Radoslav Procházka, ktorý patrí medzi najvýraznejších právnikov u nás a bol priamym aktérom politického diania, v knihe analyzuje vznik a historické zmeny Ústavy a predkladá vlastné návrhy, ako dosiahnuť, aby jej novely neboli len marketingovým nástrojom politických strán. Venuje sa aj návrhom na zmeny Ústavného súdu, ktoré budú v roku 2018 patriť medzi hlavné spoločenské témy. “Úcta k štátu, zákonom a ľuďom v tejto krajine nemá byť slepá, ale mala by vyrastať zo žičlivosti k nej. Kniha Radoslava Procházku je napísaná s ústavným nadhľadom, niekedy kriticky, ale preniká ju autorova žičlivosť a záujem o tvár tejto krajiny. Odporúčam ju každému, kto sa zaujíma o politický, spoločenský a duchovný život na Slovensku,” píše v predslove Rozhádzanej republiky František Mikloško.

Keď sa koncom sedemdesiatych rokov zjavil v Bratislave mladý francúzsky intelektuál Etienne Cornevin, ktorý prišiel na Slovensko pomôcť nášmu školstvu šíriť a kultivovať výučbu francúzštiny, sotvakto tušil, že sa čoskoro výrazne zapojí do slovenského i českého výtvarného života. Presnejšie, do jeho neoficiálnej scény. Biografia Alexandra Balogha, blízkeho priateľa Etienna Cornevina, prináša pútavý príbeh človeka, ktorý sa podľa vlastných slov usiloval byť nielen filozofom, ale i teoretikom, historikom a kritikom výtvarného umenia, literárnym kritikom, básnikom, umelcom, humoristom, kurátorom, filmárom a vydavateľom. A tiež, ako zvykol s úsmevom vravieť, aj odborníkom na nedefinovateľné disciplíny. Už dávno vieme, že sa o to nielen usiloval, ale tým všetkým asi aj bol. Obraz Etienna Cornevina doplnili archívnymi fotografiami Eva Cisárová-Mináriková, Ladislav Čarný, Xénia Hoffmeisterová, Peter Procházka, Gabriela Albrecht Žiaková, rodina Filovcov a Marián Mudroch.Prečítajte si ukážku z knihy. Etienne Cornevin (26. júl 1950, Kamerun – 2. máj 2016, Châteauroux, Francúzsko) vyštudoval na Sorbonne filozofiu, no rovnako mal rád výtvarné umenie, a tak na jednej z parížskych univerzít prednášal teóriu a dejiny umenia. Skutočnosť, že témou jeho okolo 1200-stranovej habilitačnej práce na Université Paris Nanterre v roku 1989 boli osobnosti a estetika súčasného umenia v Československu, príliš neprekvapuje, veď v rokoch 1976 až 1988 žil na Slovensku. Najskôr v Prešove a potom desať rokov v Bratislave. O autorovi: Alexander Balogh (1946) po absolvovaní štúdia chémie pôsobil ako výskumný pracovník a pedagóg na Lekárskej fakulte UK. Neskôr pracoval v niekoľkých médiách a reklamnej agentúre, od roku 1993 do konca roku 2014 pôsobil v denníku SME, od roku 2015 je redaktorom kultúry Denníka N. Je autorom knihy Ján Langoš. Strážca pamäti (Cena Dominika Tatarku 2016), svojimi textami je zastúpený vo viacerých kolektívnych publikáciách a zborníkoch.

Britská spisovateľka a expertka na riešenie následkov katastrof Lucy Easthope doslova žije pohromami. Keď sa zrúti lietadlo, vybuchne bomba alebo keď sa začne pandémia, zavolajú práve ju. Patrí medzi popredné svetové autority v oblasti obnovy po katastrofách a medzi prvých ľudí, ktorí sa ocitnú na miestach tragických udalostí. Poskytovala poradenstvo prakticky pri všetkom, od zemetrasenia a cunami v Indickom oceáne v roku 2004 cez teroristické útoky v Londýne v roku 2005 až po požiar v Grenfell Tower či pandémiu covidu-19. Pri každej katastrofe je to práve Lucy, ktorá zbiera kúsky a úlomky stôp a pripravuje svet na ďalšiu pohromu. Radí ministrom, pomáha postihnutým komunitám a drží za ruku všetkých, čo prežili. V dojímavých memoároch s názvom Až sa usadí prach odhaľuje, čo sa deje bezprostredne po tragédiách, a pozoruje, ako ich ľudia prežívajú a zotavujú sa z nich. Zavedie čitateľov a čitateľky na miesta za policajnou páskou, predstaví obete a ich rodiny, no spolu s ňou nazrú aj do brífingových miestností a bunkrov, kde vládne zmätok a cítiť pach zatuchnutých sušienok. S múdrosťou, húževnatosťou a úprimnosťou sa kniha Až sa usadí prach snaží čitateľom ukázať, že aj v najtemnejších dňoch musíme hľadať humor, ľudskosť a nádej. Lucy Easthope je britská expertka a poradkyňa pre núdzové plánovanie a obnovu po katastrofách. Spolupracuje s vládami, ministerstvami, súkromnými klientmi, cirkvou a s armádou. Je profesorkou manažmentu rizikových udalostí na Durhamskej univerzite a spoluzakladateľkou organizácie After Disaster Network. Žije s rodinou vo Veľkej Británii.Knihu preložila Silvia Macalová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Napísali o knihe:„Easthopovej kniha s názvom Až sa usadí prach je úprimná, temná, no miestami aj zábavná spoveď o živote strávenom plánovaním tragédií a vysporiadaním sa s následkami otrasných globálnych katastrof.“ - Guardian„Pozoruhodná kniha... v konečnom dôsledku však prináša nádej, ktorá je výsledkom ľudskej slušnosti, ktorej symbolom je sama autorka.“ - Mail on Sunday„Fantastické memoáre! Napriek tomu, že kniha je pretkaná čiernym humorom, autorkine spomienky sú natoľko živé a ľudské, že čitateľov zľahka prevedie aj temnejšími zákutiami.“ - Observer

Reportáž o tom, ako Čína vybudovala rozsiahly digitálny sledovací systém obyvateľov a sieť detenčných táborov pre prenasledovanú menšinu Ujgurov.V rozľahlom severozápadnom regióne Číny, kde žijú viaceré pôvodné skupiny stredoázijských národov, zmizlo už viac než milión a pol Ujgurov a príslušníkov ďalších etník. Americký antropológ a spisovateľ Darren Byler prináša šokujúce svedectvo o čínskom systéme digitálnej kontroly a sieti vysoko zabezpečených internačných táborov, ktoré nemajú v novodobej histórii obdobu. Celý systém stojí na rétorike vojny proti „moslimskému terorizmu“, ktorú si čínsky štát osvojil z USA a od ich spojencov po 11. septembri 2001. V rozhovoroch s ľuďmi, ktorí prežili tábory, robotníkmi, ktorých poslali na nútené práce, ale aj na základe množstva vládnych dokumentov a viac než desiatich rokov výskumu odhaľuje, ako funguje rozsiahla digitálna sieť zameraná na kontrolu, monitorovanie, získavanie údajov a vynucovanie práce státisícov Ujgurov. Zadržaní Ujguri, ktorých obvinenia sú vykonštruované na základe prezumpcie viny, respektíve tzv. predzločinov, ako napríklad  obyčajná inštalácia aplikácie sociálnych médií, sú umiestňovaní do detenčných prevýchovných táborov, kde ich nútia zriecť sa islamu, dištancovať sa od rodiny, pracovať v továrňach a velebiť čínsku vládu. Darren Byler odhaľuje desivé praktiky čínskej vlády a mapuje využívanie moderných technológií, ktoré predstavujú novú podobu neslobody najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Knihu preložila Mária Mlynarčíková.Darren Byler pôsobí ako odborný asistent na Univerzite Simona Frasera vo Vancouveri a je autorom niekoľkých kníh, v ktorých sa venuje problematike genocídy Ujgurov. Je pravidelným prispievateľom internetového magazínu SupChina a jeho články o Číne sa objavili aj v médiách ako Guardian, Foreign Policy, ChinaFile či Prospect Magazine. Doktorát v odbore antropológia získal na Washingtonskej univerzite.  Napísali o knihe:„Byler ponúka mrazivé svedectvo o digitálnych táboroch v severozápadnej Číne, ktorých cieľom je obmedzovať slobodu, trestať a v konečnom dôsledku vyhladiť pôvodných obyvateľov. Kniha plná trýznivých odhalení systematickej nespravodlivosti v Číne, ktorej sa celý svet len prizerá.“ Kirkus Reviews„Bez ohľadu na popieranie čínskej vlády, Darren Byler v tejto knihe s množstvom zdrojov opisuje nielen to, ako sú príslušníci etnických skupín v Číne násilne umiestňovaní do internačných táborov len z dôvodu praktizovania náboženstva, ale aj to ako ich mimo táborov čínska vláda zbavuje slobody prostredníctvom digitálnych sledovacích systémov. Kniha, postavená na skutočných príbehoch tých, ktorých prežili, je strhujúcou a desivou obžalobou o najhoršom porušovaní ľudských práv, ku ktorému v dnešnom svete dochádza.“ Andrew J. Nathan, Columbia University

Láska k horám sa na deti prenáša!Máte radi hory, narodilo sa vám dieťa a rozmýšľate, na ako dlho budete bez turistiky? Máme pre vás dobrú správu. Na túru môžete ísť, len čo vám to sily dovolia. Bude to iné, zrejme sa pozriete na miesta, kam ste predtým nechodili, a budete musieť riešiť úplne iné problémy ako doposiaľ, no povinnú outdoorovú abstinenciu to neznamená. Naopak, ak chcete neskôr so staršími deťmi chodiť do hôr za outdoorovými športmi pravidelne, treba v prírode tráviť voľný čas odmalička. Deti si zvyknú na prostredie a bude to ich prirodzený biotop. Otázka nebude znieť, či sa cez víkend pôjde do hôr, ale kam a ako.Táto praktická príručka vás prevedie všetkým, čo treba vedieť a mať nachystané pred tým, ako vyrazíte s deťmi na hory. Čo zabaliť do batoha sebe a čo deťom? Ako plánovať? Čomu sa vyhnúť? Ako sa stravovať a ako sa obliecť? Do ktorej doliny sa dá ísť aj s kočíkom?  Súčasťou knihy je aj turistický zápisník - cancák, ktorý vám pomôže uchovať nezabudnuteľné zážitky z každej túry. Je dokonalým spoločníkom každého turistu, cyklistu, horolezca či skialpinistu, ktorý chce mať prehľad o túrach, ktoré absolvoval.Jej autormi sú skúsení turisti Soňa a Ľubomír Mäkkí, ktorí spolu so synmi Matejom a Jakubom prešli stovky kilometrov trás pešo, s nosičom, kočíkom, na bicykli, na lyžiach aj v kanoe.  Prečítajte si ukážku z knihy.Ľubomír Mäkký (1981) je rodený Bratislavčan, ktorý sa dostal k horám vďaka svojmu učiteľovi geografie na gymnáziu. Vyštudoval Fakultu managementu Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2002 spoluzakladal internetový magazín o horách HIKING.SK, ktorý doposiaľ vedie. Venuje sa turistike, horskému bicyklovaniu, skialpinizmu, ferratám a občas lezie.Soňa Mäkká (1981) pochádza zo Záhoria, no už v detstve sa presťahovala do Bratislavy. K horám sa dostala vďaka svojim rodičom. Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2007 pracovala ako šéfredaktorka HIKING.SK. Koncom roka 2019 začala písať pre Denník N. Venuje sa najmä témam ochrany prírody, životného prostredia a turistiky. Z outdoorových športov má najradšej turistiku, ferraty a backcountry lyžovanie.V roku 2011 sa im narodil syn Jakub a o štyri roky neskôr syn Matej. Oboch od útleho detstva vedú k láske k prírode a outdoorovým aktivitám v horách. Ich prirodzeným biotopom sú lesy Malých Karpát a skaly Vysokých Tatier, no dobre vychádzajú aj s tajchami Štiavnických vrchov, hoľami Nízkych Tatier, roklinami Slovenského raja, dolinami Veľkej Fatry a hrebeňom Malej Fatry. Najradšej majú turistiku a horské bicyklovanie, v zime skitouring.

Poznáte podcast Toto vystrihneme? Nie? Možno je to tak aj lepšie. Toto sú nožnice s logom podcastu. Prečo? Pretože živý delfín s logom by bol drahý. Načo sú komu takéto nožnice? Dobrá otázka. Načo sú nám peniaze z nožníc? Na financovanie nášho nákladného životného štýlu, asi.Nožnice sú vyrobené z rôznych materiálov, na jednom konci to vyzerá ako plast, na druhom konci ako niečo kovové. V strede sú oba materiály umne spojené takým, ako by sme to povedali, akokeby šróbikom. Kolega hovorí, že sú kvalitné, dovezené až z kapitalistickej cudziny, ale ktovie, komu dnes môžete veriť.Limitovaná edícia 100 kusov. A to si dvoje už zobral Braňo.

S príchodom pandémie sa na jar 2020 zatvorili prakticky všetky divadlá, kiná, kluby, kultúrne centrá, múzeá a galérie na Slovensku. Spomienky na krátke letné uvoľnenie prekryla mohutná jesenná vlna, ktorá sa skončila prakticky až na začiatku ďalšieho leta. Pre hudobníkov, divadelníkov, výtvarníkov, filmárov či spisovateľov to bol zvláštny rok. Rok bez divákov. Rok bez živých vystúpení, bez stretnutí v zákulisí, bez potlesku a neraz aj bez výplaty. Fotograf Peter Korček spolu s redaktorkou Denníka N Janou Močkovou vtedy oslovili tridsaťtri umelcov a umelkýň, divadelníkov, filmárov, hudobníkov a ľudí pracujúcich v oblasti kultúry, ktorí ich vpustili do svojho sveta aby sa s nimi mohli  porozprávať o tom, ako tento čas strávili. Ocitli sa v zašitých ateliéroch, hudobných skúšobniach ukrytých uprostred sídlisk, v prázdnych šatniach a na prázdnych javiskách zatvorených divadiel aj v obývačkách a kuchyniach pri varení nedeľného obeda. Hovorili o získanom čase aj o stratených ilúziách. O deťoch, dlhoch, partnerských krízach a životnej neistote. O chudnutí a priberaní. Ale najviac hovorili o tom, prečo vôbec robia to, čo robia, a čo na tom zmenila pandémia. Ostanú nám z tohto roka filmy ľudí s rúškami, pesničky o očkovaní a inscenácie o antivaxeroch? Ostane nám aj krásna kniha plná čiernobielych analógových fotografií a rozhovorov, ktorá nám bude pripomínať ako rok pandémie prežili umelci. Aj vďaka ich hudbe, filmom či knihám sme pandémiu prežili my ostatní. Kniha vznikla aj vďaka finančnej podpore verejnosti prostredníctvom platformy startlab. Peter Korček Fotograf, pedagóg, doktorand na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Vo svojej voľnej tvorbe sa venuje dokumentárnej fotografii. Zameriava sa prevažne na skúmanie vzťahov mestského človeka a prostredia, ktoré ho obklopuje a ktoré svojou činnosťou aj formuje. Profesionálne pôsobil vyše dvanásť rokov ako fotoreportér v rôznych slovenských vydavateľstvách. Za svoju prácu získal viacero ocenení v rámci súťaží Slovak Press Photo a Czech Press Photo.Jana MočkováV médiách pracuje od roku 2010, keď nastúpila do denníka SME na oddelenie kultúry po elévskych skúsenostiach v Rádiu Devín. V Denníku N pôsobí od jeho vzniku. Venuje sa najmä témam z oblasti umenia, architektúry a kultúrnej politiky. V roku 2018 získala dve nominácie na Novinársku cenu v kategóriách rozhovor a reportáž. V rámci projektu Rok bez divákov mala na starosti rozhovory.

„Richard Stanke je herec. Na Slovensku je veľa hercov. Richard Stanke je dobrý herec. Tých je už trochu menej. Richard Stanke je dobrý herec, ktorý neváha verejne zdvihnúť hlas, keď je ohrozená sloboda a demokracia. A tých je ešte menej, no tým skôr treba o nich vedieť a hovoriť o nich,“ hovorí Ján Štrasser - sám výnimočný básnik, textár, dramaturg, prekladateľ a autor niekoľkých kníh rozhovorov. Dôkladne pripravený sa vydal preskúmať mimoriadne bohatú rozhlasovú, divadelnú a filmovú kariéru aj súkromný život herca a angažovaného občana Richarda Stankeho. Prvá časť knihy je venovaná detstvu Richarda Stankeho, ktoré strávil na bratislavskom Tehelnom poli. Už ako sedemročný mal za sebou prvé skúsenosti s dabingom, v prvom filme hral ako desaťročný. Neskôr sa pridalo účinkovanie v televíznych seriáloch aj v divadle. Počas štúdia na VŠMU sa z neho stal angažovaný občan a odhodlanie nemlčať mu zostalo dodnes. Nie je mnoho hercov a herečiek, ktorí by hneď po škole nastúpili do činohry SND, no Stankemu sa to podarilo a jeho bohatej divadelnej a filmovej kariére je venovaná druhá časť knihy. V tretej časti hovorí aj o svojom osobnom živote, coming-oute, o blízkych vzťahoch aj o vzťahoch k bulváru. Neobchádza ani spoločenské či politické témy, pandémiu, ruskú inváziu či svoje vystúpenia na verejných protestoch. Richard Stanke (1967) pochádza zo Šale, študoval na Vysokej škole múzických umení, odbor herectvo. Je dlhoročným členom Činohry Slovenského národného divadla, na jeho doskách účinkuje od roku 1989. Hosťoval však i v mnohých iných slovenských a českých divadlách. Svoj hlas prepožičal desiatkam postáv v dabingu. Účinkoval v mnohých televíznych inscenáciách, vo filmoch a seriáloch. Je držiteľom mnohých ocenení, vrátane Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, či ocenenia Dosky. Ján Štrasser sa narodil 25. februára 1946 v Košiciach. Koncom šesťdesiatych rokov absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave štúdium ruského a slovenského jazyka a literatúry. Publikovať začal v polovici šesťdesiatych rokov, venoval sa poézii a literárnej kritike. Pôsobil v redakciách Mladej tvorby, Slovenských pohľadov a týždenníka Domino fórum. Vydal desať básnických zbierok, viacero kníh piesňových textov, literárnej publicistiky a esejistiky. Je známy aj ako prekladateľ z ruskej a v spolupráci s Petrom Zajacom nemeckej literatúry (A. S. Puškin, N. V. Gogoľ, M. Bulgakov, Ľ. Ulická, V. Sorokin, B. Brecht, T. Bernhard, G. Benn a ďalší) a autor textov piesní v pôvodných a preložených muzikáloch (Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú, Jesus Christ Superstar, Bedári a ďalšie).V posledných rokov sa venuje najmä knihám rozhovorov s poprednými osobnosťami nášho kultúrneho a spoločenského života (M. Lasica, L. Chudík, E, Vášáryová, F. Mikloško, M. Bútora, I. Štrpka a ďalší.) V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2019 vyšla kniha rozhovorov so Zuzanou Kronerovou Optimistka z presvedčenia.