Silné a dojemné pamäti odvážneho lídra politickej opozície v Rusku, ktorý za svoje presvedčenie zaplatil najvyššiu cenu. Knihu Patriot začal Alexej Navaľnyj písať krátko po takmer smrteľnej otrave v roku 2020. Rozpráva v nej príbeh svojho života – svojej mladosti, manželstva a založenia rodiny, ale aj aktivizmu a oduševneného vzdoru proti svetovej veľmoci, ktorá bola odhodlaná umlčať ho. Navaľnyj bol presvedčený, že zmena sa nedá zastaviť a raz musí prísť. Rozpráva o svojej politickej kariére aj o útokoch na seba a svoju rodinu, o živote najbližších či neúnavnej kampani, ktorú so svojím tímom viedol proti diktátorskému režimu v Rusku. Kniha Patriot, napísaná s vášňou, vtipom, úprimnosťou a statočnosťou, je Navaľného posledným listom svetu, v ktorom opisuje aj roky strávené v brutálnom ruskom väzení. Zároveň pripomína, prečo stoja princípy individuálnej slobody na prvom mieste v občianskom živote, a vyzýva na pokračovanie v práci, ktorej obetoval život.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy.Alexej Navaľnyj (1976 – 2024) bol ruský právnik, opozičný politik a politický väzeň známy ako kritik korupcie v Rusku. Založil Fond boja s korupciou, ktorý vyšetroval a zverejňoval informácie o korupčných škandáloch vysokých štátnych predstaviteľov, politikov a podnikateľov. Za svoje aktivity bol v roku 2020 nominovaný na Nobelovu cenu za mier. V roku 2021 ho v Rusku zadržali po návrate z Nemecka, kde sa zotavoval po otrave. Odsúdili ho na tri tresty odňatia slobody. V roku 2024 zomrel v ruskom väzení. * * *Táto kniha je dôkazom nielen Alexejovho života, ale aj jeho neochvejnej oddanosti boju proti diktatúre – boju, za ktorý dal všetko vrátane svojho života. Na jej stránkach čitatelia spoznajú muža, ktorého som vrúcne milovala – muža hlbokej bezúhonnosti a neústupčivej odvahy. Čítaním jeho príbehu si nielen uctíte jeho pamiatku, ale aj inšpirujete ostatných, aby sa postavili za to, čo je správne, a nikdy nestratili zo zreteľa hodnoty, na ktorých skutočne záleží.“ — Julija Navaľnaja

Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguyễn Thị. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať. Jej príbeh je príbehom mnohých dievčat, chlapcov, žien i mužov, ktorí na Slovensko prišli z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Otvorene hovorí o živote v uzavretej komunite, o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve.Editorom knihy bol Martin M. Šimečka."Často sa pýtam samej seba,  kým by som bola, keby som sa nenarodila na Slovensku. Mala by moja rodina v inej krajine tiež ázijské bistro alebo obchod s oblečením? Mali by sme tiež tak málo priateľov? Mala by som lepší vzťah so sestrou? Trápila by som sa rovnako s rasizmom? Bola by som v takom živote v inej krajine výtvarníčkou? Nikdy sa to nedozviem, pretože som sa na Slovensku narodila." Ukážky z knihy nájdete tu a tu.Kvet Nguyen (Hoa Nguyen Thi) sa narodila v roku 1995 na Slovensku. Je fotografka, vizuálna umelkyňa a aktuálne aj doktorandka na Katedre fotografie a nových médií (VŠVU). Pravidelne vystavuje v Európe, ale aj v iných častiach sveta. Témam inakosti a identity sa aktívne venuje nielen vo svojich umeleckých projektoch, ale otvorenú diskusiu otvára aj v rámci rozhovorov alebo iných platforiem. V roku 2018 spolu s Denníkom N pripravili reportáž o príbehu Vietnamcov na Slovensku, ktorá bola ocenená Novinárskou cenou. Spoluzaložila komunitnú organizáciu Vietnamské korene a tiež aj umelecké združenie päť & pól."Pracovitosť mojich rodičov je pre mnoho ľudí na Slovensku ťažko pochopiteľná, napriek povestnej pracovitosti Slovákov. Vychádza z vietnamskej aj rodinnej tradície. Mama pracovala na ryžových poliach a zároveň študovala; otec spomínal na svojich predkov, ktorí sa išli zodrať pre každé zrnko ryže. Táto vlastnosť pomohla na Slovensku zmierniť odpor voči Vietnamcom, lebo je mnohým zrejmé, že nezaťažujú sociálny systém a nerobia problémy. Nie však všetkým."

Žijeme v dobe prostriedkov. Sú všade: dopravné prostriedky, informačné prostriedky, čistiace prostriedky. Sme úplne obkolesení vlastnými výtvormi.Takmer všetok svoj čas trávime v budovách. A strop veru nie je nebo. Svetlo nie je slnko. A klíma nie je vietor. Ba čo viac, približne polovicu svojho bdelého času strávime pred obrazovkami počítačov, mobilov alebo televízorov. Hodiny a hodiny venujeme svoju pozornosť virtuálnej realite, informáciám, ktoré nám dôkladne predžuli a pripravili iní ľudia.Chýba nám príroda: voda, lesy, oblaky, vietor. Chýba nám aj tichý vesmír ukrývajúci sa v našom vnútri: v hluku médií a v každodennom pracovnom zhone často nedokážeme začuť jemné signály svojho tela.Potrebujeme sa opäť dostať bližšie k sebe samým. Ako to však urobiť? Odpovedať na túto otázku sa snaží kniha, ktorú práve držíte v rukách.Ján Markoš, šachový veľmajster, lektor kritického myslenia a autor bestselleru Sila rozumu je výnimočným autorom, ktorý zrozumiteľným jazykom spája filozofiu, históriu a vedecké experimenty. V ôsmych kapitolách skúma kľúčové témy, týkajúce sa tela, zázraku empatie, spánku a vedomia, hraníc ľudskej slobody, času. Dotýka sa aj ťažkých tém. Skúma, aké to je, keď človek vážne ochorie. Aké to je, keď človeku niekto blízky zomrie. A napokon hľadá, či je vo svete niečo, čo máme právo nazývať posvätným.Na stránkach knihy sa pred nami postupne vynárajú kontúry ľudského sveta, sféry, v ktorej veda nemá absolútnu autoritu. Tento svet je naším domovom.Ukážka z knihy Bližšie k sebeRozhovor s Jánom Markošom o kniheJán Markoš (*1985)Je spisovateľom a lektorom kritického myslenia. Vyštudoval filozofiu a evanjelickú teológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Učil na strednej škole, v rokoch 2013 – 2016 viedol Sokratov inštitút, doplnkové vzdelávanie pre nadaných vysokoškolákov. Jeho manuál kritického myslenia Sila rozumu v bláznivej dobe sa v roku 2019 stal na Slovensku bestsellerom. V roku 2020 mu vyšla o etických dilemách kniha s názvom Medzi dobrom a zloma v roku 2021 kniha Bližšie k sebe o hľadaní ľudskosti v dobe médií, technológií a vedy. V knihe Svetlá v hmle uverejňuje vybrané stĺpčeky, ktoré pre rubriku Do hĺbky v Denníku N písal v rokoch 2022 až 2024. Ján Markoš je tiež šachovým veľmajstrom, trénerom a autorom. Jeho kniha Pod hladinou: 33 kapitol o tajomstvách šachu získala v roku 2018 od Anglickej šachovej federácie prestížne ocenenie Book of the Year Award. V roku 2020 napísal spoločne s najlepším českým šachistom Davidom Navarom knihu Tajná přísada, ktorá dostala ocenenie Kniha roka od Medzinárodnej šachovej federácie. 

Kniha Rozprávač je zbierkou zážitkov z rôznych období života Dava Grohla a ponúka čosi unikátne – skutočný, drsný a úprimný obraz výnimočného života, ktorý sa skladá z obyčajných momentov. Počnúc obrovskou láskou k hudbe a kolegom hudobníkom cez hlboké puto k rodnému mestu Springfield vo Virgínii až po spôsob, akým opisuje svoj úžas z výchovy dcér, Dave Grohl príbehy rozpráva tak, ako skladá piesne – z hĺbky duše. Rozprávač je plný zážitkov z turné s kapelou Scream, ale v knihe nájdete aj to, ako sa stal členom Nirvany a potom svedkom jej rozpadu, ako sa nachádzal na životnej križovatke a založil Foo Fighters a ako sa z neho stal otec rodiny, ktorý cestuje po celom svete. Rozprávač je plný života, humoru a Davovho triezveho prístupu k vlastnej sláve.Dava Grohla poznáme ako jedného z najváženejších hudobníkov. Rozprávač ho teraz predstavuje ako talentovaného a pútavo píšuceho spisovateľa. Knihu preložil Samuel Marec. Pamäť mám akýmsi zázrakom pomerne neporušenú. Život som už od detstva namiesto mesiacov a rokov vždy meral v hudobných prírastkoch. Moja pamäť sa so všetkou dôverou spolieha na piesne, albumy a skupiny a vďaka nim si vybavujem jednotlivé obdobia a miesta. Počnúc rádiom, ktoré v 70. rokoch vysielalo na vlnách AM, a končiac každým mikrofónom, pred ktorým som kedy stál, vám podľa prvých tónov hociktorej pesničky, čo sa ozve z reproduktora, dokážem povedať kto, čo, kde a kedy. U niektorých ľudí sa spomienky spájajú s chuťami, u iných s obrazmi alebo vôňami. V mojom prípade sa spájajú so zvukmi, ktoré hrajú ako nedokončený mixtape čakajúci na odoslanie. Nikdy som nepatril k ľuďom, ktorí zbierajú veci, zbieram však momenty. A tak sa mi takpovediac pred očami a v ušiach každý deň odohráva celý život. V tejto knihe som sa snažil čo najlepšie zachytiť niektoré z nich. Tieto spomienky z rôznych etáp môjho života sú, samozrejme, plné hudby. A niekedy môžu byť poriadne nahlas. Tak si ich vypeč a počúvaj so mnou. Prečítajte si ukážku z knihy. Vypočujte si ukážky z knihy Rozprávač: Boli sme obkľúčení a nebolo kam uniknúť Je preč Dave Grohl je americký hudobník, spevák, režisér a skladateľ. Pôsobil ako bubeník v rockovej kapele Nirvana a založil skupinu Foo Fighters, kde v súčasnosti pôsobí ako spevák, gitarista a hlavný skladateľ.  * * * „Živé rozprávanie... Grohl píše s rovnakým nadšením o tom, ako sa „z toho chalana z Nirvany“ stal líder svetoznámych Foo Fighters, aj o skúsenostiach s výchovou svojich detí. Je to skvelé čítanie pre fanúšikov a zároveň ide aj o pozoruhodný pohľad na posledné tri desaťročia v rockovej hudbe.“ - Booklist „Grohl sa skromne delí o svoj obdiv k nesmrteľnej sile hudby. ‚Nikdy som ani jedinú takúto chvíľu nepovažoval za samozrejmosť,‘ píše o vlastnej sláve. Spolu s jeho iskrivým dôvtipom je práve táto skromnosť dôvodom, prečo Grohlovo oduševnené rozprávanie vyčnieva spomedzi bežných rockových memoárov. Nenájdete v ňom jediný nudný moment.“ - Publishers Weekly

Presťahovať sa za mesto je lákavejšou možnosťou pre čoraz väčší počet ľudí, ktorí sa snažia nájsť kvalitné a cenovo dostupné bývanie. Veď kto by nechcel bývať v rodinnom dome, no stále v blízkosti mesta? Príchod nových rezidentov však prináša celý rad zmien a z donedávna pokojných prímestských obcí sa postupne stávajú rýchlo rastúce predmestia. Hovoríme o suburbanizácii - procese populačného a ekonomického rastu v zázemí miest, jednom z najdynamickejších procesov v novodobých dejinách Slovenska.Ako sa menilo zázemie Bratislavy? Ako sa žije na predmestiach a aké sú výhody či nevýhody života v nich? Odkiaľ a kam sa sťahujeme a ako ďaleko dochádzame? Kniha prináša súbor máp a grafov, ktoré zachytávajú tento proces z rôznych perspektív. Prostredníctvom rozmanitých vizualizácií dokumentuje premenu zázemia Bratislavy, osvetľuje základné pojmy, trendy a tendencie. Nájdete v nej aj množstvo vysvetľujúcich textov. Je tak určená všetkým, ktorí radi skúmajú mapy a uvažujú o priestorových prejavoch vývoja spoločnosti. Prečítajte si rozhovor s jedným z autorov Mgr. Martinom Švedom, PhD.

„Inteligentné, informačne nasýtené… fascinujúce. Hett prináša poučenie, aká krehká môže byť demokracia a aké nebezpečné je uspokojiť sa s presvedčením, že inštitúcie, ktoré strážia slobodu, nás budú chrániť navždy.“ The TimesPrečo bol rozklad demokracie v Nemecku tridsiatych rokov taký rýchly a taký absolútny? Ako mohla demokratická vláda dopustiť, aby sa Adolf Hitler dostal k moci? V strhujúcej správe o zlyhaniach hlavných predstaviteľov Weimarskej republiky a náraste vplyvu nacistov, ponúka Hett odpovede na tieto a ďalšie otázky.Tvrdenie, že Hitler sa dostal k moci vďaka demokratickým voľbám, realitu príliš zjednodušuje. Zložitá politická a ekonomická situácia viedli k záplave demonštrácií a vedúce osobnosti nemeckej politiky sa jeho popularitu rozhodli využiť vo svoj prospech. Tento pokus ich nakoniec zahnal do slepej uličky, z ktorej viedla len jediná cesta – prizvať nacistov do vlády. Hett ukazuje, ako sa konzervatívni politici mýlili, keď sa domnievali, že Hitler a jeho prívrženci ich budú slepo podporovať. Namiesto toho, aby si uvedomili, že ich snaha využiť nacistov, vlastne hrá Hitlerovi do karát, ochotne mu do rúk odovzdali nástroje, ktorými Nemecko premenil na hrozivú diktatúru. Benjamin Carter Hett patrí medzi popredných odborníkov na nemecké dejiny dvadsiateho storočia a zároveň je to talentovaný rozprávač, ktorý prostredníctvom obrazov nezodpovedných politikov ukazuje, aká krehká demokracia môže byť, ak sa k nej predstavitelia moci nesprávajú s úctou. Jeho dielo poskytuje silné ponaučenie aj dnes, keď sa demokracia opäť ocitá v obkľúčení.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy Ako umiera demokraciaNapísali o knihe:„Hett nám okrem iného pripomína, že Hitlerovi dali cielene do rúk moc konzervatívne elity –  hlavne veľkopodnikatelia a vojenskí velitelia, ktorí chceli získať hlasy nacistického hnutia. V záujme dosiahnutia tohto cieľa ochotne prehliadali, keď nacisti páchali výtržnosti. … Okrem toho získal moc aj vďaka zmätenej spoločnosti, ,kde vznikalo čoraz viac agresívnych legiend a ktorá prijala iracionalite.‘ … Hoci Hett nespomenie knihe žiadneho konkrétneho politika, jeho odkaz je silný, jasný a naliehavý.“ Booklist„Ako sa podarilo očividnému extrémistovi Adolfovi Hitlerovi presvedčiť celý národ, aby stál za ním? Odpovede tejto historickej eseje často pôsobia až znepokojivo. … Je to provokatívna a dôležitá časť dejín s významným poučením pre súčasnosť.“ Kirkus Review„Hettova svieža a zrozumiteľná štúdia nahliada na tento známy a tragický príbeh pôsobivou novou optikou aktuálnych hrozieb, ktorým musia čeliť všetky slobodné spoločenstvá na svete. … Intenzita akou Hettove dielo rezonuje v súčasnosti, je desivá a obohacujúca zároveň.“ E. J. Dionne Jr., Washington PostO autoroviBenjamin Carter Hett (1965) je autorom kníh Death in Tiergarten (Smrť v parku Tiergarten, 2001), Crossing Hitler (Hitler na krížovom výsluchu, 2008), Burning the Reichstag (Požiar v Ríšskom sneme, 2014), The Death of Democracy (Ako umiera demokracia, 2018) a Nazi Menace (Nacistická hrozba, 2020).Pôsobí ako profesor histórie na Hunter College a Graduate Center City University v New Yorku. Na Harvardovej univerzite získal doktorát z histórie a na Torontskej univerzite vyštudoval právo. Momentálne žije v New Yorku.

V prvých rokoch svojej existencie sa slovenský štát vo svete poznačenom vojnovým pustošením javil ako oáza mieru a hojnosti. Budovanie chodníkov a kanalizácie, stavebný ruch, veselé sprievody a plné tribúny oslavujúce Boha a národ. Idylický obraz však obstojí len vtedy, ak zabudneme na tisíce zavraždených Židov, na Rómov vytlačených na okraje miest a dedín, na Čechov, Maďarov a Rusínov degradovaných na obyvateľov druhej kategórie. Ak prehliadneme arizácie, násilie a predovšetkým systematickú snahu zmeniť dovtedy multikultúrnu krajinu na slovenský kresťanský monolit podľa vzoru Hitlerovho Nemecka.Historička Hana Kubátová v knihe Kde líšky dávajú dobrú noc. Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku skúma, ako sa formovanie národného štátu počas druhej svetovej vojny prepojilo s kolektívnou zradou a genocídou. Ukazuje, že holokaust nebol len „importovanou“ tragédiou, ktorú Slovensku vnútilo nacistické Nemecko, ale procesom, na ktorom sa podieľali samotní Slováci – politické a náboženské elity, miestni funkcionári aj bežní občania. Táto kniha narúša pohodlný mýtus o Slovensku ako obeti nacistického diktátu a kladie otázku, ako sa mohla krajina, ktorá sa prezentovala ako kresťanská a národná, stať aktívnym účastníkom holokaustu.Kubátová prináša odpoveď podloženú množstvom dôkazov, ktoré hovoria, že k holokaustu neviedli len rozhodnutia mocných. Umožnili ho každodenné prejavy lojality, kompromisov a chamtivosti, a to aj v tých najodľahlejších kútoch krajiny, kde líšky dávajú dobrú noc. Historická analýza udalostí sa prelína s varovaním pred silou nacionalistických ideológií prekračujúcich hranice – geografické aj časové.Kniha vychádza v marci 2025 aj vo vydavateľstve Oxford University Press pod názvom Christian Nationalism, Nation-Building and the Making of the Holocaust in SlovakiaHana Kubátová, M.A., Ph.D.Pôsobí na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity. V minulosti zastávala výskumné pozície na Telavivskej univerzite, v Slovenskej akadémii vied, na Univerzite Heinricha Heineho v Düsseldorfe, v Pamätnom múzeu holokaustu v Spojených štátoch a v Inštitúte pre pokročilé štúdium na Stredoeurópskej univerzite. Je autorkou dvoch ďalších monografií: Nepokradeš! Nálady a postoje slovenské společnosti k židovské otázce, 1938 – 1945 (Academia, 2013) a The Jew in Czech and Slovak Imagination, 1938 – 89: Antisemitism, the Holocaust, and Zionism (Brill, 2018; spolu s Janom Láníčkom). Zároveň je spolueditorkou troch zborníkov.