa podľa vlastných slov usiloval byť nielen filozofom, ale i teoretikom, historikom a kritikom výtvarného umenia, literárnym kritikom, básnikom, umelcom, humoristom, kurátorom, filmárom a vydavateľom. A tiež, ako zvykol s úsmevom vravieť, aj odborníkom na nedefinovateľné disciplíny. Už dávno vieme, že sa o to nielen usiloval, ale tým všetkým asi aj bol. Obraz Etienna Cornevina doplnili archívnymi fotografiami Eva Cisárová-Mináriková, Ladislav Čarný, Xénia Hoffmeisterová, Peter Procházka, Gabriela Albrecht Žiaková, rodina Filovcov a Marián Mudroch.Prečítajte si ukážku z knihy. Etienne Cornevin (26. júl 1950, Kamerun – 2. máj 2016, Châteauroux, Francúzsko) vyštudoval na Sorbonne filozofiu, no rovnako mal rád výtvarné umenie, a tak na jednej z parížskych univerzít prednášal teóriu a dejiny umenia. Skutočnosť, že témou jeho okolo 1200-stranovej habilitačnej práce na Université Paris Nanterre v roku 1989 boli osobnosti a estetika súčasného umenia v Československu, príliš neprekvapuje, veď v rokoch 1976 až 1988 žil na Slovensku. Najskôr v Prešove a potom desať rokov v Bratislave. O autorovi: Alexander Balogh (1946) po absolvovaní štúdia chémie pôsobil ako výskumný pracovník a pedagóg na Lekárskej fakulte UK. Neskôr pracoval v niekoľkých médiách a reklamnej agentúre, od roku 1993 do konca roku 2014 pôsobil v denníku SME, od roku 2015 je redaktorom kultúry Denníka N. Je autorom knihy Ján Langoš. Strážca pamäti (Cena Dominika Tatarku 2016), svojimi textami je zastúpený vo viacerých kolektívnych publikáciách a zborníkoch.

„Všetko, čo chcete a potrebujete vedieť o sexe.“ Americká spisovateľka Mary Roach sa vo svojich knihách venuje tak trochu bizarným témam súvisiacim s ľudskou fyziognómiou a knihu Rozdáme si to? venovala najpríťažlivejšej vedeckej oblasti – sexu. Prináša zábavné rozprávanie o ľudskej sexualite, v ktorom mapuje jej históriu od čias Aristotela až po najnovšie výskumy týkajúce sa záhad ženského orgazmu. Ako, prečo, prečo nie a ako inak či lepšie? Debata o sexe odnepamäti prebiehala za zatvorenými dverami laboratórií, verejných domov či v podkroví slávneho sexuológa Alfreda Kinseyho, no v súčasnosti sa presunula na pracoviská s rozličnými zobrazovacími metódami vrátane magnetickej rezonancie alebo do výskumných stredísk na vývoj sexuálnych pomôcok. Autorka v nich strávila dva roky a pokúsila sa zodpovedať všetky otázky, ktoré ste sa báli položiť. Je váš penis o sedem centimetrov dlhší, ako si myslíte? Je vaginálny orgazmus mýtus? Môže mŕtvy muž dosiahnuť erekciu? Prečo Viagra nepomáha ženám – alebo dokonca pandám? Prečo môže byť také ťažké dosiahnuť sexuálne vzrušenie a orgazmus – dva z najkomplexnejších, najpríjemnejších a najúžasnejších vedeckých fenoménov na svete – a čo robí veda pre to, aby sa spálňa stala uspokojivejším miestom? Mary Roach vás odvážne a s humorom prevedie zákutiami ľudskej sexuality. Dozviete sa všetko, čo chcete a potrebujete vedieť o sexe. Knihu preložila Daniela Tomašáková. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou. Mary Roach je americká spisovateľka, ktorá sa so svojráznym humorom venuje popularizácii vedy. Pracovala pre niekoľko časopisov vrátane National Geographic, New York Times, Wired či Vogue. Napísala šesť kníh, ktoré sa pravidelne umiestňujú v rebríčkoch bestsellerov New York Times a doteraz vyšli v 21 krajinách. Napísali o knihe: „Jedna z najzábavnejších a najbláznivejších vedeckých spisovateliek! Najnovšia Roachovej kniha otvára dokorán tajomné dvere, za ktorými sa odohráva vedecký výskum sexu. Prináša živý, veselý a poučný pohľad na hriešne tajomstvá vedy.“ - Kirkus Reviews „Mary Roach v knihe Rozdáme si to? odpovedá na nespočetné otázky a záhady týkajúce sa sexu. Vezme čitateľov a čitateľky na úchvatnú prehliadku do zákulisia výskumu ľudskej sexuality, ktorá sa začína vo verejných domoch a končí v laboratóriách.“ - Chicago Tribune „Roachovej zábavný štýl vyvoláva oprávnený smiech, no ešte väčšia zábava je nahlas čítať puritánom fantasticky zrešeršované poznámky pod čiarou.“ - Paste

Urastený tanečník z folklórneho súboru. Šuhaj spod Kremnických vrchov. Slovák ako repa – vybíjaný opaštek, čižmičky, vyšívaná košeľa.Volá sa Spevák, no nespieva, lebo z jeho hlasu sa často vysmievali, že je teplošský, buzošský alebo zženštilý. A tak klamal a klamal, aby aspoň trochu zapadol. Klamal, aby sa chránil. Klamal až do momentu otcovej smrti. Čo všetko Jakub otcovi nestihol povedať?Čižmičky nakoniec vymenil za topánky na vysokom podpätku. Vyšívanú košeľu za priesvitné šaty. A strach a hanbu za slobodu a odvahu.Kniha Všetko, čo som ti nestihol povedať nie je len hlboko úprimnou výpoveďou jedného človeka, Jakub Spevák hovorí za mnohých ďalších ľudí, ktorí musia od detstva obhajovať to, kým v skutočnosti sú. Za všetkých, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto v spoločnosti odmietajúcej inakosť a zachovať si pritom svoju jedinečnosť.Jakub Spevák (1996) vyštudoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Od roku 2019 je členom programového tímu Medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča a od roku 2022 aj jeho programovým riaditeľom. Ako kurátor zostavoval pásma krátkych filmov pre rôzne festivaly, medzi nimi aj pre najprestížnejší festival animácie na svete v Annecy. Za literárnu tvorbu získal ocenenia v súťažiach Poviedka, Akademický Prešov a Medziriadky. Debutoval novelou Po funuse, ktorá bola nominovaná na ocenenie Anasoft litera 2023. Jeho poviedky vyšli napríklad v zbierkach Príbehy o coming-oute alebo Kvír fantazijné svety. Scenáristicky i dramaturgicky spolupracoval na viacerých filmoch, ktoré boli úspešne uvedené na medzinárodných festivaloch. V súčasnosti vyvíja scenár k celovečernému filmu. Okrem iného je členom Kiki House of Velvet, kde sa venuje tanečnému štýlu Vogue. Pod personou J. Singer vystupuje na rôznych podujatiach a kabaretoch. Vo svojich vystúpeniach spája lip sync, drag či performanciu.

Jána Kuciaka pozná vďaka jeho novinárskej práci veľká časť Slovenska. O Martine Kušnírovej toho vieme výrazne menej. Teraz, dva roky po vražde, máme šancu trochu ju spoznať – ako archeologičku, aj ako človeka. „Archeologický zborník je zvykom vydať pri úmrtí významného archeológa. Martina Kušnírová k nim nepochybne patrí, aj keď pohla dejinami inak, ako je pre archeológov obvyklé,“ hovorí Pavol Jelínek, ktorý spolu s ďalšími archeológmi, vyučujúcimi aj spolužiakmi na pamiatku Martiny zostavil zborník. Nazvali ho Čriepky. Stojí nad hŕbou kamenia a odhodlane niečo zapisuje. Neskôr skrytá pod malým stanom v daždi a obklopená bahnom ometá skalu malým štetcom. A potom do detailov na milimetrový papier zakreslí skrinkový hrob z mladšej doby bronzovej. „Na Martinu sa dalo vždy spoľahnúť,“ píše vo veľkom spomienkovom texte na výskum s Martinou Kušnírovou archeológ Vladimír Mitáš. Archeológovia spomínajú, ako dobre sa Martina vyznala v symbolike zvierat v praveku. Možno aj preto, že bola veľkou ochrankyňou zvierat. Tento motív sa opakuje v spomienkach jej nadriadených aj kamarátov. Spomienky na Martinu sú miestami veľmi osobné a bolestivé. Jelínek opisuje aj to, ako sa v roku 2014 zoznámili na exkurzii do Rumunska. „Pamätám si, že v nejakej situácii povedala poznámku – vtipnú, trefnú, ale nie škodoradostnú. Viacerí sme sa na ňu otočili a ona sklopila zrak a strašne sa začervenala, keď sa na ňu upriamila toľká pozornosť.“ Zborník nemá žiadneho veľkého sponzora, spojili sa pri ňom viacerí odborníci. Aby mohla kniha vyjsť, začali sa na ňu ľudia zbierať cez transparentný účet. Školám, organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa venujú vzdelávaniu, ju po vyžiadaní zašleme bezplatne. Požiadať o knihu môžete v dotazníku na tomto linku. Prečítajte si viac: Bola odvážna a červenala sa. Archeológovia pripravili knihu na pamiatku Martiny Kušnírovej

Keď si v osemdesiatych rokoch devätnásteho storočia európske mocnosti rozdeľovali Afriku, belgický kráľ Leopold II. sa zmocnil rozsiahleho a pomerne neprebádaného územia okolo rieky Kongo. Takmer okamžite vyplienil celú krajinu, vydrancoval prírodné zásoby kaučuku a zdecimoval konžský národ, čím znížil jeho populáciu o desať miliónov obyvateľov. Napriek tomu si dômyselne pestoval povesť významnej humanitárnej osobnosti. Hrdinské snahy odhaliť jeho zločiny napokon viedli k vytvoreniu prvého veľkého hnutia za ľudské práva v dvadsiatom storočí, ktorého súčasťou boli aj spisovateľ Mark Twain či canterburský arcibiskup. Duch kráľa Leopolda rozpráva desivý príbeh o megalomanovi najhrubšieho zrna; šarmantnom mužovi, ale i prefíkanom a krutom darebákovi, ktorého by ani Shakespeare lepšie nevymyslel. Zároveň ide o dojemný portrét tých, ktorí sa proti nemu postavili: statočná hŕstka misionárov, cestovateľov či mladých idealistov, ktorí prišli do Afriky za prácou alebo dobrodružstvom, no nečakane sa stali svedkami genocídy. Adam Hochschild prináša dosiaľ nevypovedaný príbeh o Belgickom Kongu s množstvom postáv, ktoré v ňom hrali úlohu. Jedným z nich bol Edmund Dene Morel, zamestnanec britskej prepravnej spoločnosti, ktorý sa stal vodcom nekompromisného boja proti kráľovi Leopoldovi II. Ďalšieho hrdinu, írskeho patriota Rogera Casementa, pripravila o život londýnska šibenica. Dvaja odvážni Afroameričania George Washington Williams a William Sheppard riskovali život, aby priniesli svetu dôkazy o zverstvách páchaných v Kongu. Kniha Duch kráľa Leopolda je svedectvom o tragédii Konga, ktorá zostáva ako stigma na svedomí Západu. Knihu preložil Martin Sliz. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Adam Hochschild (1942) je americký novinár, spisovateľ a historik. Na Harvardovej univerzite vyštudoval literatúru a históriu a ešte ako študent pôsobil v protivládnych novinách v Juhoafrickej republike. Súčasne bol aktivistom za občianske práva v štáte Mississippi. Kniha Duch kráľa Leopolda sa okamžite stala bestsellerom a Hochschild za ňu získal niekoľko významných literárnych ocenení. *** „Adam Hochschild vyrozprával príbeh o belgickej kolonizácii Afriky s takým citom, ako to dokážu len tí najväčší novinári, a s nasadením odhodlaného bojovníka. Zachytáva, ako sa okolo roku 1900 zrodila myšlienka, že nezávislý tlak v mene ľudských práv dokáže aj mocných prinútiť k rezignácii. To je poznanie dôležité pre nás všetkých.“ - Jean Soublin, Le Monde „Hochschild napísal knihu, ktorá nemá obdobu. Pred sto rokmi trápil uvedomelých ľudí na Západe africký holokaust, po ktorom zostali milióny mŕtvych ... Napriek tomu by ste dnes medzi tisíckami ľudí márne hľadali čo i len jedného človeka, ktorý by vedel, čo vyvolalo taký rozruch. Samozrejme, pokiaľ už nečítal túto úžasnú knihu.“ - Tariq Ali, Financial Times „Je to znepokojujúci príbeh vyrozprávaný veľmi priamočiaro... Vedeli sme, že v koloniálnej skrini leží tento kostlivec... No netušili sme, že vyzerá až tak hrozne.“ - Charles Nicholl, Daily Telegraph „Dokonale zrozumiteľný príbeh o tom, čo Európania spôsobili v strednej Afrike.“ - Jeremy Harding, New York Times Book Review

Niektorí ho poznajú ako Docenta, stand up komika v zoskupení Silné reči, pre iných je renomovaným vedcom, popularizátorom zdravého životného štýlu, prednášajúcim, poradcom vrcholových športovcov. Mnohým pomohol zbaviť sa nadváhy, pochopiť, ako ich telo funguje, mnohí začali vďaka nemu zdravšie žiť. Docent Milan Sedliak je človek, ktorý sa dlhé roky venuje telu a výžive a o často nepríjemných či nezáživných témach vie rozprávať zrozumiteľne a zaujímavo. Michal Červený, športový redaktor Denníka N, s ním spravil niekoľko rozhovorov, ktoré nájdete v knihe Telo v 21. storočí.Kniha je návodom, ako žiť zdravšie v dobe prebytku, na ktorý sa naše telá nestihli adaptovať – a tak bojujeme s nadváhou častejšie ako s podvýživou. Dozviete sa, ako zdravo chudnúť, ktoré doplnky stravy majú zmysel, ako zlepšiť svoju výkonnosť či ako sa vyrovnať s nedostatkom spánku.kapitoly knihy: Pandémia obezity. Svet sa zmenil. V každej africkej krajine zomrie viac ľudí na následky obezity ako na následky podvýživy. Prečo sa ľudstvo dostalo do situácie, ktorú si vo svojej histórii plnej hladomorov nepamätá?Aby bolo chudnutie zdravé a vydržalo. Je to jednoduché: na stratu hmotnosti spravidla stačí prijať menej energie, ako minieme. Spôsobov, ako to docieliť, je mnoho a ešte viac je tých nesprávnych.Ktorá diéta je zaručene správna? O stravovaní už toho vieme toľko, že si informácie nie vždy dokážeme správne interpretovať. Ktoré diéty zaberajú? A zaberajú vôbec nejaké?Bez pohybu to nebude ono. Aj v 21. storočí máme telá ľudí, ktorí prežili hlavne vďaka tomu, že sa hýbali. Preto je veľkým problémom, že s tým aj vďaka komfortu nášho súčasného života prestávame.Kedy majú zmysel doplnky bežnej stravy. Prvýkrát v histórii si môžeme dať na raňajky americké, na obed európske a na večeru ázijské jedlo. Jednotlivé zložky potravy môžeme prijať dokonca aj v tabletkách. Potrebujeme to vôbec a ako sa v tom množstve informácií orientovať?Stravovanie športovca. Vďaka vede presne vieme, čo naše telá potrebujú, aby efektívne trénovali. Kedy piť proteínový nápoj? Kedy stačí kofola v bufete? A prečo sú aminokyseliny nezmysel?Vyrobme si superčloveka. Veľmi dobre vieme, ako funguje ľudské telo, a prišli sme aj na spôsoby, ako zlepšiť jeho výkonnosť. Je však doping nefér len voči súperom alebo aj voči vlastnému telu? A ak dokážeme meniť vlastné gény, vieme z našich potomkov vychovať dokonalých ľudí?Denný rytmus tela. Súčasný životný štýl nás dotlačil k tomu, že nespíme toľko a v takom čase dňa, ako by sme mali. Čo to spôsobuje a ako sa s tým vyrovnať?Prečítajte si rozhovor s Milanom Sedliakom.O autoroch:Doc. Mgr. Milan Sedliak, PhD., (1977) je vedec, človek viacerých alma mater. Doktorandské štúdium ukončil na Katedre biológie pohybovej aktivity Univerzity v Jyväskylä vo Fínsku. Titul docenta získal na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v odbore fyziológia živočíchov. Dlhodobo pôsobí na Fakulte telesnej výchovy a športu UK a špecializuje sa predovšetkým na hormonálne a molekulárne zmeny v kostrovom svale vyvolané fyzickým zaťažením a doplnkami stravy. Vyučuje predmety výživa pre výkon a zdravie, doplnky výživy a doping v športe, pri čom aktívne spolupracuje s Antidopingovou agentúrou SR. Ako poradca pre výživu, doplnky stravy a regeneráciu spolupracuje alebo spolupracoval s viacerými vrcholovými športovcami. Pravidelne prednáša o problematike výživy, význame doplnkov stravy a rizikách dopingu pre Slovenský olympijský a športový výbor, rôzne športové zväzy, kluby a asociácie. Je predsedom Slovenskej spoločnosti pre športovú výživu a zakladajúcim členom Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu. Pre niektorých je známejší ako Docent, stand up komik v zoskupení Silné reči.Michal Červený (1990) je od roku 2017 reportérom Denníka N, kde presadil premenovanie rubriky Šport na Šport a pohyb. Pochádza z Topoľčianok, v Bratislave vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského. V roku 2018 sa stal spoluautorom knižnej autobiografie chodca Mateja Tótha Odchýlka. O dva roky neskôr mu vyšla rozprávková kniha Príhody psíka Huga. Pýši sa založením facebookovej skupiny Hlášky Dr. Frasiera Cranea.

V rokoch 1932 – 1933 zomreli takmer štyri milióny Ukrajincov, ktorých nechal vtedajší režim vyhladovať. Hladomor však predstavoval len polovicu príbehu. V čase, keď na vidieku umierali roľníci, zároveň sovietska tajná polícia zaútočila aj na ukrajinské intelektuálne a politické elity. Kým sa hlad šíril, rozbehla sa ohováračská kampaň a represie namierené proti ukrajinským intelektuálom, profesorom, kurátorom v múzeách, spisovateľom, výtvarníkom, duchovným, teológom, štátnym zamestnancom a úradníkom.Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum detailne opisuje, ako sa to vôbec mohlo stať, kto bol za túto tragédiu zodpovedný a aké mala následky. Informácie čerpá z množstva archívnych materiálov a zo spomienok preživších, ale aj z prác ukrajinských vedcov. Ponúka svedectvá tých, ktorí prežili, a vykresľuje, čo dokážu ľudské bytosti, keď ich hlad privedie k šialenstvu. Ukazuje, ako nemilosrdne sovietsky štát využíval propagandu, aby poštval susedov proti sebe a vyhladil údajné protirevolučné živly. Po hladomore nasledoval útok na ukrajinské kultúrne a politické vedenie. Sovietsky zväz zároveň poprel, že k hladomoru vôbec niekedy došlo. Sovietske orgány boli rozhodnuté, že Ukrajina by sa mala vzdať svojich národných ašpirácií a mala by byť pochovaná aj skutočná história krajiny spolu s miliónmi obetí. Kniha Červený hladomor je tragickou stigmou v dejinách dvadsiateho storočia, ale aj spomienkou na tých, ktorí sa stali terčom Stalinovho cieleného štátneho teroru. Knihu preložil Samuel Marec.Prečítajte si rozhovor s autorkou a ukážku z knihy.Anne Applebaum je americká novinárka a spisovateľka. Pôsobila ako komentátorka novín Washington Post, zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Venuje sa najmä problematike sovietskeho Ruska a východnej Európy. V roku 2004 získala Pulitzerovu cenu za knihu Gulag: A History. V slovenskom preklade vyšla v roku 2020 jej kniha Súmrak demokracie. S manželom žije v Poľsku a vo Veľkej Británii.