Z každej karikatúry existuje maximálne desať očíslovaných výtlačkov - získajte jeden z nich, s vlastnoručným podpisom od Shootyho.
Môžete sa na ne pozerať ako na karikatúru. Kreslený vtip, ktorý komentuje jav alebo udalosť dnešného dňa. Pozriete sa, v lepšom prípade sa zasmejete a idete ďalej. ... Viac
Z každej karikatúry existuje maximálne desať očíslovaných výtlačkov - získajte jeden z nich, s vlastnoručným podpisom od Shootyho.
Môžete sa na ne pozerať ako na karikatúru. Kreslený vtip, ktorý komentuje jav alebo udalosť dnešného dňa. Pozriete sa, v lepšom prípade sa zasmejete a idete ďalej. Môžete sa na ne pozerať aj ako na správu o stave krajiny. Kreslené hodnotenie situácie, v ktorej sa nachádzame. Deň po dni. S neuveriteľnou presnosťou a prekvapivou pointou. Častokrát jasnejšie, ako všetky vety, ktoré v ten deň napíšu komentátori a analytici.
Ale pozor! Môžete sa na ne pozerať aj ako na umenie. Čistá kresba, dokonalá kompozícia. Jednoducho obraz, ktorý by ste si radi zavesili na stenu. Taký je Shooty.
Teraz môže byť signovaná Shootyho karikatúra vaša, a to na kvalitnom papieri vo formáte A3.
Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú reprodukcie Shootyho karikatúr v kvalite, akú neuvidíte pri novinovej tlači, ani na internete. Obrázky sú vytlačené najmodernejšou technológiou, kvalitnými pigmentovými farbami Epson Stylus Pro na bavlnenom archívnom 320-gramovom papieri Fineart, procesom overeným certifikátom pre produkty Hahnemühle.
Upozornenie: Kresby tlačíme na objednávku a každá je osobitne podpísaná autorom, dodacia lehota je preto typicky 25-30 dní od objednávky.
Karikatúru s motívom gorily, ktorá nevidí, nepočuje a nehovorí zlo, nakreslil Shooty 10. januára 2019. Práve v tých dňoch sme často písali o spise Gorila, pretože už bolo známe, že existujú aj jeho nahrávky, že ich mal Kočner, že sa s nimi obchodovalo. 10. januára sme písali, ako si špeciálny prokurátor Dušan Kováčik vypýtal originál nahrávky od policajtov, pretože kópie mu nestačili.Spis Gorila patrí k najväčším kauzám v histórii štátu. Teraz môžete mať originálny gorilí hrnček od Shootyho len za 9,90 eur.
Materiál: keramikaObjem: 300 mlRozmery: ø80×95 mm
Kniha Povstanie bez legiend Jozefa Jablonického vznikla na základe rozsiahlej samizdatovej monografie Povstanie 1944, ktorú dokončil v novembri 1988 a ktorá mohla byť prvý raz verejne publikovaná až po páde komunistického režimu. Vydanie z knižnej edície Denníka N nie je len reedíciou knihy z roku 1990, ale ide o text, ktorý bol dôkladne porovnaný s originálnym strojopisom z pozostalosti Dr. Jablonického a doplnený o doteraz súborne nezverejnené medailóny významných aktérov Povstania. Napriek snahe totalitnej moci sťažiť autorovi bádanie, napriek domovým prehliadkam, drancovaniu osobného archívu, znemožneniu cestovať a stretávať sa s pamätníkmi podarilo sa Jablonickému napísať a uchovať impozantné dielo. Do najmenších detailov a v polemike s vtedajšou oficiálnou povstaleckou historiografiou zachytáva vojenské prípravy a odbojovo-spoločenský vývoj na Slovensku v predvečer SNP. Niektorým zabudnutým povstaleckým osudom prinavracia ich mená aj zásluhy, iných z piedestálov vystavaných normalizačnou historiografiou zhadzuje a poukazuje na ich omyly a zlyhania. Jozef Jablonický bol nielen najlepším znalcom problematiky odboja a SNP, ale aj skvelým rozprávačom. Mal za sebou rozsiahly archívny výskum, zhromaždil rôznorodú literatúru československej, sovietskej i západnej proveniencie a neuveriteľne precízne sa venoval získavaniu a overovaniu aj tých najpodrobnejších detailov. Nerobil rozdiely medzi svedectvami osobností komunistickým režimom pozitívne hodnotených alebo, naopak, zavrhovaných. Jeho snahou bolo hľadať objektívnu pravdu. PhDr. Jozef Jablonický, DrSc. (3. I. 1933 – 7. XII. 2012) bol významný slovenský historik najnovších dejín Slovenska, špecializujúci sa na problematiku Slovenského národného povstania, ktorej venoval takmer celú svoju vedeckú tvorbu. V rokoch 1960 – 1974 pracoval v Historickom ústave SAV, neskôr ako vedúci oddelenia najnovších dejín. V roku 1974 musel z politických príčin z Historického ústavu SAV odísť, v rokoch 1974 – 1981 pracoval v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, v rokoch 1981 – 1989 v novovytvorenom Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti. V roku 1969 priniesol svojou knihou Z ilegality do povstania nový pohľad na SNP, spochybňujúci vedúcu úlohu komunistov v Povstaní. Počas tzv. normalizácie bol preto komunistickým totalitným režimom proskribovaný, prenasledovaný ŠtB a stal sa súčasťou československého občianskeho disentu. V tomto období nesmel oficiálne publikovať, a preto výsledky svojej vedeckej práce uverejňoval v rámci ČSSR vo forme strojopisných samizdatov, pričom viaceré jeho samizdaty boli publikované v zahraničí, najmä v Kanade a USA. Po roku 1989 pracoval v Ústave politických vied SAV, v rokoch 1990 – 1998 ako riaditeľ, v rokoch 1998 – 2007 ako predseda vedeckej rady. V rokoch 1990 – 1992 bol predsedom komisie vlády SR a zároveň podpredsedom komisie vlády ČSFR pre analýzu historických udalostí v rokoch 1967 – 1970. Po roku 1989 sa vedecky venoval problematike politických súdnych procesov. V roku 1992 obhájil v Prahe hodnosť doktora historických vied, v roku 2007 mu bolo udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy a v roku 2008 získal Cenu Dominika Tatarku.
Niekoľko týždňov po tom, ako na Ukrajine vypukla najprv politická kríza, po ktorej nasledovala revolúcia na Majdane, a po tom, ako Rusi anektovali Krym, sadol do auta a prešiel takmer celú Ukrajinu. Róbert Ondrejcsák tam už predtým chodil dlhé roky. Počas roka 2014 sa však krajina menila rýchlo pred jeho očami. Vtedy pochopil, že Putin Ukrajinu definitívne stratil. Zrejme to začal chápať aj Putin a pre jeho vysnívanú veľkoruskú ríšu to nebolo akceptovateľné. Anexia Krymu nestačila, invázia na Donbase nepomohla, a preto vo februári 2022 spustil totálnu vojnu proti Ukrajine a Ukrajincom. O tom je táto kniha. „Píšem ju preto, aby som pomohol pochopiť najdôležitejšiu udalosť v medzinárodných vzťahoch za života našej generácie, ktorá ovplyvní aj životy našich detí. Táto vojna totiž nie je len o Ukrajine a Rusku, ale aj o Slovensku, o strednej Európe a o budúcnosti celej Európy. Je najdôležitejšou otázkou pre bezpečnostnú politiku a medzinárodné vzťahy, lebo nejde len o bezpečnosť, ale aj o to, koľko budeme platiť za armádu o päť či desať rokov, koľko nám ostane na nemocnice, školy či diaľnice. A to sa týka každého z nás. Niektorí si to priznajú, niektorí to ignorujú, ale realitu neoklameme – je to aj naša vojna, lebo jej výsledok určí našu budúcnosť,” píše Ondrejcsák v úvode.Je jedno, či ju čítate koncom roka 2023 alebo, povedzme, v roku 2028. Stáročné tradície, ideologické, historické a geopolitické základy sa nemenia, alebo sa menia len veľmi, veľmi pomaly. Musíme ich spoznať, naučiť sa s nimi žiť a najmä reagovať na ne. A aby sme vedeli primerane reagovať, musíme vedieť, s čím máme do činenia.Róbert Ondrejcsák sa zaoberá medzinárodnými vzťahmi a bezpečnostnou politikou takmer tri desaťročia. Vyštudoval politológiu a históriu, má doktorát z medzinárodných vzťahov. Pôsobí ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Londýne. Bol štátnym tajomníkom ministerstva obrany v rokoch 2010 - 2012 a opäť v rokoch 2016 - 2020. Okrem pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí a obrany pracoval v odborných zahraničnopolitických a bezpečnostných think-tankoch, je autorom mnohých odborných publikácií a kníh, prednášal na univerzitách na Slovensku aj v zahraničí. Je nositeľom vysokého nemeckého štátneho vyznamenania za podporu európskej a transatlantickej spolupráce. Je presvedčeným zástancom európskeho a atlantického ukotvenia Slovenska, ako aj podporovateľom demokracie, slobody a ľudských práv.
Britský historik, novinár a profesor na Oxfordskej univerzite Timothy Garton Ash „žije Európou“ už viac než päťdesiat rokov. V knihe Domoviny sa vydáva na cestu povojnovým kontinentom v čase a priestore. Čerpá najmä z vlastných spomienok a poznámok o významných udalostiach, podáva živé svedectvá hlavných aktérov, vracia sa na miesta, kde sa písala história, a pripomína nám všetky triumfy a pády Európy. Ponúka prehľad udalostí prepletených s osobnými reminiscenciami. Opisuje, ako sa Európa snažila vymaniť z vojnového pekla, aby povstala z devastácie a ruín; a aké víťazstvo zažila pri páde Berlínskeho múra, aby sa zdemokratizovala a zjednotila. Zároveň vykresľuje jedinečnú panorámu obdobia bezprecedentného pokroku a pokúša sa vysvetliť, čo všetko zlyhalo napríklad v dôsledku finančnej krízy v roku 2008 či vojny na Ukrajine. Kniha Domoviny je ohromujúcou zmesou modernej histórie, reportáží a spomienok najvýznamnejšieho spisovateľa, ktorý sa venuje európskym záležitostiam. Rozpráva príbeh Európy v druhej polovici dvadsiateho a na začiatku dvadsiateho prvého storočia o tom, ako sa pomaly zotavovala, oslobodzovala a zjednocovala, aby sa priblížila ideálu súdržného a slobodného kontinentu, na ktorom panuje mier.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Timothy Garton Ash je britský historik, publicista a profesor európskych dejín na Oxfordskej univerzite. Napísal jedenásť kníh, v ktorých sa venuje predovšetkým súčasným dejinám strednej a východnej Európy so špecializáciou na revolúcie v roku 1989 či transformáciu krajín postsovietskeho bloku. Píše pre britské noviny Guardian. S rodinou žije striedavo v Anglicku a v Kalifornii.
Mal dvadsaťštyri rokov, za sebou niekoľko osobných tragédií, dva úspešné romány a sľubne rozbehnutú kariéru reportéra. Vyzbrojený mimoriadnou vnímavosťou, literárnym talentom a schopnosťou zachovať si odstup bez straty súcitu vyrazil v roku 1946 do Nemecka, aby napísal sériu reportáží pre švédsky denník Expressen. Tak vznikla ojedinelá zbierka štylisticky vybrúsených reportáží, ktoré zachytávajú apokalyptickú atmosféru povojnového Nemecka – krajiny porazených, krajiny páchateľov, krajiny, ktorá sa rúca navonok aj vo vnútri.
Dagerman sarkasticky popisuje absurdné denacifikačné súdy, prostredníctvom ktorých sa Nemci snažili vyrovnať s nacizmom, vysvetľuje triedne rozdelenie povojnového Nemecka, sugestívne a do detailov opisuje útrpné putovanie hladujúcich obyvateľov v preplnených vlakoch, život v pivniciach zaliatych vodou, v troskách rozbombardovaných miest. Vníma útrapy presídlencov a preživších z koncentračných táborov, no čo je ojedinelé, všíma si najmä utrpenie tých, u ktorých sa považuje za zaslúžené – bývalých nacistov, mladíkov, ktorí sami pred sebou aj pred súdom obhajujú svoj vstup do Hitlerjugend, predávajúcih sa nemeckých dievčat či správcu domu, ktorý udával svojich nájomníkov.
Elfriede Jelinek, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, v predslove píše: „Učím sa od veľmi mladého muža, ktorý cestuje po rozbitom a vypálenom povojnovom Nemecku, od spisovatela Stiga Dagermana sa učím, čo znamená ‚bez hnevu a zaujatosti‘. Sine ira et studio. (...) Dagerman vracia hladujúcim a mrznúcim ľuďom tej doby slovo, na ktoré síce nemajú nárok, ale ktoré napriek tomu vyjadruje určitú pravdu.“
Nemecká jeseň je druhou knihou Stiga Dagermana preloženou do slovenčiny a vychádza v preklade Miroslava Zumríka.Prečítajte si ukážku z knihy.Michal Hvorecký o knihe a autoroviRozhovor s prekladateľom Miroslavom Zumríkom
O autorovi:
Stig Dagerman (1923 – 1954), vlastným menom Stig Halvard Andersson, vyrastal na statku u prarodičov – matka ho po narodení opustila. Po zavraždení starého otca a smrti starej matky sa odsťahoval do Štokholmu, vyštudoval históriu umenia a literatúru a stal sa kultúrnym redaktorom. Oženil sa s dcérou utečencov z nacistického Nemecka, ktorej tak pomohol získať švédske občianstvo.
Celý jeho aktívny tvorivý život trval len necelé štyri roky, no za ten čas stihol napísať a vydať štyri romány, zbierku poviedok, reportážnu knihu a štyri drámy. V českom preklade vyšli romány Popálené dítě (Mot 2010), Had (Mot 2010) a reportáž Německý podzim (Mot 2013).
Veľmi intenzívne vnímal situáciu povojnového sveta, ktorú zažil vo Švédsku a počas reportážnych ciest do Nemecka a Francúzska. Dagerman sa po rokoch intenzívnej práce ocitol v tvorivej, osobnej aj finančnej kríze, trpel depresiami, bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a aj napriek svojmu nespornému talentu a úspechu spáchal vo svojich 31 rokoch samovraždu.
Miroslav Zumrík (1981), prekladateľ, vyštudoval filozofiu, škandinavistiku a literárnu vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Prekladá súčasnú nórsku prózu a literatúru faktu. Preložil niekoľko reportáží pre vydavateľstvo Absynt vrátane kníh Mariusza Szczygieła Gottland a Urob si raj a reportáže Dve sestry Åsne Seierstadovej. Pre vydavateľstvo Albatros preložil knihu Tove Alsterdalovej Podaj mi ruku či román Kjersti A. Skomsvoldovej Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia.Túto knihu si môžete kúpiť aj v elektronickej verzii.
Jadrové zbrane mali svetu zaručiť bezpečnosť. Namiesto toho nás opakovane priviedli na pokraj skazy. Eric Schlosser, renomovaný investigatívny novinár a autor bestsellera Fast Food Nation, v knihe Strata kontroly skúma desivú históriu amerického jadrového arzenálu – nielen ako technologického triumfu, ale ako sériu ľudských omylov, utajovaných havárií a tesných únikov pred katastrofou.Schlosser odhaľuje príbeh havárie rakety Titan II v Arkansase v roku 1980 – incidentu, ktorý takmer spustil jadrový výbuch uprostred Spojených štátov. Vďaka pôsobivému výskumu a prístupu k utajovaným materiálom prináša strhujúcu kroniku o tom, ako ľudský faktor, neúplné informácie a zlyhávajúce bezpečnostné opatrenia ohrozovali a naďalej ohrozujú celý svet.Kniha Strata kontroly je napínavé, miestami šokujúce čítanie, ktoré kladie naliehavé otázky: Naozaj dokážeme trvalo kontrolovať také ničivé technológie? A čo sa stane, keď kontrolu stratíme?Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy.Eric Schlosser je americký investigatívny novinár, spisovateľ a dramatik, známy dôsledným výskumom a schopnosťou sprístupniť zložité témy širokému publiku. Preslávil sa bestsellerom Fast Food Nation, v ktorom odhaľuje temné zákulisie potravinárskeho priemyslu. Vo svojich knihách sa zameriava na otázky moci, bezpečnosti a zodpovednosti – od jadrového arzenálu (Strata kontroly) po väzenský systém a ilegálne trhy. Schlosser spolupracuje s filmármi a divadlami, jeho texty vychádzajú v popredných svetových médiách a získal za ne viaceré prestížne ocenenia.Napísali o knihe:„Strata kontroly patrí k najdesivejším knihám napísaným v posledných rokoch a právom sa uchádza o prvenstvo. Schlosser strávil celé roky výskumom, rozhovormi a snahou o porozumenie a priniesol víziu sveta na okraji osudnej priepasti. Takto má vyzerať investigatívna žurnalistika.“ – Financial Times„Fascinujúce, znepokojivé, no pútavé čítanie. Schlosserovi čitatelia ostanú prekvapení, ako často ľudia, ktorých cituje, pripisujú fakt, že ešte nevypukla jadrová vojna, čírej náhode či božskému zásahu, a nie múdrosti a ľudskej zručnosti.“ – New York Times Book Review
Druhé, aktualizované a fotografiami doplnené vydanie knihy, ktorá prináša pomerne jasný obraz Mariana Kotlebu - rasistu s nechuťou ku všetkému cudziemu, odporcu demokracie so sklonom k stihomamu a rodinkára neschopného plniť volebné sľuby.
„Kniha Daniela Vraždu je chladnokrvným súpisom zla a jeho stratégie, poznanie zla je však základom obrany proti nemu.“ Martin M. Šimečka
Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.
O autorovi:
Daniel Vražda vyštudoval slovenský jazyk a občiansku náuku. Po škole pracoval ako redaktor regionálneho denníka Smer, neskôr tri mesiace v denníku Pravda. Od júla 1998 bol redaktorom denníka SME. Absolvoval dve stáže investigatívnej žurnalistiky v Londýne a niekoľko workshopov Centre for Investigative Journalism. Reportoval z Kosova či počas ničivej smršte a požiaru vo Vysokých Tatrách, najmä sa však dlhodobo venoval dianiu v banskobystrickom regióne. Zo SME odišiel v závere roka 2014 na protest proti vstupu finančnej skupiny Penta do vydavateľstva Petit Press, patrí medzi zakladajúcich členov redakcie Denníka N. Žije v Banskej Bystrici.
Čo zaberá na spomalenie procesu starnutia? Ako sa dá najlepšie schudnúť (a udržať si hmotnosť)? Čo treba robiť, aby mal človek kvalitný spánok? Každý z nás chce byť zdravší, silnejší a dožiť sa čo najvyššieho veku. No ktoré metódy naozaj fungujú? Naozaj jestvujú superpotraviny? Ako minimalizovať riziko cukrovky, rakoviny a Alzheimerovej choroby? Aká škodlivá je v skutočnosti laktóza? Sú výživové doplnky nevyhnutné? A čo na to voľné radikály? Zabudnite na divoké trendové diéty a fitnes programy celebrít. Vedecký publicista Graham Lawton prináša nový pohľad na zdravie, výživu a životný štýl. Oddeľuje dojmy od pojmov a kriticky sa vyrovnáva s množstvom mätúcich údajov a desivých titulkov v časopisoch. Na základe najnovších vedeckých výskumov a štatistík ponúka pravdu o diétach a stravovaní, o drogách, desaťtisíc krokoch denne, slanine, počítaní kalórií, káve, mliečnych výrobkoch, spánku, vláknine, „opiciach“, soli, cukre, kardiu, opaľovacích krémoch, statínoch, vitamínoch a o mnohom ďalšom. Graham Lawton často šliape na mínové pole, no nie samoúčelne. Jeho cieľom je vyvrátiť prežité mýty a rozlíšiť bludy od faktov. Táto kniha odhaľuje pravdu o módnych trendoch v stravovaní, vysvetľuje skutočné vedecké poznatky za lepším zdravím a vďaka tomu vám možno zachráni život.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z Knihy, ktorá vám možno zachráni životNapísali o knihe:„Graham Lawton zasvätil celú kariéru výskumu, ako si predĺžiť život.“ – The Times „Graham Lawton síce napísal knihu s odvážnym názvom Kniha, ktorá vám možno zachráni život: Ako dlhšie a lepšie žiť vďaka vede, no rozhodne sa nepovažuje za gurua životného štýlu, práve naopak. Sám seba nazýva ‚lenivým lajdákom s nadváhou‘. Lawton je živým dôkazom, že človek nemusí byť posadnutý diétami a cvičením, aby si udržal zdravie a kondíciu.“ – Irish Examiner O autorovi: Graham Lawton patrí medzi kmeňových autorov a komentátorov časopisu New Scientist. Je autorom kníh The Origin of (Almost) Everything (Pôvod (takmer) všetkého, 2016) a This Book Could Save Your Life (Kniha, ktorá vám možno zachráni život, 2020). Vyštudoval biochémiu na Kráľovskej univerzite v Londýne, kde získal aj titul MSc. (magister prírodných vied) v odbore vedeckej komunikácie. Za svoju publikačnú činnosť získal viacero ocenení. Žije v Londýne. Knihu preložil Samo Trnka.
Ono je to vlastne rozhovor v tóne, aký by mal v ideálnom svete byť taký normálny, že by sme sa nad ním ani nemali pozastaviť. Žiaľbohu, to je jeden z bodov, v ktorých spočíva výnimočnosť Zuzany Čaputovej. Že taká bola v role vrcholovej političky.
O Afrike sa v našej eurocentrickej civilizácii príliš nepíše a dokonca sa o tom neučíme ani na školách. „Príbeh chamtivosti, utrpenia a odvahy v koloniálnej Afrike“, je príbehom o belgickom kráľovi, ktorý by bol za normálnych ... (viac)