„Homo sapiens extravagantne uspel na úkor iných druhov.“ Americká novinárka Elizabeth Kolbert prináša zásadnú knihu o budúcnosti nášho sveta a masovom vymieraní, ktorému práve čelíme. V histórii našej planéty došlo k piatim hromadným vyhynutiam, v dôsledku ktorých sa náhle a drasticky znížila rozmanitosť života na Zemi. Vedci aktuálne monitorujú šieste vymieranie, ktoré je podľa predpovedí najničivejším vyhynutím od dopadu asteroidu, ktorý vyhubil dinosaury. Tentoraz však stojíme pred kataklizmou my ľudia. Autorka sa s vedcami púšťa do terénu a prepája množstvo výskumov na poli geológie, morskej biológie, ale aj astronómie a genetiky a na osudoch vyhynutých živočíšnych druhov ukazuje desivý obraz vymierania, ktorý pravdepodobne čaká aj ľudstvo, ak nezmení smer, akým sa vydalo. Zároveň objasňuje pozadie veľkých prírodovedných sporov, vďaka ktorým vznikli jednotlivé vedné odbory. Prostredníctvom príbehov z dejín živočíšnych druhov, ale aj prírodných úkazov ako Veľká koralová bariéra či amazonský dažďový prales ponúka žalostné obrazy vymierania života na Zemi, na ktoré ako prvý upozornil Georges Couvier v Paríži. Šieste vymieranie bude pravdepodobne trvalým dedičstvom ľudstva, a ako poznamenáva autorka, núti nás prehodnotiť otázku, čo znamená byť človekom. Kniha Šieste vymieranie ponúka fascinujúcu exkurziu do histórie našej planéty, ktorá bola svedkom piatich hromadných vyhynutí. V prebiehajúcom šiestom Elizabeth Kolbert skúma, akú úlohu človek zohral pri drastickej klimatickej zmene, ktorá ohrozuje vyhubenie ďalších dvadsiatich až päťdesiatich druhov rastlín a živočíchov vrátane ľudstva. Napriek tomu ešte stále nevnímame násilnú kolíziu medzi civilizáciou a ekosystémom Zeme ako dostatočne závažnú a príliš pomaly prijímame opatrenia na vyriešenie globálnej environmentálnej krízy. Knihu preložila Erika Mazuchová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou. Vypočujte si ukážku z knihy.Napísali o knihe: „Šieste vymieranie je úžasná kniha, ktorá jasne hovorí, že čelíme ďalšej veľkej a náhlej hrozbe vyhynutia. V histórii sa to už stalo a môže sa to stať znovu.“ - Barack Obama „Prírodovedci predpokladajú, že v histórii Zeme došlo k piatim prípadom úplného vyhynutia (spomeňte si na asteroid, ktorý vyhubil dinosaury) a Elizabeth Kolbert presvedčivo mapuje, ako ľudská činnosť vedie k šiestemu.“ - New York Times „Znepokojujúca kniha. Elizabeth Kolbert ukazuje, ako poeticky dokáže písať o miznúcich tvoroch našej planéty, no skutočná sila tejto knihy spočíva vo vedeckom a historickom kontexte. Autorka precízne dokumentuje narastajúce straty, ktoré po sebe ľudstvo zanecháva.“ - Bill GatesElizabeth Kolbert (1961) je americká novinárka a komentátorka magazínu The New Yorker. Je autorkou oceňovaných kníh Field Notes from a Catastrophe: Man, Nature, and Climate Change a Under a White Sky, ktoré sa venujú environmentálnym témam a klimatickej kríze. Za knihu Šieste vymieranie sa v roku 2015 stala držiteľkou Pulitzerovej ceny, ale aj množstva ďalších ocenení. Žije v štáte Massachusetts s manželom a deťmi.

Presvedčenie o výlučnosti ruského národa a jeho predurčenosti vládnuť svetu nie je vlastné len megalomanovi z Kremľa a jeho propagandistom. Toto presvedčenie zasiahlo aj značnú časť ruského obyvateľstva. Kto sú vlastne Rusi? Ako premýšľajú? Čo od nich môžeme čakať? V čom sú iní a je nejaká nádej, že sa Rusko zmení? Tito otázky tu zostanú aj dlho po tom, ako sa u našich susedov skončí šialený konflikt a v Kremli Vladimir Putin.Na veľa z týchto otázok odpovedajú respondenti knihy S Rusmi o Rusku. Sú to ľudia, ktorí sú pôvodom Rusi alebo sa v Rusku narodili a prežili tam podstatnú časť života. Mnohí z nich sa rozhodli odísť alebo boli k tomu prinútení. Niektorí zostávajú a pomáhajú režim budovať, iní proti nemu bojujú.Rozhovory vznikali od začiatku vojny do októbra 2022 a boli publikované v Denníku N. Ich autormi sú skúsení novinári a novinárky, ktorí sa dlhodobo zaoberajú situáciou v Rusku a na Ukrajine a niektorí z nich tam aj dlhodobo pôsobili. Preto boli schopní dostať sa aj k ľuďom loajálnym k režimu Vladimíra Putina - ľuďom, ktorí rozhovory dávajú len zriedka.V knihe  nájdete rozhovory s historikom, ekonómkou, aktivistkou, filozofom, propagandistom, so satirikom, s novinárkou, s bývalým dôstojníkom, s poslancom štátnej dumy, s politickým geografom, so spisovateľkou či s hudobníčkou. Nie je to práve optimistické čítanie, ale obozretnosť založená na skúsenosti je vždy lepšia ako nepodložené ilúzie.V knihe nájdete tieto rozhovory a témy:  ● Filozof Michail Epštejn o nešťastí Rusov● Podnikateľ Jevgenij Bugrejev o tom, ako sa žije Rusovi na Slovensku ● Historik Sergej Lukaševskij o Putinovej propagande● Propagandista Dmitrij Jevstafiev o expanzívnych plánoch Ruska ● Politológ Vladimir Pastuchov o tom, prečo sa Rusi cítia ponížení a opovrhovaní ● Satirik Viktor Šenderovič o pocite obkľúčenej pevnosti ● Bývalý dôstojník Michail Kadala o ruskej armáde● Novinárka Žanna Nemcovová o ruskej spoločnosti za Putina● Ekonómka Natalija Zubarevičová o ruskej ekonomike● Historička Radžana Dugarová-De Ponteová o rusifikácii Buriatov a možnom konci Ruskej federácie● Aktivistka Jelena Gajevová o živote v strachu● Politológ Grigorij Mesežnikov o tom, prečo toľko Rusov stojí za Putinom● Novinár Alexandr Mitrofanov o cárovi Putinovi● Politický geograf Michael Romancov o veľmocenskom pocite● Spisovateľka Ľudmila Ulická o spoločnej minulosti Ruska a Ukrajiny● Aktivista Filipp Sedov o zaskočených slovenských konšpirátoroch● Hudobníčka Maša Aľochinová o súvise vojnových a feministických tém ● Aktivistka Valentina Melnikovová o mŕtvych synoch● Poslanec Stanislav Naumov o tom, ako prežíva správy z frontu● Historik Nikolaj Mitrochin o ruskej cirkviAutormi a autorkami rozhovorov sú: Kristína Böhmer, Tomáš Čorej, Petra Procházková, Iryna Puškar, Oliver Rehák, Vladimír Šnídl, Mirek Tóda, Daniel Vražda

Športoví redaktori Denníka N oslovili deviatich renomovaných odborníkov na pohyb, výživu a chudnutie a spolu pripravili 100 rád, ktoré vám pomôžu schudnúť, nájsť v uponáhľaných dňoch systém alebo si jednoducho zlepšiť zdravie a kondíciu. Prečo sa netreba pozerať na váhu a radšej merať obvod pása a stehna? Prečo treba bežeckú obuv vyberať večer, prečo sa oplatí šetriť supertopánky a ktoré technológie pri športe naozaj pomáhajú? Aká je správna technika behu? Hrozí pretrénovanie aj zaneprázdneným manažérom? Prečo si dať pozor na nárazové pitie vody a čo hrozí pri vynechávaní jedál? Ako sa prinútiť pravidelne cvičiť? Ako využiť svojho autopilota a ako je možné, že návyk vytvára slobodu? Na množstvo týchto a podobných otázok v knihe odpovedá výživový špecialista Martin Čupka, silový tréner Michal Králik, atletický tréner Štefan Mereš, odborníčka na výživu Nikoleta Šimonová, tréner a pohybový špecialista pre rekreačný a výkonnostný šport Ilja Číž, kondičný tréner Marek Vojník, vedec a výživový poradca Milan Sedliak, silový a kondičný tréner Martin Trebatický a bývalý reprezentant Slovenska v atletike a kondičný tréner Leo Lendvorský.

Matematika je veda o ideách a o hľadaní spôsobov, ako o nich premýšľať a ako dospieť k nejakým záverom. Jej korene sú nádherne rôznorodé. Nové myšlienky sa nerodili iba na jednom mieste, ich variácie sa objavovali v priebehu celej histórie, čo ilustruje, ako veľmi človeka priťahuje racionálne myslenie. Myšlienky nehľadia na hranice štátov, matematika sa šírila z jedného miesta na druhé vďaka obchodnej a kultúrnej výmene. Napriek tomu nie je vývoj matematiky ani zďaleka priamočiary. Renomovaná historička matematiky Kate Kitagawa a novinár Timothy Revell tvrdia, že história matematiky je nekonečne hlbšia, širšia a bohatšia než príbeh, o ktorom si myslíme, že ho poznáme. Dejiny čísel a matematiky nás zavedú od Hypatie, prvej veľkej matematičky, ktorej myšlienky spôsobili revolúciu v geometrii, vinou čoho prišla o život, ku Karen Uhlenbeckovej, prvej žene, ktorá získala Abelovu cenu, tzv. „nobelovku za matematiku“. Čitatelia sa vydajú na cestu po svete, kde sa stretnú s brilantnými arabskými učencami z tzv. Domu múdrosti, matematického chrámu, ktorého zničenie pri obliehaní Bagdadu v trinástom storočí bolo stratou pravdepodobne na rovnakej úrovni ako Alexandrijská knižnica; s Madhavom zo Sangamagramy, indickým géniom zo štrnásteho storočia, ktorý odhalil ústredné princípy kalkulusu 300 rokov pred narodením Isaaca Newtona; ale aj s černošskými matematikmi z éry boja za občianske práva, ktorí zohrali významnú úlohu pri odstraňovaní rasovej diskriminácie. Za tisíce rokov nájdeme v dejinách matematiky množstvo neobjektívností. Týkajú sa nielen niektorých disciplín a konkrétnych matematikov, ktorým sa dostalo prehnane veľa úcty, ale aj príbehov o jej počiatkoch. O tom všetkom hovorí táto kniha. Je najvyšší čas, aby sme tieto staré pravdy opäť preskúmali a prerozprávali nanovo.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy.Dr. Kate Kitagawa je jednou z popredných svetových odborníčok na históriu matematiky. Doktorát získala na Princetonskej univerzite, vyučovala históriu na Harvardovej univerzite a viedla výskum vo Veľkej Británii, v Nemecku a Južnej Afrike. Jej prvá kniha sa v Japonsku stala bestsellerom a spoločnosť Nikkei Business ju zaradila do stovky najvplyvnejších osobností Japonska. V súčasnosti pracuje ako riaditeľka úradu pre vesmírne vzdelávanie v Japonskej agentúre pre výskum vesmíru (JAXA). Timothy Revell je novinár, ktorý kedysi prepadol z matematiky. V súčasnosti pracuje ako zástupca amerického šéfredaktora časopisu New Scientist v New Yorku. Špecializuje sa na technológie a matematiku a vo svojich článkoch sa venuje všetkému od umelej inteligencie až po Abelovu cenu. Je pravidelným hosťom podujatia WNYC´s Science Friday, no objavuje sa aj v početných podcastoch a rádiu, kde rozpráva o najnovších vedeckých výskumoch. Má magisterský titul z matematiky a doktorát z informatiky. Debutoval knihou Man vs. Maths (Človek verzus matematika). Napísali o knihe: „Skvelá a čitateľsky prístupná kniha aj pre numericky menej nadaných ľudí.“ – časopis Top Non-Fiction„Nádherná cesta po menej známych chodníčkoch a odbočkách matematiky, ktorá prináša príbehy fascinujúcich postáv, na ktoré sa neprávom zabudlo.“ – Ananyo Bhattacharya, autor knihy Muž z budúcnosti„Moderné technológie vychádzajú z práce tých, ktorí sa venovali matematike. Táto kniha je dôstojnou poctou skvelým, no zabudnutým matematikom a matematičkám.“ – Tom Calver, Sunday Times

Je 23. december 1971 a predpoveď počasia v Chicagu hlási snehové zrážky. Russ Hildebrandt, pastor prvej reformovanej cirkvi, stojí na pokraji konca manželstva, ktoré sa preňho stalo bremenom, až kým mu manželka Marion nezasadí dobre mierený úder vlastnými tajomstvami. Ich najstarší syn Clem sa vracia z vysokej školy a od svojej osudovej lásky. Niekdajší pacifizmus uňho nahradil morálny absolutizmus po tom, ako sa otec stal v jeho očiach slabochom. Clemova sestra Becky, kapitánka roztlieskavačiek, sa snaží vymaniť z obrazu kráľovnej strednej školy a prechádza duchovnou obrodou, kým ich mladší brat Perry, ktorý užíva aj predáva drogy, sa rozhodne stať lepším človekom. Každý člen rodiny Hildebrandtovcov sa vlastným spôsobom vyrovnáva s vierou v Boha a snaží sa nájsť svoju životnú cestu, čo si vzájomne nesmierne komplikujú. Romány Jonathana Franzena oceňujú čitatelia aj kritici, pretože sú mnohovrstevné, no pútavé a plné živých postáv, ku ktorým si rýchlo vytvoríte vzťah. Franzen má mimoriadny pozorovací talent a schopnosť spájať malé príbehy bežných amerických rodín s veľkými historickými a spoločenskými udalosťami. Podobne ako jeho predošlé romány, aj Križovatky sú rodinnou ságou a príbehom dvoch generácií Američanov strednej triedy, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto na pozadí morálnych kríz v prudko sa meniacom 20. storočí. Knihu preložil Samuel Marec. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Jonathan Franzen je americký spisovateľ a esejista. Patrí k najoceňovanejším autorom súčasnej americkej literatúry a k predstaviteľom takzvaného veľkého amerického románu. V roku 2001 získal prestížne ocenenie National Book Award za román The Corrections a nomináciu na Pulitzerovu cenu. Aj jeho ďalšie romány Freedom a Purity sa dočkali uznania od čitateľskej obce, ale aj literárnej kritiky. Román Križovatky je prvou časťou zamýšľanej voľnej trilógie. Napísali o knihe: „Majstrovské dielo literárneho génia. Križovatky sú rozsiahlym, brilantným a pútavým románom s množstvom zásadných myšlienok a výstredných postáv. Ide asi o najlepší Franzenov román.“ - The Chicago Review of Books „Fantastické! Franzen vytvára postavy, ktoré sú priam neuveriteľne autentické. Koniec koncov, čo iné sa dá od takého veľkého románopisca čakať?“ - Slate „Franzen sa na literárnu scénu vracia s rozsiahlou a majstrovsky zvládnutou štúdiou meniacej sa spoločensko-kultúrnej klímy z obdobia raných sedemdesiatych rokov v Amerike. Prostredníctvom napínavej dynamiky v medziľudských vzťahoch autor ukazuje pozoruhodnú schopnosť budovať napätie. Neodolateľná kniha.“ - Publishers Weekly

Myslíme si, že sme objektívni a že vieme, kde je pravda. V skutočnosti však vidíme len to, čo vidieť chceme, a navyše sme ochotní za to bojovať alebo to urputne brániť. Americká filozofka a spisovateľka Julia Galef to nazýva mentalitou vojaka. Racionalizujeme svoje konanie, popierame realitu, ak nie je v zhode s naším presvedčením, pestujeme si sebaklam. Robíme to preto, aby sme sa lepšie cítili, aby sme si udržali sebadôveru či preto, že chceme byť súčasťou našej sociálnej skupiny.Julia Galef však tvrdí, že pre život je omnoho lepšie mať myslenie prieskumníka. Vyjsť von, preskúmať územie a vrátiť sa s čo najpresnejšou mapou. Zistiť, čo je v skutočnosti pravda. Vedieť posúdiť, ktoré problémy sa oplatí riešiť, ktoré riziká podstúpiť, ako dosiahnuť svoje ciele, komu dôverovať a aký život chceme žiť.Autorka vás v knihe Mysli ako prieskumník zavedie do histórie, do sveta biznisu, aktivizmu či politiky. Svoje myšlienky vám priblíži cez príbehy výnimočných osobností, ale aj cez príklady z bežného života. Spochybňuje populárne motivačné mantry a ponúka praktické myšlienkové cvičenia, vďaka ktorým si môžete trénovať prieskumnícke myslenie aj vy.Knihu preložila Zuzana Hrivňáková.Prečítajte si ukážku z knihy.Julia Galef (1983) je americká filozofka, spisovateľka a rečníčka. Je spoluzakladateľka Centra pre aplikovanú racionalitu a moderuje program Rationally Speaking, oficiálny podcast skupiny newyorských skeptikov. V roku 2011 založila so svojím bratom blog s názvom Measure in Doubt, v ktorom sa venuje problematike racionálneho myslenia. Kniha Mysli ako prieskumník je jej debutom. ***Keď si predstavíte niekoho, kto má podľa vás vynikajúci úsudok, ktoré vlastnosti vám napadnú? Možno inteligencia, bystrosť, odvaha či trpezlivosť. To sú všetko obdivuhodné cnosti, ale existuje ešte jedna vlastnosť, ktorá by sa v tomto zozname mala nachádzať na popredných priečkach. Je však natoľko prehliadaná, že oficiálne pre ňu ani nemáme pomenovanie.Rozhodla som sa to napraviť. Túto schopnosť som nazvala myslieť ako prieskumník: vidieť veci také, aké sú, a nie také, aké si želáme, aby boli.Ak myslíte ako prieskumník, viete rozpoznať, kedy sa mýlite, uvedomujete si svoje slepé škvrny, ste schopní kriticky posúdiť svoje predpoklady a zmeniť kurz. Vtedy si začnete klásť úprimné otázky typu: Bola to moja vina? Stojí toto riziko za to? Aká by bola moja reakcia na túto udalosť, keby niekto z inej politickej strany urobil to isté? Ako raz povedal zosnulý fyzik Richard Feynman:„Najdôležitejším princípom je, že si nesmiete klamať – a oklamať samého seba je najjednoduchšie.“

V prvých rokoch svojej existencie sa slovenský štát vo svete poznačenom vojnovým pustošením javil ako oáza mieru a hojnosti. Budovanie chodníkov a kanalizácie, stavebný ruch, veselé sprievody a plné tribúny oslavujúce Boha a národ. Idylický obraz však obstojí len vtedy, ak zabudneme na tisíce zavraždených Židov, na Rómov vytlačených na okraje miest a dedín, na Čechov, Maďarov a Rusínov degradovaných na obyvateľov druhej kategórie. Ak prehliadneme arizácie, násilie a predovšetkým systematickú snahu zmeniť dovtedy multikultúrnu krajinu na slovenský kresťanský monolit podľa vzoru Hitlerovho Nemecka.Historička Hana Kubátová v knihe Kde líšky dávajú dobrú noc. Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku skúma, ako sa formovanie národného štátu počas druhej svetovej vojny prepojilo s kolektívnou zradou a genocídou. Ukazuje, že holokaust nebol len „importovanou“ tragédiou, ktorú Slovensku vnútilo nacistické Nemecko, ale procesom, na ktorom sa podieľali samotní Slováci – politické a náboženské elity, miestni funkcionári aj bežní občania. Táto kniha narúša pohodlný mýtus o Slovensku ako obeti nacistického diktátu a kladie otázku, ako sa mohla krajina, ktorá sa prezentovala ako kresťanská a národná, stať aktívnym účastníkom holokaustu.Kubátová prináša odpoveď podloženú množstvom dôkazov, ktoré hovoria, že k holokaustu neviedli len rozhodnutia mocných. Umožnili ho každodenné prejavy lojality, kompromisov a chamtivosti, a to aj v tých najodľahlejších kútoch krajiny, kde líšky dávajú dobrú noc. Historická analýza udalostí sa prelína s varovaním pred silou nacionalistických ideológií prekračujúcich hranice – geografické aj časové.Kniha vychádza v marci 2025 aj vo vydavateľstve Oxford University Press pod názvom Christian Nationalism, Nation-Building and the Making of the Holocaust in SlovakiaHana Kubátová, M.A., Ph.D.Pôsobí na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity. V minulosti zastávala výskumné pozície na Telavivskej univerzite, v Slovenskej akadémii vied, na Univerzite Heinricha Heineho v Düsseldorfe, v Pamätnom múzeu holokaustu v Spojených štátoch a v Inštitúte pre pokročilé štúdium na Stredoeurópskej univerzite. Je autorkou dvoch ďalších monografií: Nepokradeš! Nálady a postoje slovenské společnosti k židovské otázce, 1938 – 1945 (Academia, 2013) a The Jew in Czech and Slovak Imagination, 1938 – 89: Antisemitism, the Holocaust, and Zionism (Brill, 2018; spolu s Janom Láníčkom). Zároveň je spolueditorkou troch zborníkov.