To sa už fakt nevieme spolu rozprávať? A chodíš už s niekým? Ublížil ti niekto? Kedy sa konečne normálne naješ? Dúfam, že sa neopiješ. A pozor na drogy… Zase si na internete? Vypínam wifinu. Čo z teba, preboha bude? Ak ste čo len raz v živote použili pri kontakte so svojím synom či dcérou jednu z týchto viet, pravdepodobne máte doma dospievajúce dieťa, tínedžera, potomka v puberte.Byť rodičom dospievajúceho dieťaťa môže byť niekedy ubíjajúce. Dobrou správou je, že toto obdobie je jasne časovo ohraničené a raz sa skončí. Môžeme ho pasívne pretrpieť, ale môžeme sa naň pripraviť a vnímať ho aj ako vzrušujúce obdobie dozrievania, formovania, experimentovania a hľadania hraníc - pričom toto hľadanie môže sprevádzať mlčanie aj agresivita, prehnaná snaživosť aj apatia, sebapoškodzovanie, alkohol, drogy, úteky, depresie či úzkosti. Súčasní dospievajúci sa ocitli vo svete, ktorý im sústavne pripomína, že ich v budúcnosti nič dobré nečaká. Klimatická kríza, pandémia, vojna u susedov, sociálna nerovnosť, nepredvídateľná umelá inteligencia a jej vplyv na pracovný trh. Nečudo, že majú obavy, úzkosti až panické stavy, s ktorými sa vyrovnávajú buď rebéliami alebo obracaním agresivity proti sebe. Na druhej strane, dnešná doba tým šťastnejším z nich prináša nesmierne veľa podnetov, možností, priestoru na to, aby objavovali, skúšali, padali a znovu stávali a mohli byť sami sebou. Redaktorka Denníka N Jana Shemesh pri zostavovaní tejto knihy vychádzala nielen z vlastných skúseností mamy dospievajúcej dcéry, ale aj z príbehov mnohých ďalších rodičov a detí, ktoré doplnila rozhovormi s odborníkmi (niektoré z nich boli publikované v Denníku N). Otázky v úvode tohoto textu sú názvami kapitol, v ktorých sa venuje komunikácii, poruchám príjmu potravy, násiliu vo vzťahoch, životu v online svete, budovaniu dôvery, či odchodu detí z domu.

V priebehu svojho výskumu a lekárskej praxe britský lekár Tim Spector zistil, že existuje až šokujúco málo dôkazov týkajúcich sa našich najhlbšie zakorenených predstáv o jedle. Je soľ naozaj taká škodlivá, ako sa o nej tvrdí? Sú ryby zdravé? A čo káva, červené mäso či nasýtené tuky? Môžu sa tehotné ženy spoľahnúť na rady svojho gynekológa o tom, čo majú jesť? Má bezlepková strava vôbec nejaké výhody? Čo vlastne vedia lekári o výžive? V dvadsiatich troch krátkych kapitolách sa Tim Spector rozhodol zbúrať mýty o jedle a zároveň odhaliť, prečo sú takmer všetky tvrdenia o ňom nesprávne. Poukazuje na škandalózny nedostatok kvalitných vedeckých dôkazov, na ktorých sa zakladajú štandardné stravovacie odporúčania, a odkrýva zákulisie potravinárskeho priemyslu, ktorý pevnou rukou ovláda obsah našich tanierov. Autor upozorňuje, že tieto naliehavé problémy nie sú dôležité len pre naše osobné zdravie, ale aj pre budúcnosť celej planéty. Kniha Čo naozaj jeme? spochybňuje všetky stravovacie návyky, vládne opatrenia, zázračné riešenia či nálepky, ktorými sa označujú niektoré údajne škodlivé potraviny, a nabáda nás, aby sme razantne prehodnotili svoj vzťah k jedlu.Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová.Prečítajte su ukážku z knihy a rozhovor s autorom Timom Spectorom.Tim Spector je profesor genetickej epidemiológie na londýnskej King's College a čestný konzultujúci lekár v nemocniciach Guy a St. Thomas. Ako odborník v oblasti personalizovanej medicíny a črevného mikrobiómu získal mnohé ocenenia. Je autorom štyroch kníh vrátane bestsellera The Diet Myth (Mýty o stravovaní). Pravidelne účinkuje v televízii a rádiách po celom svete, píše pre Guardian, British Medical Journal (BMJ) a ďalšie periodiká.

Je mier iba anomáliou? Autorka Margaret MacMillan ponúka provokatívnu perspektívu založenú na tvrdení, že vojna predstavuje elementárnu súčasť ľudského bytia.Ľudia možno prichádzajú na svet s vrodeným inštinktom bojovať, no vojnu – organizované násilie – dokáže viesť len plnohodnotne usporiadaná spoločnosť. Bojové konflikty ovplyvnili históriu ľudstva, jeho spoločenské a politické inštitúcie, hodnoty aj ideály. Veľkoleposť vojny, ale aj útrapy, ktoré spôsobuje, nájdeme v jazyku, vo verejnom priestore, vo svojich súkromných spomienkach a zároveň sú nevyčerpateľnou témou najzásadnejších svetových umeleckých diel. Skúmanie fenoménu vojny je neľahké a komplikované: odhaľuje totiž naše najhoršie, ale aj najlepšie vlastnosti.Margaret MacMillan analyzuje, ako vojna ovplyvnila ľudskú spoločnosť a ako politická organizácia, technológie a ideológie zmenili to, ako a prečo bojujeme. Kniha Vojna: Ako nás formoval konflikt sa venuje diskutovaným a kontroverzným otázkam, ako napríklad: Kedy sa zrodila vojna? Naozaj sme odsúdení na neustály boj medzi sebou? Prečo je vojna najzorganizovanejšou ľudskou činnosťou? Dokážeme niekedy stanoviť jej pravidlá? Prečo sú medzi bojovníkmi takmer výlučne muži? Na príkladoch od antiky až po súčasnosť MacMillan odhaľuje mnohé podoby vojny a jej vplyv na našu minulosť, budúcnosť, naše videnie sveta a samotnú podstatu človeka.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážku z knihy Vojna. Ako nás formoval konfliktMargaret MacMillan (1943) pôsobila ako riaditeľka Saint Antony‘s College a zároveň ako profesorka medzinárodných dejín na Oxfordskej univerzite. Je autorkou mnohých publikácií z oblasti dejín vojny, ako napríklad Paris 1919: Six Months that Changed the World (2001), za ktorú ako prvá žena získala Cenu Samuela Johnsona. Je členkou Kráľovskej literárnej spoločnosti, čestnou členkou Trinity College, Torontskej univerzity, Oxfordskej univerzity a British Academy. Zároveň pôsobí v redakčných radách  International History, International Journal a First World War Studies. Okrem toho je členkou Správnej rady Imperial War Museum a Stredoeurópskej univerzity. Viaceré významné americké i európske univerzity a inštitúcie jej udelili čestný titul. V roku 2006 získala štátne vyznamenanie dôstojníčka Radu Kanady a v roku 2016 rytierka Radu Kanady. Od roku 2018 je nositeľkou vyznamenania Rad spoločníkov cti.„Margaret MacMillan napísala ďalšie podnetné dielo, ktorým vystihla skutočnosť, že dnes by sme sa mali vojnou zaoberať viac ako kedykoľvek predtým. A v tejto brilantnej a elegantne napísanej knihe nám ukazuje, ako to na to.“ - H. R. McMaster, autor kníh Dereliction of Duty a Battlegrounds: The Fight to Defend the Free WorldVojna. Slovo, ktoré v nás vyvoláva emócie od strachu až po nadšenie. Niektorí pri jeho zmienke radšej odvrátia zrak. Akoby vojnu mohlo privolať už len to, že ju spomenieme alebo že o nej hovoríme. Sú však aj takí, ktorých fascinuje. Vojna ich vzrušuje a priťahuje. Ako historička som presvedčená, že ak chceme pochopiť minulosť, vojna musí byť súčasťou skúmania ľudských dejín. Vojnové konflikty tak významne ovplyvnili dejiny ľudstva, že ak by sme ich z tohto bádania vynechali, ignorovali by sme jeden z hlavných faktorov, ktorý popri geografii, zdrojoch, ekonomike, ideáloch a spoločenských a politických zmenách vplýval na vývoj človeka. Vyzeral by náš svet inak, keby v piatom storočí pred naším letopočtom Peržania porazili grécke mestské štáty? Keby Inkovia rozdrvili Pizarrovu výpravu v šestnástom storočí? Alebo keby Hitler vyhral druhú svetovú vojnu? Určite áno. Rozsah zmeny však môžeme len tušiť.Margaret MacMillan

Kvalitný plastový pohár od austrálskeho výrobcu KeepCup vhodný na kávu, čaj, vodu, džús, alkoholické nápoje v primeranom množstve, skrátka, bude to váš pohár, môžete si doň naliať, čokoľvek chcete.Na rozdiel od lacných plastových pohárov s vrchnákmi, ktoré sú akože do auta alebo do ruky, ale potom vás oblejú, vás tento neobleje.Pri každom opakovanom použití zachránite svet od jedného neekologického jednorazového pohára.Štýlový červený prstenec s logom Denníka N je možné dať dolu, ak to situácia vyžaduje (napr. v meste je práve protest proti čipizácii) alebo sa ním, naopak, pochváliť tam, kde vám prinesie rešpekt (napr. kaviareň, knižnica, festival, šachový turnaj).Pohár môžete umývať v umývačke riadu, vo vrchnom koši.Objem 340 ml, výška 130 mm, priemer 90 mm. Materiál: polypropylén #5, LDPE, TPU, silikón. BPA free, vnútorná ryska, možnosť rozložiť na 4 diely, barista friendlyAk preferujete sklo pred plastom, máme aj menšiu sklenenú verziu.

Jána Kuciaka pozná vďaka jeho novinárskej práci veľká časť Slovenska. O Martine Kušnírovej toho vieme výrazne menej. Teraz, dva roky po vražde, máme šancu trochu ju spoznať – ako archeologičku, aj ako človeka. „Archeologický zborník je zvykom vydať pri úmrtí významného archeológa. Martina Kušnírová k nim nepochybne patrí, aj keď pohla dejinami inak, ako je pre archeológov obvyklé,“ hovorí Pavol Jelínek, ktorý spolu s ďalšími archeológmi, vyučujúcimi aj spolužiakmi na pamiatku Martiny zostavil zborník. Nazvali ho Čriepky. Stojí nad hŕbou kamenia a odhodlane niečo zapisuje. Neskôr skrytá pod malým stanom v daždi a obklopená bahnom ometá skalu malým štetcom. A potom do detailov na milimetrový papier zakreslí skrinkový hrob z mladšej doby bronzovej. „Na Martinu sa dalo vždy spoľahnúť,“ píše vo veľkom spomienkovom texte na výskum s Martinou Kušnírovou archeológ Vladimír Mitáš. Archeológovia spomínajú, ako dobre sa Martina vyznala v symbolike zvierat v praveku. Možno aj preto, že bola veľkou ochrankyňou zvierat. Tento motív sa opakuje v spomienkach jej nadriadených aj kamarátov. Spomienky na Martinu sú miestami veľmi osobné a bolestivé. Jelínek opisuje aj to, ako sa v roku 2014 zoznámili na exkurzii do Rumunska. „Pamätám si, že v nejakej situácii povedala poznámku – vtipnú, trefnú, ale nie škodoradostnú. Viacerí sme sa na ňu otočili a ona sklopila zrak a strašne sa začervenala, keď sa na ňu upriamila toľká pozornosť.“ Zborník nemá žiadneho veľkého sponzora, spojili sa pri ňom viacerí odborníci. Aby mohla kniha vyjsť, začali sa na ňu ľudia zbierať cez transparentný účet. Školám, organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa venujú vzdelávaniu, ju po vyžiadaní zašleme bezplatne. Požiadať o knihu môžete v dotazníku na tomto linku. Prečítajte si viac: Bola odvážna a červenala sa. Archeológovia pripravili knihu na pamiatku Martiny Kušnírovej

Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguyễn Thị. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať. Jej príbeh je príbehom mnohých dievčat, chlapcov, žien i mužov, ktorí na Slovensko prišli z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Otvorene hovorí o živote v uzavretej komunite, o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve.Editorom knihy bol Martin M. Šimečka."Často sa pýtam samej seba,  kým by som bola, keby som sa nenarodila na Slovensku. Mala by moja rodina v inej krajine tiež ázijské bistro alebo obchod s oblečením? Mali by sme tiež tak málo priateľov? Mala by som lepší vzťah so sestrou? Trápila by som sa rovnako s rasizmom? Bola by som v takom živote v inej krajine výtvarníčkou? Nikdy sa to nedozviem, pretože som sa na Slovensku narodila." Ukážky z knihy nájdete tu a tu.Kvet Nguyen (Hoa Nguyen Thi) sa narodila v roku 1995 na Slovensku. Je fotografka, vizuálna umelkyňa a aktuálne aj doktorandka na Katedre fotografie a nových médií (VŠVU). Pravidelne vystavuje v Európe, ale aj v iných častiach sveta. Témam inakosti a identity sa aktívne venuje nielen vo svojich umeleckých projektoch, ale otvorenú diskusiu otvára aj v rámci rozhovorov alebo iných platforiem. V roku 2018 spolu s Denníkom N pripravili reportáž o príbehu Vietnamcov na Slovensku, ktorá bola ocenená Novinárskou cenou. Spoluzaložila komunitnú organizáciu Vietnamské korene a tiež aj umelecké združenie päť & pól."Pracovitosť mojich rodičov je pre mnoho ľudí na Slovensku ťažko pochopiteľná, napriek povestnej pracovitosti Slovákov. Vychádza z vietnamskej aj rodinnej tradície. Mama pracovala na ryžových poliach a zároveň študovala; otec spomínal na svojich predkov, ktorí sa išli zodrať pre každé zrnko ryže. Táto vlastnosť pomohla na Slovensku zmierniť odpor voči Vietnamcom, lebo je mnohým zrejmé, že nezaťažujú sociálny systém a nerobia problémy. Nie však všetkým."

Keď o sebe poviem, že som feministka, k čomu sa vlastne hlásim? Ako si poradiť so systémovou diskrimináciou žien? Aké obete majú zmysel v mene vyššieho dobra? Aká je to problémová žena? Problémová znamená v prvom rade komplikovaná a táto kniha je plná komplikovaných žien. V tejto knihe sa zoznámite so ženami, ktorých názory sú pre dnešné feministky a feministov ťažko stráviteľné. Zoznámite sa so ženami, ktorých názory boli ťažko stráviteľné už pre ich súčasníkov. Dejiny feminizmu by sa nemali snažiť obrúsiť hrany priekopníčok tohto hnutia či ich z histórie vymazať úplne, ak sa ich hriechy považujú za priveľké.Novinárka Helen Lewis ponúka nový, nevšedný pohľad na dejiny feminizmu ako sériu bojov, ktoré zvádzali aktivistky v rozličných historických obdobiach a príbehov žien, ktoré sa nikdy neprispôsobili zavedeným spoločenským konvenciám. Spoznáte Marie Stopesovú, bojovníčku za interrupcie, ktorá zároveň presadzovala myšlienky eugeniky, ale aj Erin Pizzeyovou, ktorá poskytovala útočisko ženám v núdzi, no v súčasnosti podporuje aktivistov za práva mužov. Helen Lewis tak spochybňuje presvedčenie, že hrdinky a hrdinovia feminizmu musia byť nevyhnutne príjemnými a nekomplikovanými ľuďmi.Autorka siahla do archívnych záznamov a rozhovorov a v knihe Problémové ženy mapuje odvážne a často šokujúce feministické myšlienky v perspektíve patriarchálneho naratívu. V roku 2020 bola nominovaná na politicko-literárne ocenenie Parliamentary Book Awards.Preložila Katka Gabriš.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážku z knihy Problémové ženyHelen Lewis (1983) je britská novinárka, kmeňová autorka magazínu The Atlantic a bývalá zástupkyňa šéfredaktora magazínu New Statesman. Svoje články publikovala aj v ďalších magazínoch ako The Guardian, Sunday Times, New York Times a Vogue. Pravidelne moderuje reláciu The Week in Westminster v BBC Radio 4, prispieva aj do The News Quiz a Saturday Review a v televíznej relácii The Andrew Marr Show vystupuje ako recenzentka aktuálneho diania vo svete žurnalistiky. V akademickom roku 2018/2019 získala titul Women in the Humanities Honorary Writing Fellow na Oxfordskej univerzite. Na twitteri ju nájdete pod menom @helenlewis. Napísali o knihe:„Bravúrny manifest všetkých žien v dejinách, ktoré mali problém s dobrým správaním.“ Mary Beard„Kniha Problémové ženy je plná živých čriepok z histórie, vyčerpávajúcich informácií a sofistikovanej provokácie.“ Sunday Times„Kniha Problémové ženy je dôvtipná, premyslená a informačne bohatá. Autorke však nejde len o prvoplánovú oslavu žien, ani sa nesnaží vykresliť feministky ako hrdinky alebo rebelky. Poukazuje skôr na to, že priekopníčky a úspešné ženy sú viacrozmerné bytosti, ktoré si dokážu protirečiť, vedia byť zlé a defenzívne, no neznižuje to ich historický význam, výkon a výsledky.“ The Guardian

Britský novinár John Preston prináša strhujúci príbeh vzostupu a pádu obchodného magnáta Roberta Maxwella. Vo februári 1991 Robert Maxwell, rodák z Československa, triumfálne zakotvil v manhattanskom prístave so svojou jachtou Lady Ghislaine. Do New Yorku prišiel dokončiť obchodnú transakciu s cieľom prevziať upadajúci denník New York Daily News. Jeho príchod sledovali davy ľudí na nábreží, taxikári zastavovali autá, aby mu podali ruku, deti ho žiadali o autogram, a keď sa vybral na večeru do vychýrenej čínskej reštaurácie na Manhattane, čakali ho búrlivé ovácie hostí. O desať mesiacov nato zmizol z tej istej jachty a jeho mŕtve telo našli vznášať sa vo vode. V priebehu niekoľkých dní sa Maxwell stal medzi ľuďmi zosobnením chamtivosti a bezohľadnosti. Ešte nikto nikdy nezažil takýto neuveriteľný pád. Čo sa stalo? Ako je možné, že z muža, ktorého považovali za etalón morálky a slušnosti, sa vykľula nafúkaná, arogantná troska? Biografia Roberta Maxwella je príbehom o ambíciách, moci, narcizme, chamtivosti a sieti plnej intríg. John Preston mapuje jeho život od detstva, ktoré ako žid strávil v okupovanej východnej Európe, no venuje sa aj jeho neúspešným politickým ambíciám v šesťdesiatych rokoch, ktoré skončili obvinením z nezákonného obchodovania. Sleduje aj jeho vzkriesenie na poli vydávania novín, čo z neho urobilo mediálneho magnáta s neuveriteľným bohatstvom, ktoré mala zdediť jeho dcéra Ghislaine Maxwell. Tú v roku 2021 odsúdili za organizáciu detskej prostitúcie ako pravú ruku Jeffreyho Epsteina. Preston píše aj o Maxwellovej rivalite s Rupertom Murdochom, ktorá ho finančne zničila, ohrozila jeho zdravý rozum a pravdepodobne nepriamo priviedla k smrti. Dostal Maxwell infarkt a prepadol cez palubu? Bola príčinou jeho smrti samovražda alebo vražda, ktorú zosnoval Mosad či KGB? Málokto sa v dvadsiatom storočí vyšplhal tak vysoko ako Robert Maxwell. Nikto však nie je taký bohatý a mocný, aby unikol pred minulosťou. Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. John Preston je britský novinár a spisovateľ. Pracoval ako umelecký redaktor v novinách Evening Standard a Sunday Telegraph. Napísal štyri romány, no od roku 2016 sa venuje prevažne písaniu literatúry faktu. Za knihu Pád: Záhada Roberta Maxwella získal v roku 2021 prestížne ocenenie Costa Book Award. S manželkou žije v Londýne.