Keď si v osemdesiatych rokoch devätnásteho storočia európske mocnosti rozdeľovali Afriku, belgický kráľ Leopold II. sa zmocnil rozsiahleho a pomerne neprebádaného územia okolo rieky Kongo. Takmer okamžite vyplienil celú krajinu, vydrancoval prírodné zásoby kaučuku a zdecimoval konžský národ, čím znížil jeho populáciu o desať miliónov obyvateľov. Napriek tomu si dômyselne pestoval povesť významnej humanitárnej osobnosti. Hrdinské snahy odhaliť jeho zločiny napokon viedli k vytvoreniu prvého veľkého hnutia za ľudské práva v dvadsiatom storočí, ktorého súčasťou boli aj spisovateľ Mark Twain či canterburský arcibiskup. Duch kráľa Leopolda rozpráva desivý príbeh o megalomanovi najhrubšieho zrna; šarmantnom mužovi, ale i prefíkanom a krutom darebákovi, ktorého by ani Shakespeare lepšie nevymyslel. Zároveň ide o dojemný portrét tých, ktorí sa proti nemu postavili: statočná hŕstka misionárov, cestovateľov či mladých idealistov, ktorí prišli do Afriky za prácou alebo dobrodružstvom, no nečakane sa stali svedkami genocídy. Adam Hochschild prináša dosiaľ nevypovedaný príbeh o Belgickom Kongu s množstvom postáv, ktoré v ňom hrali úlohu. Jedným z nich bol Edmund Dene Morel, zamestnanec britskej prepravnej spoločnosti, ktorý sa stal vodcom nekompromisného boja proti kráľovi Leopoldovi II. Ďalšieho hrdinu, írskeho patriota Rogera Casementa, pripravila o život londýnska šibenica. Dvaja odvážni Afroameričania George Washington Williams a William Sheppard riskovali život, aby priniesli svetu dôkazy o zverstvách páchaných v Kongu. Kniha Duch kráľa Leopolda je svedectvom o tragédii Konga, ktorá zostáva ako stigma na svedomí Západu. Knihu preložil Martin Sliz. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Adam Hochschild (1942) je americký novinár, spisovateľ a historik. Na Harvardovej univerzite vyštudoval literatúru a históriu a ešte ako študent pôsobil v protivládnych novinách v Juhoafrickej republike. Súčasne bol aktivistom za občianske práva v štáte Mississippi. Kniha Duch kráľa Leopolda sa okamžite stala bestsellerom a Hochschild za ňu získal niekoľko významných literárnych ocenení. *** „Adam Hochschild vyrozprával príbeh o belgickej kolonizácii Afriky s takým citom, ako to dokážu len tí najväčší novinári, a s nasadením odhodlaného bojovníka. Zachytáva, ako sa okolo roku 1900 zrodila myšlienka, že nezávislý tlak v mene ľudských práv dokáže aj mocných prinútiť k rezignácii. To je poznanie dôležité pre nás všetkých.“ - Jean Soublin, Le Monde „Hochschild napísal knihu, ktorá nemá obdobu. Pred sto rokmi trápil uvedomelých ľudí na Západe africký holokaust, po ktorom zostali milióny mŕtvych ... Napriek tomu by ste dnes medzi tisíckami ľudí márne hľadali čo i len jedného človeka, ktorý by vedel, čo vyvolalo taký rozruch. Samozrejme, pokiaľ už nečítal túto úžasnú knihu.“ - Tariq Ali, Financial Times „Je to znepokojujúci príbeh vyrozprávaný veľmi priamočiaro... Vedeli sme, že v koloniálnej skrini leží tento kostlivec... No netušili sme, že vyzerá až tak hrozne.“ - Charles Nicholl, Daily Telegraph „Dokonale zrozumiteľný príbeh o tom, čo Európania spôsobili v strednej Afrike.“ - Jeremy Harding, New York Times Book Review

Jadrové zbrane mali svetu zaručiť bezpečnosť. Namiesto toho nás opakovane priviedli na pokraj skazy. Eric Schlosser, renomovaný investigatívny novinár a autor bestsellera Fast Food Nation, v knihe Strata kontroly skúma desivú históriu amerického jadrového arzenálu – nielen ako technologického triumfu, ale ako sériu ľudských omylov, utajovaných havárií a tesných únikov pred katastrofou.Schlosser odhaľuje príbeh havárie rakety Titan II v Arkansase v roku 1980 – incidentu, ktorý takmer spustil jadrový výbuch uprostred Spojených štátov. Vďaka pôsobivému výskumu a prístupu k utajovaným materiálom prináša strhujúcu kroniku o tom, ako ľudský faktor, neúplné informácie a zlyhávajúce bezpečnostné opatrenia ohrozovali a naďalej ohrozujú celý svet.Kniha Strata kontroly je napínavé, miestami šokujúce čítanie, ktoré kladie naliehavé otázky: Naozaj dokážeme trvalo kontrolovať také ničivé technológie? A čo sa stane, keď kontrolu stratíme?Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy.Eric Schlosser je americký investigatívny novinár, spisovateľ a dramatik, známy dôsledným výskumom a schopnosťou sprístupniť zložité témy širokému publiku. Preslávil sa bestsellerom Fast Food Nation, v ktorom odhaľuje temné zákulisie potravinárskeho priemyslu. Vo svojich knihách sa zameriava na otázky moci, bezpečnosti a zodpovednosti – od jadrového arzenálu (Strata kontroly) po väzenský systém a ilegálne trhy. Schlosser spolupracuje s filmármi a divadlami, jeho texty vychádzajú v popredných svetových médiách a získal za ne viaceré prestížne ocenenia.Napísali o knihe:„Strata kontroly patrí k najdesivejším knihám napísaným v posledných rokoch a právom sa uchádza o prvenstvo. Schlosser strávil celé roky výskumom, rozhovormi a snahou o porozumenie a priniesol víziu sveta na okraji osudnej priepasti. Takto má vyzerať investigatívna žurnalistika.“ – Financial Times„Fascinujúce, znepokojivé, no pútavé čítanie. Schlosserovi čitatelia ostanú prekvapení, ako často ľudia, ktorých cituje, pripisujú fakt, že ešte nevypukla jadrová vojna, čírej náhode či božskému zásahu, a nie múdrosti a ľudskej zručnosti.“ – New York Times Book Review

Urob ťah len vtedy, ak máš z toho výhody; neposielaj vojakov do boja, ak nie je čo získať; nebojuj, pokiaľ nie je pozícia kritická.                                                                               Sun-c', Umenie vojnyUmenie obchodných vojen je kompiláciou postrehov z najväčších obchodných sporov v dejinách. Necháva sa inšpirovať učením obsiahnutým v knihe Umenie vojny, ktorej autorom je legendárny čínsky generál Sun-c', a zároveň populárnym podcastom Business Wars. Umenie obchodných vojen rozpráva príbehy a poučenia z najväčších obchodných konfliktov v histórii, ktoré odhaľujú, prečo sú niektoré firmy úspešné, zatiaľ čo iné sa rozpadajú. Podnikanie je boj o prežitie. Podobne ako vo vojne, tak aj v biznise  prejavujú nezmieriteľní lídri rovnakú húževnatosť a silu v honbe za výsledkami, navrhujú stratégie a mobilizujú zdroje, aby zvíťazili. Úspech môže závisieť od tých najmenších detailov; jediná chyba môže potopiť celé impérium. Napokon víťazí jedna strana – a víťazstvo je to jediné, na čom záleží. V Umení obchodných vojen David Brown majstrovsky opisuje niektoré z najväčších obchodných bitiek v dejinách. Robí tak na pozadí postrehov a pragmatických odporúčaní uznávaného čínskeho vojenského stratéga majstra Suna. Každý spor rivalov je príbehom kombinácie rozumu, taktiky a zdrojov. Brown zachytáva vzostup firiem, ako porážajú súperov, zostavujú inovatívne plány a prispôsobujú sa meniacim sa požiadavkám. Cieľ? Udržať si náskok pred konkurenciou a dosiahnuť víťazstvo.Brown zhrnul všetky poznatky, ktoré odkryl v stovkách epizód podcastu a hĺbkovým výskumom trvajúcim vyše roka. Takýmto spôsobom vytvoril  vzorec obchodných intríg, ktorých je v historiografii neúrekom.Príbehy v Umení obchodných vojen vás inšpirujú a ponaučenia, ktoré si z nich môžete vziať – o odhodlaní, vynaliezavosti, trpezlivosti, statočnosti, vnímavosti a ďalších vlastnostiach, ktoré prispievajú k víťaznému podnikaniu – , sú neoceniteľné. A to či už ste kreatívec na voľnej nohe, alebo riaditeľ v nadnárodnej firme.Knihu preložila Beáta Obradovičová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy Umenie obchodných vojenDavid Brown moderuje populárne podcasty Business Wars a Business Wars Daily. Zároveň je bývalým moderátorom programu o biznise Marketplace, ktorý získal ocenenie Peabody Award (čo je národná cena, ktorá sa udeľuje  novinárom z elektronických a online  médií). Brown pôsobí na pozícii  novinára v rádiu už viac ako tri desaťročia.  Vyhral viaceré ocenenia za reportáže a komentáre z oblasti biznisu, politiky a medzinárodných vzťahov. Má akademický titul PhD. zo žurnalistiky z University of Texas v Austine a titul doktor práv (JD) získal na Lee University School of Law vo Washingtone. Často sa pre médiá vyjadruje k otázkam z oblasti podnikania a médií, prispieval do relácie All Things Considered vysielanej na National Public Radio (NPR) a tiež do relácie Power Lunch televíznej stanice CNBC. S manželkou a dvomi deťmi žije v Austine v severoamerickom štáte Texas.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké nebezpečné účinky má vaše oblečenie na zdravie? Americká investigatívna novinárka Alden Wicker prináša šokujúcu knihu, v ktorej odhaľuje skutočnú cenu toxických a do značnej miery neregulovaných chemických látok, ktoré sa nachádzajú vo väčšine našich odevov. Autorka upozorňuje na etické problémy týkajúce sa pracovných podmienok v rozvojových krajinách, ako aj laxných environmentálnych noriem a v neposlednom rade poukazuje na problematiku textilného odpadu, ktorý sa hromadí v najchudobnejších krajinách. Rozpráva príbeh o neregulovaných toxických chemických látkach, ktoré sa práve teraz nachádzajú aj vo vašom šatníku, a povie vám, ako a prečo vám škodia a čo s tým môžete urobiť. Kniha Zabijaci v móde odhaľuje, ako výrobcovia odevov už viac ako 150 rokov úspešne zametajú obavy spotrebiteľov pod koberec, a ukazuje, ako syntetická móda a farbivá vyrobené z fosílnych palív úzko súvisia s nárastom autoimunitných chorôb, neplodnosti, astmy, ekzémov a ďalších ochorení. V skutočnosti existuje len slabá alebo žiadna regulácia oblečenia a textílií, ktoré každý deň nosíme – od uniforiem či rýchlej módy cez outdoorové vybavenie až po rúška, ktorých používanie sa v posledných rokoch mimoriadne rozšírilo. Alden Wicker vysvetľuje, ako sme sa sem dostali, čo je v stávke a čo všetko môžeme urobiť v boji za bezpečný a zdravý šatník pre všetkých.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Alden Wicker je oceňovaná americká novinárka, odborníčka na udržateľnú módu, zakladateľka a šéfredaktorka portálu EcoCult. Publikovala investigatívne články v časopisoch New York Times, Vogue či Wired a poskytla rozhovory médiám ako BBC, NPR, Reuters, Fortune a CBC. V roku 2021 jej udelili Cenu Americkej spoločnosti novinárov a spisovateľov za obchodné spravodajstvo a v roku 2024 získala strieborné knižné ocenenie Nautilus za investigatívnu žurnalistiku.Napísali o knihe:„Kniha Zabijaci v móde nie je len o odevoch. Ide o strhujúcu a dlho očakávanú reportáž o netestovaných a nebezpečných chemických látkach, ktoré sa nachádzajú takmer vo všetkom, čo kupujeme, ale aj triezvy pohľad na to, čo tieto látky spôsobujú v našom tele. Predovšetkým je to však inšpiratívna výzva vláde, aby sa zasadila o bezpečnosť v kontexte verejného zdravia.“– Elizabeth Cline, spisovateľka„Kniha na zamyslenie pre každého, kto si kupuje alebo nosí oblečenie.“– Library Journal„Fascinujúca prehliadka zákutí neviditeľného chemického sveta ukrytého v našich odevoch, a zároveň praktický sprievodca tým, čo môžeme urobiť, aby nás móda nezabila.“–  Maxine Bédat, spisovateľka

Vedci sa za ostatné storočie mnoho naučili. Renomovaná fyzička a autorka youtubového seriálu Sabine Hossenfelder prináša knihu o najväčších otázkach života z pohľadu fyziky. Nielenže v súčasnosti nevieme vysvetliť vznik vesmíru, ale je otázne, či ho niekedy budeme vedieť vysvetliť. Názor, že v časticiach existujú celé vesmíry alebo že častice disponujú vedomím, nemá vedecký základ, rovnako ako hypotéza, že náš vesmír je počítačová simulácia. Na druhej strane je ťažké úplne vylúčiť myšlienku, že samotný vesmír disponuje vedomím.Podľa Sabine Hossenfelderovej nie je náhoda, že termínmi kvantové previazanie a energia vákua radi operujú liečitelia, médiá a predavači zaručených liekov na všetky choroby sveta. Kým nemáte doktorát z fyziky, len ťažko odlíšite jednu hatlaninu od druhej. Sabine Hossenfelder sa v tejto pútavej knihe, ktorá človeka núti k zamysleniu, zaoberá najväčšími otázkami života: Existuje ešte minulosť? Dokážu častice myslieť? Bol vesmír stvorený pre nás? Vylúčila fyzika slobodnú vôľu? Dospejeme niekedy k teórii všetkého? Autorka objasňuje, ako ďaleko sú fyzici na ceste k zodpovedaniu týchto otázok, kde sú súčasné limity vedy a aké otázky môžu ostať navždy nezodpovedané. Jej kniha ponúka zrozumiteľný a zároveň zábavný pohľad na niektoré z najťažších hádaniek, aké existujú, a poskytne čitateľom solídny prehľad o tom, čo vieme – a čo nevieme.Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Sabine Hossenfelder je nemecká spisovateľka a teoretická fyzička, ktorá sa venuje problematike kvantovej gravitácie. Magisterské štúdium ukončila vo Frankfurte nad Mohanom, kde v roku 2003 získala aj doktorát z fyziky. Svojimi článkami prispieva do časopisov Forbes, New Scientist, Nature Physics či Physics Today. Na svojom youtubovom kanáli s názvom Science without the Gobbledygook sa venuje popularizácii vedy, najmä fyziky. 

Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú reprodukcie ipadových skíc Laca Terena v najvyššej kvalite. Obrázky sú vytlačené najmodernejšou technológiou, kvalitnými pigmentovými farbami Epson Stylus Pro na bavlnenom archívnom 320-gramovom papieri Fineart formátu 18x25 cm, procesom overeným certifikátom pre produkty Hanemühle. Z každej grafiky vydávame 100 signovaných a číslovaných výtlačkov. Skice lebiek vznikli počas návštevy Laca Terena u priateľov v Mexiku v meste Oaxaca de Juarez. Sú to La Catrinhas a Mexico je ich plné všetkých tipov a všetkých veľkostí. Mexičania ich používajú pri sviatku Día de Muertos. „Tie dve som si kúpil od pouličných predavačov a tú horiacu som len nakreslil v obchodíku s ľudovým umením, nemal som na ňu peniaze. K tým dvom lebkám je aj obraz, ktorý som zanechal v múzeu vo Oaxace,“ vraví Laco Teren o svojich skiciach. Ďalšie doteraz nezverejnené ipadové skice Laca Terena aj jeho texty nájdete v knihe Terenova písanka. Pozrite si všetky dostupné grafiky  

Ako covid-19 zrýchľuje beh dejín? Aká bude povaha práve sa rodiaceho sveta?Lenin vraj raz povedal: „Sú desaťročia, počas ktorých sa nič nestane, a potom sú týždne, počas ktorých sa stanú desaťročia.“ Žijeme práve v dobe, keď sa beh dejín zrýchľuje. Fareed Zakaria, moderátor CNN a autor viacerých bestsellerov, vo svojej najnovšej knihe pomáha čitateľom a čitateľkám pochopiť povahu postpandemického sveta. Objasňuje sociálne, politické, technologické a ekonomické dôsledky pandémie, ktoré sa možno v plnom rozsahu prejavia až v priebehu nasledujúcich rokov. Zakaria prostredníctvom desiatich „ponaučení“, ktoré sa týkajú takých tém, ako sú prírodné a biologické riziká, nástup „digitálneho života“ či rodiaci sa bipolárny svetový poriadok, vytvára priestor na premýšľanie nad dlhodobými dosahmi covidu-19. Kniha Desať ponaučení pre postpandemický svet rozpráva o minulosti, prítomnosti a budúcnosti, pričom napriek svojej aktuálnosti a naliehavosti ponúka takú reflexiu života na začiatku 21. storočia, ku ktorej sa budú čitatelia a čitateľky ešte dlho vracať.Covid-19 zúžil naše horizonty. Výrazne obmedzil náš každodenný pohyb. Práca z domu, dôsledné dodržiavanie odstupu od druhých a život v izolácii od rodiny a priateľov. Pandémia sa raz skončí, ale svet už nikdy nebude ako predtým.Zväčší sa úloha štátu alebo, naopak, ľudia úplne prestanú svojim lídrom dôverovať? Ako sa zmenia naše hodnoty? Prehĺbia sa nerovnosti medzi ľuďmi alebo sa staneme citlivejšími k utrpeniu slabších? Budeme vďaka pandémii viac počúvať odborníkov? Zrýchli alebo spomalí sa globalizácia?Desať ponaučení pre postpandemický svet je základná príručka na porozumenie novej realite. Venuje sa politike, ekonomike, technológiám, ale obsahuje aj osobné reflexie traumy, ktorú sme spoločne prežili. Knihu preložil Michal Lipták.Prečítajte si ukážku z knihy.Vypočujte si ukážku z knihy Fareed Zakaria (1964) uvádza a moderuje hlavnú reláciu CNN venujúcu sa medzinárodným vzťahom – Fareed Zakaria GPS –, ktorá sa vysiela po celom svete a ktorú sleduje 220 miliónov domácností. Každý týždeň píše komentáre do denníka The Washington Post, ktoré mesačne číta 80 až 100 miliónov čitateľov a čitateliek. Predtým pôsobil ako hosťujúci redaktor v Time, redaktor v Newsweek International či ako výkonný redaktor vo Foreign Affairs. Je autorom kníh From Wealth to Power (Od bohatstva k moci, 1998), The Future of Freedom: Illiberal Democracy at Home and Abroad (Budúcnosť slobody: Neliberálna demokracia v USA a v zahraničí, 2003), The Post-American World (Postamerický svet, 2008) a In Defense of a Liberal Education (Obrana liberálneho vzdelávania, 2015). Publikoval eseje a články v The New York Times, The New Yorker a v mnohých ďalších periodikách a časopisoch. Za svoje komentáre získal ocenenie National Magazine Award a za svoje televízne pôsobenie získal Peabody Award. Vyštudoval na Yaleovej univerzite a Harvardovej univerzite.