„Ak si človek neváži sám seba dostatočne len preto, že je, vonkajšia pochvala je ako droga,“ hovorí Veronika Folentová o vlastnej skúsenosti, z ktorej vychádzala pri písaní svojej tretej knihy. Nájdete v nej rozhovor o sebahodnote, o tom, čo znamená, ako na nej pracovať a prečo mnohým z nás chýba. S odborníkmi a odborníčkami z oblasti psychológie, psychoterapie či psychiatrie hovorí o ideáli krásy a aký dôležitý je pre nás vzhľad, o práci, pracovnom tempe a limitoch, ale aj o tom, čo je reálny oddych a ako by mal vyzerať. Hovorí o sebarozvoji, o vzťahoch, ale aj o samote a o tom, kedy je už nebezpečná a kedy, naopak, môže pomôcť. Hovorí aj o nárokoch, ktoré na seba kladieme, o tom, ako ovplyvňujú náš život, ale aj o tom, ako našu spokojnosť ovplyvňujú peniaze alebo sociálne siete. Psychológ Andrej Jeleník v knihe hovorí: „Ľudia s nízkou sebahodnotou ignorujú svoje limity, až kým nezažijú vyhorenie či neúspech, čo dramaticky znižuje ich sebavedomie a sebaúctu. Ich identita je postavená na vonkajších úspechoch, a keď sa ich spýtam: ‚Kto ste, keď nepracujete?‘, často nevedia odpovedať.“ Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 získala čestné uznanie Novinárskej ceny a v roku 2021 Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. Je autorkou troch kníh, ktoré vyšli v knižnej edícii Denníka N: Ako byť šťastný? (2022), Ako byť zdravý? (2023) a Ako byť so sebou spokojný (2024).

Udalosti dobrodružného románu Karbid sa odohrávajú počas horúceho a znepokojujúceho leta 2015, keď sa skupina nadšencov vo fiktívnom meste Medveďov rozhodne postaviť Fontánu jednoty s Európou. Prečo potrebujú fontánu, prečo za nimi plače väznica a za koľko sa dá na Ukrajine kúpiť ľudská oblička – o tom všetkom píše autor s humorom i jemným pesimizmom. V tejto knihe je slivovica, rybári, hrobár, sedemnásť kapitol, zvodná a žiadostivá žena, niekoľko vrahov, skorumpovaný starosta, geniálna myšlienka, Tis a beznádej. Nenájdete tu ale schengenské víza, odpovede na všetky otázky, kulinárske recepty či rady, ako zbohatnúť. Určená je širokému okruhu čitateľov.Prečítajte si ukážku z knihy. Andrij Ľubka (1987) je ukrajinský básnik, spisovateľ a esejista. Vyštudoval vojenskú školu v Mukačeve, ukrajinskú filológiu na Užhorodskej univerzite a balkánske štúdiá na Varšavskej univerzite. Napísal niekoľko zbierok poézie, poviedkových kníh, románov a cestovateľské eseje. Jeho román Karbid (2015) sa umiestnil vo výbere piatich najlepších kníh podľa BBC Ukraine; poľský preklad sa dostal do užšieho výberu ceny Angelus a vyšiel aj v anglickom a slovinskom preklade. Autor prekladá z poľštiny, chorvátčiny, zo srbčiny a z angličtiny a je kurátorom dvoch medzinárodných festivalov poézie. Patrí medzi aktívnych dobrovoľníkov a pomáha ukrajinskej armáde. Žije v Užhorode.

Na jeseň 1909 upútal pozornosť sveta konflikt amerických bádateľov Roberta Pearyho a Fredericka Cooka, ktorí zhodne tvrdili, že objavili severný pól. Vyvolali tým spor, ktorý nemal v medzinárodných vedeckých a geografických kruhoch obdobu. Súperenie medzi dvomi vplyvnými newyorskými novinami – etablovaným Heraldom a čoraz obľúbenejšími Timesami – rozdúchalo oheň polárneho sváru, pretože oba denníky sa finančne a reputačne zaviazali k podpore prieskumníkov a zúfalo bojovali, aby bránili ich právo na objav severného pólu.Noviny Herald vlastnil a editoval James Gordon Bennett ml., excentrický plejboj, ktorý mal nos na aktuálne dianie. Noviny New York Times zase vydával syn židovských prisťahovalcov Adolph Ochs, ktorý ich zachránil pred zánikom a zmenil na vplyvné médium. Spor medzi Cookom a Pearym mal obrovské dôsledky pre oba newyorské denníky a predznamenal budúcnosť korporátnych médií.Kniha Súboj pera a ľadu predstavuje fascinujúce portréty oboch polárnych bádateľov – nebojácnych mužov, ktorí na jednej strane inšpirovali a na druhej klamali verejnosť. Autor zároveň načrtáva obraz novín, ktoré financovali, propagovali a rozprávali príbehy ich ciest, no často skresľovali ich činy. Opisuje šesťdesiatročnú ságu plnú mrazov a falošných správ, ktorá vyvrcholí kapitolou v príbehu moderných novín New York Times.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Darrell Hartman je americký novinár a spisovateľ. Bakalársky titul z literatúry získal na Yalovej univerzite. Od roku 2007 pôsobí ako novinár na voľnej nohe a spolupracuje s magazínmi Wall Street Journal, Financial Times, Paris Review či Granta. Kniha Súboj pera a ľadu je jeho debut, za ktorý v roku 2023 získal ocenenie National Outdoor Book Award a ktorý časopis New York Times zaradil do stovky najlepších kníh roku 2023. Autor žije s manželkou v New Yorku.Napísali o knihe:„Kniha Súboj pera a ľadu je strhujúce čítanie o najväčšom spore v dejinách polárnych expedícií: súboji o objavení severného pólu medzi Cookom a Pearym. Čo však tento príbeh posúva na novú úroveň, je úloha, ktorú v spore zohrali dva vplyvné newyorské denníky, ktoré sa postavili proti sebe. Táto kniha je výborne napísaná a zrešeršovaná a vrelo ju odporúčam.“ – Douglas Preston, spisovateľ„Debut novinára Darrella Hartmana opisuje súboj dvoch polárnych bádateľov, ktorý napokon vyústil vo vzostup novín New York Times. Je to príbeh osviežujúci ako závan arktického vzduchu.“ – Publishers Weekly

Humanitárna organizácia MAGNA s hrdosťou predstavuje knihu fotografií Siempre Martina Bandžáka. Sú svedectvom a spomienkou na takmer desať rokov jeho návratov do komunity Subtiava v odľahlej časti Nikaraguy, kde MAGNA poskytovala bezplatnú zdravotnú starostlivosť.Ľudia tu majú naďalej svoje sny a túžby, prispôsobené ťažkej realite. Ľúbia sa, snívajú, pracujú, bojujú s následkami nočnej mory a odmietajú sa vzdať. Vidíme, ako nádej a sila ľudského ducha prekonáva prekážky a bolesť. Sledujeme, ako jednotliví protagonisti hrôz chudoby a zabudnutia pokračujú vo svojom živote. Obrazy v tejto knihe sú hlbokým, intímnym pohľadom do ich sveta. Do sveta, ktorý radi vytesňujeme z našej mysle.Za 10 rokov Martin Bandžák nafotil 15 000 kinofilmových políčok a do knihy zaradil len 80 čiernobielych fotografií. Nezabudol zaradiť "ikonické fotografie”, napríklad fotografiu 14 ročnej Lucii, ktorá kojí svoje novonarodené dieťa a bola ocenená na Czech Press Photo 2017 ako najlepší portrét roka. Každú knihu autor vlastnoručne podpísal. Celý výťažok z predaja knihy smeruje na podporu medicínskych projektov MAGNA. Táto kniha zachráni život. Ak si ju kúpite. Prečítajte si rozhovor s autorom knihy v Denníku N.O autorovi:Martin Bandžák (1975) sa narodil v Bratislave. Časť detstva prežil v Zambii, kde jeho rodičia pracovali ako lekári. Vo svojich fotografických projektoch sa zameriava na ľudí žijúcich na okraji spoločnosti a v krízových situáciách po celom svete. V roku 2001 spoluzaložil humanitárnu organizáciu MAGNA. Organizácia poskytuje lekársku pomoc deťom a ich rodinám, ktoré sú v núdzi, vrátane obetí prírodných katastrof, vojen a konfliktov. V roku 2010 mu Medzinárodná porota Czech Press Photo (CPP) udelila hlavnú cenu Fotografie roka za fotografie mladého dievčaťa zraneného pri zemetrasení na Haiti a v roku 2017 za fotografiu chlapca Hizballáhu. Okrem toho bola jeho práca mnohokrát ocenená na Czech Press Photo a ďalších súťažiach.

Urastený tanečník z folklórneho súboru. Šuhaj spod Kremnických vrchov. Slovák ako repa – vybíjaný opaštek, čižmičky, vyšívaná košeľa.Volá sa Spevák, no nespieva, lebo z jeho hlasu sa často vysmievali, že je teplošský, buzošský alebo zženštilý. A tak klamal a klamal, aby aspoň trochu zapadol. Klamal, aby sa chránil. Klamal až do momentu otcovej smrti. Čo všetko Jakub otcovi nestihol povedať?Čižmičky nakoniec vymenil za topánky na vysokom podpätku. Vyšívanú košeľu za priesvitné šaty. A strach a hanbu za slobodu a odvahu.Kniha Všetko, čo som ti nestihol povedať nie je len hlboko úprimnou výpoveďou jedného človeka, Jakub Spevák hovorí za mnohých ďalších ľudí, ktorí musia od detstva obhajovať to, kým v skutočnosti sú. Za všetkých, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto v spoločnosti odmietajúcej inakosť a zachovať si pritom svoju jedinečnosť.Jakub Spevák (1996) vyštudoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Od roku 2019 je členom programového tímu Medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča a od roku 2022 aj jeho programovým riaditeľom. Ako kurátor zostavoval pásma krátkych filmov pre rôzne festivaly, medzi nimi aj pre najprestížnejší festival animácie na svete v Annecy. Za literárnu tvorbu získal ocenenia v súťažiach Poviedka, Akademický Prešov a Medziriadky. Debutoval novelou Po funuse, ktorá bola nominovaná na ocenenie Anasoft litera 2023. Jeho poviedky vyšli napríklad v zbierkach Príbehy o coming-oute alebo Kvír fantazijné svety. Scenáristicky i dramaturgicky spolupracoval na viacerých filmoch, ktoré boli úspešne uvedené na medzinárodných festivaloch. V súčasnosti vyvíja scenár k celovečernému filmu. Okrem iného je členom Kiki House of Velvet, kde sa venuje tanečnému štýlu Vogue. Pod personou J. Singer vystupuje na rôznych podujatiach a kabaretoch. Vo svojich vystúpeniach spája lip sync, drag či performanciu.

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023. Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať. Martin M. Šimečka dostáva množstvo prívlastkov. Je známy ako jeden z najvýraznejších slovenských intelektuálov, ale tiež ako spisovateľ, disident, novinár, redaktor, komentátor, bežec, cestovateľ, tulák. Hovorí, že bol zakázaným autorom ešte predtým ako napísal prvú knihu. Časť roka trávi pravidelne na samote na Muránskej planine, časť roka medzi stredoeurópskou intelektuálnou elitou. Prečítajte si ukážku z knihy.Ján Štrasser (1946) Narodil sa 25. februára 1946 v Košiciach. Koncom šesťdesiatych rokov absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave štúdium ruského a slovenského jazyka a literatúry. Publikovať začal v polovici šesťdesiatych rokov, venoval sa poézii a literárnej kritike. Pôsobil v redakciách Mladej tvorby, Slovenských pohľadov a týždenníka Domino fórum. Vydal desať básnických zbierok, viacero kníh piesňových textov, literárnej publicistiky a esejistiky. Je známy aj ako prekladateľ z ruskej a v spolupráci s Petrom Zajacom z nemeckej literatúry (A. S. Puškin, N. V. Gogoľ, M. Bulgakov, Ľ. Ulická, V. Sorokin, B. Brecht, T. Bernhard, G. Benn a ďalší) a autor textov piesní v pôvodných a preložených muzikáloch (Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú, Jesus Christ Superstar, Bedári a ďalšie). V posledných rokoch sa venuje najmä knihám rozhovorov s popred- nými osobnosťami nášho kultúrneho a spoločenského života (M. Lasica, L. Chudík, E. Vášáryová, F. Mikloško, M. Bútora, I. Štrpka a ďalší). V knižnej edícii Denníka N mu vyšli knihy rozhovorov so Zuzanou Kronerovou Optimistka z presvedčenia (2019) a s Richardom Stankem Som Richard Stanke (2023). Martin M. Šimečka (1957) Patril do roku 1989 do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Napísal aj jednu z najpredávanejších kníh knižnej edície Denníka N Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a knihu Príbehy tuláka po Slovensku (2022). Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa, v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydala česká Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech).

Kniha rozhovorov skúseného novinára a autora stoviek rozhovorov, liberála Karola Sudora s matematikom a bývalým politikom, konzervatívcom Vladimírom Palkom je tak ojedinelým počinom. V rozhovore sa dotýkajú všeobecnejších výbušných tém, ktoré slovenskú spoločnosť čím ďalej, tým viac rozdeľujú – Istanbulský dohovor, interrupcie, eutanázie či vzťah katolíckej cirkvi k Jozefovi Tisovi. Sudor je mimoriadne dobre pripravený a Palko úprimne a z odstupu odpovedá aj na nepríjemné otázky týkajúce sa vtedajších káuz. Cez osobnejšie rozhovory o živote v socializme, o sviečkovej manifestácii až po pôsobenie vo vrcholovej politike sa snaží Karol Sudor pochopiť zmýšľanie kresťanského konzervatívca, prostredie, v ktorom vyrastal a ktoré ho formovalo, jeho vnútorný svet, dilemy, trápenia a výzvy. „To, prečo má niekto z môjho pohľadu zvláštne, nepochopiteľné názory, musí mať predsa svoje dôvody,“ vraví Karol Sudor. „A možno mi trochu pomáhate, aby som pochopil sám seba. Nikdy by som nepovedal, že raz budem takéto veci vykladať práve liberálovi. Ale je to inšpirujúce. Myslím si, že sme sa v našom rozhovore dosť natrápili, aj sme vzájomne zápasili, aj sme si v niečom porozumeli.“ Vladimír Palko O autoroch: KAROL SUDOR (1975) sa narodil v Bratislave, vyrastal v Rovinke a Dunajskej Lužnej, žije vo Veľkom Krtíši. Od novembra 2006 do októbra 2014 pôsobil v denníku SME, kde pripravoval rozhovory a reportáže. Od novembra 2014 publikuje v Denníku N, rozhovormi prispieva aj do pouličného mesačníka Nota bene. Deväťkrát bol nominovaný na Novinársku cenu Nadácie otvorenej spoločnosti, päťkrát ju vyhral v kategórii Najlepší rozhovor. Je autorom knihy rozhovorov s Fedorom Gálom (Ešte raz a naposledy – koniec príbehu) a knihy rozhovorov o vzťahoch s párovou terapeutkou Júliou Halamovou (Pripútajte sa, prosím).  VLADIMÍR PALKO (1957) sa narodil v Bratislave, vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského, je docentom v odbore matematika. Pôsobil ako odborný asistent na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity a ako vedec v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied. Od novembrovej revolúcie v roku 1989 sa angažoval v KDH, bol jeho podpredsedom, poslancom a ministrom vnútra v druhej vláde Mikuláša Dzurindu. Po sporoch z KDH odišiel a založil stranu Konzervatívni demokrati Slovenska. Je autorom dvoch kníh (Boj o moc a tajná služba, Levy prichádzajú). Po odchode z aktívnej politiky je opäť vysokoškolským pedagógom na Fakulte informatiky Paneurópskej vysokej školy a svojimi článkami prispieva do viacerých médií.  Táto kniha je k dispozícii aj v elektronickej podobe, na stiahnutie hneď po zakúpení.  

Presťahovať sa za mesto je lákavejšou možnosťou pre čoraz väčší počet ľudí, ktorí sa snažia nájsť kvalitné a cenovo dostupné bývanie. Veď kto by nechcel bývať v rodinnom dome, no stále v blízkosti mesta? Príchod nových rezidentov však prináša celý rad zmien a z donedávna pokojných prímestských obcí sa postupne stávajú rýchlo rastúce predmestia. Hovoríme o suburbanizácii - procese populačného a ekonomického rastu v zázemí miest, jednom z najdynamickejších procesov v novodobých dejinách Slovenska.Ako sa menilo zázemie Bratislavy? Ako sa žije na predmestiach a aké sú výhody či nevýhody života v nich? Odkiaľ a kam sa sťahujeme a ako ďaleko dochádzame? Kniha prináša súbor máp a grafov, ktoré zachytávajú tento proces z rôznych perspektív. Prostredníctvom rozmanitých vizualizácií dokumentuje premenu zázemia Bratislavy, osvetľuje základné pojmy, trendy a tendencie. Nájdete v nej aj množstvo vysvetľujúcich textov. Je tak určená všetkým, ktorí radi skúmajú mapy a uvažujú o priestorových prejavoch vývoja spoločnosti. Prečítajte si rozhovor s jedným z autorov Mgr. Martinom Švedom, PhD.