Kniha Stredoeurópan vychádza rok po náhlej smrti publicistu Petra Morvaya. Dôvodom nie je len uctenie jeho pamiatky, ale aj nadčasovosť textov, ktoré písal pre stredoeurópske médiá. Hoci bol jeho záber širší, v knihe nájdete výber reportáží a publicistických textov o strednej Európe. Mal k nej veľmi osobný vzťah a aj preto jej rozumel ako málokto. Keď písal pre maďarské publikum, snažil sa mu vysvetliť, prečo na Slovensku vnímame niektoré veci inak. Vo výbere reportáží pre českých čitateľov zas opisuje maďarskú porevolučnú transformáciu, ktorá sa podobá na tú našu. No a Slovensku poskytoval hlboké vedomosti o týchto krajinách, ako i o nás samých. Vo výbere nájdete rozhovor s Václavom Havlom z roku 1995, príbeh Georga Sorosa a zvláštneho vzťahu Maďarov k nemu, portrét Pétera Esterházyho, reportáž o tom ako Orbán rozširuje svoj vplyv na juh Slovenska a ako pomaly umiera rieka Tisa, či príbeh známeho maďarského „lupiča s whisky“ Attilu Ambrusa.Všetky texty pritom spája Petrovo presvedčenie, že k sebe napriek rozdielom musíme hľadať spoločnú cestu založenú na porozumení a tolerancii.„Pred rokom Peter Morvay zomrel. Jeho texty, tie, ktoré som tak rád čítal a vlastne nás zoznámili, však zostávajú a má zmysel ich čítať aj s odstupom času. Zaznamenal v nich divokú minulosť aj prítomnosť strednej Európy. Mal dar vidieť a rozumieť susedom. A keďže žil v troch krajinách, videl a chápal susedov na tri spôsoby.“Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N„Tváriť sa, že máme všetci rovnaké názory na historické udalosti a prechovávame k nim rovnaké pocity, by bolo pokrytectvo. Právo existovať vedľa seba majú aj protikladné pohľady. S jednou podmienkou - rozdielne historické hodnotenia nemôžu byť podkladom aktuálnych politických požiadaviek. Od tých sa musia politici oboch strán vždy rozhodne dištancovať.“P. Morvay, február 2004„Žiadna spoločnosť sa nedokáže vyrovnať so svojou minulosťou, ak politicky motivovanú zbabelú vraždu nebude nazývať vraždou a bude sa ju snažiť pomocou nejakých právnych kľučiek či falšovania histórie bagatelizovať. A žiadna spoločnosť sa nedokáže ubrániť totalitným praktikám, ak nepochopí, ako fungujú a akí ľudia ich šíria alebo im slúžia.“P. Morvay, september 2008Peter Morvay (1968 –2020) bol slovenský novinár a politický komentátor. Venoval sa naj­mä česko-slovensko-maďarským vzťahom, maďarskej menšine na Slovensku a politickému dianiu v Maďarsku. Vysokoškol­ské štúdium absolvoval v Prahe, kde po Nežnej revolúcii os­tal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí ako odborník na Maďarsko. Neskôr sa presťahoval do Szegedu v Maďarsku a potom do Bratislavy. V médiách začal publikovať na konci roku 1989. Od roku 2003 do roku 2014 pracoval v denníku SME, najprv ako redaktor zahraničnej rubriky, neskôr ako ko­mentátor. V roku 2015 bol spoluzakladateľom Denníka N, kde pôsobil až do svojej náhlej smrti v roku 2020. Pravidelne pub­likoval aj v médiách v Česku a v Maďarsku.Ukážka9. 8. 1999 Respekt Robin Hood transformáciePred mesiacom využil najznámejší lupič Maďarska nepo­zornosť strážcov a počas svojej pravidelnej prechádzky po väzenskom dvore utiekol. Svižne preliezol štvormetrový múr, dostal sa do jednej z kancelárií, tam zviazal predlžovačky a tele­fónne káble a cez nezamrežované okno väznicu opustil. Polícii trvalo pol dňa, kým uzavrela všetky výjazdy z hlavného mesta. Odvtedy po utečencovi neúspešne pátra. Nejde tu iba o príbeh lupiča. Celý prípad poukazuje aj na to, ako sa môžu pozerať na svojich Robinov Hoodov občania postkomunistickej Európy. Keď zlyhá parťák Dnes tridsaťdvaročný Attila Ambrus začínal ako brankár jed­ného z mála maďarských profesionálnych hokejových tímov. Počuli ste niekedy o maďarskom hokeji? Veľmi to asi nevyná­šalo. Ambrus, túžiaci po živote na vysokej nohe, hľadal možnosť, ako si privyrobiť. V januári 1993 začal s pištoľou v ruke prepa­dávať bankové pobočky, poštové úrady a cestovky v Budapeš­ti. Postupne navštívil 27 miest a nazhromaždil lup v hodnote 142 miliónov forintov (približne 22 miliónov korún). Väčšinu akcií absolvoval sám, ale pred časom podľahol pre­hováraniu svojho mladšieho kolegu-hokejistu Gábora Orbána a pribral ho. Nemal to veru robiť. Posledné prepadnutie sa uskutočnilo tento rok 15. januára a veľmi sa nevydarilo. Am­brus vraj bol postupom času pri akciách čoraz hrubší a na zastrašenie občas vystrelil do vzduchu z pištole. Jeden taký výstrel počul majiteľ susedného obchodu a zavolal políciu. Ambrus s korisťou 18 miliónov forintov stačil zmiznúť, ale Orbána polícia chytila.Ako sa Ambrus neskôr v jednom rozhovore posťažoval, do­lapený člen dvojice mal podľa dohody pre podobné prípady odolávať výsluchu aspoň tri hodiny, kým prezradí totožnosť svojho parťáka. Ten druhý by tak získal čas potrebný na opus­tenie Maďarska. Ambrus sa aj po neúspechu urýchlene vydal k rumunským hraniciam. Sám pochádzal z maďarskej menši­ny v Rumunsku a niekde v divokých sedmohradských horách chcel prečkať čas, kým po ňom bude najväčšia zhánka. Orbán však po zatknutí všetko okamžite vyklopil. Ambrus navyše nedokázal odísť bez svojho psa, pre ktorého sa vrátil domov, cestou ešte natankoval a kúpil si fľašu škótskej. Sprá­vu o jeho úteku dostali colníci na hraničnom priechode štvrť hodiny predtým, než k nim Ambrus dorazil. Našli u neho štyri pištole.

Matematika je veda o ideách a o hľadaní spôsobov, ako o nich premýšľať a ako dospieť k nejakým záverom. Jej korene sú nádherne rôznorodé. Nové myšlienky sa nerodili iba na jednom mieste, ich variácie sa objavovali v priebehu celej histórie, čo ilustruje, ako veľmi človeka priťahuje racionálne myslenie. Myšlienky nehľadia na hranice štátov, matematika sa šírila z jedného miesta na druhé vďaka obchodnej a kultúrnej výmene. Napriek tomu nie je vývoj matematiky ani zďaleka priamočiary. Renomovaná historička matematiky Kate Kitagawa a novinár Timothy Revell tvrdia, že história matematiky je nekonečne hlbšia, širšia a bohatšia než príbeh, o ktorom si myslíme, že ho poznáme. Dejiny čísel a matematiky nás zavedú od Hypatie, prvej veľkej matematičky, ktorej myšlienky spôsobili revolúciu v geometrii, vinou čoho prišla o život, ku Karen Uhlenbeckovej, prvej žene, ktorá získala Abelovu cenu, tzv. „nobelovku za matematiku“. Čitatelia sa vydajú na cestu po svete, kde sa stretnú s brilantnými arabskými učencami z tzv. Domu múdrosti, matematického chrámu, ktorého zničenie pri obliehaní Bagdadu v trinástom storočí bolo stratou pravdepodobne na rovnakej úrovni ako Alexandrijská knižnica; s Madhavom zo Sangamagramy, indickým géniom zo štrnásteho storočia, ktorý odhalil ústredné princípy kalkulusu 300 rokov pred narodením Isaaca Newtona; ale aj s černošskými matematikmi z éry boja za občianske práva, ktorí zohrali významnú úlohu pri odstraňovaní rasovej diskriminácie. Za tisíce rokov nájdeme v dejinách matematiky množstvo neobjektívností. Týkajú sa nielen niektorých disciplín a konkrétnych matematikov, ktorým sa dostalo prehnane veľa úcty, ale aj príbehov o jej počiatkoch. O tom všetkom hovorí táto kniha. Je najvyšší čas, aby sme tieto staré pravdy opäť preskúmali a prerozprávali nanovo.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy.Dr. Kate Kitagawa je jednou z popredných svetových odborníčok na históriu matematiky. Doktorát získala na Princetonskej univerzite, vyučovala históriu na Harvardovej univerzite a viedla výskum vo Veľkej Británii, v Nemecku a Južnej Afrike. Jej prvá kniha sa v Japonsku stala bestsellerom a spoločnosť Nikkei Business ju zaradila do stovky najvplyvnejších osobností Japonska. V súčasnosti pracuje ako riaditeľka úradu pre vesmírne vzdelávanie v Japonskej agentúre pre výskum vesmíru (JAXA). Timothy Revell je novinár, ktorý kedysi prepadol z matematiky. V súčasnosti pracuje ako zástupca amerického šéfredaktora časopisu New Scientist v New Yorku. Špecializuje sa na technológie a matematiku a vo svojich článkoch sa venuje všetkému od umelej inteligencie až po Abelovu cenu. Je pravidelným hosťom podujatia WNYC´s Science Friday, no objavuje sa aj v početných podcastoch a rádiu, kde rozpráva o najnovších vedeckých výskumoch. Má magisterský titul z matematiky a doktorát z informatiky. Debutoval knihou Man vs. Maths (Človek verzus matematika). Napísali o knihe: „Skvelá a čitateľsky prístupná kniha aj pre numericky menej nadaných ľudí.“ – časopis Top Non-Fiction„Nádherná cesta po menej známych chodníčkoch a odbočkách matematiky, ktorá prináša príbehy fascinujúcich postáv, na ktoré sa neprávom zabudlo.“ – Ananyo Bhattacharya, autor knihy Muž z budúcnosti„Moderné technológie vychádzajú z práce tých, ktorí sa venovali matematike. Táto kniha je dôstojnou poctou skvelým, no zabudnutým matematikom a matematičkám.“ – Tom Calver, Sunday Times

Čím je pre nás naša kúpeľňa? Miestom, kde sa pripravujeme na nový deň alebo úkrytom, ktorý nám pri nočných náletoch zachráni život? A čo kondicionér? Koľkým z nás sa pri tomto slove vybaví jadrový výbuch? A čo si predstavíme pri slove hviezda? Hviezda vytvorená z lepiacej pásky zabráni, aby okná pri výbuchu bomby rozbila tlaková vlna.Vojna nielenže zásadne mení životy tých, ktorých postihla, ale mení aj významy slov. „Niektoré významy sa otupia a treba ich nabrúsiť. Iné sa, naopak, zaostria, až sa nimi možno poraniť. Niektoré slová nadobro odumrú a opadajú ako lístie, iné sa vynárajú z akejsi polozabudnutej minulosti, nadobúdajú významy a dôležitosť,“ hovorí ukrajinský spisovateľ Ostap Slyvynsky. Keď sa vo februári 2022 začala ruská invázia do Ukrajiny, zostavil vlastný Slovník vojny. Ani jeden z textov však nie je fikciou či výplodom fantázie, i keď niektoré pôsobia priam surreálne. Všetky heslá vykresľujú udalosti tak, ako boli skutočne prežité, myslené a cítené. Sú to útržky monológov odídencov, ktorí sa v prvých mesiacoch vojny premleli železničnou stanicou v Ľvive. Tam ich autor knihy a ďalší dobrovoľníci, ktorí utečencom pomáhali, zaznamenal. Slovník vojny sa žánrovo pohybuje niekde na pomedzí poézie a reportáže a je mimoriadne silným záznamom situácií, ktoré si v mierových časoch vieme len ťažko predstaviť. Vydavateľ ho doplnil fotografiami troch slovenských fotografov - Tomáša Benedikoviča, Gabriela Kuchtu a Vladimíra Šimíčka, ktorí počas prvého roka vojny absolvovali niekoľko reportážnych ciest do Ukrajiny. Slovník vojny vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej. Prečítajte si rozhovor s autorom Ostapom Slyvynskym v Denníku N alebo rozhovor s jednou zo spoluautoriek. O autoroch: Ostap Slyvynsky (1978, Ľviv) je ukrajinský básnik, esejista, prekladateľ a literárny kritik, autor piatich básnických zbierok. Pôsobí na Ľvivskej národnej univerzite Ivana Franka, prekladá z bulharčiny, angličtiny (Derek Walcott, William Carlos Williams) a poľštiny (Czesław Miłosz, Hanna Krall, Andrzej Stasiuk, Olga Tokarczuk). Viedol poľsko-nemecko-ukrajinský literárny magazín Radar, spoluorganizoval literárny festival Fórum vydavateľov vo Ľvive, kde koordinoval projekt Literatúra proti agresii. Jeho zbierka Piesok a víno vyšla v roku 2015 v slovenskom preklade Valérie Juríčkovej v brnenskom vydavateľstve Větrné mlýny. Tomáš Benedikovič (1980, Bratislava) vyštudoval Fakultu výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Od roku 2005 sa venuje novinárskej fotografii, najskôr v agentúre SITA, potom v denníku SME a teraz v Denníku N. Vladimír Šimíček (1983, Košice) začínal ako fotoreportér v týždenníku Plus 7 dní, neskôr pracoval v denníku SME a v Denníku N. Fotografuje aj pre francúzsku agentúru AFP. Do Ukrajiny jazdí pravidelne od roku 2014, v deň ruskej invázie do Ukrajiny bol práve s reportérom Mirkom Tódom na ceste na Donbas. Gabriel Kuchta (1990, Holíč) začínal ako fotoreportér v denníku SME, teraz pracuje v českom Deníku N. Fotografuje aj pre americko-britskú agentúru Getty Images. Od začiatku veľkej invázie strávil v Ukrajine asi tri mesiace počas rôznych ciest, najčastejšie s Petrou Procházkovou.

Keď sa koncom sedemdesiatych rokov zjavil v Bratislave mladý francúzsky intelektuál Etienne Cornevin, ktorý prišiel na Slovensko pomôcť nášmu školstvu šíriť a kultivovať výučbu francúzštiny, sotvakto tušil, že sa čoskoro výrazne zapojí do slovenského i českého výtvarného života. Presnejšie, do jeho neoficiálnej scény. Biografia Alexandra Balogha, blízkeho priateľa Etienna Cornevina, prináša pútavý príbeh človeka, ktorý sa podľa vlastných slov usiloval byť nielen filozofom, ale i teoretikom, historikom a kritikom výtvarného umenia, literárnym kritikom, básnikom, umelcom, humoristom, kurátorom, filmárom a vydavateľom. A tiež, ako zvykol s úsmevom vravieť, aj odborníkom na nedefinovateľné disciplíny. Už dávno vieme, že sa o to nielen usiloval, ale tým všetkým asi aj bol. Obraz Etienna Cornevina doplnili archívnymi fotografiami Eva Cisárová-Mináriková, Ladislav Čarný, Xénia Hoffmeisterová, Peter Procházka, Gabriela Albrecht Žiaková, rodina Filovcov a Marián Mudroch.Prečítajte si ukážku z knihy. Etienne Cornevin (26. júl 1950, Kamerun – 2. máj 2016, Châteauroux, Francúzsko) vyštudoval na Sorbonne filozofiu, no rovnako mal rád výtvarné umenie, a tak na jednej z parížskych univerzít prednášal teóriu a dejiny umenia. Skutočnosť, že témou jeho okolo 1200-stranovej habilitačnej práce na Université Paris Nanterre v roku 1989 boli osobnosti a estetika súčasného umenia v Československu, príliš neprekvapuje, veď v rokoch 1976 až 1988 žil na Slovensku. Najskôr v Prešove a potom desať rokov v Bratislave. O autorovi: Alexander Balogh (1946) po absolvovaní štúdia chémie pôsobil ako výskumný pracovník a pedagóg na Lekárskej fakulte UK. Neskôr pracoval v niekoľkých médiách a reklamnej agentúre, od roku 1993 do konca roku 2014 pôsobil v denníku SME, od roku 2015 je redaktorom kultúry Denníka N. Je autorom knihy Ján Langoš. Strážca pamäti (Cena Dominika Tatarku 2016), svojimi textami je zastúpený vo viacerých kolektívnych publikáciách a zborníkoch.

Pozrime sa do histórie, na to, čo ukazujú dáta, a začnime sa riadiť faktami – a prídeme na to, ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska. Spolupráca a dôvera je to, čo nám na Slovensku najviac chýba. Táto kniha vám pomôže menej rozmýšľať nad oni verzus my a viac premýšľať nad my a spolu. Je jedno, či ste z Tatier, Medzilaboriec alebo práve pijete tekvicové latéčko v centre Bratislavy. - Zuzana Kovačič Hanzelová Veľmi užitočná kniha pre všetkých, ktorí sa o našu politiku zaujímajú, sú z nej rozčúlení, rozčarovaní a osobitne pre tých, ktorí prepadajú frustrácii. Je veľmi sympatické ako vehementne a zároveň vecne Samo Marec protirečí tým, ktorí považujú Slovensko za stratený príbeh. - Ivan Korčok Nenávisť na Slovensku zašla až príliš ďaleko. Kontaminovala náš každodenný život. Podobne ako Samo Marec, ani ja neverím tomu, že nadpolovičná väčšina voličov predstavuje rusofilných hlupákov. Preto sa oplatí investovať čas a energiu do toho, aby sme sa o budúcnosti krajiny opäť spolu rozprávali. - Ľudovít Ódor O autorovi:Samo Marec (1982) vyštudoval polonistiku v Banskej Bystrici a dlho pracoval v reklamnej agentúre ako copywriter. Popritom blogoval na SME a písal články na mnohé iné portály. Momentálne píše pre denník SME a Denník N. Je autorom a spoluautorom čoraz väčšieho počtu kníh na rôzne témy a niektoré z nich sú aj celkom dobré. Pre knižnú edíciu Denníka N, ako aj pre ďalšie vydavateľstvá, prekladá z angličtiny a poľštiny. Jeho životnou ambíciou je živiť sa nie písaním, ale čítaním kníh.

„Inteligentné, informačne nasýtené… fascinujúce. Hett prináša poučenie, aká krehká môže byť demokracia a aké nebezpečné je uspokojiť sa s presvedčením, že inštitúcie, ktoré strážia slobodu, nás budú chrániť navždy.“ The TimesPrečo bol rozklad demokracie v Nemecku tridsiatych rokov taký rýchly a taký absolútny? Ako mohla demokratická vláda dopustiť, aby sa Adolf Hitler dostal k moci? V strhujúcej správe o zlyhaniach hlavných predstaviteľov Weimarskej republiky a náraste vplyvu nacistov, ponúka Hett odpovede na tieto a ďalšie otázky.Tvrdenie, že Hitler sa dostal k moci vďaka demokratickým voľbám, realitu príliš zjednodušuje. Zložitá politická a ekonomická situácia viedli k záplave demonštrácií a vedúce osobnosti nemeckej politiky sa jeho popularitu rozhodli využiť vo svoj prospech. Tento pokus ich nakoniec zahnal do slepej uličky, z ktorej viedla len jediná cesta – prizvať nacistov do vlády. Hett ukazuje, ako sa konzervatívni politici mýlili, keď sa domnievali, že Hitler a jeho prívrženci ich budú slepo podporovať. Namiesto toho, aby si uvedomili, že ich snaha využiť nacistov, vlastne hrá Hitlerovi do karát, ochotne mu do rúk odovzdali nástroje, ktorými Nemecko premenil na hrozivú diktatúru. Benjamin Carter Hett patrí medzi popredných odborníkov na nemecké dejiny dvadsiateho storočia a zároveň je to talentovaný rozprávač, ktorý prostredníctvom obrazov nezodpovedných politikov ukazuje, aká krehká demokracia môže byť, ak sa k nej predstavitelia moci nesprávajú s úctou. Jeho dielo poskytuje silné ponaučenie aj dnes, keď sa demokracia opäť ocitá v obkľúčení.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy Ako umiera demokraciaNapísali o knihe:„Hett nám okrem iného pripomína, že Hitlerovi dali cielene do rúk moc konzervatívne elity –  hlavne veľkopodnikatelia a vojenskí velitelia, ktorí chceli získať hlasy nacistického hnutia. V záujme dosiahnutia tohto cieľa ochotne prehliadali, keď nacisti páchali výtržnosti. … Okrem toho získal moc aj vďaka zmätenej spoločnosti, ,kde vznikalo čoraz viac agresívnych legiend a ktorá prijala iracionalite.‘ … Hoci Hett nespomenie knihe žiadneho konkrétneho politika, jeho odkaz je silný, jasný a naliehavý.“ Booklist„Ako sa podarilo očividnému extrémistovi Adolfovi Hitlerovi presvedčiť celý národ, aby stál za ním? Odpovede tejto historickej eseje často pôsobia až znepokojivo. … Je to provokatívna a dôležitá časť dejín s významným poučením pre súčasnosť.“ Kirkus Review„Hettova svieža a zrozumiteľná štúdia nahliada na tento známy a tragický príbeh pôsobivou novou optikou aktuálnych hrozieb, ktorým musia čeliť všetky slobodné spoločenstvá na svete. … Intenzita akou Hettove dielo rezonuje v súčasnosti, je desivá a obohacujúca zároveň.“ E. J. Dionne Jr., Washington PostO autoroviBenjamin Carter Hett (1965) je autorom kníh Death in Tiergarten (Smrť v parku Tiergarten, 2001), Crossing Hitler (Hitler na krížovom výsluchu, 2008), Burning the Reichstag (Požiar v Ríšskom sneme, 2014), The Death of Democracy (Ako umiera demokracia, 2018) a Nazi Menace (Nacistická hrozba, 2020).Pôsobí ako profesor histórie na Hunter College a Graduate Center City University v New Yorku. Na Harvardovej univerzite získal doktorát z histórie a na Torontskej univerzite vyštudoval právo. Momentálne žije v New Yorku.

Reportáž o tom, ako Čína vybudovala rozsiahly digitálny sledovací systém obyvateľov a sieť detenčných táborov pre prenasledovanú menšinu Ujgurov.V rozľahlom severozápadnom regióne Číny, kde žijú viaceré pôvodné skupiny stredoázijských národov, zmizlo už viac než milión a pol Ujgurov a príslušníkov ďalších etník. Americký antropológ a spisovateľ Darren Byler prináša šokujúce svedectvo o čínskom systéme digitálnej kontroly a sieti vysoko zabezpečených internačných táborov, ktoré nemajú v novodobej histórii obdobu. Celý systém stojí na rétorike vojny proti „moslimskému terorizmu“, ktorú si čínsky štát osvojil z USA a od ich spojencov po 11. septembri 2001. V rozhovoroch s ľuďmi, ktorí prežili tábory, robotníkmi, ktorých poslali na nútené práce, ale aj na základe množstva vládnych dokumentov a viac než desiatich rokov výskumu odhaľuje, ako funguje rozsiahla digitálna sieť zameraná na kontrolu, monitorovanie, získavanie údajov a vynucovanie práce státisícov Ujgurov. Zadržaní Ujguri, ktorých obvinenia sú vykonštruované na základe prezumpcie viny, respektíve tzv. predzločinov, ako napríklad  obyčajná inštalácia aplikácie sociálnych médií, sú umiestňovaní do detenčných prevýchovných táborov, kde ich nútia zriecť sa islamu, dištancovať sa od rodiny, pracovať v továrňach a velebiť čínsku vládu. Darren Byler odhaľuje desivé praktiky čínskej vlády a mapuje využívanie moderných technológií, ktoré predstavujú novú podobu neslobody najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Knihu preložila Mária Mlynarčíková.Darren Byler pôsobí ako odborný asistent na Univerzite Simona Frasera vo Vancouveri a je autorom niekoľkých kníh, v ktorých sa venuje problematike genocídy Ujgurov. Je pravidelným prispievateľom internetového magazínu SupChina a jeho články o Číne sa objavili aj v médiách ako Guardian, Foreign Policy, ChinaFile či Prospect Magazine. Doktorát v odbore antropológia získal na Washingtonskej univerzite.  Napísali o knihe:„Byler ponúka mrazivé svedectvo o digitálnych táboroch v severozápadnej Číne, ktorých cieľom je obmedzovať slobodu, trestať a v konečnom dôsledku vyhladiť pôvodných obyvateľov. Kniha plná trýznivých odhalení systematickej nespravodlivosti v Číne, ktorej sa celý svet len prizerá.“ Kirkus Reviews„Bez ohľadu na popieranie čínskej vlády, Darren Byler v tejto knihe s množstvom zdrojov opisuje nielen to, ako sú príslušníci etnických skupín v Číne násilne umiestňovaní do internačných táborov len z dôvodu praktizovania náboženstva, ale aj to ako ich mimo táborov čínska vláda zbavuje slobody prostredníctvom digitálnych sledovacích systémov. Kniha, postavená na skutočných príbehoch tých, ktorých prežili, je strhujúcou a desivou obžalobou o najhoršom porušovaní ľudských práv, ku ktorému v dnešnom svete dochádza.“ Andrew J. Nathan, Columbia University

Svet čelí ekologickým katastrofám – lesným požiarom v Kalifornii či topiacim sa ľadovcom v Arktíde a Antarktíde. Ľudia v niektorých krajinách si sneh už ani nepamätajú a iné sa stali pre horúčavu neobývateľnými. Teplo je hrozba, ktorá prerástla do klimatickej krízy. V roku 2003 zabili horúčavy v Európe viac než 72 000 ľudí a počty obetí budú v najbližších rokoch ešte narastať. Oceňovaný americký novinár a spisovateľ Jeff Goodell prináša knihu o tom, akým extrémnym spôsobom sa mení naša planéta. Vysvetľuje, prečo je počasie čoraz nevyspytateľnejšie a aký vplyv to má na ďalšie aspekty nášho života – od dostupnosti potravín až po výskyt chorôb. Ukazuje, ako vlny horúčav, ktoré sú z roka na rok horšie, postihujú najzraniteľnejších ľudí a ničia lokálne ekosystémy. Kniha Horúčava – Prežijeme na rozpálenej planéte? je desivým svedectvom, ako dramaticky sa mení svet, ktorý poznáme. Jeff Goodell prináša najnovšie vedecké poznatky popretkávané skutočnými príbehmi ľudí, ktorí sa stali obeťami extrémnych horúčav. Venuje sa aj témam ako mestské plánovanie či klimatizácia a jej negatívne dôsledky. Jeff Goodell varuje, že horúčava je sila, ktorá presahuje všetko, čo sme doteraz poznali. Planéta nám horí pod nohami a čas sa kráti. Ak chceme prežiť, nestačí sa prispôsobiť kataklizme. Musíme začať konať. Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Jeff Goodell je americký novinár a spisovateľ, ktorý sa vo svojich prácach dlhodobo venuje ekológii. Za svoje články o klimatickej politike získal niekoľko ocenení. Napísal sedem kníh o geoinžinierstve, globálnom otepľovaní a zmierňovaní klimatickej krízy. Ako novinár pôsobí v mesačníku Rolling Stone. Kniha Horúčava – Prežijeme na rozpálenej planéte? sa okamžite po vydaní zaradila medzi bestsellery a považuje sa za jeden z najlepších titulov na tému klimatických zmien.