Britská spisovateľka a expertka na riešenie následkov katastrof Lucy Easthope doslova žije pohromami. Keď sa zrúti lietadlo, vybuchne bomba alebo keď sa začne pandémia, zavolajú práve ju. Patrí medzi popredné svetové autority v oblasti obnovy po katastrofách a medzi prvých ľudí, ktorí sa ocitnú na miestach tragických udalostí. Poskytovala poradenstvo prakticky pri všetkom, od zemetrasenia a cunami v Indickom oceáne v roku 2004 cez teroristické útoky v Londýne v roku 2005 až po požiar v Grenfell Tower či pandémiu covidu-19. Pri každej katastrofe je to práve Lucy, ktorá zbiera kúsky a úlomky stôp a pripravuje svet na ďalšiu pohromu. Radí ministrom, pomáha postihnutým komunitám a drží za ruku všetkých, čo prežili. V dojímavých memoároch s názvom Až sa usadí prach odhaľuje, čo sa deje bezprostredne po tragédiách, a pozoruje, ako ich ľudia prežívajú a zotavujú sa z nich. Zavedie čitateľov a čitateľky na miesta za policajnou páskou, predstaví obete a ich rodiny, no spolu s ňou nazrú aj do brífingových miestností a bunkrov, kde vládne zmätok a cítiť pach zatuchnutých sušienok. S múdrosťou, húževnatosťou a úprimnosťou sa kniha Až sa usadí prach snaží čitateľom ukázať, že aj v najtemnejších dňoch musíme hľadať humor, ľudskosť a nádej. Lucy Easthope je britská expertka a poradkyňa pre núdzové plánovanie a obnovu po katastrofách. Spolupracuje s vládami, ministerstvami, súkromnými klientmi, cirkvou a s armádou. Je profesorkou manažmentu rizikových udalostí na Durhamskej univerzite a spoluzakladateľkou organizácie After Disaster Network. Žije s rodinou vo Veľkej Británii.Knihu preložila Silvia Macalová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Napísali o knihe:„Easthopovej kniha s názvom Až sa usadí prach je úprimná, temná, no miestami aj zábavná spoveď o živote strávenom plánovaním tragédií a vysporiadaním sa s následkami otrasných globálnych katastrof.“ - Guardian„Pozoruhodná kniha... v konečnom dôsledku však prináša nádej, ktorá je výsledkom ľudskej slušnosti, ktorej symbolom je sama autorka.“ - Mail on Sunday„Fantastické memoáre! Napriek tomu, že kniha je pretkaná čiernym humorom, autorkine spomienky sú natoľko živé a ľudské, že čitateľov zľahka prevedie aj temnejšími zákutiami.“ - Observer

Britský historik a spisovateľ Paul Cooper v knihe Z výšin do prachu prevedie čitateľov naprieč dejinami zaniknutých ríš a kultúr – od prastarých mestských štátov Blízkeho východu cez mayské mestá v džungli až po ostrovné civilizácie v Tichomorí. Namiesto jednoduchých vysvetlení skladá mozaiku príčin ich zániku – zmeny klímy a obchodu, zlyhania lídrov, náboženské konflikty, epidémie, vojny aj vyčerpanie zdrojov. Opiera sa o archeológiu, písomné pramene a živé príbehy konkrétnych ľudí. Cooper, autor a tvorca rovnomenného podcastu, píše pútavo, no vecne a „pád civilizácie“ v jeho podaní nepredstavuje len zánik impéria, ale ľudskú skúsenosť všedných dní.Kniha Z výšin do prachu však nie je len kronikou katastrof. Je aj príbehom prekvapivej odolnosti – o tom, čo z kultúr prežíva, keď sa mocenské centrá zrútia; ako sa poznatky, jazyky a mýty preskupujú a pokračujú inde. Autor tak ponúka viac než historickú reportáž – je to premyslené varovanie aj povzbudenie pre súčasnosť. Učí nás, že civilizácie nezanikajú zo dňa na deň, ale postupne – a že smer môžeme ešte zmeniť, ak si včas všimneme rovnaké vzorce, aké kedysi prehliadli iní.Knihu preložila Silvia Macalová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Paul Cooper je britský historik, spisovateľ a producent úspešného podcastu. Študoval na University of Warwick a na UEA a po ukončení štúdia odišiel na Srí Lanku pracovať ako učiteľ angličtiny. Pracoval ako archivár, redaktor a novinár a má doktorát z kultúrneho a literárneho významu ruín. Jeho texty sa objavili v New York Times, BBC, Atlantic, National Geographic, New Scientist či Discover Magazine. V súčasnosti píše, produkuje a moderuje podcast Fall of Civilizations, ktorý sa umiestnil v prvej desiatke britských podcastov a od svojho spustenia v roku 2019 už má viac než 200 miliónov vypočutí. Napísali o knihe:„Paul Cooper je novodobý fenomén. Oslovuje svoje publikum úplne novým spôsobom, a to najmä prostredníctvom anekdot z histórie a prístupného rozprávačstva.“ – Max Hastings, Sunday Times„Kniha Z výšin do prachu je pútavé rozprávanie o zániku starovekých impérií s množstvom zaujímavých detailov.“ – Kirkus Reviews

Kniha Neviditeľní vládcovia rozpráva o radikálnej premene moci a o nových silách vplývajúcich na politické dianie, fungovanie samospráv, ale aj na naše vzťahy s priateľmi a susedmi. Dnes už verejnú mienku čoraz viac formujú malé skupiny propagandistov – tí neraz určujú aj to, ako vnímame samotnú pravdu. Naša spoločná realita sa rozpadla na množstvo oddelených svetov šitých na mieru, ktoré poháňajú algoritmy, influenceri a starostlivo vyberaný obsah. Len máločo dokáže preklenúť tieto priepasti, a tak sa stáva takmer nemožným dosiahnuť demokratický konsenzus.Renée DiResta odhaľuje, ako títo „neviditeľní vládcovia“ podkopávajú inštitúcie, na ktorých stojí spoločnosť, či sú to protiočkovací aktivisti, ktorí zaplavujú sociálne siete extrémnymi názormi, alebo influenceri, ktorí využívajú fotografie generované umelou inteligenciou na manipuláciu nášho vnímania reality. Čitateľom zároveň ponúka novú predstavu občianskej zodpovednosti, ktorá nám pomáha pochopiť tieto skryté sily a brániť sa proti nim.Knihu preložil Samuel Marec.Renée DiResta je výskumníčka na McCourt School of Public Policy na Georgetownskej univerzite vo Washingtone. Pôsobila ako výskumná manažérka pre technické otázky v rámci Stanfordovho internetového observatória. Skúma spôsob, ako sa v digitálnom veku šíria informácie, ako sa množia fámy a propaganda a ako nové technológie menia pravidlá hry. Venovala sa analýze geopolitických kampaní Ruska, Číny a Iránu, špekulácií súvisiacich s voľbami, ktoré 6. januára viedli k útoku na Kapitol, aj analýze domácich influencerov šíriacich dezinformácie o zdraví a konšpiračné teórie. Píše pre The Atlantic a Wired. Jej autorské články sa objavili aj v periodikách ako Foreign Affairs, Columbia Journalism Review, New York Times, Washington Post, Yale Review, The Guardian, Politico, Slate, Noema a v mnohých akademických časopisoch.Napísali o knihe:„Žasnem nad schopnosťou Renée DiResta preniknúť cez digitálny smog a identifikovať najväčšie hrozby, ktorým čelia nielen Spojené štáty, ale celý svet. Keďže umelá inteligencia dáva ešte väčšiu silu sociálnym sieťam, konšpirátorom a všetkým, čo chcú premeniť lži na skutočnosť, máme šťastie, že sa s nami autorka delí o svoje ťažko nadobudnuté poznatky. Kniha Neviditeľní vládcovia je dôležité a pútavé čítanie.“ – Jonathan Haidt, profesor na Newyorskej univerzite a autor knihy Úzkostná generácia„Nikto nerozumie svetu informačnej vojny a skreslenej reality lepšie než Renée DiResta. Je to človek, na ktorého sa obracia každý, kto chce pochopiť, ako fungujú operácie vplyvu – od technológov až po vládnych úradníkov. A čo je ešte dôležitejšie, autorka vie, čo treba robiť, aby sa ubránila.“ – Bruce Schneier, autor knihy Myseľ hackera

Text tejto knihy vznikol počas mesačného putovania Martina M. Šimečku Slovenskom. Reportáž bola publikovaná v Denníku N a u čitateľov vzbudila veľkú pozornosť, preto sme sa rozhodli vydať ju aj knižne.Martin M. Šimečka sa začiatkom júna 2022 vybral do hôr bez prípravy, bez plánu a cieľa. Nemal v úmysle napísať ani túto reportáž, ale aj ona sa napokon stala súčasťou veľkého dobrodružstva, v ktorom hlavnú úlohu zohrala náhoda. Vybral si červenú značku, lebo sa tiahne celým Slovenskom, kopíruje Cestu hrdinov SNP a zároveň pútnikovi umožňuje túlať sa po horách bez toho, aby musel premýšľať o cieli. „Medzi turistom a pútnikom je dôležitý rozdiel,“ píše Petr Koubský v úvode knihy. Ten prvý sa podľa neho pohybuje po povrchu, ten druhý sa ponára do hĺbky – do krajiny, do seba, do tradície a zaoberá sa skôr vnútornými než vonkajšími dojmami. Málo fotografuje, trochu premýšľa, riadi sa náhodou, môže sa stratiť.Aj Šimečka niekoľkokrát zišiel z cesty, no to mu umožnilo stretnúť ľudí žijúcich na samotách a v zabudnutých kútoch Slovenska, rozprávať sa s nimi, prijať ich pohostinnosť, počúvať ich a sprostredkovať nám Slovensko zabudnuté, rozčarované, nedôverčivé, ale aj duchovné a veľkorysé. Prečítajte si rozhovor alebo vypočujte podcast s Martinom M. Šimečkom a Monikou Tódovou o jeho putovaní. Martin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli).

Napunk bookazine 2025/3Leuralta mára az életünket a szélsőség? Aminek nincs formája, hagyománya, stílusa, ízlése? Ez a szélsőség diktálja a tempót a közbeszédben, a politikában, és egyre inkább a hétköznapokban is? Vagy megvannak még a szélsőségesség klasszikus formái is? Ezekre a kérdésekre keresi a választ a Napunk legújabb bookazine-ja.A mintegy 200 oldalas színes kiadványban olvasható interjú Hodász Andrással, riport egy szlovákiai magyar idegenlégiósról, egy nyolcvanéves tátrai idegenvezetőről vagy épp a magyarországi császármetszések témájáról. Különleges meglepetésként pedig a Napunk cseh és szlovák testvérlapjaiból közlünk exkluzív fordításokat.Napunk bookazine 3/2025Ovládol už dnes naše životy extrém? Niečo, čo nemá formu, tradíciu, štýl ani vkus? Tento extrém udáva tón v spoločenskej diskusii, politike a čoraz viac aj v každodennom živote? Alebo stále existujú aj klasické podoby extrémizmu? Odpovede na tieto otázky hľadá najnovší bookazine Napunku.V približne 200-stranovej farebnej publikácii nájdete rozhovor so známym maďarským teológom Andrásom Hodászom, reportáž o maďarskom legionárovi zo Slovenska, o osemdesiatročnom tatranskom horskom sprievodcovi či o téme cisárskych rezov v Maďarsku. Ako špeciálne prekvapenie prinášame aj exkluzívne preklady z českých a slovenských sesterských redakcií Napunku.Napunk bookazine 1/2025Napunk bookazine 2/2025

Od smrti Jimiho Hendrixa uplynulo už päťdesiatpäť rokov, ale jeho hudba a umelecký duch sú pre fanúšikov na celom svete stále veľmi živé.Hudobný novinár Charles R. Cross v knihe Izba plná zrkadiel pútavo opisuje Hendrixov život od ťažkého detstva a dospievania v Seattli až po jeho neuveriteľný vzostup k sláve v šesťdesiatych rokoch. Ide o fascinujúci životopis plný legendárnych príbehov o sexe, drogách a excesoch, no autor zároveň odhaľuje osud muža, ktorý ťažko prijímal úlohu idola a v súkromí túžil po normálnom rodinnom živote, aký nikdy nemal.Kniha Izba plná zrkadiel vychádza z nevydaných dokumentov, zo súkromných listov a najmä zo stoviek rozhovorov s ľuďmi, ktorí Hendrixa osobne poznali, ale mnohí z nich o ňom verejne prehovorili prvýkrát. Autor tak odhaľuje rozsiahle tajomstvo jednej z najžiarivejších hudobných legiend.Knihu preložila Kristína Karabova.Prečítajte si ukážku z knihy.Charles R. Cross bol americký hudobný novinár a spisovateľ. Pôsobil ako editor časopisu Rocket v Seattli a pre fanúšikov Brucea Springsteena založil časopis Backstreets Magazine. Napísal niekoľko hudobných biografií, v slovenčine zatiaľ vyšiel životopis Kurta Cobaina s názvom Ťažší ako nebo. 

Stručné dejiny najväčšieho svetového náboženstva aj pre neveriacich. Kresťanstvo vzniklo ako židovská sekta a uprostred sveta antických bohov nezadržateľne rástlo: pôvodne na štátny kult starého Ríma, neskôr na najrozšírenejšiu konfesiu na svete. Čo bolo na kresťanstve po celé tie storočia také príťažlivé? Ako sa mu napriek všetkým tým bojom proti kacírom a štiepeniam podarilo udržať jadro svojho učenia o spasení? A prečo sa kresťanstvo stalo jedným z hlavných faktorov európskej identity?Historická identita Európy je spätá s kresťanstvom, ktoré výrazne ovplyvnilo jej myslenie, hodnoty a kultúru. Táto kniha ponúka rôzne pohľady na viac než dvetisíc rokov trvajúce dejiny náboženstva, ktoré zmenilo svet. Jej ambíciou je pochopiť vznik a rozvoj kresťanstva v kontexte historických procesov, politických a mocenských pohybov v minulosti, ako aj cez individuálne príbehy a subjektívnu reflexiu kresťanskej viery. Publikácia zároveň prekračuje historické rámce smerom k súčasnosti. Okrem iného si všíma pozíciu kresťanského náboženstva v aktuálnom spoločenskom dianí, a to aj v širších geopolitických súvislostiach. Autori nemeckého magazínu Der Spiegel, cirkevní historici a teológovia dokázali dve tisícročia vzostupu, reforiem, ale aj tápaní a slepých chodníčkov zhutniť do knihy zrozumiteľnej každému.Knihu preložil Miloslav Szabó. Prečítajte si ukážku z knihy a recenziu.Vypočujte si ukážku z knihy Kresťanstvo Eva-Maria Schnurr (1974) je redaktorkou magazínu Der Spiegel, od roku 2017 zodpovedá za knižnú edíciu Dejiny. Po ukončení doktorandského štúdia histórie písala napríklad pre týždenníky Die Zeit a Stern. Je editorkou viacerých kníh, medzi inými Englands Krone (Anglická koruna, 2014), Das Christentum (Kresťanstvo, 2018) a Als Deutschland sich erfand (Keď sa vymýšľalo Nemecko, 2019).

Aké sú skutočné právomoci prezidenta? Ako ich využívali doterajšie hlavy štátu? Čo hrozí, ak by sa niekto pokúsil úrad uniesť a využiť ho na razenie vlastnej vízie Slovenska? Radoslav Procházka strieda analýzu ústavného textu s príhodami zo slovenského politického života, ale ajdávnejšej histórie a pripomína, o čo všetko ide pri prezidentských voľbách. Prečítajte si viac: Prezidenta si nevyberáme podľa toho, čo môže naozaj spraviť, vyberáme si kráľa alebo kráľovnú  Vydali sme aj Rozhádzaná republika: 25 rokov slovenského ústavného neporiadku