Radoslav Procházka, ktorý patrí medzi najvýraznejších právnikov u nás a bol priamym aktérom politického diania, v knihe analyzuje vznik a historické zmeny Ústavy a predkladá vlastné návrhy, ako dosiahnuť, aby jej novely neboli len marketingovým nástrojom politických strán. Venuje sa aj návrhom na zmeny Ústavného súdu, ktoré budú v roku 2018 patriť medzi hlavné spoločenské témy. “Úcta k štátu, zákonom a ľuďom v tejto krajine nemá byť slepá, ale mala by vyrastať zo žičlivosti k nej. Kniha Radoslava Procházku je napísaná s ústavným nadhľadom, niekedy kriticky, ale preniká ju autorova žičlivosť a záujem o tvár tejto krajiny. Odporúčam ju každému, kto sa zaujíma o politický, spoločenský a duchovný život na Slovensku,” píše v predslove Rozhádzanej republiky František Mikloško.

Cudzinci obťažujúci nevinné dievčatá s bielou tvárou, ohnivé tmavé orientálky zvádzajúce západných kresťanských chlapcov na zlé chodníčky či úlisní Židia skrývajúci v stiesnených a špinavých obchodoch svoje tajomstvá. Podobných obrazov nájdeme v literatúre mnoho a nie je to náhoda. Sú to obrazy odlišnosti, ktoré vyvolávajú v ľuďoch silné emócie, rovnako ako ich vyvoláva aj literatúra. Tá na rozdiel od oficiálnych dokumentov zachytáva históriu v inej, intímnej rovine: láska a vzťahy medzi pohlaviami patria medzi jej základné stavebné prvky. Historik Miloslav Szabó vo svojej knihe Kráska a zvrhlík skúma nielen to, ako sa rasizmus prejavuje v textoch takých klasikov, ako je Ľudmila Podjavorinská, Svetozár Hurban Vajanský, František Švantner, Gustav Meyrink či Thomas Mann, ale hľadá aj pôvod týchto stereotypov.Literatúra vždy nielen zobrazovala realitu, ale podvedome ovplyvňovala myslenie a konanie ľudí. Obrazy nenásytných orientálok, úžerníckych židovských krčmárov či cudných panien s bielou tvárou sa tak hlboko vtlačili do našich myslí. Témou skrytého rasizmu vás v knihe Kráska a zvrhlík prevedú postavy literatúry 19. a 20. storočia a bude to vzrušujúca cesta zo slovenských kopaníc, cez nevestince starej Prahy, kanálmi Benátok až do utečeneckého tábora s Rwande.  Miloslav Szabó tvrdí, že rasizmus nepramení len zo pseudovedeckých teórií, ale predovšetkým zo strachu z rasového miešania. Z tohto pohľadu sa tak do popredia dostáva pohlavie: rasisti chcú zabrániť, aby sa plodili a rodili miešanci, pretože to údajne ohrozuje zdravie a prežitie nadradenej rasy. Tento strach sa v rôznych historických obdobiach pretavil nielen do literatúry, ale aj do pravidiel a zákonov, ktoré upravovali vzťahy konkrétnych mužov a žien, teda kto s kým môže žiť a plodiť deti.Mgr. Miloslav Szabó, PhD. je historik a germanista. Zaoberá sa históriou antisemitizmu a katolicizmu, ako aj kultúrnymi dejinami v stredoeurópskom priestore v 19. a 20. storočí. Je autorom niekoľkých monografií a množstva štúdií v slovenčine, češtine, nemčine a angličtine. Absolvoval viacero pobytov a stáží na vedeckých a akademických inštitúciách doma aj v zahraničí. Bol spolupracovníkom Centra pre výskum antisemitizmu na Technickej univerzite v Berlíne a Židovského múzea v Prahe. Momentálne pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom monografií Boh v ofsajde (Kalligram, 2004), Rasa a vôľa. Alfred Rosenberg a Mýtus 20. storočia (Kalligram, 2004), Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935 – 1945) (Slovart 2019). V knižnej edícii Denníka N mu vyšla v roku 2020 kniha Potraty. Dejiny slovenských kultúrnych vojen od Hlinku po Kuffu.

Fedor Gál patrí k najznámejším intelektuálom na Slovensku a v Česku, ktorý sa už desaťročia razantne vyjadruje k veciam verejným. Teraz vychádza takmer tristostranová kniha rozhovorov s množstvom archívnych fotografií o celom jeho živote s názvom Ešte raz a naposledy a podtitulom Koniec príbehu. On sám ju označil ako svoj testament s tým, že je čas posunúť štafetu iným.  Fedora spovedal novinár, víťaz štyroch Novinárskych cien v kategórii Najlepší rozhovor, Karol Sudor. Výsledkom je materiál, v ktorom sa Fedor, okrem iného, prvýkrát v živote vyjadruje aj k veciam, o ktorých vždy mlčal – k súkromiu, vlastným trápeniam, pochybnostiam a zlyhaniam, ale aj k svojim trinástym komnatám. Rozsiahle state sú venované aj revolúcii v roku 1989 a obdobiu po nej, kde Fedor detailne vysvetľuje vnútorné spory a pnutia vo Verejnosti proti násiliu, alebo dôvody, pre ktoré revolucionári nemohli postupovať inak. Prečítajte si ukážky z knihy: Fedor Gál: Mečiar si ma chcel kúpiť Fedor Gál: Mali sme počas revolúcie odstaviť komunistov? My, demokrati? Vypočujte si ukážky z knihy: 1. časť2. časť3. časťFedor sa narodil v koncentračnom tábore a vyrastal v podhradí vedľa geta bez otca, ktorého tesne pred koncom vojny zastrelili na pochode smrti. V roku 1989 sa stal popredným revolucionárom a neskôr aj šéfom Verejnosti proti násiliu. Ľudia ho milovali, chodili mu tisícky ďakovných listov. Medzi nimi aj také, v ktorých rodičia sľubovali, že svojmu synovi dajú meno po ňom. Dlho to netrvalo, a čoskoro mu tí istí ľudia začali pľuť do piva aj do tváre. Nadávali mu do „židákov“ a zradcov národa, v listoch mu želali smrť. Keď sa už nemohol po uliciach pohybovať bez toho, aby ho niekto verbálne či fyzicky nenapadol, presťahoval sa do Prahy, kde žije dodnes. V Česku podnikal, bol pri zakladaní televízie Nova, vďaka čomu sa stal milionárom, postupne však o peniaze prišiel. Nikdy neprestal písať, viesť dialóg a vyjadrovať sa k aktuálnym témam, pridal aj angažovanie sa v prospech spravodlivosti a nakrúcanie dokumentárnych filmov na citlivé témy. Kniha Ešte raz a naposledy s podtitulom Koniec príbehu podrobne reflektuje celý jeho život po vojne, v uvoľnených 60. rokoch minulého storočia, ktoré v roku 1968 zastavil vstup okupačných vojsk do krajiny, vedecké začiatky v 70. rokoch, úspechy a neúspechy, odchod do politiky, útek z nej, svoju (ne)schopnosť podnikať, radosť z nakrúcania filmových dokumentov, ale aj strach z toho, či sa nevracajú časy temna spred druhej svetovej vojny. Nevyhýba sa ani témam dneška, s Karolom Sudorom debatujú o extrémizme, multikulturalizme, národovectve, o populizme, o hraniciach medzi privátnym a verejným, o dnešných politikoch, o tom, či bol rozpad Československa chybou, o Rusku, náboženstvách či o médiách. V závere sa Fedor Gál vyrovnáva so svojím životom a premýšľa o smrti. Rozpráva o svojom súkromí, o tom, ako staroba mení jeho samotného, ale aj jeho okolie, o zdraví a chorobách, o kreativite ako elixíre života. Čo tu po ňom ostane? Rozhovor do knihy výnimočne poskytla aj Irena Gálová, Fedorova manželka. Stalo sa tak, hoci dodnes žiadnemu novinárovi nepovedala viac ako jednu vetu. A osobný pohľad na Fedora Gála v knihe prinášajú aj jeho piati blízki priatelia – psychiater Peter Pöthe, literárny vedec a politik Peter Zajac, novinár Štefan Hríb, výtvarník a sochár Fero Guldan a novinár a scenárista Eugen Gindl