Psychológ Ján Hrustič hovorí, že osamelosť je, keď sme vedľa seba, ale každý vo svojom svete. Keď partnerstvo upadne do rutiny a láska je vyčerpávaná hádkami, vzájomnými zraneniami, netoleranciou a nepochopením, prichádza odcudzenie a pocit osamelosti. Nie je to však nezvratný proces a máme ho v našich rukách - stačí zamerať pozornosť na tie správne veci, naučiť sa vhodne komunikovať a nájsť odvahu vziať na seba zodpovednosť za kvalitu vzťahu. Čo spôsobuje, že sa vo vzťahu cítime osamelo? Čo robiť, ak sa zo vzťahu vytratila intimita? Ako a kedy sa s partnerom rozprávať o nepríjemných veciach a načo je dobrá nezáväzná konverzácia? Aký je rozdiel medzi zaľúbenosťou a zrelou partnerskou láskou? Akú úlohu v partnerstve zohráva egocentrizmus, manipulácia či vzťahy s rodičmi? A je pravda, že vďaka konfliktom sa naše vzťahy rozvíjajú? Prečítajte si ukážky z knihy: Je len málo mužov, ktorým nezávislosť žien imponuje.Mnohí ľudia si v sebe od detstva nesú predstavu, že sú mizerní, zlí, nanič.Ján Hrustič má za sebou 40 rokov praxe psychológa a terapeuta. Mnohým párom pomohol vrátiť do vzťahu blízkosť a dôveru, no mnohým pomohol aj dôstojne sa rozísť, či vyrovnať sa s rozchodom. Ďalších sprevádzal obdobiami osamelosti, neistoty, pochybností a pomohol im dozrieť a vyrásť. V rozhovore s Monikou Kompaníkovou sa zameriava na problémy blízkych vzťahov a ich korene a ponúka konkrétne techniky ako do partnerstva vrátiť pocit naplnenia, intimity, blízkosti a zároveň slobody. V druhej časti knihy hovorí Ján Hrustič aj o sebe, o svojom detstve na dedine v rusínskej rodine, o svojej ceste k psychológii a k mystike. Sám prešiel vďaka psychoterapii a pracovným skúsenostiam s väzňami či hendikepovanými mladými ľuďmi veľkou osobnou transformáciou a jeho rady tak nevychádzajú len z teórie, ale najmä z dlhoročnej praxe. O autoroch: Ján Hrustič (1951) vyštudoval všeobecnú psychológiu so špecializáciou na poradenskú psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Absolvoval viaceré sociálno-psychologické a psychoterapeutické tréningy vrátane deväťročného psychoterapeutického tréningu v Gestalt terapii organizovaného inštitútom Metanoia v Londýne. Posledných viac ako dvadsať rokov poskytoval rodinné a partnerské poradenstvo v centre poradensko-psychologických služieb, ktoré sa pretransformovalo na referát poradensko- psychologických služieb, kde pracoval až do dôchodku. Aktuálne sa ešte stále veľmi limitovane venuje rodinnému a partnerskému poradenstvu. Napísal knihu Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve (2015) Monika Kompaníková (1979) študovala grafiku a maľbu na VŠVU v Bratislave, no posledných dvadsať rokov sa venuje najmä literatúre. Dlhodobo spolupracuje s neziskovým sektorom aj SNG. Je autorkou štyroch kníh pre dospelých a piatich kníh pre deti, vrátane románu Piata loď, ktorý bol v roku 2011 ocenený cenou Anasoft litera a sfilmovaný a knihy pre deti s názvom Hlbokomorské rozprávky. Sedem rokov pracovala v kníhkupectve Artforum v Bratislave, založila a ako šéfredaktorka viedla literárne noviny Čo čítať? a portál medziknihami.sk Ako spoluautorka pesničkových textov pôsobí v hudobnom zoskupení Toddler Punk, píše hudobné texty a od roku 2019 je editorkou knižnej edície Denníka N.

Urastený tanečník z folklórneho súboru. Šuhaj spod Kremnických vrchov. Slovák ako repa – vybíjaný opaštek, čižmičky, vyšívaná košeľa.Volá sa Spevák, no nespieva, lebo z jeho hlasu sa často vysmievali, že je teplošský, buzošský alebo zženštilý. A tak klamal a klamal, aby aspoň trochu zapadol. Klamal, aby sa chránil. Klamal až do momentu otcovej smrti. Čo všetko Jakub otcovi nestihol povedať?Čižmičky nakoniec vymenil za topánky na vysokom podpätku. Vyšívanú košeľu za priesvitné šaty. A strach a hanbu za slobodu a odvahu.Kniha Všetko, čo som ti nestihol povedať nie je len hlboko úprimnou výpoveďou jedného človeka, Jakub Spevák hovorí za mnohých ďalších ľudí, ktorí musia od detstva obhajovať to, kým v skutočnosti sú. Za všetkých, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto v spoločnosti odmietajúcej inakosť a zachovať si pritom svoju jedinečnosť.Jakub Spevák (1996) vyštudoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Od roku 2019 je členom programového tímu Medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča a od roku 2022 aj jeho programovým riaditeľom. Ako kurátor zostavoval pásma krátkych filmov pre rôzne festivaly, medzi nimi aj pre najprestížnejší festival animácie na svete v Annecy. Za literárnu tvorbu získal ocenenia v súťažiach Poviedka, Akademický Prešov a Medziriadky. Debutoval novelou Po funuse, ktorá bola nominovaná na ocenenie Anasoft litera 2023. Jeho poviedky vyšli napríklad v zbierkach Príbehy o coming-oute alebo Kvír fantazijné svety. Scenáristicky i dramaturgicky spolupracoval na viacerých filmoch, ktoré boli úspešne uvedené na medzinárodných festivaloch. V súčasnosti vyvíja scenár k celovečernému filmu. Okrem iného je členom Kiki House of Velvet, kde sa venuje tanečnému štýlu Vogue. Pod personou J. Singer vystupuje na rôznych podujatiach a kabaretoch. Vo svojich vystúpeniach spája lip sync, drag či performanciu.

Morálna ambícia sa začína jednoduchým uvedomením: máme iba jeden život. Čas, ktorý prežijeme na tomto svete, je naším najcennejším majetkom. Práca na plný úväzok predstavuje 80 000 hodín, respektíve 10 000 pracovných dní, respektíve 2 000 pracovných týždňov. Ako tento čas prežijeme, je jednou z najdôležitejších morálnych otázok v našom živote.Autor svetoznámych bestsellerov Rutger Bregman v knihe Morálna ambícia odhaľuje, ako svojimi konvenčnými definíciami úspechu poškodzujeme nielen sami seba, ale aj planétu. Zároveň však ponúka riešenie v podobe presmerovania našich osobných ambícií na činnosti so spoločenským prospechom. Morálna ambícia je podľa Bregmana vôľa drasticky zlepšovať svet a zamerať svoju kariéru na veľké problémy našich čias – či už ide o klimatickú zmenu, detskú úmrtnosť, daňové úniky, alebo o ďalšiu pandémiu. Je to túžba zmeniť svet a zanechať po sebe niečo, na čom skutočne záleží.Kniha Morálna ambícia je príručka k hľadaniu vlastnej cesty, ktorá nám pripomína, že skutočná miera úspechu nespočíva v tom, čo nahromadíme, ale v tom, čím prispejeme k blahu druhých, a ukazuje, ako sa dá vybudovať naozaj zmysluplné dedičstvo.Knihu preložila Marta Maňáková.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Rutger Bregman je historik a autor piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy Ľudskosť a Utópia pre realistov, ktoré vyšli aj v slovenskom preklade, označil magazín New York Times za bestsellery a boli preložené do viac než 40 jazykov. Za svoju prácu pre časopis Correspondent získal Bregman dve nominácie na prestížne ocenenie European Press Prize. Žije v Holandsku.***Možno chcete svoj obmedzený čas na tomto svete využiť inak. Vaše osobné šťastie možno nie je vaším jediným, nieto ešte najvyšším životným cieľom. Možno nechcete ležať na smrteľnej posteli s nepríjemným pocitom, že sa za tým ukrývalo niečo viac – oveľa viac.V tom prípade potrebujete inú knihu než ďalší návod na šťastný život. Knihu, ktorá vám život neuľahčí, ale, naopak, skomplikuje. Knihu, ktorá vám neposkytne útechu, ale vás rozruší. Knihu, pri ktorej si budete želať, aby ste ju nikdy nevzali do rúk, pretože keď ju zatvoríte, budete sa musieť pustiť do práce.Toto je tá kniha.

Stručné dejiny najväčšieho svetového náboženstva aj pre neveriacich. Kresťanstvo vzniklo ako židovská sekta a uprostred sveta antických bohov nezadržateľne rástlo: pôvodne na štátny kult starého Ríma, neskôr na najrozšírenejšiu konfesiu na svete. Čo bolo na kresťanstve po celé tie storočia také príťažlivé? Ako sa mu napriek všetkým tým bojom proti kacírom a štiepeniam podarilo udržať jadro svojho učenia o spasení? A prečo sa kresťanstvo stalo jedným z hlavných faktorov európskej identity?Historická identita Európy je spätá s kresťanstvom, ktoré výrazne ovplyvnilo jej myslenie, hodnoty a kultúru. Táto kniha ponúka rôzne pohľady na viac než dvetisíc rokov trvajúce dejiny náboženstva, ktoré zmenilo svet. Jej ambíciou je pochopiť vznik a rozvoj kresťanstva v kontexte historických procesov, politických a mocenských pohybov v minulosti, ako aj cez individuálne príbehy a subjektívnu reflexiu kresťanskej viery. Publikácia zároveň prekračuje historické rámce smerom k súčasnosti. Okrem iného si všíma pozíciu kresťanského náboženstva v aktuálnom spoločenskom dianí, a to aj v širších geopolitických súvislostiach. Autori nemeckého magazínu Der Spiegel, cirkevní historici a teológovia dokázali dve tisícročia vzostupu, reforiem, ale aj tápaní a slepých chodníčkov zhutniť do knihy zrozumiteľnej každému.Knihu preložil Miloslav Szabó. Prečítajte si ukážku z knihy a recenziu.Vypočujte si ukážku z knihy Kresťanstvo Eva-Maria Schnurr (1974) je redaktorkou magazínu Der Spiegel, od roku 2017 zodpovedá za knižnú edíciu Dejiny. Po ukončení doktorandského štúdia histórie písala napríklad pre týždenníky Die Zeit a Stern. Je editorkou viacerých kníh, medzi inými Englands Krone (Anglická koruna, 2014), Das Christentum (Kresťanstvo, 2018) a Als Deutschland sich erfand (Keď sa vymýšľalo Nemecko, 2019).

Kniha s podpisom Martina M. Šimečku.Ako v zlých časoch dobre žiť – úvahy o zbabelosti, statočnosti, priateľstve a fašizme."Za celý svoj už relatívne dlhý život som sa nestretol s takou mohutnou vlnou zla, ktoré sa dnes valí z úst takého obrovského množstva ľudí, a to do tejto životnej skúsenosti započítavam aj komunistickú diktatúru,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe. To zlo sa nazýva fašizmus a má charakter pandémie, ktorá napáda ľudskú myseľ a šíri sa po území západnej civilizácie. Rozumieme však príčinám, pre ktoré je fašizmus späť? A ak im rozumieme, stratí tým na sile? Ako premýšľať o ľuďoch, ktorí sa vzdali rozumu, a o mlčiacej, pasívnej väčšine? A je vôbec nutné o nich premýšľať? Martin M. Šimečka sa obratne pohybuje medzi spomienkami na život v disente, myšlienkami historikov a spisovateľov a úvahami o povahe zla, o hlúposti, vzdore aj priateľstve, o paralelnej spoločnosti, ktorá si vytvára vlastné pravidlá a žije nezávisle od väčšiny, aby našiel odpoveď na otázku: ako žiť dobrý život v krajine, ktorá sa odvracia od demokracie?Martin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi), v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli) a v roku 2022 Príhody tuláka po Slovensku. Rozhovory s Jánom Štrasserom vyšli v roku 2024 pod názvom Život na tekutých pieskoch.

Pôsobivý životopis propagandistu druhej svetovej vojny Seftona Delmera od jedného z popredných odborníkov na dezinformácie prináša ťažké otázky o povahe informácií. Čo ak nedokážeme bojovať pravdou proti lži? Dá sa vôbec vyhrať informačná vojna?V lete 1941 Hitler ovládol Európu od Atlantiku po Čierne more. Británia sa snažila bojovať s mocnou nemeckou propagandistickou mašinériou a zdôrazňovala, že Hitlerove časté rozhlasové prejavy, ktoré sa šírili po uliciach  a do domácností, sú založené na klamstvách a nebezpečných predstavách. Britské tvrdenia, že Hitler predstavuje riziko pre bezpečnosť Európy, však mali len slabý vplyv na vlny dezinformácií.S výnimkou vysielania človeka s prezývkou der Chef, Nemca, ktorý spochybňoval nacistickú doktrínu. Mal prístup k tajomstvám vysokopostavených nemeckých vojenských funkcionárov a hovoril o vnútornej vzbure. Medzi jeho poslucháčov patrili nemeckí vojaci a občania, ale aj politici vo Washingtone, D. C., ktorí zvažovali vstup do vojny. No čo je najdôležitejšie, der Chef bol fikciou. Jeho postavu vytvoril britský propagandista Sefton Delmer, ktorý vo vojne zohral jedinečnú úlohu. Peter Pomerantsev sa snaží vyrozprávať Delmerov príbeh a súčasne je konfrontovaný s informačnou vojnou týkajúcou sa vojny v Ukrajine a odkrýva klamstvá Vladimira Putina. Kniha Ako vyhrať informačnú vojnu nie je len príbehom Seftona Delmera, ale upozorňuje aj na podoby súčasnej propagandy a snaží sa zvrátiť priebeh informačnej vojny, ktorá formuje dnešnú realitu pred našimi očami.Knihu preložila Mária Mlynarčíková.Prečítajte si ukážku z knihy.Peter Pomerantsev je vedúci pracovník v Inštitúte Agora na Univerzite Johnsa Hopkinsa a v Inštitúte globálnych záležitostí na London School of Economics, kde vedie iniciatívu Arena, ktorá sa venuje skúmaniu pôvodu dezinformácií a tomu, čo s nimi súvisí. Je prispievajúcim redaktorom a publicistom v American Interest. Jeho prvá kniha Nothing is True and Everything is Possible získala v roku 2016 cenu Kráľovskej literárnej spoločnosti Ondaatje. Bola nominovaná aj na ocenenie Samuela Johnsona, Guardian First Book, Pushkin House a Gordona Burnsa.