Udalosti dobrodružného románu Karbid sa odohrávajú počas horúceho a znepokojujúceho leta 2015, keď sa skupina nadšencov vo fiktívnom meste Medveďov rozhodne postaviť Fontánu jednoty s Európou. Prečo potrebujú fontánu, prečo za nimi plače väznica a za koľko sa dá na Ukrajine kúpiť ľudská oblička – o tom všetkom píše autor s humorom i jemným pesimizmom. V tejto knihe je slivovica, rybári, hrobár, sedemnásť kapitol, zvodná a žiadostivá žena, niekoľko vrahov, skorumpovaný starosta, geniálna myšlienka, Tis a beznádej. Nenájdete tu ale schengenské víza, odpovede na všetky otázky, kulinárske recepty či rady, ako zbohatnúť. Určená je širokému okruhu čitateľov.Prečítajte si ukážku z knihy. Andrij Ľubka (1987) je ukrajinský básnik, spisovateľ a esejista. Vyštudoval vojenskú školu v Mukačeve, ukrajinskú filológiu na Užhorodskej univerzite a balkánske štúdiá na Varšavskej univerzite. Napísal niekoľko zbierok poézie, poviedkových kníh, románov a cestovateľské eseje. Jeho román Karbid (2015) sa umiestnil vo výbere piatich najlepších kníh podľa BBC Ukraine; poľský preklad sa dostal do užšieho výberu ceny Angelus a vyšiel aj v anglickom a slovinskom preklade. Autor prekladá z poľštiny, chorvátčiny, zo srbčiny a z angličtiny a je kurátorom dvoch medzinárodných festivalov poézie. Patrí medzi aktívnych dobrovoľníkov a pomáha ukrajinskej armáde. Žije v Užhorode.

Veronika Folentová sa už roky ako novinárka venuje zdraviu a zdravotníctvu. Pri práci na svojej prvej knihe s názvom Ako byť šťastný? si uvedomila, ako veľmi náš celkový pocit zo života ovplyvňuje zdravie a fyzická kondícia. A že niekedy naše zdravotné problémy vyriešia aj malé zmeny v jedálničku či pri sedení. Preto sa desiatich popredných slovenských odborníkov a odborníčok spýtala, ako sa o seba starať, aby sme prežili čo najviac aktívnych rokov v dobrom zdraví bez bolesti a liekov. So svojimi respondentkami a respondentmi sa rozprávala o tom, ako predísť najčastejším ochoreniam, ktoré trápia slovenských pacientov, o ich príznakoch, prevencii a liečbe. Ako sa starať o srdce, oči či pľúca? Ako predísť civilizačným ochoreniam? Čo je zdravý spánok a prečo je dôležitý? Čo robiť, aby sme znížili riziko rakoviny? A ako sa správne hýbať? V knihe nájdete rozhovory: - s kardiológom Robertom Hatalom o srdci - s pneumologičkou Katarínou Dostálovou o pľúcach - s oftalmologičkou Veronikou Kurilovou o starostlivosti o oči - s gastroenterológom Ladislavom Kuželom o strave - s trénerom Petrom Patákom o pohybe - s imunologičkou Jaroslavou Orosovou o imunite - s psychologičkou Lenkou Pavukovou Rušarovou o duševnom zdraví - s neurogenetikom Tomášom Eichlerom o spánku - s urológom Jánom Švihrom o prostate a penise - s gynekologičkou Zuzanou Kosibovou o vagíne a prsiach Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 dostala čestné uznanie Novinárskej ceny za rozhovor. V roku 2021 získala Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. V roku 2022 vyšla v knižnej edícii Denníka N kniha Ako byť šťastný?, na ktorej spolupracovala s Vitaliou Bellou.

Keď sa koncom sedemdesiatych rokov zjavil v Bratislave mladý francúzsky intelektuál Etienne Cornevin, ktorý prišiel na Slovensko pomôcť nášmu školstvu šíriť a kultivovať výučbu francúzštiny, sotvakto tušil, že sa čoskoro výrazne zapojí do slovenského i českého výtvarného života. Presnejšie, do jeho neoficiálnej scény. Biografia Alexandra Balogha, blízkeho priateľa Etienna Cornevina, prináša pútavý príbeh človeka, ktorý sa podľa vlastných slov usiloval byť nielen filozofom, ale i teoretikom, historikom a kritikom výtvarného umenia, literárnym kritikom, básnikom, umelcom, humoristom, kurátorom, filmárom a vydavateľom. A tiež, ako zvykol s úsmevom vravieť, aj odborníkom na nedefinovateľné disciplíny. Už dávno vieme, že sa o to nielen usiloval, ale tým všetkým asi aj bol. Obraz Etienna Cornevina doplnili archívnymi fotografiami Eva Cisárová-Mináriková, Ladislav Čarný, Xénia Hoffmeisterová, Peter Procházka, Gabriela Albrecht Žiaková, rodina Filovcov a Marián Mudroch.Prečítajte si ukážku z knihy. Etienne Cornevin (26. júl 1950, Kamerun – 2. máj 2016, Châteauroux, Francúzsko) vyštudoval na Sorbonne filozofiu, no rovnako mal rád výtvarné umenie, a tak na jednej z parížskych univerzít prednášal teóriu a dejiny umenia. Skutočnosť, že témou jeho okolo 1200-stranovej habilitačnej práce na Université Paris Nanterre v roku 1989 boli osobnosti a estetika súčasného umenia v Československu, príliš neprekvapuje, veď v rokoch 1976 až 1988 žil na Slovensku. Najskôr v Prešove a potom desať rokov v Bratislave. O autorovi: Alexander Balogh (1946) po absolvovaní štúdia chémie pôsobil ako výskumný pracovník a pedagóg na Lekárskej fakulte UK. Neskôr pracoval v niekoľkých médiách a reklamnej agentúre, od roku 1993 do konca roku 2014 pôsobil v denníku SME, od roku 2015 je redaktorom kultúry Denníka N. Je autorom knihy Ján Langoš. Strážca pamäti (Cena Dominika Tatarku 2016), svojimi textami je zastúpený vo viacerých kolektívnych publikáciách a zborníkoch.

To sa už fakt nevieme spolu rozprávať? A chodíš už s niekým? Ublížil ti niekto? Kedy sa konečne normálne naješ? Dúfam, že sa neopiješ. A pozor na drogy… Zase si na internete? Vypínam wifinu. Čo z teba, preboha bude? Ak ste čo len raz v živote použili pri kontakte so svojím synom či dcérou jednu z týchto viet, pravdepodobne máte doma dospievajúce dieťa, tínedžera, potomka v puberte.Byť rodičom dospievajúceho dieťaťa môže byť niekedy ubíjajúce. Dobrou správou je, že toto obdobie je jasne časovo ohraničené a raz sa skončí. Môžeme ho pasívne pretrpieť, ale môžeme sa naň pripraviť a vnímať ho aj ako vzrušujúce obdobie dozrievania, formovania, experimentovania a hľadania hraníc - pričom toto hľadanie môže sprevádzať mlčanie aj agresivita, prehnaná snaživosť aj apatia, sebapoškodzovanie, alkohol, drogy, úteky, depresie či úzkosti. Súčasní dospievajúci sa ocitli vo svete, ktorý im sústavne pripomína, že ich v budúcnosti nič dobré nečaká. Klimatická kríza, pandémia, vojna u susedov, sociálna nerovnosť, nepredvídateľná umelá inteligencia a jej vplyv na pracovný trh. Nečudo, že majú obavy, úzkosti až panické stavy, s ktorými sa vyrovnávajú buď rebéliami alebo obracaním agresivity proti sebe. Na druhej strane, dnešná doba tým šťastnejším z nich prináša nesmierne veľa podnetov, možností, priestoru na to, aby objavovali, skúšali, padali a znovu stávali a mohli byť sami sebou. Redaktorka Denníka N Jana Shemesh pri zostavovaní tejto knihy vychádzala nielen z vlastných skúseností mamy dospievajúcej dcéry, ale aj z príbehov mnohých ďalších rodičov a detí, ktoré doplnila rozhovormi s odborníkmi (niektoré z nich boli publikované v Denníku N). Otázky v úvode tohoto textu sú názvami kapitol, v ktorých sa venuje komunikácii, poruchám príjmu potravy, násiliu vo vzťahoch, životu v online svete, budovaniu dôvery, či odchodu detí z domu.

Bývalý nacistický dôstojník Maximilian Aue sa po druhej svetovej vojne stáva príslušníkom strednej triedy a riaditeľom továrne vo Francúzsku. Intelektuál so záujmom o filozofiu, literatúru a klasickú hudbu je však chladnokrvný vrah a dokonalý byrokrat. V jeho fiktívnych memoároch sa očami kultivovaného, no odsúdeniahodného muža vraciame k vojnovým hrôzam, ktoré vyústili do obludnej nacistickej genocídy Židov.Aue, človek bez svedomia, sa ako administratívny pracovník nacistickej mašinérie podieľa nielen na likvidácii židovského obyvateľstva, ale aj na perzekúcii všetkých nepohodlných etnických, náboženských a politických skupín v Európe. Vo svojich spomienkach sa vracia k postavám ako Eichmann, Himmler, Göring, Speer, Heydrich, Höss a dokonca aj k samotnému Hitlerovi, ale aj do vojnového Berlína či do zákopov v Stalingrade. V neposlednom rade sa dostávame aj na klaustrofobické miesta plynových komôr v koncentračných táboroch, ktoré Nemci vytvorili na účely masového vyvražďovania, aké nemá v dejinách sveta obdobu.Láskavé bohyne, historická fikcia založená na skutočných udalostiach, sú náročný a sugestívny román, ktorý nastavuje zrkadlo ľudstvu a stavia pred čitateľa mnoho nepríjemných otázok a morálnych dilem. Autor vychádza z Aischylovej tragédie, pričom celý román je presiaknutý symbolickým odkazom konfliktu medzi dobrom a zlom. Kniha už krátko po svojom vydaní vyvolala nesmierny čitateľský rozruch a mnohí recenzenti, ale aj akademici označujú Littellov monumentálny epos za jeden z najvýznamnejších literárnych počinov vôbec. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Knihu preložil Alexander Halvoník.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Jonathan Littell (1967) sa narodil v New Yorku, no v detstve odišiel s rodičmi do Francúzska. V roku 1989 získal bakalársky titul z Yalovej univerzity. Nasledujúcich sedem rokov sa zúčastňoval na rozličných humanitárnych akciách vo vojnových krajinách, najmä v Bosne a Hercegovine, Čečensku či v Afganistane. V roku 2001 ukončil svoju humanitárnu činnosť a začal sa venovať literatúre. Jeho román Láskavé bohyne získal Goncourtovu cenu a Veľkú cenu za román Francúzskej akadémie za rok 2006 a dodnes sa označuje za literárnu udalosť storočia.Napísali o knihe:„Majstrovské dielo svetovej úrovne, ktoré je originálne, brutálne a silné. Prečítal som ho na jeden dych, až taký živý a desivý bol obraz nacistického Nemecka a holokaustu... Littell je génius – ako historik, aj ako spisovateľ, ktorý napísal mimoriadne ambiciózny a fascinujúci román.“ - Michael Korda, Daily Beast „Intenzita a jasnosť, s akou Littell vykresľuje fyzickú realitu vojny a masového vraždenia, je ohromujúca. Láskavé bohyne sú nepochybne dielom úžasne nadaného spisovateľa.“  - Time„Ide o rozsiahle fiktívne skúmanie banality každodenného zla, o ktorom rozpráva nacistický dôstojník... Záver tohto románu je skutočným dielom majstra. Taká je celá kniha – dlhá, no bez jediného zbytočného slova.“ - Kirkus„Fantastická kniha, ku ktorej sa čitatelia a akademici budú vracať celé desaťročia.“ - Antony Beevor, Times

"Povinné čítanie pre každého, kto žiada o vodičský preukaz."- Mary Roach, New York TimesPrečo sa na cestách správame tak, ako sa správame, a čo to o nás hovorí? Správajú sa ženy odlišne od mužov? Prečo vznikajú niektoré zápchy zdanlivo celkom bezdôvodne? Prečo aj malá nehoda vedie k tomu, že sa niekde zasekneme na desiatky minút? Zlepšujú autobusové pruhy plynulosť premávky alebo je to presne naopak? Ako veľmi nebezpečné sú kamióny s návesmi? To sú len niektoré z pozoruhodných otázok, na ktoré sa v tejto fascinujúcej prehliadke záhadami ciest Tom Vanderbilt pokúša nájsť odpovede. Na základe vyčerpávajúceho výskumu a rozhovorov s odborníkmi na šoférovanie a dopravnými úradníkmi zo všetkých kútov sveta autor odhaľuje prekvapivo zložitú sieť fyzických, psychologických a technických faktorov, ktoré vysvetľujú, ako funguje premávka, prečo šoférujeme tak, ako šoférujeme, a čo o nás prezrádza náš spôsob jazdy. Vanderbilt skúma limity vnímania a kognitívnych funkcií, ktoré z nás robia horších vodičov, než si myslíme. Ukazuje, ako napríklad vďaka kruhovým objazdom, ktoré sa zdajú nebezpečné a chaotické, je premávka v skutočnosti bezpečnejšia. Zároveň odhaduje, na koho budú iní zúrivo trúbiť a prečo. Auto je ústrednou súčasťou nášho každodenného života. Tom Vanderbilt ukazuje, ako za volantom funguje naša myseľ a spôsob, akým na ceste vzájomne komunikujeme. V konečnom dôsledku je totiž premávka viac než len obraz ľudskej povahy. Táto kniha mení spôsob, akým nazeráme na seba a svet okolo nás. A ktovie? Možno z nás dokonca urobí lepších šoférov.Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy.Tom Vanderbilt (1968) je americký novinár, bloger a spisovateľ. Venuje sa písaniu o dizajne, technike, vede a kultúre a svoje články a eseje publikoval v mnohých renomovaných kultúrnych, ekonomických a vedecko-technických časopisoch. Zároveň pracuje ako konzultant pre veľké americké spoločnosti a prednáša na rôznych inštitúciách a univerzitách po celom svete. V slovenčine vyšla v roku 2021 jeho kniha Začíname. Kniha Za volantom sa okamžite po vydaní zaradila medzi svetové bestsellery a vyšla v 18 krajinách. Autor žije v New Yorku.

Keď mala Suzanne Heywood sedem rokov, spolu s bratom a rodičmi vyplávala z anglického Plymouthu na cestu okolo sveta. Ich plavba, ktorá spočiatku kopírovala tretiu impozantnú výpravu Jamesa Cooka, mala trvať len tri roky, no napokon sa predĺžila na takmer desaťročie. V knihe Vyrástla som na mori rozpráva príbeh o námorníckom živote, v ktorom rodina zápasila s búrkami, útesmi, nedostatkom jedla a izoláciou, a dokonca aj o stroskotaní v Indickom oceáne. Suzanne, ktorá od detstva túžila po stabilite, musela odhodlane bojovať s rodičmi, aby vôbec získala vzdelanie a mohla sa vrátiť domov. V sedemnástich rokoch jej udelili štipendium na Oxfordskej univerzite a odvtedy žije vo Veľkej Británii. Kniha Vyrástla som na mori je neuveriteľný skutočný príbeh dievčaťa, pre ktoré sa rodinné dobrodružstvo stalo veľkou nočnou morou a ktoré túžba po vzdelaní napokon priviedla k vysnívanej slobode. Knihu preložila Zuzana Hrivňáková.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Suzanne Heywood je britská spisovateľka. Keď mala sedem rokov, spolu s rodičmi a bratom vyplávala z Anglicka na lodi Wavewalker a ich cesta okolo sveta trvala takmer desať rokov. Suzanne musela bojovať o svoje vzdelanie a o to, aby sa mohla vrátiť domov. V sedemnástich rokoch získala štipendium na Oxfordskej univerzite a doktorandské štúdium ukončila na univerzite v Cambridgei. Okrem knihy Vyrástla som na mori napísala aj biografiu svojho zosnulého manžela Jeremyho Heywooda, ktorý pracoval pre rôznych britských premiérov. So svojimi tromi deťmi žije vo Veľkej Británii. Napísali o knihe:„Suzannine memoáre scénu za scénou odhaľujú drsnú realitu romantickej predstavy plavby okolo sveta. Jej kniha sa nedá čítať bez toho, aby vo vás nenarastal zúrivý hnev z toho, v akej ťažkej situácii sa ocitla – maloletá dievčina tisícky kilometrov od domova uväznená na lodi s rodičmi, ktorí vôbec nechápu jej túžbu po vzdelaní.“– Daily Mail„Krásne napísané a úprimné čítanie. Búrlivé v každom zmysle slova.“– Tortoise Media„Mimoriadny príbeh o dobrodružstve a objavovaní samej seba. Odhodlanie Suzanne Heywoodovej získať vzdelanie napriek všetkým prekážkam, je obdivuhodné.“ –  Minouche Shafik, riaditeľka London School of Economics

Kto ste? Ste dáta o dátach. Ste sieťou spoločenských vzťahov. Ste mapou prepojení. Ako veľmi nás zaťažuje to, ako sa sledujeme? V prvých rokoch dvadsiateho prvého storočia všetci zhromažďujú digitálne informácie, no nikto nevie, ako ich triediť. Od roku 2000 bolo vytvorených a uložených viac dát ako za celé predchádzajúce dejiny ľudstva. Celkový súhrn poznania ľudstva od jeho začiatkov do roku 2003 by sa zmestil do 5 exabajtov.Americká novinárka a spisovateľka Kerry Howley prináša strhujúci príbeh spravodajskej špecialistky a whistleblowerky Reality Winnerovej, osamelej mladej ženy, ktorá ukryla štátne tajomstvá a dôverovala nesprávnym ľuďom. Po tom, ako vytlačila päť strán s utajenými informáciami, ktoré nikdy nemala vidieť, sa Reality ocitla vydaná na milosť silám, ktoré boli oveľa neľudskejšie, než si dokázala predstaviť. Autorka mapuje Winnerovej cestu z texaského vidieka do federálnej súdnej siene a odkrýva utajovaný svet, v ktorom figurujú John Walkera Lindh, Lady Gaga, Edward Snowden, záchranný pes či matka, ktorá urobí čokoľvek, aby dostala dcéru z väzenia. Kniha Pod dohľadom je fascinujúca púť zákutiami tieňového štátu, v ktorom sa všetko zaznamenáva a nič nie je sväté. Kerry Howley sa nebojí klásť otázky o tom, čo znamená žiť v modernom svete.Knihu preložila Andrea Tomová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Kerry Howley píše články pre časopis New York a je autorkou knihy Thrown, ktorá sa dostala do výberu redakcie denníka New York Times a bola vybraná do zoznamov najlepších kníh roka v časopisoch Time, Salon, Slate a mnohých ďalších. Jej práce sa objavili v publikáciách The Paris Review, Best American Sportswriting, The New York Times Magazine a Harper's. Je štipendistkou nadácie Lannan Foundation, získala magisterský titul MFA na Iowskej univerzite, kde do začiatku spolupráce pre časopis New York pôsobila ako odborná asistentka v renomovanom kurze písania literatúry faktu. Žije v Los Angeles. Napísali o knihe:„Napínavé a strhujúce čítanie o tom, čo sa ukrýva za oponou Ameriky, ktorú nepoznáme. Kerry Howley je bystrá, vtipná, hĺbavá a neoblomná sprievodkyňa, ktorej nič neunikne. Išla by som s ňou aj na kraj sveta.“ – Melissa Febos, spisovateľka„Mimoriadne provokatívny pohľad do zákulisia tajných služieb.“ – Kirkus„Zbožňujem túto knihu, hoci neviem presne povedať, o čom je. Prekypuje druhom podivnosti, ktorý nedokážem opísať. Kerry Howley je jedna z najlepších spisovateliek literatúry faktu a táto kniha dokazuje, že je vo vrcholnej forme. Závidím jej, ako píše.“ – Chris Hayes, spisovateľ