Najväčší športový škandál v dejinách.„Som vlastenec, ale zároveň som aj zradca. Práve vďaka mne získala moja vlasť také množstvo olympijských medailí, práve vďaka mne je však zároveň vylúčená z účasti na olympijských hrách. Som oddaný manžel a otec, ale manželku ani deti som už roky nevidel. Svet ma považuje za whistleblowera a vznikol o mne oscarový dokument, ja sám som sa však stal duchom: žijem v anonymite a pod ochranou americkej vlády – teda vlády tej krajiny, ktorú som mojej domovine všetkými silami pomáhal poraziť.“                                                                           Dr. Grigorij RodčenkovV roku 2015 došlo k pozastaveniu akreditácie Ruského antidopingového centra vo Svetovej antidopingovej organizácii (World Anti-Doping Agency). Príčinou bolo odhalenie dôkladne premysleného a štátom sponzorovaného dopingového programu na olympiáde v Soči (2014). Zmes steroidov, ktorej obsah je takmer nevypátrateľný, je známa aj pod názvom „koktail Vojvodkyňa“. Za jeho prípravou, manipuláciami so vzorkami moču a prepracovaným plánom na zahalenie stôp stojí Grigorij Rodčenkov.Príbeh, ktorý neprestáva fascinovať a zároveň šokovať celý svet, spracoval v oceňovanom dokumentárnom filme už Bryan Fogel. V knihe Rodčenkovova aféra (The Rodchenkov Affair: How I Brought Down Russias' s Secret Doping Empire, 2020) nájdete jeho úplnú a nepozmenenú verziu, podanú s otvorenosťou vyrážajúcou dych. Text zachytáva autorovo detstvo za železnou oponou, jeho prvý kontakt so svetom dopingu, keď mal dvadsaťdva rokov a študoval na Moskovskej štátnej univerzite, ako aj jeho pracovnú kariéru v Sovietskom olympijskom výbore. Ide o neuveriteľné rozprávanie, ktoré odhaľuje masívne zmanipulovaný systém, pokrytectvo a morálne dilemy nesmiernych rozmerov. Prečítajte si ukážku z knihy.Dr. Grigorij Rodčenkov (1958) je bývalý riaditeľ Ruskej antidopingovej agentúry. Jej činnosť bola v roku 2015 pozastavená, pretože sa podieľala na rozsiahlom a štátom sponzorovanom dopingovom programe. Rodčenkov stál pri vývoji a distribúcii zakázaných látok na zvýšenie výkonnosti, z ktorých v rokoch 2005 až 2015 ťažili tisíce ruských športových hviezd. V roku 2016 sa dostal na titulné stránky ako whistleblower, ktorý odhalil obrovské rozmery ruského dopingového programu, čo viedlo k vylúčeniu Ruska z olympijských hier v rokoch 2016 a 2018. V súčasnosti žije v Spojených štátoch ako chránený svedok. Knihu preložil Samuel Marec. 

Niektorí ho poznajú ako Docenta, stand up komika v zoskupení Silné reči, pre iných je renomovaným vedcom, popularizátorom zdravého životného štýlu, prednášajúcim, poradcom vrcholových športovcov. Mnohým pomohol zbaviť sa nadváhy, pochopiť, ako ich telo funguje, mnohí začali vďaka nemu zdravšie žiť. Docent Milan Sedliak je človek, ktorý sa dlhé roky venuje telu a výžive a o často nepríjemných či nezáživných témach vie rozprávať zrozumiteľne a zaujímavo. Michal Červený, športový redaktor Denníka N, s ním spravil niekoľko rozhovorov, ktoré nájdete v knihe Telo v 21. storočí.Kniha je návodom, ako žiť zdravšie v dobe prebytku, na ktorý sa naše telá nestihli adaptovať – a tak bojujeme s nadváhou častejšie ako s podvýživou. Dozviete sa, ako zdravo chudnúť, ktoré doplnky stravy majú zmysel, ako zlepšiť svoju výkonnosť či ako sa vyrovnať s nedostatkom spánku.kapitoly knihy: Pandémia obezity. Svet sa zmenil. V každej africkej krajine zomrie viac ľudí na následky obezity ako na následky podvýživy. Prečo sa ľudstvo dostalo do situácie, ktorú si vo svojej histórii plnej hladomorov nepamätá?Aby bolo chudnutie zdravé a vydržalo. Je to jednoduché: na stratu hmotnosti spravidla stačí prijať menej energie, ako minieme. Spôsobov, ako to docieliť, je mnoho a ešte viac je tých nesprávnych.Ktorá diéta je zaručene správna? O stravovaní už toho vieme toľko, že si informácie nie vždy dokážeme správne interpretovať. Ktoré diéty zaberajú? A zaberajú vôbec nejaké?Bez pohybu to nebude ono. Aj v 21. storočí máme telá ľudí, ktorí prežili hlavne vďaka tomu, že sa hýbali. Preto je veľkým problémom, že s tým aj vďaka komfortu nášho súčasného života prestávame.Kedy majú zmysel doplnky bežnej stravy. Prvýkrát v histórii si môžeme dať na raňajky americké, na obed európske a na večeru ázijské jedlo. Jednotlivé zložky potravy môžeme prijať dokonca aj v tabletkách. Potrebujeme to vôbec a ako sa v tom množstve informácií orientovať?Stravovanie športovca. Vďaka vede presne vieme, čo naše telá potrebujú, aby efektívne trénovali. Kedy piť proteínový nápoj? Kedy stačí kofola v bufete? A prečo sú aminokyseliny nezmysel?Vyrobme si superčloveka. Veľmi dobre vieme, ako funguje ľudské telo, a prišli sme aj na spôsoby, ako zlepšiť jeho výkonnosť. Je však doping nefér len voči súperom alebo aj voči vlastnému telu? A ak dokážeme meniť vlastné gény, vieme z našich potomkov vychovať dokonalých ľudí?Denný rytmus tela. Súčasný životný štýl nás dotlačil k tomu, že nespíme toľko a v takom čase dňa, ako by sme mali. Čo to spôsobuje a ako sa s tým vyrovnať?Prečítajte si rozhovor s Milanom Sedliakom.O autoroch:Doc. Mgr. Milan Sedliak, PhD., (1977) je vedec, človek viacerých alma mater. Doktorandské štúdium ukončil na Katedre biológie pohybovej aktivity Univerzity v Jyväskylä vo Fínsku. Titul docenta získal na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v odbore fyziológia živočíchov. Dlhodobo pôsobí na Fakulte telesnej výchovy a športu UK a špecializuje sa predovšetkým na hormonálne a molekulárne zmeny v kostrovom svale vyvolané fyzickým zaťažením a doplnkami stravy. Vyučuje predmety výživa pre výkon a zdravie, doplnky výživy a doping v športe, pri čom aktívne spolupracuje s Antidopingovou agentúrou SR. Ako poradca pre výživu, doplnky stravy a regeneráciu spolupracuje alebo spolupracoval s viacerými vrcholovými športovcami. Pravidelne prednáša o problematike výživy, význame doplnkov stravy a rizikách dopingu pre Slovenský olympijský a športový výbor, rôzne športové zväzy, kluby a asociácie. Je predsedom Slovenskej spoločnosti pre športovú výživu a zakladajúcim členom Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu. Pre niektorých je známejší ako Docent, stand up komik v zoskupení Silné reči.Michal Červený (1990) je od roku 2017 reportérom Denníka N, kde presadil premenovanie rubriky Šport na Šport a pohyb. Pochádza z Topoľčianok, v Bratislave vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského. V roku 2018 sa stal spoluautorom knižnej autobiografie chodca Mateja Tótha Odchýlka. O dva roky neskôr mu vyšla rozprávková kniha Príhody psíka Huga. Pýši sa založením facebookovej skupiny Hlášky Dr. Frasiera Cranea.

Mal dvadsaťštyri rokov, za sebou niekoľko osobných tragédií, dva úspešné romány a sľubne rozbehnutú kariéru reportéra. Vyzbrojený mimoriadnou vnímavosťou, literárnym talentom a schopnosťou zachovať si odstup bez straty súcitu vyrazil v roku 1946 do Nemecka, aby napísal sériu reportáží pre švédsky denník Expressen. Tak vznikla ojedinelá zbierka štylisticky vybrúsených reportáží, ktoré zachytávajú apokalyptickú atmosféru povojnového Nemecka – krajiny porazených, krajiny páchateľov, krajiny, ktorá sa rúca navonok aj vo vnútri. Dagerman sarkasticky popisuje absurdné denacifikačné súdy, prostredníctvom ktorých sa Nemci snažili vyrovnať s nacizmom, vysvetľuje triedne rozdelenie povojnového Nemecka, sugestívne a do detailov opisuje útrpné putovanie hladujúcich obyvateľov v preplnených vlakoch, život v pivniciach zaliatych vodou, v troskách rozbombardovaných miest. Vníma útrapy presídlencov a preživších z koncentračných táborov, no čo je ojedinelé, všíma si najmä utrpenie tých, u ktorých sa považuje za zaslúžené – bývalých nacistov, mladíkov, ktorí sami pred sebou aj pred súdom obhajujú svoj vstup do Hitlerjugend, predávajúcih sa nemeckých dievčat či správcu domu, ktorý udával svojich nájomníkov. Elfriede Jelinek, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, v predslove píše: „Učím sa od veľmi mladého muža, ktorý cestuje po rozbitom a vypálenom povojnovom Nemecku, od spisovatela Stiga Dagermana sa učím, čo znamená ‚bez hnevu a zaujatosti‘. Sine ira et studio. (...) Dagerman vracia hladujúcim a mrznúcim ľuďom tej doby slovo, na ktoré síce nemajú nárok, ale ktoré napriek tomu vyjadruje určitú pravdu.“ Nemecká jeseň je druhou knihou Stiga Dagermana preloženou do slovenčiny a vychádza v preklade Miroslava Zumríka.Prečítajte si ukážku z knihy.Michal Hvorecký o knihe a autoroviRozhovor s prekladateľom Miroslavom Zumríkom O autorovi: Stig Dagerman (1923 – 1954), vlastným menom Stig Halvard Andersson, vyrastal na statku u prarodičov – matka ho po narodení opustila. Po zavraždení starého otca a smrti starej matky sa odsťahoval do Štokholmu, vyštudoval históriu umenia a literatúru a stal sa kultúrnym redaktorom. Oženil sa s dcérou utečencov z nacistického Nemecka, ktorej tak pomohol získať švédske občianstvo. Celý jeho aktívny tvorivý život trval len necelé štyri roky, no za ten čas stihol napísať a vydať štyri romány, zbierku poviedok, reportážnu knihu a štyri drámy. V českom preklade vyšli romány Popálené dítě (Mot 2010), Had (Mot 2010) a reportáž Německý podzim (Mot 2013). Veľmi intenzívne vnímal situáciu povojnového sveta, ktorú zažil vo Švédsku a počas reportážnych ciest do Nemecka a Francúzska. Dagerman sa po rokoch intenzívnej práce ocitol v tvorivej, osobnej aj finančnej kríze, trpel depresiami, bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a aj napriek svojmu nespornému talentu a úspechu spáchal vo svojich 31 rokoch samovraždu. Miroslav Zumrík (1981), prekladateľ, vyštudoval filozofiu, škandinavistiku a literárnu vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Prekladá súčasnú nórsku prózu a literatúru faktu. Preložil niekoľko reportáží pre vydavateľstvo Absynt vrátane kníh Mariusza Szczygieła Gottland a Urob si raj a reportáže Dve sestry Åsne Seierstadovej. Pre vydavateľstvo Albatros preložil knihu Tove Alsterdalovej Podaj mi ruku či román Kjersti A. Skomsvoldovej Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia.Túto knihu si môžete kúpiť aj v elektronickej verzii.

Martin M. Šimečka na niekoľko mesiacov v roku opúšťa civilizáciu a sťahuje sa na samotu, do maringotky pod Muránskou planinou. Tu zredukuje svoje potreby na asketické minimum a oslobodí sa od tlaku vonkajšieho sveta. Tu vznikla Telesná výchova, skvelá, ľahká kniha o vášnivej ceste k hraniciam výkonnosti vlastného tela a k ich poznaniu, spojenej s rozkošou a trápením pri neustálom dokazovaní správneho výkladu seba samého. Vychádzal z predpokladu, že máloktorý spisovateľ má takú bláznivú telesnú históriu ako on a že máloktorý celoživotný športovec sa stane spisovateľom. Kto iný by mal napísať knihu o tele a mysli? O princípe neistoty, o kontraintuícii pohybu pri tenise či kraule, o starnutí, o kráse cvalu ale aj hlivenia? „Šimečkov jazyk je nádherne jednoduchý, zdobený jemnou čipkou sebairónie. V rozprávaní je od začiatku ticho prítomné aj uvedomovanie si starnutia, nevyliečiteľnej choroby a definitívy vlastnej smrti. Je to vzrušený a vzrušujúci text. Čitateľa môže predsa len upokojiť jeho ľudský odkaz: spomaľme a žime s mierou. Presne podľa Aristotelovho napomenutia.“ László Szigeti, editor knihy, spisovateľ a dlhoročný riaditeľ vydavateľstva Kalligram. Telesná výchova je dostupná aj ako audiokniha na knihy.audio v podaní samotného autora Martina M. Šimečku a s hudbou kapely Modré hory. Vypočujte si ukážku z audioknihy.Prečítajte si rozhovor s Martinom M. Šimečkom. Prečítajte si reportáž o tom ako kniha Telesná výchova vznikala.  O autorovi: Martin M. Šimečka (1957) patril do roku 1989 do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Napísal aj jednu z najpredávanejších kníh knižnej edície Denníka N Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi). Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa, v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydala česká Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech).

Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi alebo Ako som sa stal vlastencom Martin M. Šimečka je burič aj tíšiteľ, provokatér aj mysliteľ, spytujúci sa aj rozprávač, najmä je to však rýdzi intelektuál, akých má stredná Európa málo. Vždy je totiž najprísnejší sám k sebe, a keď premýšľa o svete, skôr či neskôr začne hľadať svoju zodpovednosť za jeho podobu. Už dvakrát sa stal „nepriateľom štátu“, prvý raz to bolo za komunizmu, druhý v období mečiarizmu, a táto skúsenosť mu umožňuje nazerať na Slovensko z unikátnej perspektívy. Je možné milovať krajinu, ktorá vás zavrhne len preto, lebo chcete žiť slobodne? A čo vlastne určuje váš vzťah k spoločnosti? Martin vo svojej knihe prejavuje lásku k Slovensku tým najlepším možným spôsobom – je k nemu kritický. Jeho vzťah totiž neurčujú štátne hranice, národné piesne či trepotajúce vlajky, ale opäť onen pocit zodpovednosti. A z toho plynie nádej. Kniha, ktorú držíte v ruke, je pozvánkou na debatu a závidím vám, že vás jej prečítanie ešte len čaká. Erik Tabery, šéfredaktor českého týždenníka Respekt a člen redakčnej rady Denníka NPrečítajte si ukážky z knihy: Naši spisovatelia sa Tatarku zriekli. Mali strach, ale boli tu aj silnejšie dôvody V čom sa odlišuje slovenský les od českého a čo to hovorí o našej národnej povahe Vypočujte si ukážky z knihy:Príroda a metafyzika, časť 1Príroda a metafyzika, časť 2Niet výhovorky 

„Iskrivá výprava do tajného sveta, ktorý ovplyvňuje náš každodenný život, a ešte len začíname vnímať, akým spôsobom. Ebnerovej dobrodružstvá v temných zákutiach internetu dokumentujú, ako fašizmus funguje v súčasnosti – a čo musíme urobiť, aby sme to zastavili.“Peter Pomerancev, autor knihy This is Not PropagandaJulia Ebner sa profesionálne venuje monitorovaniu činnosti radikálnych skupín. Keď pracovala pre think-tank zameraný na boj s extrémizmom, uvedomila si, že na to, aby naozaj pochopila uvažovanie extrémistov, bude musieť preniknúť priamo medzi nich.Jej pátranie po podstate extrémizmu sa začína na medzinárodnom stretnutí hnutia Generácia identity v krčmičke Mayfair a pokračuje neonacistickým hudobným festivalom na nemecko-poľskej hranici. Rady, ako mať šťastný vzťah, dostáva od tradičných manželiek zo skupiny Trad Wives, ale aj od neviest džihádu. Lekcie o tom, ako sa stať hekerom, jej dávajú odborníci z ISIS. Je prítomná priamo pri plánovaní násilného zhromaždenia v Charlottesville a strávila veľa času na sociálnych sieťach, ktoré zradikalizovali teroristu v novozélandskom Christchurchi.Kniha Do tmy predstavuje vzrušujúcu cestu do najtemnejších zákutí extrémistickej mysle. Autorka si osvojila päť rôznych identít a pripojila sa k viac ako desiatke extrémistických skupín naprieč celým ideologickým spektrom. Jej putovanie odhaľuje, ako tesne nás fanatické ideológie obklopujú, ako sa mení charakter a taktika týchto skupín a ako je možné proti nim bojovať.Knihu preložila Beáta Obradovičová.  Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážku z knihy Do tmy: Tajný život extrémistov Julia Ebner (1991) pôsobí ako výskumníčka v Inštitúte pre strategický dialóg (Institute for Strategic Dialogue), kde vedie projekty o internetovom extrémizme, dezinformáciách a nenávistných prejavoch. Spolupracovala s mnohými parlamentnými pracovnými skupinami a vládami, ktorým poskytovala informácie a poradenstvo, pôsobila aj ako konzultantka pre OSN, NATO a Svetovú banku. Pravidelne prispieva do významných denníkov ako Guardian, Newsweek, Politico či Süddeutsche Zeitung. Jej kniha Do tmy sa stala medzinárodným bestsellerom a získala rakúsku literárnu cenu Wissenschaftsbuch des Jahres 2020 v kategórii humanitných a spoločensko-kultúrnych vied. Napísali o knihe:„Julia Ebner radí vládam a organizáciám v oblasti online extrémizmu a nenávistných prejavov. Aby získala poznatky o fanatikoch na internete, zmenila niekoľkokrát svoju identitu a v utajení prenikla do dvanástich technologicky veľmi zdatných extrémistických skupín... Pohlcujúce a inteligentné... Ebner nielenže analyzovala prejavy extrémizmu, ale podstúpila aj reálne riziko, aby ich zblízka usvedčila. Výsledkom je kniha, ktorá vzbudzuje hrôzu, pretože nie je fikciou.“ Irish News„Fascinujúce a dôležité... Do tmy ukazuje, ako sa rôzne skupiny vzájomne živia, používajú podobnú taktiku na vytváranie sociálnych bublín a využívajú neschopnosť alebo neochotu sociálnych sietí regulovať nenávistný obsah. Poukazuje na to, aké nebezpečné je ignorovať hrozbu krajne pravicového terorizmu či normalizovať ideológie vyzývajúce na násilie, a vysvetľuje, akú hrozivú moc podnecovať napodobňovanie útokov majú technológie.“ Spectator     

„Keď sa vám narodia deti, život už nikdy nebude rovnaký. Predstierať niečo iné je bláznovstvo.“Lin Manuel Miranda, držiteľ Pulitzerovej ceny za scenár k muzikálu HamiltonByť rodičom nie je ľahké. Deti plačú, robia neporiadok a je potrebné venovať im čas, aby z nich vyrástli poriadni ľudia.Človeka celkom oprávnene môže prepadnúť pocit, že sa na nejakú dobu musí vzdať vlastných snov a voľného času. Stand-up komik, herec, režisér a autor niekoľkých úspešných kníh Mike Birbiglia vo svojom bohatom živote prešiel od presvedčenia, že otcom nikdy nebude až po objavenie radosti a naplnenia z rodinného života a napísal o tom autentickú a vtipnú knihu o rodičovstve. Ak potrebujete dodať trochu energie a opäť nájsť zmysel rodičovstva po vyčerpávajúcich rokoch, ktoré ste naplno venovali svojim deťom, či po mesiacoch strávených v karanténe v stiesnenom byte so svojimi ratolesťami vyžadujúcimi si neustálu pozornosť - Birbiglia vám pomôže.Brilantne napísaná kniha je plná humoru a zároveň autentickou výpoveďou autora. Text je doplnený poéziou Mikovej manželky, ktorá prináša osviežujúci pohľad na malé veci vo veľkých súvislostiach.Kniha pre všetkých, ktorí niekedy boli deťmi, vychovávali dieťa alebo sa odmietajú stať dospelými.Prečítajte si ukážku z knihy.Prečítajte si rozhovor s autorom knihy v Denníku N.O autorovi: Mike Birbiglia je stand-up komik, herec a režisér, autor viacerých knižných bestsellerov podľa denníka New York Times. Jeho predstavenia My Girlfriend´s Boyfriend a Thank God for Jokes, rovnako ako aj The New One (Jedna stačí), ktorého knižnú podobu práve držíte v rukách, sú úspešné aj vo filmovej verzii na Netflixe. Okrem početných stand-upov bol aj režisérom a hercom vo filmoch Sleepwalk with Me a Don't Think Twice. Jeho prvá kniha Sleepwalk with Me and Other Painfully True Stories sa dostala do finále Thurber Prize for American Humor. Je pravidelným prispievateľom do rozhlasových programov This American Life a The Moth Radio Hour. V roku 2017 získal prestížne americké ocenenie Kurt Vonnegut Humor Award.J. Hope Stein je autorkou knihy Little Astronaut. Jej práce boli publikované v The New Yorker a Poetry International.Knihu preložil Peter Tkačenko.

Liberálna demokracia je v Británii, kontinentálnej Európe, v USA aj v ďalších krajinách pod paľbou kritiky, zatiaľ čo autoritárstvo je na vzostupe. Oceňovaná historička a držiteľka Pulitzerovej ceny Anne Applebaum v brilantnej eseji Súmrak demokracie vysvetľuje, prečo sa elity v demokratických krajinách začali prikláňať k nacionalizmu a autoritárstvu. Opisuje nových advokátov iliberalizmu a ukazuje, ako  na zmenu spoločenského poriadku využívajú konšpiračné teórie, politickú polarizáciu, sociálne médiá, ba aj nostalgiu. Despotickí lídri totiž nevládnu sami – spoliehajú sa na svojich politických spojencov, úradníkov a mediálne osobnosti, ktoré im dláždia cestu a podporujú ich vládu.(Prečítajte si ukážku z knihy.) Od autora predslovu: „Názov Applebaumovej knihy Súmrak demokracie je varovný, ale presný, lebo odráža ‚krehkosť dneška‘. Vďaka autorkinej výnimočnej schopnosti spojiť ľudské príbehy do jednej veľkej drámy, akou je osud demokracie, je však čitateľ odmenený vzrušujúcim čítaním a v závere aj nádejou.“Martin M. Šimečka, spisovateľ a komentátor Denníka N(Prečítajte si rozhovor M. M. Šimečku s autorkou o knihe.) O autorke: Anne Applebaum je historička a novinárka. Píše pre časopis Atlantic, je členkou Agora Institute a na Univerzite Johnsa Hopkinsa vedie program Arena zameraný na dezinformácie a propagandu v 21. storočí. Pôsobila ako komentátorka novín Washington Post a zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Problematike východnej Európy a Ruska sa venuje od roku 1989, keď pre časopis Economist v Poľsku mapovala pád komunizmu. Je manželkou poľského politika a spisovateľa Radosława Sikorského, žije v Poľsku a v Británii. Anne Applebaum je autorkou niekoľkých historických kníh. Za knihu Gulag: A History (2003) jej bola udelená Pulitzerova cena, za knihu Iron Curtain: The Crushing of Eastern Europe (2012) získala Cundillovu cenu. Kniha Red Famine: Stalin's War on Ukraine (2017) sa začína ukrajinskou revolúciou v roku 1917, končí sa ukrajinským hladomorom v rokoch 1932 – 1933 a odhaľuje pozadie dnešného rusko-ukrajinského konfliktu. Knihu preložil Peter Tkačenko.

Už dávno nie je len dcérou svojho slávneho otca. Je tragikomička, skúsená divadelná aj filmová herečka, aktivistka a žena s názorom. Vravia o nej, že by mala trochu brzdiť, no ona akoby sa práve len rozbiehala. Zuzana Kronerová. Rozhovor Jána Štrassera so Zuzanou Kronerovou nie je len povrchným spomínaním na jej detstvo a bohatú kariéru herečky. Ján Štrasser vďaka svojej skúsenosti divadelného dramaturga, prekladateľa a textára pozná dôverne prostredie, v ktorom sa Zuzana viac ako polstoročie pohybuje a ich spoločný rozhovor prináša nielen obraz života jednej hereckej rodiny ale aj všeobecnejší pohľad do československého divadelného a filmového sveta a spoločnosti. Kniha je doplnená množstvom fotografií zo súkromného archívu aj z archívov divadiel a filmových spoločností.„Nemyslím si, že dosiahnem veľkosť svojho otca. Zvykli sme v našej kuchyni pri čaji alebo pričervenom víne viesť dlhé rozhovory a raz mi povedal: „Zuzka, nemusíš byť ani slávna, aninajlepšia, stačí, keď budeš takou šťukou v rybníku, čo občas rozčerí vody.“ Dodnes si to častopripomínam.“Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N vo vydavateľstve N Press. V posledných rokoch Zuzana Kronerová pôsobí najmä v Čechách ako úspešná filmová aj divadelná herečka, je držiteľkou dvoch Zlatých levov a preto kniha vychádza aj českej jazykovej mutácii v preklade Mirka Zelinského pod názvom Optimistka z přesvědčení.O autorovi: Ján Štrasser, básnik, textár, publicista, prekladateľ. Pracoval ako redaktor, divadelný dramaturg a novinár. Vyšlo mu 11 básnických zbierok, niekoľko kníh piesňových textov a 19 kníh rozhovorov s osobnosťami slovenského umeleckého života. Napísal piesňové texty k muzikálom Cyrano z predmestia a Neberte nám princeznú, prebásnil texty piesní viacerých svetových muzikálov. Prekladá z ruštiny (Krylov, Puškin, Čechov, Pasternak, Babeľ, Charms, Brodskij, Sorokin, Ulická a s Petrom Zajacom z nemčiny (Brecht, Kraus, Benn, Bernhard, Antológia nemeckého expresionizmu).

Ako covid-19 zrýchľuje beh dejín? Aká bude povaha práve sa rodiaceho sveta?Lenin vraj raz povedal: „Sú desaťročia, počas ktorých sa nič nestane, a potom sú týždne, počas ktorých sa stanú desaťročia.“ Žijeme práve v dobe, keď sa beh dejín zrýchľuje. Fareed Zakaria, moderátor CNN a autor viacerých bestsellerov, vo svojej najnovšej knihe pomáha čitateľom a čitateľkám pochopiť povahu postpandemického sveta. Objasňuje sociálne, politické, technologické a ekonomické dôsledky pandémie, ktoré sa možno v plnom rozsahu prejavia až v priebehu nasledujúcich rokov. Zakaria prostredníctvom desiatich „ponaučení“, ktoré sa týkajú takých tém, ako sú prírodné a biologické riziká, nástup „digitálneho života“ či rodiaci sa bipolárny svetový poriadok, vytvára priestor na premýšľanie nad dlhodobými dosahmi covidu-19. Kniha Desať ponaučení pre postpandemický svet rozpráva o minulosti, prítomnosti a budúcnosti, pričom napriek svojej aktuálnosti a naliehavosti ponúka takú reflexiu života na začiatku 21. storočia, ku ktorej sa budú čitatelia a čitateľky ešte dlho vracať.Covid-19 zúžil naše horizonty. Výrazne obmedzil náš každodenný pohyb. Práca z domu, dôsledné dodržiavanie odstupu od druhých a život v izolácii od rodiny a priateľov. Pandémia sa raz skončí, ale svet už nikdy nebude ako predtým.Zväčší sa úloha štátu alebo, naopak, ľudia úplne prestanú svojim lídrom dôverovať? Ako sa zmenia naše hodnoty? Prehĺbia sa nerovnosti medzi ľuďmi alebo sa staneme citlivejšími k utrpeniu slabších? Budeme vďaka pandémii viac počúvať odborníkov? Zrýchli alebo spomalí sa globalizácia?Desať ponaučení pre postpandemický svet je základná príručka na porozumenie novej realite. Venuje sa politike, ekonomike, technológiám, ale obsahuje aj osobné reflexie traumy, ktorú sme spoločne prežili. Knihu preložil Michal Lipták.Prečítajte si ukážku z knihy.Vypočujte si ukážku z knihy Fareed Zakaria (1964) uvádza a moderuje hlavnú reláciu CNN venujúcu sa medzinárodným vzťahom – Fareed Zakaria GPS –, ktorá sa vysiela po celom svete a ktorú sleduje 220 miliónov domácností. Každý týždeň píše komentáre do denníka The Washington Post, ktoré mesačne číta 80 až 100 miliónov čitateľov a čitateliek. Predtým pôsobil ako hosťujúci redaktor v Time, redaktor v Newsweek International či ako výkonný redaktor vo Foreign Affairs. Je autorom kníh From Wealth to Power (Od bohatstva k moci, 1998), The Future of Freedom: Illiberal Democracy at Home and Abroad (Budúcnosť slobody: Neliberálna demokracia v USA a v zahraničí, 2003), The Post-American World (Postamerický svet, 2008) a In Defense of a Liberal Education (Obrana liberálneho vzdelávania, 2015). Publikoval eseje a články v The New York Times, The New Yorker a v mnohých ďalších periodikách a časopisoch. Za svoje komentáre získal ocenenie National Magazine Award a za svoje televízne pôsobenie získal Peabody Award. Vyštudoval na Yaleovej univerzite a Harvardovej univerzite.

„Priatelia, jedna sekunda do konca finálového stretnutia. Toto už nemôžeme prehrať.Priatelia na Slovensku, budeme majstri sveta. Sme majstri sveta! Sme majstri sveta!“Titul majstrov sveta v ľadovom hokeji z roku 2002 spojil ľudí na Slovensku tak ako máloktorý iný moment v športovej histórii. Kniha reportéra Štefana Bugana vychádza najmä zo spomienok tých, ktorí vtedy boli na ľade a na striedačke a ktorí si aj po rokoch spomínajú na množstvo detailov a doteraz nezverejnených informácií. Po dvadsiatich rokoch sa už dá hovoriť nielen o spôsobe, akým sme vyhrali, ale aj dôvode, prečo sa to stalo práve vtedy, prečo sa neskôr hokeju nedarilo a čo je potrebné na to, aby príbeh slovenského hokeja úspešne pokračoval.Stali by sme sa majstrami sveta aj pod trénerom Selvekom? Prečo Filcovi na prvé sústredenie neprišiel žiadny hráč? Ako by sa vyvíjala Lašákova kariéra, keby sa za neho neprihovorili maséri? Začala by sa úspešná éra, keby Šťastný neprehovoril Handzuša do Petrohradu? Získali by sme medaily, keby Šatan zostal v šatni ticho ako vo finále Stanley Cupu? A čo by sa stalo, keby Pálffy nezrušil plánovanú dovolenku na Havaji?Vypočujte si ukážku z knihy Majstri sveta„Dodnes si pamätám, ako spojení boli ľudia. To mi dnes chýba. Vtedy sme šli po námestí a tešili sa katolíci s ateistami, robotníci s právnikmi. Bez ohľadu na to, koho ľudia volili, všetci sa vedeli spojiť pri jednej téme, ktorou bol hokej. To bolo krásne, krajina vtedy naozaj držala pokope.“  Ján Lašák"1. Pomáhaj Janovi Lašákovi. 2. Keď ti niekto odtrhne hlavu, zober si ju na striedačku a doktor ti ju namontuje. 3. Choďte všetci piati zozadu, súper príde spredu." Tri hlavné zásady Jána Filca„Za komunizmu bol hokej športom študentov a robotníkov. Po vzniku Slovenska som si zrazu nemohol nakúpiť bez toho, aby ma nezastavovali staršie panie.“ Peter ŠťastnýŠtefan Bugan v športovej redakcii Denníka N pracuje od septembra 2020, predtým desať rokov pôsobil v denníku Šport, kde postupne prešiel viacerými pozíciami od eléva až po zástupcu šéfredaktora. 

Kniha Stredoeurópan vychádza rok po náhlej smrti publicistu Petra Morvaya. Dôvodom nie je len uctenie jeho pamiatky, ale aj nadčasovosť textov, ktoré písal pre stredoeurópske médiá. Hoci bol jeho záber širší, v knihe nájdete výber reportáží a publicistických textov o strednej Európe. Mal k nej veľmi osobný vzťah a aj preto jej rozumel ako málokto. Keď písal pre maďarské publikum, snažil sa mu vysvetliť, prečo na Slovensku vnímame niektoré veci inak. Vo výbere reportáží pre českých čitateľov zas opisuje maďarskú porevolučnú transformáciu, ktorá sa podobá na tú našu. No a Slovensku poskytoval hlboké vedomosti o týchto krajinách, ako i o nás samých. Vo výbere nájdete rozhovor s Václavom Havlom z roku 1995, príbeh Georga Sorosa a zvláštneho vzťahu Maďarov k nemu, portrét Pétera Esterházyho, reportáž o tom ako Orbán rozširuje svoj vplyv na juh Slovenska a ako pomaly umiera rieka Tisa, či príbeh známeho maďarského „lupiča s whisky“ Attilu Ambrusa.Všetky texty pritom spája Petrovo presvedčenie, že k sebe napriek rozdielom musíme hľadať spoločnú cestu založenú na porozumení a tolerancii.„Pred rokom Peter Morvay zomrel. Jeho texty, tie, ktoré som tak rád čítal a vlastne nás zoznámili, však zostávajú a má zmysel ich čítať aj s odstupom času. Zaznamenal v nich divokú minulosť aj prítomnosť strednej Európy. Mal dar vidieť a rozumieť susedom. A keďže žil v troch krajinách, videl a chápal susedov na tri spôsoby.“Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N„Tváriť sa, že máme všetci rovnaké názory na historické udalosti a prechovávame k nim rovnaké pocity, by bolo pokrytectvo. Právo existovať vedľa seba majú aj protikladné pohľady. S jednou podmienkou - rozdielne historické hodnotenia nemôžu byť podkladom aktuálnych politických požiadaviek. Od tých sa musia politici oboch strán vždy rozhodne dištancovať.“P. Morvay, február 2004„Žiadna spoločnosť sa nedokáže vyrovnať so svojou minulosťou, ak politicky motivovanú zbabelú vraždu nebude nazývať vraždou a bude sa ju snažiť pomocou nejakých právnych kľučiek či falšovania histórie bagatelizovať. A žiadna spoločnosť sa nedokáže ubrániť totalitným praktikám, ak nepochopí, ako fungujú a akí ľudia ich šíria alebo im slúžia.“P. Morvay, september 2008Peter Morvay (1968 –2020) bol slovenský novinár a politický komentátor. Venoval sa naj­mä česko-slovensko-maďarským vzťahom, maďarskej menšine na Slovensku a politickému dianiu v Maďarsku. Vysokoškol­ské štúdium absolvoval v Prahe, kde po Nežnej revolúcii os­tal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí ako odborník na Maďarsko. Neskôr sa presťahoval do Szegedu v Maďarsku a potom do Bratislavy. V médiách začal publikovať na konci roku 1989. Od roku 2003 do roku 2014 pracoval v denníku SME, najprv ako redaktor zahraničnej rubriky, neskôr ako ko­mentátor. V roku 2015 bol spoluzakladateľom Denníka N, kde pôsobil až do svojej náhlej smrti v roku 2020. Pravidelne pub­likoval aj v médiách v Česku a v Maďarsku.Ukážka9. 8. 1999 Respekt Robin Hood transformáciePred mesiacom využil najznámejší lupič Maďarska nepo­zornosť strážcov a počas svojej pravidelnej prechádzky po väzenskom dvore utiekol. Svižne preliezol štvormetrový múr, dostal sa do jednej z kancelárií, tam zviazal predlžovačky a tele­fónne káble a cez nezamrežované okno väznicu opustil. Polícii trvalo pol dňa, kým uzavrela všetky výjazdy z hlavného mesta. Odvtedy po utečencovi neúspešne pátra. Nejde tu iba o príbeh lupiča. Celý prípad poukazuje aj na to, ako sa môžu pozerať na svojich Robinov Hoodov občania postkomunistickej Európy. Keď zlyhá parťák Dnes tridsaťdvaročný Attila Ambrus začínal ako brankár jed­ného z mála maďarských profesionálnych hokejových tímov. Počuli ste niekedy o maďarskom hokeji? Veľmi to asi nevyná­šalo. Ambrus, túžiaci po živote na vysokej nohe, hľadal možnosť, ako si privyrobiť. V januári 1993 začal s pištoľou v ruke prepa­dávať bankové pobočky, poštové úrady a cestovky v Budapeš­ti. Postupne navštívil 27 miest a nazhromaždil lup v hodnote 142 miliónov forintov (približne 22 miliónov korún). Väčšinu akcií absolvoval sám, ale pred časom podľahol pre­hováraniu svojho mladšieho kolegu-hokejistu Gábora Orbána a pribral ho. Nemal to veru robiť. Posledné prepadnutie sa uskutočnilo tento rok 15. januára a veľmi sa nevydarilo. Am­brus vraj bol postupom času pri akciách čoraz hrubší a na zastrašenie občas vystrelil do vzduchu z pištole. Jeden taký výstrel počul majiteľ susedného obchodu a zavolal políciu. Ambrus s korisťou 18 miliónov forintov stačil zmiznúť, ale Orbána polícia chytila.Ako sa Ambrus neskôr v jednom rozhovore posťažoval, do­lapený člen dvojice mal podľa dohody pre podobné prípady odolávať výsluchu aspoň tri hodiny, kým prezradí totožnosť svojho parťáka. Ten druhý by tak získal čas potrebný na opus­tenie Maďarska. Ambrus sa aj po neúspechu urýchlene vydal k rumunským hraniciam. Sám pochádzal z maďarskej menši­ny v Rumunsku a niekde v divokých sedmohradských horách chcel prečkať čas, kým po ňom bude najväčšia zhánka. Orbán však po zatknutí všetko okamžite vyklopil. Ambrus navyše nedokázal odísť bez svojho psa, pre ktorého sa vrátil domov, cestou ešte natankoval a kúpil si fľašu škótskej. Sprá­vu o jeho úteku dostali colníci na hraničnom priechode štvrť hodiny predtým, než k nim Ambrus dorazil. Našli u neho štyri pištole.

Humanitárna organizácia MAGNA s hrdosťou predstavuje knihu fotografií Siempre Martina Bandžáka. Sú svedectvom a spomienkou na takmer desať rokov jeho návratov do komunity Subtiava v odľahlej časti Nikaraguy, kde MAGNA poskytovala bezplatnú zdravotnú starostlivosť.Ľudia tu majú naďalej svoje sny a túžby, prispôsobené ťažkej realite. Ľúbia sa, snívajú, pracujú, bojujú s následkami nočnej mory a odmietajú sa vzdať. Vidíme, ako nádej a sila ľudského ducha prekonáva prekážky a bolesť. Sledujeme, ako jednotliví protagonisti hrôz chudoby a zabudnutia pokračujú vo svojom živote. Obrazy v tejto knihe sú hlbokým, intímnym pohľadom do ich sveta. Do sveta, ktorý radi vytesňujeme z našej mysle.Za 10 rokov Martin Bandžák nafotil 15 000 kinofilmových políčok a do knihy zaradil len 80 čiernobielych fotografií. Nezabudol zaradiť "ikonické fotografie”, napríklad fotografiu 14 ročnej Lucii, ktorá kojí svoje novonarodené dieťa a bola ocenená na Czech Press Photo 2017 ako najlepší portrét roka. Každú knihu autor vlastnoručne podpísal. Celý výťažok z predaja knihy smeruje na podporu medicínskych projektov MAGNA. Táto kniha zachráni život. Ak si ju kúpite. Prečítajte si rozhovor s autorom knihy v Denníku N.O autorovi:Martin Bandžák (1975) sa narodil v Bratislave. Časť detstva prežil v Zambii, kde jeho rodičia pracovali ako lekári. Vo svojich fotografických projektoch sa zameriava na ľudí žijúcich na okraji spoločnosti a v krízových situáciách po celom svete. V roku 2001 spoluzaložil humanitárnu organizáciu MAGNA. Organizácia poskytuje lekársku pomoc deťom a ich rodinám, ktoré sú v núdzi, vrátane obetí prírodných katastrof, vojen a konfliktov. V roku 2010 mu Medzinárodná porota Czech Press Photo (CPP) udelila hlavnú cenu Fotografie roka za fotografie mladého dievčaťa zraneného pri zemetrasení na Haiti a v roku 2017 za fotografiu chlapca Hizballáhu. Okrem toho bola jeho práca mnohokrát ocenená na Czech Press Photo a ďalších súťažiach.

S príchodom pandémie sa na jar 2020 zatvorili prakticky všetky divadlá, kiná, kluby, kultúrne centrá, múzeá a galérie na Slovensku. Spomienky na krátke letné uvoľnenie prekryla mohutná jesenná vlna, ktorá sa skončila prakticky až na začiatku ďalšieho leta. Pre hudobníkov, divadelníkov, výtvarníkov, filmárov či spisovateľov to bol zvláštny rok. Rok bez divákov. Rok bez živých vystúpení, bez stretnutí v zákulisí, bez potlesku a neraz aj bez výplaty. Fotograf Peter Korček spolu s redaktorkou Denníka N Janou Močkovou vtedy oslovili tridsaťtri umelcov a umelkýň, divadelníkov, filmárov, hudobníkov a ľudí pracujúcich v oblasti kultúry, ktorí ich vpustili do svojho sveta aby sa s nimi mohli  porozprávať o tom, ako tento čas strávili. Ocitli sa v zašitých ateliéroch, hudobných skúšobniach ukrytých uprostred sídlisk, v prázdnych šatniach a na prázdnych javiskách zatvorených divadiel aj v obývačkách a kuchyniach pri varení nedeľného obeda. Hovorili o získanom čase aj o stratených ilúziách. O deťoch, dlhoch, partnerských krízach a životnej neistote. O chudnutí a priberaní. Ale najviac hovorili o tom, prečo vôbec robia to, čo robia, a čo na tom zmenila pandémia. Ostanú nám z tohto roka filmy ľudí s rúškami, pesničky o očkovaní a inscenácie o antivaxeroch? Ostane nám aj krásna kniha plná čiernobielych analógových fotografií a rozhovorov, ktorá nám bude pripomínať ako rok pandémie prežili umelci. Aj vďaka ich hudbe, filmom či knihám sme pandémiu prežili my ostatní. Kniha vznikla aj vďaka finančnej podpore verejnosti prostredníctvom platformy startlab. Peter Korček Fotograf, pedagóg, doktorand na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Vo svojej voľnej tvorbe sa venuje dokumentárnej fotografii. Zameriava sa prevažne na skúmanie vzťahov mestského človeka a prostredia, ktoré ho obklopuje a ktoré svojou činnosťou aj formuje. Profesionálne pôsobil vyše dvanásť rokov ako fotoreportér v rôznych slovenských vydavateľstvách. Za svoju prácu získal viacero ocenení v rámci súťaží Slovak Press Photo a Czech Press Photo.Jana MočkováV médiách pracuje od roku 2010, keď nastúpila do denníka SME na oddelenie kultúry po elévskych skúsenostiach v Rádiu Devín. V Denníku N pôsobí od jeho vzniku. Venuje sa najmä témam z oblasti umenia, architektúry a kultúrnej politiky. V roku 2018 získala dve nominácie na Novinársku cenu v kategóriách rozhovor a reportáž. V rámci projektu Rok bez divákov mala na starosti rozhovory.

Zemanov čas uplynul. Čo nám prinieslo desať rokov jeho prezidentovania?Pripomínať slová a činy prezidenta Zemana nemusí niekomu dávať zmysel, niekto by možno dal knihe podtitul „Po prečítaní zabudnite“. Jej cieľom je ale opak – zachytiť ako memento pro budúcnosť, čoho sme boli svedkami. Pripomínať, čo všetko bolo síce často nemysliteľné, ale napriek tomu možné. Miloš Zeman bol desať rokov hlavou Českej republiky, či sa nám to páči, alebo nie. Zvolený bol demokraticky, z vôle ľudu. Po prečítaní tejto knihy sa tomu možno nebude chcieť veriť, ale je to tak. Toto sme chceli.Kniha je chronologickým prehľadom slov a činov Miloša Zemana. Nejde o jeho biografiu, nejde ani o vedeckú prácu, text sa ale striktne drží faktov tak, ako ich zaznamenali médiá a oficiálne dokumenty.O autorovi:Jan Kudláček je redaktor a editor zahraničnej redakcie českého Deníka N. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a európske štúdiá a dlhodobo sa venuje zahraničnému spravodajstvu. Pracovne sa ale stretával s Milošom Zemanom ako novinár zameraný aj na domácu politiku už v deväťdesiatich rokoch, v dobe prvého vzostupu jeho kariéry ako predsedu Českej strany sociálno-demokratickej, Poslaneckej snemovne a vlády a tiež počas zjazdu ČSSD v Bohumíne v roku 1997. „Kniha Tohle jsme chtěli predstavuje zrejme najucelenejšiu kroniku prezidentského mandátu Miloša Zemana. Kronikár Jan Kudláček odviedol dôkladnú rešeršnú prácu: stovky starostlivo zdokumentovaných a zdrojovaných citácií, udalostí, rozhodnutí. To množstvo vo svojej celistvosti dokladá mieru deštrukcie, porušovania pravidiel a zmaru posledných desiatich rokov. Táto kniha stojí za prečítanie, aby sme už nič podobného nechceli.“Ján Simkanič, novinár a vydavateľ, riaditeľ českého Deníka N

Trinásť výnimočne dôverných a otvorených rozhovorov o queer súčasnosti„Raz som sa opýtal mami, čo bude robiť, keď budem dospelý a privediem si domov manžela s deťmi. Odpovedala mi, že dúfa, že ona už nebude nažive,“ spomína dvadsaťtriročný Kryštof.Každý z nás je v niečom trochu iný ako ostatní. Všetci máme svoje záujmy, preferencie vlastností, ktoré by niekto mohol označiť za menšinové. U niektorých je originalita oceňovaná a vyzdvihovaná, u iných je odlišnosť naopak zdrojom nepochopenia, neprijatia, občas až nenávisti.Queer ľudia sa po celom svete, vrátane skôr tolerantného Česka, stávajú predmetom kultúrnych vojen a politických bojov. Mnohokrát nemajú možnosť prejaviť svoje vnútorné pocity, opísať spoločenský útlak a vysvetliť, prečo je pre nich ťažké nájsť pochopenie. Filip Titlbach, obľúbený moderátor podcastu Studio N, im túto príležitosť poskytuje. Trinásť výnimočne dôverných a otvorených rozhovorov približuje ich životy i ťažkosti, ktorým musia čeliť. Nie je to ľahké čítanie, ale môže otvoriť oči a pomôcť k väčšiemu porozumeniu.O autorovi:Novinár a moderátor, pôsobí v redakcii Deníka N. Je autorom podcastu Studio N, ktorý patrí s niekoľkými miliónmi stiahnutí ročne k najúspešnejším v Česku. Získal niekoľko rozhlasových cien a nominácií na Novinársku cenu a Kryštálovú lupu. Otvorená spoločnosť ho ocenila v ankete Genderman. Predtým pracoval v Českom rozhlase ako redaktor spravodajstva pre Rádiožurnál a publicista pre Rádio Wave, kde pripravoval queer program Kvér. Skúsenosti zbieral tiež v MF Dnes a v regionálnom Deníku. Venuje sa politike, sociálnym a menšinovým témam. Narodil sa v roku 1993 v Sokolove. „Filip Titlbach napísal knihu pre všetkých, ktorí chcú pochopiť, pre všetkých, ktorí majú pocit, že sú divní, izolovaní, nepochopení, pre všetkých, ktorí majú strach, ale hlavne pre všetkých, ktorí chcú mať istotu, že nie sú sami. Možno ani sám netuší, koľkým ľuďom touto knihou otvorí oči a komu každému pomôže.“Peter Bebjak, režisér a scenárista