Panoramatické rozprávanie o rokoch predchádzajúcich druhú svetovú vojnu – príbeh krízy demokracie, rasových konfliktov a príliš pomalého rozoznávania zla – dokáže hlboko zarezonovať aj v našej dobe.Berlín november 1937. Adolf Hitler sa stretáva so svojimi vojenskými veliteľmi, aby im sugestívne podsunul naliehavú potrebu vyvolať výbojnú vojnu smerom do východnej Európy. Führerov grandiózny plán niektorých generálov znervózni, no potenciálni odporcovia jeden po druhom zmĺknu, vďaka čomu sa dajú do pohybu udalosti, ktoré vyvrcholia najkrvavejšou vojnou v histórii.Benjamin Carter Hett nás zavedie do zákulisia Berlína, Londýna, Moskvy a Washingtonu a priblíži nám čoraz odvážnejšie provokácie nemeckého diktátora na pozadí bezradnej politiky demokratických lídrov. Autor mapuje protinacistické sily v Nemecku i mimo neho po dlhej a tŕnistej ceste k pochopeniu skutočného rozsahu Hitlerovej hrozby pre európsku civilizáciu, ktorá len pomaly nadobúdala schopnosť otvorene mu čeliť. Ponúka pritom detailné portréty vlád zažívajúcich krušné chvíle a postáv, ktoré sa zúfalo snažili zvrátiť udalosti vo svoj prospech.Hett tu, rovnako ako v knihe Ako umiera demokracia, uznávanej analýze pádu Weimarskej republiky, čerpá z pôvodných zdrojov a aktuálne sprístupnených dokumentov, pričom ukazuje, že tieto dávne konflikty v našej dobe až prekvapivo rezonujú. Vnímať Nacistickú hrozbu znamená dívať sa na minulosť a prítomnosť v novom, znepokojivom svetle.Knihu preložil Filip Pacalaj.Prečítajte si ukážku z knihy.Vypočujte si ukážku z knihy Nacistická hrozbaBenjamin Carter Hett (1965) je autorom kníh Death in Tiergarten, Crossing Hitler, Burning the Reichstag a v slovenčine vyšla jeho kniha Ako umiera demokracia (N Press, 2021).  Pôsobí ako profesor histórie na Hunter College a Graduate Center City University v New Yorku. Na Harvardovej univerzite získal doktorát z histórie a na Torontskej univerzite vyštudoval právo. Momentálne žije v New Yorku.DEMOKRATICKÁ REVOLÚCIA ZAČALA OTRIASAŤ veľkou časťou sveta len pred pár rokmi. Staré autoritárske režimy sa zrúcali, na ich miesto nastupovali nové nádejné demokracie. Demokratická vlna sa zo strednej a východnej Európy rozšírila až do odľahlých kútov východnej Ázie, ale začala sa trieštiť a strácať na sile.Nový trend zasa raz vznikol v strednej a východnej Európe a zasa raz zasiahol celý svet. Povstával uprostred zúfalej situácie poznačenej finančnou krízou, ktorá otriasala základmi globálnej ekonomiky. Znepokojivé predzvesti zapôsobili aj v dlho etablovaných kolískach demokracie, západnej Európe a USA. Zdalo sa, že životaschopnosť a sebavedomie nových diktátorov priťahuje aj obyvateľov demokratických krajín, hoci ich režimy svoju nevraživosť a agresiu smerovali často práve voči ich štátom. Demokratickí lídri úporne hľadali spôsob, ako týmto hrozbám čeliť, pričom kútikom oka nervózne sledovali reakcie svojich ľudí. A vnútri diktatúr sa zasa občas našli ľudia, ktorých nepredvídateľní vodcovia nadmieru znepokojovali, a tak nachádzali svoje poslanie v tlmení najostrejších prejavov ich agresivity.Tento opis môže pripomínať dnešný svet. V skutočnosti sa však týka 30. rokov 20. storočia.                                                                                                                       Benjamin Carter Hett           

Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguyễn Thị. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať. Jej príbeh je príbehom mnohých dievčat, chlapcov, žien i mužov, ktorí na Slovensko prišli z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Otvorene hovorí o živote v uzavretej komunite, o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve.Editorom knihy bol Martin M. Šimečka."Často sa pýtam samej seba,  kým by som bola, keby som sa nenarodila na Slovensku. Mala by moja rodina v inej krajine tiež ázijské bistro alebo obchod s oblečením? Mali by sme tiež tak málo priateľov? Mala by som lepší vzťah so sestrou? Trápila by som sa rovnako s rasizmom? Bola by som v takom živote v inej krajine výtvarníčkou? Nikdy sa to nedozviem, pretože som sa na Slovensku narodila." Ukážky z knihy nájdete tu a tu.Kvet Nguyen (Hoa Nguyen Thi) sa narodila v roku 1995 na Slovensku. Je fotografka, vizuálna umelkyňa a aktuálne aj doktorandka na Katedre fotografie a nových médií (VŠVU). Pravidelne vystavuje v Európe, ale aj v iných častiach sveta. Témam inakosti a identity sa aktívne venuje nielen vo svojich umeleckých projektoch, ale otvorenú diskusiu otvára aj v rámci rozhovorov alebo iných platforiem. V roku 2018 spolu s Denníkom N pripravili reportáž o príbehu Vietnamcov na Slovensku, ktorá bola ocenená Novinárskou cenou. Spoluzaložila komunitnú organizáciu Vietnamské korene a tiež aj umelecké združenie päť & pól."Pracovitosť mojich rodičov je pre mnoho ľudí na Slovensku ťažko pochopiteľná, napriek povestnej pracovitosti Slovákov. Vychádza z vietnamskej aj rodinnej tradície. Mama pracovala na ryžových poliach a zároveň študovala; otec spomínal na svojich predkov, ktorí sa išli zodrať pre každé zrnko ryže. Táto vlastnosť pomohla na Slovensku zmierniť odpor voči Vietnamcom, lebo je mnohým zrejmé, že nezaťažujú sociálny systém a nerobia problémy. Nie však všetkým."

V priebehu svojho výskumu a lekárskej praxe britský lekár Tim Spector zistil, že existuje až šokujúco málo dôkazov týkajúcich sa našich najhlbšie zakorenených predstáv o jedle. Je soľ naozaj taká škodlivá, ako sa o nej tvrdí? Sú ryby zdravé? A čo káva, červené mäso či nasýtené tuky? Môžu sa tehotné ženy spoľahnúť na rady svojho gynekológa o tom, čo majú jesť? Má bezlepková strava vôbec nejaké výhody? Čo vlastne vedia lekári o výžive? V dvadsiatich troch krátkych kapitolách sa Tim Spector rozhodol zbúrať mýty o jedle a zároveň odhaliť, prečo sú takmer všetky tvrdenia o ňom nesprávne. Poukazuje na škandalózny nedostatok kvalitných vedeckých dôkazov, na ktorých sa zakladajú štandardné stravovacie odporúčania, a odkrýva zákulisie potravinárskeho priemyslu, ktorý pevnou rukou ovláda obsah našich tanierov. Autor upozorňuje, že tieto naliehavé problémy nie sú dôležité len pre naše osobné zdravie, ale aj pre budúcnosť celej planéty. Kniha Čo naozaj jeme? spochybňuje všetky stravovacie návyky, vládne opatrenia, zázračné riešenia či nálepky, ktorými sa označujú niektoré údajne škodlivé potraviny, a nabáda nás, aby sme razantne prehodnotili svoj vzťah k jedlu.Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová.Prečítajte su ukážku z knihy a rozhovor s autorom Timom Spectorom.Tim Spector je profesor genetickej epidemiológie na londýnskej King's College a čestný konzultujúci lekár v nemocniciach Guy a St. Thomas. Ako odborník v oblasti personalizovanej medicíny a črevného mikrobiómu získal mnohé ocenenia. Je autorom štyroch kníh vrátane bestsellera The Diet Myth (Mýty o stravovaní). Pravidelne účinkuje v televízii a rádiách po celom svete, píše pre Guardian, British Medical Journal (BMJ) a ďalšie periodiká.

Ako si poradiť s úzkosťami či depresiami?Ako sa spamätať z rozchodu? Aký význam pre výber partnera má vzťahová väzba? Psychoterapeutka a hviezda sociálnych sietí Dr. Annie Zimmerman sa každý deň stretáva s klientmi, ktorí zápasia so životom. Sú odhodlaní urobiť nejaké zmeny, ale uviazli vo fáze otázok: Prečo sa neviem vymaniť zo zlého vzťahu? Prečo som stratila nervy? Čo sa so mnou deje? Takto sa veci majú: nič s nimi nie je v neporiadku, len si kladú nesprávne otázky. V knihe Terapia do vrecka vám Annie Zimmerman ukáže, že ak pochopíte, ako vás formujú rané zážitky a skúsenosti, dokážete postupne odhaliť aj to, čo vás v dospelosti brzdí. Či už riešite partnerské konflikty, negatívny vzťah k sebe samému, úzkosť, depresiu či akýkoľvek iný emocionálny problém, táto kniha vám umožní ponoriť sa do minulosti a začať riešiť svoje aktuálne problémy. Nie ste na to sami. Vďaka autorkiným nápadom a jednoduchým cvičeniam vám táto psychologická príručka poskytne potrebné nástroje, aby ste v živote našli viac trpezlivosti, odolnosti a radosti. Knihu preložila Sára Moyzesová.Prečítajte si ukážku z knihy.Annie Zimmerman, PhD., je psychoterapeutka, spisovateľka a akademička. V roku 2021 si založila konto na TikToku a Instagrame (@your_pocket_therapist) a začala zverejňovať svoje postrehy z klinickej praxe. Získala množstvo nadšených fanúšikov, ktorí sa na ňu obracajú, aby im poradila vo všetkom, počnúc vzťahovou väzbou a prácou so svojím vnútorným dieťaťom až po prijatie vlastného tela.Napísali o knihe:„Vďaka múdrosti, empatii a praktickým tipom slúži kniha Annie Zimmermanovej ako zbierka nástrojov na prekonanie toxických návykov a získanie životnej radosti.“ – Women´s World Book Club„Kniha Terapia do vrecka je prvotriedna psychologická príručka, ktorá vám pomôže lepšie porozumieť sebe aj svojim vzťahom. Je pre každého, kto chce posilniť vzťah k sebe alebo prehĺbiť väzby s druhými ľuďmi.“ – Dr. Nicole LePera, spisovateľka„Terapia do vrecka je užitočný a praktický sprievodca na ceste k pochopeniu svojich emócií, zlepšenie medziľudských vzťahov a odstránenie obmedzujúcich presvedčení o sebe a o druhých.“ –  Mo Gawdat, spisovateľ 

Cudzinci obťažujúci nevinné dievčatá s bielou tvárou, ohnivé tmavé orientálky zvádzajúce západných kresťanských chlapcov na zlé chodníčky či úlisní Židia skrývajúci v stiesnených a špinavých obchodoch svoje tajomstvá. Podobných obrazov nájdeme v literatúre mnoho a nie je to náhoda. Sú to obrazy odlišnosti, ktoré vyvolávajú v ľuďoch silné emócie, rovnako ako ich vyvoláva aj literatúra. Tá na rozdiel od oficiálnych dokumentov zachytáva históriu v inej, intímnej rovine: láska a vzťahy medzi pohlaviami patria medzi jej základné stavebné prvky. Historik Miloslav Szabó vo svojej knihe Kráska a zvrhlík skúma nielen to, ako sa rasizmus prejavuje v textoch takých klasikov, ako je Ľudmila Podjavorinská, Svetozár Hurban Vajanský, František Švantner, Gustav Meyrink či Thomas Mann, ale hľadá aj pôvod týchto stereotypov.Literatúra vždy nielen zobrazovala realitu, ale podvedome ovplyvňovala myslenie a konanie ľudí. Obrazy nenásytných orientálok, úžerníckych židovských krčmárov či cudných panien s bielou tvárou sa tak hlboko vtlačili do našich myslí. Témou skrytého rasizmu vás v knihe Kráska a zvrhlík prevedú postavy literatúry 19. a 20. storočia a bude to vzrušujúca cesta zo slovenských kopaníc, cez nevestince starej Prahy, kanálmi Benátok až do utečeneckého tábora s Rwande.  Miloslav Szabó tvrdí, že rasizmus nepramení len zo pseudovedeckých teórií, ale predovšetkým zo strachu z rasového miešania. Z tohto pohľadu sa tak do popredia dostáva pohlavie: rasisti chcú zabrániť, aby sa plodili a rodili miešanci, pretože to údajne ohrozuje zdravie a prežitie nadradenej rasy. Tento strach sa v rôznych historických obdobiach pretavil nielen do literatúry, ale aj do pravidiel a zákonov, ktoré upravovali vzťahy konkrétnych mužov a žien, teda kto s kým môže žiť a plodiť deti.Mgr. Miloslav Szabó, PhD. je historik a germanista. Zaoberá sa históriou antisemitizmu a katolicizmu, ako aj kultúrnymi dejinami v stredoeurópskom priestore v 19. a 20. storočí. Je autorom niekoľkých monografií a množstva štúdií v slovenčine, češtine, nemčine a angličtine. Absolvoval viacero pobytov a stáží na vedeckých a akademických inštitúciách doma aj v zahraničí. Bol spolupracovníkom Centra pre výskum antisemitizmu na Technickej univerzite v Berlíne a Židovského múzea v Prahe. Momentálne pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom monografií Boh v ofsajde (Kalligram, 2004), Rasa a vôľa. Alfred Rosenberg a Mýtus 20. storočia (Kalligram, 2004), Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935 – 1945) (Slovart 2019). V knižnej edícii Denníka N mu vyšla v roku 2020 kniha Potraty. Dejiny slovenských kultúrnych vojen od Hlinku po Kuffu.

Čo zaberá na spomalenie procesu starnutia? Ako sa dá najlepšie schudnúť (a udržať si hmotnosť)? Čo treba robiť, aby mal človek kvalitný spánok? Každý z nás chce byť zdravší, silnejší a dožiť sa čo najvyššieho veku. No ktoré metódy naozaj fungujú? Naozaj jestvujú superpotraviny? Ako minimalizovať riziko cukrovky, rakoviny a Alzheimerovej choroby? Aká škodlivá je v skutočnosti laktóza? Sú výživové doplnky nevyhnutné? A čo na to voľné radikály? Zabudnite na divoké trendové diéty a fitnes programy celebrít. Vedecký publicista Graham Lawton prináša nový pohľad na zdravie, výživu a životný štýl. Oddeľuje dojmy od pojmov a kriticky sa vyrovnáva s množstvom mätúcich údajov a desivých titulkov v časopisoch. Na základe najnovších vedeckých výskumov a štatistík ponúka pravdu o diétach a stravovaní, o drogách, desaťtisíc krokoch denne, slanine, počítaní kalórií, káve, mliečnych výrobkoch, spánku, vláknine, „opiciach“, soli, cukre, kardiu, opaľovacích krémoch, statínoch, vitamínoch a o mnohom ďalšom. Graham Lawton často šliape na mínové pole, no nie samoúčelne. Jeho cieľom je vyvrátiť prežité mýty a rozlíšiť bludy od faktov. Táto kniha odhaľuje pravdu o módnych trendoch v stravovaní, vysvetľuje skutočné vedecké poznatky za lepším zdravím a vďaka tomu vám možno zachráni život.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z Knihy, ktorá vám možno zachráni životNapísali o knihe:„Graham Lawton zasvätil celú kariéru výskumu, ako si predĺžiť život.“ – The Times „Graham Lawton síce napísal knihu s odvážnym názvom Kniha, ktorá vám možno zachráni život: Ako dlhšie a lepšie žiť vďaka vede, no rozhodne sa nepovažuje za gurua životného štýlu, práve naopak. Sám seba nazýva ‚lenivým lajdákom s nadváhou‘. Lawton je živým dôkazom, že človek nemusí byť posadnutý diétami a cvičením, aby si udržal zdravie a kondíciu.“ – Irish Examiner O autorovi: Graham Lawton patrí medzi kmeňových autorov a komentátorov časopisu New Scientist. Je autorom kníh The Origin of (Almost) Everything (Pôvod (takmer) všetkého, 2016) a This Book Could Save Your Life (Kniha, ktorá vám možno zachráni život, 2020). Vyštudoval biochémiu na Kráľovskej univerzite v Londýne, kde získal aj titul MSc. (magister prírodných vied) v odbore vedeckej komunikácie. Za svoju publikačnú činnosť získal viacero ocenení. Žije v Londýne. Knihu preložil Samo Trnka.

„V tejto knihe sme mohli presne opísať, čo sa v mojej minulosti dialo – bitky, pot, sliny, blato a krvavé hánky,“ hovorí Matej „Rarach“ Jurášek. „Rodičia ma vychovali ako slušného chalana. Práve to je na mojom príbehu zarážajúce – stať sa môže aj niekomu, kto dostal v detstve toľko lásky ako ja.“ Vďaka jeho mimoriadnej otvorenosti máme možnosť nahliadnuť do myslenia bitkára a futbalových chuligánov, do organizácie hlučnej, ale uzavretej komunity. Čitateľom kladie zásadné otázky: ako pochopiť mentalitu ľudí, s ktorými zdanlivo nemáme nič spoločné? Ako sa dostať z toxického prostredia? Čím sa nechať inšpirovať k zmene životného štýlu? Kde nájsť skutočné prijatie? Prečítajte si ukážku.„Na začiatku to bolo ako iné stretnutia dvoch neznámych ľudí. Pre mňa bol Matej mladý muž, ktorý ma mal chrániť, ja pre neho kandidátka. Vnímala som ho nezaťažene, možno skôr s apriórnou dôverou a som rada, že napokon sa aj on otvoril priamej skúsenosti so mnou. Až roky potom som sa dozvedela, ako veľmi vzdialené boli vtedy naše svety. Vďaka vzájomnému počúvaniu, rozprávaniu sa mohli tieto rozdielne svety nielen stretnúť, ale aj navzájom prijať a spriateliť. Toto bola iba epizóda, ale Matejov životný príbeh je inšpiráciou k odvahe zmeniť seba, svoje prostredie, vykročiť do neznáma a skúsiť novú a lepšiu cestu.“ - Zuzana Čaputová O autoroch: Matej „Rarach“ Jurášek študoval na Pedagogickej a sociálnej akadémii, v tom istom čase však viedol chuligánsku skupinu, s ktorou sa zúčastňoval na dohodnutých fyzických stretoch s konkurenčnými skupinami. Chránil mnohé známe osobnosti vrátane prezidentskej kandidátky Zuzany Čaputovej či kapely Depeche Mode, sprevádzal umelcov z celého sveta a pracoval aj na najväčších slovenských hudobných festivaloch. Počas pandémie pomáhal mestu Bratislava s chodom karanténneho zariadenia pre ľudí bez domova a pracoval na komunikačnom oddelení. V súčasnosti s manželkou a dvoma deťmi žije na ostrove Madeira, kde prenajímajú apartmány. Michal Červený vyštudoval žurnalistiku v Bratislave. V Denníku N pracuje od januára 2017, kde bol do septembra 2024 vedúcim športovej redakcie, momentálne je reportérom a venuje sa písaniu o zdravom životnom štýle či podcastu Otcovia v plienkach. Jeho knižným debutom bolo spoluautorstvo autobiografie Mateja Tótha Odchýlka (2018), napísal aj knihy rozhovorov Telo v 21. storočí (2020) a Pohyb je liek (2023). V roku 2020 mu vyšla rozprávková kniha Príhody psíka Huga. Je spoluautorom publikácie 100 rád pre aktívnych ľudí (2024) a Rok otca (2024).