Pemóni žijú v džungli na okraji savany vo Venezuele pri hraniciach s Brazíliou. Sú to šťúpli indiáni, kým Tomáš Forró je dvojmetrový beloch zo Slovenska. Ich osudy sa pretli, lebo Forró je novinár, ktorý sa vydáva vždy tam, kam sa iní reportéri už neodvážia – ako keď sa vydal na Donbas, aby podal správu o hybridnej vojne priamo zo zákopov.Venezuela je krajina s najväčšími zásobami ropy na svete a napriek tomu dováža benzín z iných krajín, ľudia tu hladujú a v miliónoch utekajú do susedných krajín. Ropa je prekliatím, ale ako keby to nestačilo, Venezuelu prenasleduje ďalšie. Na dne riek v oblasti, kde žijú Pemóni, ležia tony zlata, ktoré priťahujú mužov so samopalmi. Na tomto území sa odohráva príbeh ako z filmu Apocalypse Now. Tomáš Forró je jeho svedkom aj účastníkom.Forróv silný literárny talent a slabý pud sebazáchovy sú výnimočnou kombináciou, bez ktorých by kniha Zlatá horúčka nemohla vzniknúť.Forró Venezuelu navštívil niekoľkokrát, naposledy v marci 2020 - v čase kedy už v krajine neboli žiadni zahraniční reportéri ani neziskové organizácie. Po predčasnom a dramatickom útekom tesne pred uzavretím hraníc kvôli pandémii však v rozhovoroch s aktivistami, majiteľmi baní či utečencami pokračoval aj na diaľku.Kniha Zlatá horúčka je tak jedinečným svedectvom o krajine, ktorá sa za pätnásť rokov prepadla z blahobytu a prosperity do totálneho chaosu a nedostatku všetkého. Je svedectvom o obetiach aj páchateľoch, príčinách aj dôsledkoch, o histórii aj súčasnosti.Po prečítaní tejto knihy vám však začnú dávať zmysel aj mnohé iné vojnové konflikty - mechanizmus vojny je totiž takmer všade rovnaký. „Tomáš Forró zo svojej výšky vidí rovnako dobre celkový obraz aj detaily zo života utrápených ľudí. Boj o prežitie láme charaktery a zúfalstvo plodí zúfalé činy, zločincov aj hrdinov. Územie Pemónov sa stalo laboratóriom rozpadu spoločnosti a štátu, je obrazom celej Venezuely.“Martin M. ŠimečkaTomáš Forró Nezávislý reportér, ktorý sa zaoberá konfliktmi a krízovými oblasťami na celom svete. Ako reportér pôsobil v Poľsku, v Latinskej Amerike aj na ukrajinskom Donbase. Jeho séria reportáží z Latinskej Ameriky získala tri novinárske ceny. Kniha Donbas – Svadobný apartmán v hoteli Vojna, ktorá zachytáva dramatické životy aktérov na oboch stranách frontovej línie, vyšla v niekoľkých prekladoch aj dotlačiach a bola nominovaná na Cenu Nadácie Tatra banky za umenie.Forró vo svojich textoch ukazuje, že osudy zdanlivo periférnych regiónov na druhom konci planéty prinášajú dôležitý odkaz aj nám.Vypočujte si podcasty  s Tomášom Forróm o Venezuele a knihe Zlatá horúčka:  https://denniknpodcast.podbean.com/e/specialny-podcast-o-venezuele-1/https://denniknpodcast.podbean.com/e/specialny-podcast-o-venezuele-2/https://denniknpodcast.podbean.com/e/specialny-podcast-o-venezuele-3/https://denniknpodcast.podbean.com/e/specialny-podcast-o-venezuele-4/

„Richard Stanke je herec. Na Slovensku je veľa hercov. Richard Stanke je dobrý herec. Tých je už trochu menej. Richard Stanke je dobrý herec, ktorý neváha verejne zdvihnúť hlas, keď je ohrozená sloboda a demokracia. A tých je ešte menej, no tým skôr treba o nich vedieť a hovoriť o nich,“ hovorí Ján Štrasser - sám výnimočný básnik, textár, dramaturg, prekladateľ a autor niekoľkých kníh rozhovorov. Dôkladne pripravený sa vydal preskúmať mimoriadne bohatú rozhlasovú, divadelnú a filmovú kariéru aj súkromný život herca a angažovaného občana Richarda Stankeho. Prvá časť knihy je venovaná detstvu Richarda Stankeho, ktoré strávil na bratislavskom Tehelnom poli. Už ako sedemročný mal za sebou prvé skúsenosti s dabingom, v prvom filme hral ako desaťročný. Neskôr sa pridalo účinkovanie v televíznych seriáloch aj v divadle. Počas štúdia na VŠMU sa z neho stal angažovaný občan a odhodlanie nemlčať mu zostalo dodnes. Nie je mnoho hercov a herečiek, ktorí by hneď po škole nastúpili do činohry SND, no Stankemu sa to podarilo a jeho bohatej divadelnej a filmovej kariére je venovaná druhá časť knihy. V tretej časti hovorí aj o svojom osobnom živote, coming-oute, o blízkych vzťahoch aj o vzťahoch k bulváru. Neobchádza ani spoločenské či politické témy, pandémiu, ruskú inváziu či svoje vystúpenia na verejných protestoch. Richard Stanke (1967) pochádza zo Šale, študoval na Vysokej škole múzických umení, odbor herectvo. Je dlhoročným členom Činohry Slovenského národného divadla, na jeho doskách účinkuje od roku 1989. Hosťoval však i v mnohých iných slovenských a českých divadlách. Svoj hlas prepožičal desiatkam postáv v dabingu. Účinkoval v mnohých televíznych inscenáciách, vo filmoch a seriáloch. Je držiteľom mnohých ocenení, vrátane Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, či ocenenia Dosky. Ján Štrasser sa narodil 25. februára 1946 v Košiciach. Koncom šesťdesiatych rokov absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave štúdium ruského a slovenského jazyka a literatúry. Publikovať začal v polovici šesťdesiatych rokov, venoval sa poézii a literárnej kritike. Pôsobil v redakciách Mladej tvorby, Slovenských pohľadov a týždenníka Domino fórum. Vydal desať básnických zbierok, viacero kníh piesňových textov, literárnej publicistiky a esejistiky. Je známy aj ako prekladateľ z ruskej a v spolupráci s Petrom Zajacom nemeckej literatúry (A. S. Puškin, N. V. Gogoľ, M. Bulgakov, Ľ. Ulická, V. Sorokin, B. Brecht, T. Bernhard, G. Benn a ďalší) a autor textov piesní v pôvodných a preložených muzikáloch (Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú, Jesus Christ Superstar, Bedári a ďalšie).V posledných rokov sa venuje najmä knihám rozhovorov s poprednými osobnosťami nášho kultúrneho a spoločenského života (M. Lasica, L. Chudík, E, Vášáryová, F. Mikloško, M. Bútora, I. Štrpka a ďalší.) V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2019 vyšla kniha rozhovorov so Zuzanou Kronerovou Optimistka z presvedčenia.

S príchodom pandémie sa na jar 2020 zatvorili prakticky všetky divadlá, kiná, kluby, kultúrne centrá, múzeá a galérie na Slovensku. Spomienky na krátke letné uvoľnenie prekryla mohutná jesenná vlna, ktorá sa skončila prakticky až na začiatku ďalšieho leta. Pre hudobníkov, divadelníkov, výtvarníkov, filmárov či spisovateľov to bol zvláštny rok. Rok bez divákov. Rok bez živých vystúpení, bez stretnutí v zákulisí, bez potlesku a neraz aj bez výplaty. Fotograf Peter Korček spolu s redaktorkou Denníka N Janou Močkovou vtedy oslovili tridsaťtri umelcov a umelkýň, divadelníkov, filmárov, hudobníkov a ľudí pracujúcich v oblasti kultúry, ktorí ich vpustili do svojho sveta aby sa s nimi mohli  porozprávať o tom, ako tento čas strávili. Ocitli sa v zašitých ateliéroch, hudobných skúšobniach ukrytých uprostred sídlisk, v prázdnych šatniach a na prázdnych javiskách zatvorených divadiel aj v obývačkách a kuchyniach pri varení nedeľného obeda. Hovorili o získanom čase aj o stratených ilúziách. O deťoch, dlhoch, partnerských krízach a životnej neistote. O chudnutí a priberaní. Ale najviac hovorili o tom, prečo vôbec robia to, čo robia, a čo na tom zmenila pandémia. Ostanú nám z tohto roka filmy ľudí s rúškami, pesničky o očkovaní a inscenácie o antivaxeroch? Ostane nám aj krásna kniha plná čiernobielych analógových fotografií a rozhovorov, ktorá nám bude pripomínať ako rok pandémie prežili umelci. Aj vďaka ich hudbe, filmom či knihám sme pandémiu prežili my ostatní. Kniha vznikla aj vďaka finančnej podpore verejnosti prostredníctvom platformy startlab. Peter Korček Fotograf, pedagóg, doktorand na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Vo svojej voľnej tvorbe sa venuje dokumentárnej fotografii. Zameriava sa prevažne na skúmanie vzťahov mestského človeka a prostredia, ktoré ho obklopuje a ktoré svojou činnosťou aj formuje. Profesionálne pôsobil vyše dvanásť rokov ako fotoreportér v rôznych slovenských vydavateľstvách. Za svoju prácu získal viacero ocenení v rámci súťaží Slovak Press Photo a Czech Press Photo.Jana MočkováV médiách pracuje od roku 2010, keď nastúpila do denníka SME na oddelenie kultúry po elévskych skúsenostiach v Rádiu Devín. V Denníku N pôsobí od jeho vzniku. Venuje sa najmä témam z oblasti umenia, architektúry a kultúrnej politiky. V roku 2018 získala dve nominácie na Novinársku cenu v kategóriách rozhovor a reportáž. V rámci projektu Rok bez divákov mala na starosti rozhovory.

Čím je pre nás naša kúpeľňa? Miestom, kde sa pripravujeme na nový deň alebo úkrytom, ktorý nám pri nočných náletoch zachráni život? A čo kondicionér? Koľkým z nás sa pri tomto slove vybaví jadrový výbuch? A čo si predstavíme pri slove hviezda? Hviezda vytvorená z lepiacej pásky zabráni, aby okná pri výbuchu bomby rozbila tlaková vlna.Vojna nielenže zásadne mení životy tých, ktorých postihla, ale mení aj významy slov. „Niektoré významy sa otupia a treba ich nabrúsiť. Iné sa, naopak, zaostria, až sa nimi možno poraniť. Niektoré slová nadobro odumrú a opadajú ako lístie, iné sa vynárajú z akejsi polozabudnutej minulosti, nadobúdajú významy a dôležitosť,“ hovorí ukrajinský spisovateľ Ostap Slyvynsky. Keď sa vo februári 2022 začala ruská invázia do Ukrajiny, zostavil vlastný Slovník vojny. Ani jeden z textov však nie je fikciou či výplodom fantázie, i keď niektoré pôsobia priam surreálne. Všetky heslá vykresľujú udalosti tak, ako boli skutočne prežité, myslené a cítené. Sú to útržky monológov odídencov, ktorí sa v prvých mesiacoch vojny premleli železničnou stanicou v Ľvive. Tam ich autor knihy a ďalší dobrovoľníci, ktorí utečencom pomáhali, zaznamenal. Slovník vojny sa žánrovo pohybuje niekde na pomedzí poézie a reportáže a je mimoriadne silným záznamom situácií, ktoré si v mierových časoch vieme len ťažko predstaviť. Vydavateľ ho doplnil fotografiami troch slovenských fotografov - Tomáša Benedikoviča, Gabriela Kuchtu a Vladimíra Šimíčka, ktorí počas prvého roka vojny absolvovali niekoľko reportážnych ciest do Ukrajiny. Slovník vojny vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej. Prečítajte si rozhovor s autorom Ostapom Slyvynskym v Denníku N alebo rozhovor s jednou zo spoluautoriek. O autoroch: Ostap Slyvynsky (1978, Ľviv) je ukrajinský básnik, esejista, prekladateľ a literárny kritik, autor piatich básnických zbierok. Pôsobí na Ľvivskej národnej univerzite Ivana Franka, prekladá z bulharčiny, angličtiny (Derek Walcott, William Carlos Williams) a poľštiny (Czesław Miłosz, Hanna Krall, Andrzej Stasiuk, Olga Tokarczuk). Viedol poľsko-nemecko-ukrajinský literárny magazín Radar, spoluorganizoval literárny festival Fórum vydavateľov vo Ľvive, kde koordinoval projekt Literatúra proti agresii. Jeho zbierka Piesok a víno vyšla v roku 2015 v slovenskom preklade Valérie Juríčkovej v brnenskom vydavateľstve Větrné mlýny. Tomáš Benedikovič (1980, Bratislava) vyštudoval Fakultu výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Od roku 2005 sa venuje novinárskej fotografii, najskôr v agentúre SITA, potom v denníku SME a teraz v Denníku N. Vladimír Šimíček (1983, Košice) začínal ako fotoreportér v týždenníku Plus 7 dní, neskôr pracoval v denníku SME a v Denníku N. Fotografuje aj pre francúzsku agentúru AFP. Do Ukrajiny jazdí pravidelne od roku 2014, v deň ruskej invázie do Ukrajiny bol práve s reportérom Mirkom Tódom na ceste na Donbas. Gabriel Kuchta (1990, Holíč) začínal ako fotoreportér v denníku SME, teraz pracuje v českom Deníku N. Fotografuje aj pre americko-britskú agentúru Getty Images. Od začiatku veľkej invázie strávil v Ukrajine asi tri mesiace počas rôznych ciest, najčastejšie s Petrou Procházkovou.

Kto ste? Ste dáta o dátach. Ste sieťou spoločenských vzťahov. Ste mapou prepojení. Ako veľmi nás zaťažuje to, ako sa sledujeme? V prvých rokoch dvadsiateho prvého storočia všetci zhromažďujú digitálne informácie, no nikto nevie, ako ich triediť. Od roku 2000 bolo vytvorených a uložených viac dát ako za celé predchádzajúce dejiny ľudstva. Celkový súhrn poznania ľudstva od jeho začiatkov do roku 2003 by sa zmestil do 5 exabajtov.Americká novinárka a spisovateľka Kerry Howley prináša strhujúci príbeh spravodajskej špecialistky a whistleblowerky Reality Winnerovej, osamelej mladej ženy, ktorá ukryla štátne tajomstvá a dôverovala nesprávnym ľuďom. Po tom, ako vytlačila päť strán s utajenými informáciami, ktoré nikdy nemala vidieť, sa Reality ocitla vydaná na milosť silám, ktoré boli oveľa neľudskejšie, než si dokázala predstaviť. Autorka mapuje Winnerovej cestu z texaského vidieka do federálnej súdnej siene a odkrýva utajovaný svet, v ktorom figurujú John Walkera Lindh, Lady Gaga, Edward Snowden, záchranný pes či matka, ktorá urobí čokoľvek, aby dostala dcéru z väzenia. Kniha Pod dohľadom je fascinujúca púť zákutiami tieňového štátu, v ktorom sa všetko zaznamenáva a nič nie je sväté. Kerry Howley sa nebojí klásť otázky o tom, čo znamená žiť v modernom svete.Knihu preložila Andrea Tomová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Kerry Howley píše články pre časopis New York a je autorkou knihy Thrown, ktorá sa dostala do výberu redakcie denníka New York Times a bola vybraná do zoznamov najlepších kníh roka v časopisoch Time, Salon, Slate a mnohých ďalších. Jej práce sa objavili v publikáciách The Paris Review, Best American Sportswriting, The New York Times Magazine a Harper's. Je štipendistkou nadácie Lannan Foundation, získala magisterský titul MFA na Iowskej univerzite, kde do začiatku spolupráce pre časopis New York pôsobila ako odborná asistentka v renomovanom kurze písania literatúry faktu. Žije v Los Angeles. Napísali o knihe:„Napínavé a strhujúce čítanie o tom, čo sa ukrýva za oponou Ameriky, ktorú nepoznáme. Kerry Howley je bystrá, vtipná, hĺbavá a neoblomná sprievodkyňa, ktorej nič neunikne. Išla by som s ňou aj na kraj sveta.“ – Melissa Febos, spisovateľka„Mimoriadne provokatívny pohľad do zákulisia tajných služieb.“ – Kirkus„Zbožňujem túto knihu, hoci neviem presne povedať, o čom je. Prekypuje druhom podivnosti, ktorý nedokážem opísať. Kerry Howley je jedna z najlepších spisovateliek literatúry faktu a táto kniha dokazuje, že je vo vrcholnej forme. Závidím jej, ako píše.“ – Chris Hayes, spisovateľ

„Inteligentné, informačne nasýtené… fascinujúce. Hett prináša poučenie, aká krehká môže byť demokracia a aké nebezpečné je uspokojiť sa s presvedčením, že inštitúcie, ktoré strážia slobodu, nás budú chrániť navždy.“ The TimesPrečo bol rozklad demokracie v Nemecku tridsiatych rokov taký rýchly a taký absolútny? Ako mohla demokratická vláda dopustiť, aby sa Adolf Hitler dostal k moci? V strhujúcej správe o zlyhaniach hlavných predstaviteľov Weimarskej republiky a náraste vplyvu nacistov, ponúka Hett odpovede na tieto a ďalšie otázky.Tvrdenie, že Hitler sa dostal k moci vďaka demokratickým voľbám, realitu príliš zjednodušuje. Zložitá politická a ekonomická situácia viedli k záplave demonštrácií a vedúce osobnosti nemeckej politiky sa jeho popularitu rozhodli využiť vo svoj prospech. Tento pokus ich nakoniec zahnal do slepej uličky, z ktorej viedla len jediná cesta – prizvať nacistov do vlády. Hett ukazuje, ako sa konzervatívni politici mýlili, keď sa domnievali, že Hitler a jeho prívrženci ich budú slepo podporovať. Namiesto toho, aby si uvedomili, že ich snaha využiť nacistov, vlastne hrá Hitlerovi do karát, ochotne mu do rúk odovzdali nástroje, ktorými Nemecko premenil na hrozivú diktatúru. Benjamin Carter Hett patrí medzi popredných odborníkov na nemecké dejiny dvadsiateho storočia a zároveň je to talentovaný rozprávač, ktorý prostredníctvom obrazov nezodpovedných politikov ukazuje, aká krehká demokracia môže byť, ak sa k nej predstavitelia moci nesprávajú s úctou. Jeho dielo poskytuje silné ponaučenie aj dnes, keď sa demokracia opäť ocitá v obkľúčení.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy Ako umiera demokraciaNapísali o knihe:„Hett nám okrem iného pripomína, že Hitlerovi dali cielene do rúk moc konzervatívne elity –  hlavne veľkopodnikatelia a vojenskí velitelia, ktorí chceli získať hlasy nacistického hnutia. V záujme dosiahnutia tohto cieľa ochotne prehliadali, keď nacisti páchali výtržnosti. … Okrem toho získal moc aj vďaka zmätenej spoločnosti, ,kde vznikalo čoraz viac agresívnych legiend a ktorá prijala iracionalite.‘ … Hoci Hett nespomenie knihe žiadneho konkrétneho politika, jeho odkaz je silný, jasný a naliehavý.“ Booklist„Ako sa podarilo očividnému extrémistovi Adolfovi Hitlerovi presvedčiť celý národ, aby stál za ním? Odpovede tejto historickej eseje často pôsobia až znepokojivo. … Je to provokatívna a dôležitá časť dejín s významným poučením pre súčasnosť.“ Kirkus Review„Hettova svieža a zrozumiteľná štúdia nahliada na tento známy a tragický príbeh pôsobivou novou optikou aktuálnych hrozieb, ktorým musia čeliť všetky slobodné spoločenstvá na svete. … Intenzita akou Hettove dielo rezonuje v súčasnosti, je desivá a obohacujúca zároveň.“ E. J. Dionne Jr., Washington PostO autoroviBenjamin Carter Hett (1965) je autorom kníh Death in Tiergarten (Smrť v parku Tiergarten, 2001), Crossing Hitler (Hitler na krížovom výsluchu, 2008), Burning the Reichstag (Požiar v Ríšskom sneme, 2014), The Death of Democracy (Ako umiera demokracia, 2018) a Nazi Menace (Nacistická hrozba, 2020).Pôsobí ako profesor histórie na Hunter College a Graduate Center City University v New Yorku. Na Harvardovej univerzite získal doktorát z histórie a na Torontskej univerzite vyštudoval právo. Momentálne žije v New Yorku.

Liberálna demokracia je v Británii, kontinentálnej Európe, v USA aj v ďalších krajinách pod paľbou kritiky, zatiaľ čo autoritárstvo je na vzostupe. Oceňovaná historička a držiteľka Pulitzerovej ceny Anne Applebaum v brilantnej eseji Súmrak demokracie vysvetľuje, prečo sa elity v demokratických krajinách začali prikláňať k nacionalizmu a autoritárstvu. Opisuje nových advokátov iliberalizmu a ukazuje, ako  na zmenu spoločenského poriadku využívajú konšpiračné teórie, politickú polarizáciu, sociálne médiá, ba aj nostalgiu. Despotickí lídri totiž nevládnu sami – spoliehajú sa na svojich politických spojencov, úradníkov a mediálne osobnosti, ktoré im dláždia cestu a podporujú ich vládu.(Prečítajte si ukážku z knihy.) Od autora predslovu: „Názov Applebaumovej knihy Súmrak demokracie je varovný, ale presný, lebo odráža ‚krehkosť dneška‘. Vďaka autorkinej výnimočnej schopnosti spojiť ľudské príbehy do jednej veľkej drámy, akou je osud demokracie, je však čitateľ odmenený vzrušujúcim čítaním a v závere aj nádejou.“Martin M. Šimečka, spisovateľ a komentátor Denníka N(Prečítajte si rozhovor M. M. Šimečku s autorkou o knihe.) O autorke: Anne Applebaum je historička a novinárka. Píše pre časopis Atlantic, je členkou Agora Institute a na Univerzite Johnsa Hopkinsa vedie program Arena zameraný na dezinformácie a propagandu v 21. storočí. Pôsobila ako komentátorka novín Washington Post a zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Problematike východnej Európy a Ruska sa venuje od roku 1989, keď pre časopis Economist v Poľsku mapovala pád komunizmu. Je manželkou poľského politika a spisovateľa Radosława Sikorského, žije v Poľsku a v Británii. Anne Applebaum je autorkou niekoľkých historických kníh. Za knihu Gulag: A History (2003) jej bola udelená Pulitzerova cena, za knihu Iron Curtain: The Crushing of Eastern Europe (2012) získala Cundillovu cenu. Kniha Red Famine: Stalin's War on Ukraine (2017) sa začína ukrajinskou revolúciou v roku 1917, končí sa ukrajinským hladomorom v rokoch 1932 – 1933 a odhaľuje pozadie dnešného rusko-ukrajinského konfliktu. Knihu preložil Peter Tkačenko.

Presťahovať sa za mesto je lákavejšou možnosťou pre čoraz väčší počet ľudí, ktorí sa snažia nájsť kvalitné a cenovo dostupné bývanie. Veď kto by nechcel bývať v rodinnom dome, no stále v blízkosti mesta? Príchod nových rezidentov však prináša celý rad zmien a z donedávna pokojných prímestských obcí sa postupne stávajú rýchlo rastúce predmestia. Hovoríme o suburbanizácii - procese populačného a ekonomického rastu v zázemí miest, jednom z najdynamickejších procesov v novodobých dejinách Slovenska.Ako sa menilo zázemie Bratislavy? Ako sa žije na predmestiach a aké sú výhody či nevýhody života v nich? Odkiaľ a kam sa sťahujeme a ako ďaleko dochádzame? Kniha prináša súbor máp a grafov, ktoré zachytávajú tento proces z rôznych perspektív. Prostredníctvom rozmanitých vizualizácií dokumentuje premenu zázemia Bratislavy, osvetľuje základné pojmy, trendy a tendencie. Nájdete v nej aj množstvo vysvetľujúcich textov. Je tak určená všetkým, ktorí radi skúmajú mapy a uvažujú o priestorových prejavoch vývoja spoločnosti. Prečítajte si rozhovor s jedným z autorov Mgr. Martinom Švedom, PhD.