Dialóg Zuzany Čaputovej a šéfredaktora týždenníka Respekt Erika Taberyho trval viac ako dva roky. Aké je byť ženou vo vrcholnej politike a matkou dcér, na ktoré útočia politici? S čím sa musí vyrovnať hlava štátu zmietaného pandémiou covidu, v čase vypuknutia vojny na Ukrajine či v situácii, keď je spoločnosť mimoriadne polarizovaná? Aké to je, keď sa človek ocitne na čele krajiny? Erik Tabery chcel vidieť a pochopiť človeka, ktorý z tejto roly celých päť rokov nemôže vypadnúť ani na sekundu. Ženu, do ktorej si ľudia premietajú svoje frustrácie, ale aj nesplniteľné nádeje. A Zuzana Čaputová mu to dovolila s otvorenosťou, ktorá nemá medzi politikmi obdobu. „Myslím, že po prečítaní knihy verejnosť uvidí  mnohé udalosti v novom svetle. Snažil som sa pýtať tak, aby to bolo zaujímavé pre ktoréhokoľvek čitateľa, teda aj pre tých, ktorí až tak veľmi slovenskú politiku neriešia. Pokiaľ chcete lepšie pochopiť, aké to je byť na vrchole politickej moci a navyše ženou, táto kniha je pre vás.“ - Erik TaberyKniha vychádza v spolupráci s týždenníkom Respekt."Som rada, že som tam bola, rovnako ako že som videla Irpiň a Boroďanku. Pochopila som tam, že terčom boli civilné ciele, neboli to zblúdené náhodné strely. Vidíte do bytu ľudí, kde sú osobné veci, hrniec na sporáku, bežný život prerušený krutosťou. Jediné, čo mi šlo hlavou, bolo, akým právom vám toto niekto urobil. Akým právom.""Musela som sa postaviť na nohy a záverom je, že o pár mesiacov dovŕšim päťdesiat rokov a ja budem najviac hrdá päťdesiatnička pod slnkom. Síce už to je nejaký vek, ale uvedomila som si, že mám za sebou krásnych päťdesiat rokov silného, poctivého príbehu, o ktorý sa môžem oprieť. Ako žena, ako človek, ako ktokoľvek.""Vnímam, čo sa deje, načúvam racionálnej spätnej väzbe, ale krok nakoniec musím urobiť ja a musím ho urobiť vtedy, keď viem, že bude pevný. Nie keď je očakávaný."Prečítajte si ukážku z knihy tu.

Ukrajina sa zmieta v napätej vojne s Ruskom o zachovanie svojej územnej celistvosti a politickej nezávislosti. Súčasný konflikt je posledným v dlhej histórii bojov o jej územie a o uznanie jej existencie ako samostatného národného štátu. Oceňovaný historik Serhii Plokhy tvrdí, že ak chceme pochopiť prítomnosť a budúcnosť tejto krajiny, musíme najskôr spoznať jej minulosť.  Ukrajinu, ktorá sa nachádza na križovatke medzi strednou Európou, Ruskom a Blízkym východom, formovali rozličné impériá, ktorým slúžila ako strategická brána medzi Východom a Západom – počnúc Byzanciou a Osmanskou ríšou, končiac Treťou ríšou a Sovietskym zväzom. Ukrajina bola po stáročia miestom, kde sa stretávali rôzne kultúry. Miešali sa tu usadlé a kočovné národy a na stepnom pohraničí sa stretávalo kresťanstvo s islamom, čo viedlo k vytvoreniu spoločenstva divokých bojovníkov známych ako kozáci. Súbežné pôsobenie katolíckej a pravoslávnej cirkvi tu zas vytvorilo náboženskú tradíciu, ktorá spája západné a východné kresťanstvo. Ukrajina bola aj domovom miliónov židov či rodiskom chasidizmu – a jedným z vražedných polí holokaustu.Plokhy skúma historickú identitu Ukrajiny na životoch hlavných postáv ukrajinských dejín: kyjevskoruského princa Jaroslava Múdreho, ktorého dcéra Anna sa stala francúzskou kráľovnou; kozáckeho vládcu Ivana Mazepu, ktorého Byron a Puškin zvečnili vo svojich básňach; Nikitu Chruščova a jeho chránenca Leonida Brežneva, ktorý sa napokon stal jeho nepriateľom, a aj na životoch hrdinov protestov na Majdane z rokov 2013 a 2014, ktorí stelesňujú súčasný boj o budúcnosť Ukrajiny.Ako vysvetľuje Plokhy, dnešná kríza je tragickým opakovaním histórie, pretože Ukrajina sa opäť ocitla v centre boja globálnych rozmerov. Kniha Brána do Európy poskytuje jedinečný pohľad na pôvod a potenciálne dôsledky najnebezpečnejšej medzinárodnej krízy od konca studenej vojny.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku a rozhovor s autorom.Serhii Plokhy je profesorom ukrajinských dejín na Harvardovej univerzite, kde zároveň vedie Ukrajinský výskumný inštitút. Je autorom početných kníh vrátane oceňovaných titulov The Last Empire: The Final Days of the Soviet Union (Posledné impérium: Záverečné dni Sovietskeho zväzu), Chernobyl: History of a Tragedy (Černobyľ: Dejiny jadrovej katastrofy) a najčerstvejšej práce Atoms and Ashes: A Global History of Nuclear Disaster (Atómy a popol: Globálne dejiny jadrovej katastrofy). Za svoje knihy získal množstvo literárnych ocenení. Žije v meste Burlington v štáte Massachusetts.

V čom sa mýlia apokalyptické filmy, keď zobrazujú prírodné pohromy alebo vojnu?  Ako sa v skutočnosti správajú ľudia pri bombardovaní?  Čo naozaj zažili deti, ktoré stroskotali na pustom ostrove, a prečo to bolo také odlišné od knižného príbehu Pán múch?  Ako došlo k zásadným pozitívnym prerodom spoločností, napríklad k ukončeniu apartheidu?  Ak existuje presvedčenie, ktoré spája ľavičiarov a pravičiarov, psychológov a filozofov či starovekých a moderných mysliteľov, tak je to tichý predpoklad, že ľudia sú zlí. Je to presvedčenie, ktoré inšpiruje novinové titulky a usmerňuje zákony, ktoré utvárajú naše životy. Toto presvedčenie je hlboko zakorenené v západnom myslení od Machiavelliho po Hobbesa, od Freuda po Pinkera. Ľudia sú vraj vo svojej prirodzenosti sebeckí a poháňa ich v prvom rade vlastný záujem.  Medzinárodný bestseller Rutgera Bregmana Ľudskosť: Optimistická história človeka ponúka nový pohľad na uplynulých 200 000 rokov ľudských dejín a snaží sa dokázať, že sme od prírody prívetiví, že sme zameraní viac na spoluprácu ako na konkurenciu a že sme náchylní si navzájom skôr dôverovať než neveriť. Keď si o ľuďoch myslíme to najhoršie, to najhoršie sa v našej politike a ekonomike napokon aj prejaví. Ak však uveríme, že v ľuďoch sú prívetivosť a altruizmus hlboko zakorenené, položíme tým základy pre ozajstné zmeny v spoločnosti. Knihu preložili Jana Trajtelová a Michal Lipták. Prečítajte si ukážku z knihy, recenziu a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy Ľudskosť Napísali o knihe:  "Kniha Ľudskosť ma donútila vnímať ľudstvo z novej perspektívy a prehodnotiť niektoré moje názory." Yuval Noah Harari, autor Sapiens a Homo Deus „Kniha Ľudskosť poskytuje filozofickú a dejinnú oporu našej viere v spoluprácu, láskavosť a vzájomnú dôveru, aby sme mohli budovať lepšiu spoločnosť.“ Mariana Mazzucato, autorka knihy The Value of Everything  „Táto úžasná kniha zmení spôsob, akým vidíte svet a svojich ľudských druhov. Otvára myseľ a čo je dôležitejšie, otvára srdce. Nikdy sme takéto posolstvo nepotrebovali viac, ako teraz.“ Johann Hari, autor knihy Lost Connections   O autorovi:  Rutger Bregman (1988) je historik a spisovateľ. Je autorom piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy De meeste mensen deugen (Ľudskosť; 2019) a Gratis geld voor iedereen (Utópia pre realistov; 2014) sa obe podľa The New York Times stali bestsellermi a boli preložené do viac než 40 jazykov. Za svoju prácu pre The Correspondent bol Bregman dvakrát nominovaný na prestížne ocenenie European Press Prize. Žije v Holandsku.

Na jeseň 1909 upútal pozornosť sveta konflikt amerických bádateľov Roberta Pearyho a Fredericka Cooka, ktorí zhodne tvrdili, že objavili severný pól. Vyvolali tým spor, ktorý nemal v medzinárodných vedeckých a geografických kruhoch obdobu. Súperenie medzi dvomi vplyvnými newyorskými novinami – etablovaným Heraldom a čoraz obľúbenejšími Timesami – rozdúchalo oheň polárneho sváru, pretože oba denníky sa finančne a reputačne zaviazali k podpore prieskumníkov a zúfalo bojovali, aby bránili ich právo na objav severného pólu.Noviny Herald vlastnil a editoval James Gordon Bennett ml., excentrický plejboj, ktorý mal nos na aktuálne dianie. Noviny New York Times zase vydával syn židovských prisťahovalcov Adolph Ochs, ktorý ich zachránil pred zánikom a zmenil na vplyvné médium. Spor medzi Cookom a Pearym mal obrovské dôsledky pre oba newyorské denníky a predznamenal budúcnosť korporátnych médií.Kniha Súboj pera a ľadu predstavuje fascinujúce portréty oboch polárnych bádateľov – nebojácnych mužov, ktorí na jednej strane inšpirovali a na druhej klamali verejnosť. Autor zároveň načrtáva obraz novín, ktoré financovali, propagovali a rozprávali príbehy ich ciest, no často skresľovali ich činy. Opisuje šesťdesiatročnú ságu plnú mrazov a falošných správ, ktorá vyvrcholí kapitolou v príbehu moderných novín New York Times.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Darrell Hartman je americký novinár a spisovateľ. Bakalársky titul z literatúry získal na Yalovej univerzite. Od roku 2007 pôsobí ako novinár na voľnej nohe a spolupracuje s magazínmi Wall Street Journal, Financial Times, Paris Review či Granta. Kniha Súboj pera a ľadu je jeho debut, za ktorý v roku 2023 získal ocenenie National Outdoor Book Award a ktorý časopis New York Times zaradil do stovky najlepších kníh roku 2023. Autor žije s manželkou v New Yorku.Napísali o knihe:„Kniha Súboj pera a ľadu je strhujúce čítanie o najväčšom spore v dejinách polárnych expedícií: súboji o objavení severného pólu medzi Cookom a Pearym. Čo však tento príbeh posúva na novú úroveň, je úloha, ktorú v spore zohrali dva vplyvné newyorské denníky, ktoré sa postavili proti sebe. Táto kniha je výborne napísaná a zrešeršovaná a vrelo ju odporúčam.“ – Douglas Preston, spisovateľ„Debut novinára Darrella Hartmana opisuje súboj dvoch polárnych bádateľov, ktorý napokon vyústil vo vzostup novín New York Times. Je to príbeh osviežujúci ako závan arktického vzduchu.“ – Publishers Weekly

Keď o sebe poviem, že som feministka, k čomu sa vlastne hlásim? Ako si poradiť so systémovou diskrimináciou žien? Aké obete majú zmysel v mene vyššieho dobra? Aká je to problémová žena? Problémová znamená v prvom rade komplikovaná a táto kniha je plná komplikovaných žien. V tejto knihe sa zoznámite so ženami, ktorých názory sú pre dnešné feministky a feministov ťažko stráviteľné. Zoznámite sa so ženami, ktorých názory boli ťažko stráviteľné už pre ich súčasníkov. Dejiny feminizmu by sa nemali snažiť obrúsiť hrany priekopníčok tohto hnutia či ich z histórie vymazať úplne, ak sa ich hriechy považujú za priveľké.Novinárka Helen Lewis ponúka nový, nevšedný pohľad na dejiny feminizmu ako sériu bojov, ktoré zvádzali aktivistky v rozličných historických obdobiach a príbehov žien, ktoré sa nikdy neprispôsobili zavedeným spoločenským konvenciám. Spoznáte Marie Stopesovú, bojovníčku za interrupcie, ktorá zároveň presadzovala myšlienky eugeniky, ale aj Erin Pizzeyovou, ktorá poskytovala útočisko ženám v núdzi, no v súčasnosti podporuje aktivistov za práva mužov. Helen Lewis tak spochybňuje presvedčenie, že hrdinky a hrdinovia feminizmu musia byť nevyhnutne príjemnými a nekomplikovanými ľuďmi.Autorka siahla do archívnych záznamov a rozhovorov a v knihe Problémové ženy mapuje odvážne a často šokujúce feministické myšlienky v perspektíve patriarchálneho naratívu. V roku 2020 bola nominovaná na politicko-literárne ocenenie Parliamentary Book Awards.Preložila Katka Gabriš.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážku z knihy Problémové ženyHelen Lewis (1983) je britská novinárka, kmeňová autorka magazínu The Atlantic a bývalá zástupkyňa šéfredaktora magazínu New Statesman. Svoje články publikovala aj v ďalších magazínoch ako The Guardian, Sunday Times, New York Times a Vogue. Pravidelne moderuje reláciu The Week in Westminster v BBC Radio 4, prispieva aj do The News Quiz a Saturday Review a v televíznej relácii The Andrew Marr Show vystupuje ako recenzentka aktuálneho diania vo svete žurnalistiky. V akademickom roku 2018/2019 získala titul Women in the Humanities Honorary Writing Fellow na Oxfordskej univerzite. Na twitteri ju nájdete pod menom @helenlewis. Napísali o knihe:„Bravúrny manifest všetkých žien v dejinách, ktoré mali problém s dobrým správaním.“ Mary Beard„Kniha Problémové ženy je plná živých čriepok z histórie, vyčerpávajúcich informácií a sofistikovanej provokácie.“ Sunday Times„Kniha Problémové ženy je dôvtipná, premyslená a informačne bohatá. Autorke však nejde len o prvoplánovú oslavu žien, ani sa nesnaží vykresliť feministky ako hrdinky alebo rebelky. Poukazuje skôr na to, že priekopníčky a úspešné ženy sú viacrozmerné bytosti, ktoré si dokážu protirečiť, vedia byť zlé a defenzívne, no neznižuje to ich historický význam, výkon a výsledky.“ The Guardian

Psychológ Ján Hrustič hovorí, že osamelosť je, keď sme vedľa seba, ale každý vo svojom svete. Keď partnerstvo upadne do rutiny a láska je vyčerpávaná hádkami, vzájomnými zraneniami, netoleranciou a nepochopením, prichádza odcudzenie a pocit osamelosti. Nie je to však nezvratný proces a máme ho v našich rukách - stačí zamerať pozornosť na tie správne veci, naučiť sa vhodne komunikovať a nájsť odvahu vziať na seba zodpovednosť za kvalitu vzťahu. Čo spôsobuje, že sa vo vzťahu cítime osamelo? Čo robiť, ak sa zo vzťahu vytratila intimita? Ako a kedy sa s partnerom rozprávať o nepríjemných veciach a načo je dobrá nezáväzná konverzácia? Aký je rozdiel medzi zaľúbenosťou a zrelou partnerskou láskou? Akú úlohu v partnerstve zohráva egocentrizmus, manipulácia či vzťahy s rodičmi? A je pravda, že vďaka konfliktom sa naše vzťahy rozvíjajú? Prečítajte si ukážky z knihy: Je len málo mužov, ktorým nezávislosť žien imponuje.Mnohí ľudia si v sebe od detstva nesú predstavu, že sú mizerní, zlí, nanič.Ján Hrustič má za sebou 40 rokov praxe psychológa a terapeuta. Mnohým párom pomohol vrátiť do vzťahu blízkosť a dôveru, no mnohým pomohol aj dôstojne sa rozísť, či vyrovnať sa s rozchodom. Ďalších sprevádzal obdobiami osamelosti, neistoty, pochybností a pomohol im dozrieť a vyrásť. V rozhovore s Monikou Kompaníkovou sa zameriava na problémy blízkych vzťahov a ich korene a ponúka konkrétne techniky ako do partnerstva vrátiť pocit naplnenia, intimity, blízkosti a zároveň slobody. V druhej časti knihy hovorí Ján Hrustič aj o sebe, o svojom detstve na dedine v rusínskej rodine, o svojej ceste k psychológii a k mystike. Sám prešiel vďaka psychoterapii a pracovným skúsenostiam s väzňami či hendikepovanými mladými ľuďmi veľkou osobnou transformáciou a jeho rady tak nevychádzajú len z teórie, ale najmä z dlhoročnej praxe. O autoroch: Ján Hrustič (1951) vyštudoval všeobecnú psychológiu so špecializáciou na poradenskú psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Absolvoval viaceré sociálno-psychologické a psychoterapeutické tréningy vrátane deväťročného psychoterapeutického tréningu v Gestalt terapii organizovaného inštitútom Metanoia v Londýne. Posledných viac ako dvadsať rokov poskytoval rodinné a partnerské poradenstvo v centre poradensko-psychologických služieb, ktoré sa pretransformovalo na referát poradensko- psychologických služieb, kde pracoval až do dôchodku. Aktuálne sa ešte stále veľmi limitovane venuje rodinnému a partnerskému poradenstvu. Napísal knihu Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve (2015) Monika Kompaníková (1979) študovala grafiku a maľbu na VŠVU v Bratislave, no posledných dvadsať rokov sa venuje najmä literatúre. Dlhodobo spolupracuje s neziskovým sektorom aj SNG. Je autorkou štyroch kníh pre dospelých a piatich kníh pre deti, vrátane románu Piata loď, ktorý bol v roku 2011 ocenený cenou Anasoft litera a sfilmovaný a knihy pre deti s názvom Hlbokomorské rozprávky. Sedem rokov pracovala v kníhkupectve Artforum v Bratislave, založila a ako šéfredaktorka viedla literárne noviny Čo čítať? a portál medziknihami.sk Ako spoluautorka pesničkových textov pôsobí v hudobnom zoskupení Toddler Punk, píše hudobné texty a od roku 2019 je editorkou knižnej edície Denníka N.

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odštartovala sériu udalostí, ktoré viedli k dovtedy nemysliteľnému výsledku: k pádu premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Tomáš Gális sa s politológom Grigorijom Mesežnikovom rozpráva o masových protestoch a politickom pozadí týchto udalostí, o zahraničnopolitických dôsledkoch únosu vietnamského občana i o tom, či sa rok 2018 zaradil k iným prelomovým osmičkovým rokom. Knihu dopĺňajú Shootyho ilustrácie, fotografie Tomáša Benedikoviča i texty ľudí, ktorí patrili k dôležitým aktérom roku 2018: Andreja Kisku (prečítajte si jeho text), Mareka Maďariča, Lucie Žitňanskej, Karolíny Farskej, Juraja Šeligu, Tomáša Druckera, Ondreja Gažoviča, Juraja Benetina a Richarda Stankeho.  O autorovi: Tomáš Gális vyštudoval sociológiu na FiF UK. Do novín začal písať v roku 2000. Pracoval v Hospodárskych novinách, v .týždni a v SME, odkiaľ prešiel do Denníka N. Je autorom knižných rozhovorov s Alexandrom Dulebom (Rusko, Ukrajina a my) a s Mariánom Leškom (Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej) a detskej knihy Zábava na cestách.