Svet čelí ekologickým katastrofám – lesným požiarom v Kalifornii či topiacim sa ľadovcom v Arktíde a Antarktíde. Ľudia v niektorých krajinách si sneh už ani nepamätajú a iné sa stali pre horúčavu neobývateľnými. Teplo je hrozba, ktorá prerástla do klimatickej krízy. V roku 2003 zabili horúčavy v Európe viac než 72 000 ľudí a počty obetí budú v najbližších rokoch ešte narastať. Oceňovaný americký novinár a spisovateľ Jeff Goodell prináša knihu o tom, akým extrémnym spôsobom sa mení naša planéta. Vysvetľuje, prečo je počasie čoraz nevyspytateľnejšie a aký vplyv to má na ďalšie aspekty nášho života – od dostupnosti potravín až po výskyt chorôb. Ukazuje, ako vlny horúčav, ktoré sú z roka na rok horšie, postihujú najzraniteľnejších ľudí a ničia lokálne ekosystémy. Kniha Horúčava – Prežijeme na rozpálenej planéte? je desivým svedectvom, ako dramaticky sa mení svet, ktorý poznáme. Jeff Goodell prináša najnovšie vedecké poznatky popretkávané skutočnými príbehmi ľudí, ktorí sa stali obeťami extrémnych horúčav. Venuje sa aj témam ako mestské plánovanie či klimatizácia a jej negatívne dôsledky. Jeff Goodell varuje, že horúčava je sila, ktorá presahuje všetko, čo sme doteraz poznali. Planéta nám horí pod nohami a čas sa kráti. Ak chceme prežiť, nestačí sa prispôsobiť kataklizme. Musíme začať konať. Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Jeff Goodell je americký novinár a spisovateľ, ktorý sa vo svojich prácach dlhodobo venuje ekológii. Za svoje články o klimatickej politike získal niekoľko ocenení. Napísal sedem kníh o geoinžinierstve, globálnom otepľovaní a zmierňovaní klimatickej krízy. Ako novinár pôsobí v mesačníku Rolling Stone. Kniha Horúčava – Prežijeme na rozpálenej planéte? sa okamžite po vydaní zaradila medzi bestsellery a považuje sa za jeden z najlepších titulov na tému klimatických zmien. 

Existuje život bez bolesti chrbta či nôh? Dá sa dosiahnuť bez liekov? Je potrebné zranenia vždy fixovať alebo ich niekedy treba radšej rozhýbať? Existuje správne držanie tela? Čo znamená byť silný? Musíme byť všetci športovcami? Delí nás od pohybu len lepšie manažovanie času? Pohyb je naozaj liek a tá najlepšia zdravotná prevencia proti chorobám dnešnej doby, hovorí kondičný tréner Mgr. Tomáš Mihalík, PhD. V rozhovore s reportérom Denníka N Michalom Červeným odpovedá odborným a pritom jednoduchým spôsobom na tie najdôležitejšie a najčastejšie kladené otázky, ktoré sa vyskytujú v rámci cvičenia, tréningov, diagnostiky a využitia nových technológií. Cviky vám predstavia v samostatnej kapitole s fotografiami Tomáša Benedikoviča. O autoroch Michal Červený (1990) Vyštudoval žurnalistiku v Bratislave. Pracoval vo viacerých športových redakciách (osporte.sk, SITA, Pluska). Po odchode z denníka SME spoluzakladal Športinak.sk. V Denníku N pracuje od januára 2017. Je spoluautorom autobiografie Mateja Tótha Odchýlka (2018) a knihy rozhovorov Telo v 21. storočí: Návod na lepší život v prebytku s Milanom Sedliakom (2020). V roku 2020 mu vyšla aj rozprávková kniha Príhody psíka Huga. Mgr. Tomáš Mihalík, PhD. (1981) Absolvent magisterského a doktorandského štúdia so špecializáciou kondičný tréner na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Reprezentant v jachtingu, športový nadšenec a večný študent. Tri roky pôsobil v USA ako kondičný tréner tenistov, medzi inými spolupracoval aj s bývalou svetovou jednotkou Lleytonom Hewittom. Dnes sa venuje vrcholovým športovcom aj bežnej populácii v oblasti zlepšenia výkonu, zdravia a rekondície po zraneniach. Silový a kondičný tréner, spoluzakladateľ a spolumajiteľ tréningovo-rehabilitačného centra Health & Performance.

V priebehu svojho výskumu a lekárskej praxe britský lekár Tim Spector zistil, že existuje až šokujúco málo dôkazov týkajúcich sa našich najhlbšie zakorenených predstáv o jedle. Je soľ naozaj taká škodlivá, ako sa o nej tvrdí? Sú ryby zdravé? A čo káva, červené mäso či nasýtené tuky? Môžu sa tehotné ženy spoľahnúť na rady svojho gynekológa o tom, čo majú jesť? Má bezlepková strava vôbec nejaké výhody? Čo vlastne vedia lekári o výžive? V dvadsiatich troch krátkych kapitolách sa Tim Spector rozhodol zbúrať mýty o jedle a zároveň odhaliť, prečo sú takmer všetky tvrdenia o ňom nesprávne. Poukazuje na škandalózny nedostatok kvalitných vedeckých dôkazov, na ktorých sa zakladajú štandardné stravovacie odporúčania, a odkrýva zákulisie potravinárskeho priemyslu, ktorý pevnou rukou ovláda obsah našich tanierov. Autor upozorňuje, že tieto naliehavé problémy nie sú dôležité len pre naše osobné zdravie, ale aj pre budúcnosť celej planéty. Kniha Čo naozaj jeme? spochybňuje všetky stravovacie návyky, vládne opatrenia, zázračné riešenia či nálepky, ktorými sa označujú niektoré údajne škodlivé potraviny, a nabáda nás, aby sme razantne prehodnotili svoj vzťah k jedlu.Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová.Prečítajte su ukážku z knihy a rozhovor s autorom Timom Spectorom.Tim Spector je profesor genetickej epidemiológie na londýnskej King's College a čestný konzultujúci lekár v nemocniciach Guy a St. Thomas. Ako odborník v oblasti personalizovanej medicíny a črevného mikrobiómu získal mnohé ocenenia. Je autorom štyroch kníh vrátane bestsellera The Diet Myth (Mýty o stravovaní). Pravidelne účinkuje v televízii a rádiách po celom svete, píše pre Guardian, British Medical Journal (BMJ) a ďalšie periodiká.

Mal dvadsaťštyri rokov, za sebou niekoľko osobných tragédií, dva úspešné romány a sľubne rozbehnutú kariéru reportéra. Vyzbrojený mimoriadnou vnímavosťou, literárnym talentom a schopnosťou zachovať si odstup bez straty súcitu vyrazil v roku 1946 do Nemecka, aby napísal sériu reportáží pre švédsky denník Expressen. Tak vznikla ojedinelá zbierka štylisticky vybrúsených reportáží, ktoré zachytávajú apokalyptickú atmosféru povojnového Nemecka – krajiny porazených, krajiny páchateľov, krajiny, ktorá sa rúca navonok aj vo vnútri. Dagerman sarkasticky popisuje absurdné denacifikačné súdy, prostredníctvom ktorých sa Nemci snažili vyrovnať s nacizmom, vysvetľuje triedne rozdelenie povojnového Nemecka, sugestívne a do detailov opisuje útrpné putovanie hladujúcich obyvateľov v preplnených vlakoch, život v pivniciach zaliatych vodou, v troskách rozbombardovaných miest. Vníma útrapy presídlencov a preživších z koncentračných táborov, no čo je ojedinelé, všíma si najmä utrpenie tých, u ktorých sa považuje za zaslúžené – bývalých nacistov, mladíkov, ktorí sami pred sebou aj pred súdom obhajujú svoj vstup do Hitlerjugend, predávajúcih sa nemeckých dievčat či správcu domu, ktorý udával svojich nájomníkov. Elfriede Jelinek, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, v predslove píše: „Učím sa od veľmi mladého muža, ktorý cestuje po rozbitom a vypálenom povojnovom Nemecku, od spisovatela Stiga Dagermana sa učím, čo znamená ‚bez hnevu a zaujatosti‘. Sine ira et studio. (...) Dagerman vracia hladujúcim a mrznúcim ľuďom tej doby slovo, na ktoré síce nemajú nárok, ale ktoré napriek tomu vyjadruje určitú pravdu.“ Nemecká jeseň je druhou knihou Stiga Dagermana preloženou do slovenčiny a vychádza v preklade Miroslava Zumríka.Prečítajte si ukážku z knihy.Michal Hvorecký o knihe a autoroviRozhovor s prekladateľom Miroslavom Zumríkom O autorovi: Stig Dagerman (1923 – 1954), vlastným menom Stig Halvard Andersson, vyrastal na statku u prarodičov – matka ho po narodení opustila. Po zavraždení starého otca a smrti starej matky sa odsťahoval do Štokholmu, vyštudoval históriu umenia a literatúru a stal sa kultúrnym redaktorom. Oženil sa s dcérou utečencov z nacistického Nemecka, ktorej tak pomohol získať švédske občianstvo. Celý jeho aktívny tvorivý život trval len necelé štyri roky, no za ten čas stihol napísať a vydať štyri romány, zbierku poviedok, reportážnu knihu a štyri drámy. V českom preklade vyšli romány Popálené dítě (Mot 2010), Had (Mot 2010) a reportáž Německý podzim (Mot 2013). Veľmi intenzívne vnímal situáciu povojnového sveta, ktorú zažil vo Švédsku a počas reportážnych ciest do Nemecka a Francúzska. Dagerman sa po rokoch intenzívnej práce ocitol v tvorivej, osobnej aj finančnej kríze, trpel depresiami, bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a aj napriek svojmu nespornému talentu a úspechu spáchal vo svojich 31 rokoch samovraždu. Miroslav Zumrík (1981), prekladateľ, vyštudoval filozofiu, škandinavistiku a literárnu vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Prekladá súčasnú nórsku prózu a literatúru faktu. Preložil niekoľko reportáží pre vydavateľstvo Absynt vrátane kníh Mariusza Szczygieła Gottland a Urob si raj a reportáže Dve sestry Åsne Seierstadovej. Pre vydavateľstvo Albatros preložil knihu Tove Alsterdalovej Podaj mi ruku či román Kjersti A. Skomsvoldovej Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia.Túto knihu si môžete kúpiť aj v elektronickej verzii.

Napunk bookazine 2025/1Megjelent az első Napunk bookazine, amely csaknem kétszáz oldalon tartalmaz értékes és érdekes olvasnivalót.A Napunk első önálló nyomtatott kiadványának fő témája a polarizáció. Ezt a fogalmat járjuk körbe különleges közép-európai megközelítéssel. A bookazine exkluzív interjúkat tartalmaz olyan személyiségekkel, mint Kulka János vagy Gáspár Győző, eddig nem közölt elemzésekkel jelentkezik 2025 legnagyobb gazdasági kockázatairól és az internetes tényellenőrzés válságáról, és vadonatúj cikkeket közölnek olyan népszerű szerzők, mint Parászka Boróka vagy Veres István.A bookazine további különlegessége az a válogatás, amelyben bemutatjuk cseh testvérlapjaink legjobb írásait a polarizáció témájából az elmúlt hónapokból, és válogatást közlünk a Napunk elmúlt hetekben megjelent legfontosabb cikkeiből is.Biztosak vagyunk abban, hogy a csaknem 200 oldalas, reprezentatív kiadványban mindenki megtalálja a neki tetsző olvasmányt, tekintet nélkül arra, a társadalmi megosztottság melyik oldalára sodródott.Napunk bookazine 1/2025Prvé číslo Napunk bookazine je na svete. Obsahuje takmer dvesto strán hodnotného a zaujímavého čítania v maďarčine.Hlavnou témou prvej samostatnej tlačenej publikácie Napunku je polarizácia, ktorú  skúmame s jedinečným stredoeurópskym prístupom. V bookazine nájdete exkluzívne rozhovory s výraznými maďarskými osobnosťami z obidvoch strán polarizovanej spoločnosti, analýzy najväčších ekonomických rizík roku 2025, text o kríze online fact checkingu a nové články populárnych maďarských autorov zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín.Ďalšou špecialitou bookazineu je výber najlepších článkov o polarizácii z našich českých sesterských novín Deník N, Respekt a Heroine ako aj výber najdôležitejších článkov Napunku z  posledných týždňov.Sme presvedčení, že v tejto reprezentatívnej publikácii si každý čitateľ nájde niečo pre seba bez ohľadu na to, ako sa stavia k spoločenskej polarizácii.Napunk bookazine 2/2025

Americký novinár Fareed Zakaria v novej knihe skúma minulé aj súčasné revolúcie definujúce polarizovanú a nestabilnú éru, v ktorej žijeme.Populistické besnenie, ideologické nezhody, ekonomické otrasy a technologické zmeny, vojny a medzinárodný systém plný katastrofického rizika – prvé desaťročia dvadsiateho prvého storočia sú zrejme najrevolučnejším obdobím modernej histórie. No nie je to nič nové. Ľudia žili a prosperovali aj v minulosti. Aké boli revolúcie, ktoré prežili a ktoré by nám mohli pomôcť porozumieť súčasnému svetu?Zakaria podrobne skúma historické obdobia a hnutia, ktoré formovali moderný svet, no venuje sa aj štyrom súčasným revolúciám: v ekonomike, technológiách, identite a geopolitike, ktoré napriek všetkým výhodám spôsobili nesporné trhliny v našich zvyklostiach a všadeprítomnú úzkosť. Keď sa ocitneme na dejinnej križovatke štyroch revolúcií, ktoré otriasli svetom, predstava temnej budúcnosti sa takmer nevyhnutne naplní. No ak budeme konať s rozvahou, dokážeme oživiť liberálny medzinárodný poriadok a odsunúť populizmus do zabudnutia.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy.Fareed Zakaria je moderátor stanice CNN, komentátor denníka Washington Post a spisovateľ. Pôsobil ako redaktor magazínu Time, Newsweek International či Foreign Affairs a články publikoval v mnohých ďalších periodikách a časopisoch. Za svoje novinárske a televízne pôsobenie získal niekoľko ocenení. V slovenčine vyšla jeho kniha Budúcnosť slobody – Neliberálna demokracia v USA a v zahraničí (Kalligram, 2010) a aj Desať ponaučení pre postpandemický svet (N Press, 2021).

Reportér, prekladateľ a od roku 2022 aj vojak Artem Čapaj sa ešte pred vojnou vydal na cestu Ukrajinou na motorke. Jeho krátke reportážne príbehy a poviedky sú predovšetkým o láske, a to aj napriek ťažobe, ktorá sa čitateľstvu usadí na tele ako prach počas dlhej cesty. Sú o láske ku krajine, k jej obyvateľom a k najneočakávanejším prejavom ľudskosti.Sovietsky zväz zanechal na krajine a ľuďoch stopy vrátane chudoby, korupcie a hnevu. Čapaj sa svojím kontemplatívnym pohľadom dostáva pod kožu ukrajinskej spoločnosti a ostrou optikou sleduje unavených, nahnevaných, sklamaných, ale aj veselých, zamilovaných, vynaliezavých, vtipných a krásnych ľudí. Stáva sa súčasťou ich príbehu, ponára sa hlboko do ľudských životov a ukazuje, že bez toho, aby sme akceptovali jazvy minulosti, nemôžeme skutočne milovať: „Aby sme milovali nejakú krajinu, nemali by sme si ju sami pre sebe v duši prikrášľovať. Musíme ju prijať takú, aká je“. S Čapajovými postavami aj príbehmi je veľmi ľahké sa stotožniť, pretože sa v rôznych odtieňoch vyskytujú všade na svete. Ukazuje krajinu, ktorá ešte nie je zničená vojnou, i keď napätie a ostražitosť je už medzi ľuďmi cítiť. Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N v preklade Anny Siedykh a Valérie Juríčkovej. Artem Čapaj (1981) je cestovateľ, prekladateľ, spisovateľ a reportér. Pochádza z mestečka Kolomyja v západnej časti Ukrajiny. Vyštudoval filozofiu na Národnej univerzite Kyjivskej Mohylovej akadémie a pôsobí ako prekladateľ – preložil diela Mahátmu Gándhího, Edwarda Saida či Noama Chomského. Organizácia PEN zaradila jeho knihu The Ukraine na zoznam najlepších kníh za rok 2018. Medzi najlepšie knihy za roky 2018 a 2019 ju označil aj Ukrajinský inštitút knihy. Artem Čapaj od roku 2022 bojuje v ukrajinskej armáde.

Panoramatické rozprávanie o rokoch predchádzajúcich druhú svetovú vojnu – príbeh krízy demokracie, rasových konfliktov a príliš pomalého rozoznávania zla – dokáže hlboko zarezonovať aj v našej dobe.Berlín november 1937. Adolf Hitler sa stretáva so svojimi vojenskými veliteľmi, aby im sugestívne podsunul naliehavú potrebu vyvolať výbojnú vojnu smerom do východnej Európy. Führerov grandiózny plán niektorých generálov znervózni, no potenciálni odporcovia jeden po druhom zmĺknu, vďaka čomu sa dajú do pohybu udalosti, ktoré vyvrcholia najkrvavejšou vojnou v histórii.Benjamin Carter Hett nás zavedie do zákulisia Berlína, Londýna, Moskvy a Washingtonu a priblíži nám čoraz odvážnejšie provokácie nemeckého diktátora na pozadí bezradnej politiky demokratických lídrov. Autor mapuje protinacistické sily v Nemecku i mimo neho po dlhej a tŕnistej ceste k pochopeniu skutočného rozsahu Hitlerovej hrozby pre európsku civilizáciu, ktorá len pomaly nadobúdala schopnosť otvorene mu čeliť. Ponúka pritom detailné portréty vlád zažívajúcich krušné chvíle a postáv, ktoré sa zúfalo snažili zvrátiť udalosti vo svoj prospech.Hett tu, rovnako ako v knihe Ako umiera demokracia, uznávanej analýze pádu Weimarskej republiky, čerpá z pôvodných zdrojov a aktuálne sprístupnených dokumentov, pričom ukazuje, že tieto dávne konflikty v našej dobe až prekvapivo rezonujú. Vnímať Nacistickú hrozbu znamená dívať sa na minulosť a prítomnosť v novom, znepokojivom svetle.Knihu preložil Filip Pacalaj.Prečítajte si ukážku z knihy.Vypočujte si ukážku z knihy Nacistická hrozbaBenjamin Carter Hett (1965) je autorom kníh Death in Tiergarten, Crossing Hitler, Burning the Reichstag a v slovenčine vyšla jeho kniha Ako umiera demokracia (N Press, 2021).  Pôsobí ako profesor histórie na Hunter College a Graduate Center City University v New Yorku. Na Harvardovej univerzite získal doktorát z histórie a na Torontskej univerzite vyštudoval právo. Momentálne žije v New Yorku.DEMOKRATICKÁ REVOLÚCIA ZAČALA OTRIASAŤ veľkou časťou sveta len pred pár rokmi. Staré autoritárske režimy sa zrúcali, na ich miesto nastupovali nové nádejné demokracie. Demokratická vlna sa zo strednej a východnej Európy rozšírila až do odľahlých kútov východnej Ázie, ale začala sa trieštiť a strácať na sile.Nový trend zasa raz vznikol v strednej a východnej Európe a zasa raz zasiahol celý svet. Povstával uprostred zúfalej situácie poznačenej finančnou krízou, ktorá otriasala základmi globálnej ekonomiky. Znepokojivé predzvesti zapôsobili aj v dlho etablovaných kolískach demokracie, západnej Európe a USA. Zdalo sa, že životaschopnosť a sebavedomie nových diktátorov priťahuje aj obyvateľov demokratických krajín, hoci ich režimy svoju nevraživosť a agresiu smerovali často práve voči ich štátom. Demokratickí lídri úporne hľadali spôsob, ako týmto hrozbám čeliť, pričom kútikom oka nervózne sledovali reakcie svojich ľudí. A vnútri diktatúr sa zasa občas našli ľudia, ktorých nepredvídateľní vodcovia nadmieru znepokojovali, a tak nachádzali svoje poslanie v tlmení najostrejších prejavov ich agresivity.Tento opis môže pripomínať dnešný svet. V skutočnosti sa však týka 30. rokov 20. storočia.                                                                                                                       Benjamin Carter Hett