Stretnú sa Fico, Leško a Tódová. V knihe. To nemôže dopadnúť zle. Teda pre čitateľov. Fico spokojný nebude celkom určite.Marián Leško knihou Mečiar a mečiarizmus pomenoval celú éru jedného premiéra. Teraz robí to isté s Ficom, akurát to je kniha rozhovorov. Pýta sa ho Monika Tódová, ktorá bola ako reportérka pri väčšine Ficových káuz. Leško má dar komplikované témy rozprávať veľmi zrozumiteľne a rozumne. Tódová sa vie pýtať a je prirodzene zvedavá. Fico je najdlhšie vládnuci premiér na Slovensku a najväčšia hrozba pre jeho budúcnosť. Z takto namiešanej zmesi nemôže vypadnúť nič iné iba mimoriadne zaujímavá kniha. Výhodou je, že Leško aj Tódová dokážu o ťažkých veciach rozprávať aj s nadhľadom. Preto sa okrem Fica dozviete veľa aj o Leškovi. O jeho novinárskych rokoch, ale aj o práci pre prezidentku Zuzanu Čaputovú a humore s Milanom Lasicom. Toto je výnimočná kniha. Rozprávajú sa v nej dvaja výnimočne bystrí a informovaní ľudia. Fica odhalia až tak, že by sa mal hanbiť. Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka NZ dialogu Moniky Tódové s Mariánem Leškem vyrůstá velmi plastický obraz politika, který ovlivnil podobu své země jako málokterý jiný představitel demokratické Evropy. Jestli se člověk má vydat do temného světa Roberta Fica, nemůže si vybrat lepší průvodce. Nabízí nejen unikátní přehled, ale i tak potřebný nadhled a smysl pro humor.Erik Tabery, šéfredaktor RespektuKnihu svojimi karikatúrami doplnil Danglár. Prečítajte si ukážku z knihy, rozhovor s Danglárom, alebo rozhovor Matúša Kostolného s Mariánom Leškom a Monikou Tódovou. Monika Tódová Novinárka, moderátorka diskusie Ako zachrániť demokraciu a podcastu V redakcii. Narodila sa v Trnave. Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 2001 začala pracovať na domácom spravodajstve v Denníku SME a venovala sa investigatívnej žurnalistike. Keď do SME vstúpila finančná skupina vlastnená z korupcie podozrivým oligarchom, spolu s kolegami odišla z redakcie a v roku 2014 založili Denník N. Získala viacero novinárskych cien alebo nominácií na novinársku cenu. Marián Leško Politický komentátor a publicista. Narodil sa v Prešove. Na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove ukončil odbor filozofia – dejiny. Pracoval v Novom slove, v denníku Pravda, v SME, v týždenníku Trend. Spolupracoval s Rádiom Slobodná Európa a účinkoval v televíznej relácii Sedem. Od júna 2019 do októbra 2021 pôsobil ako poradca prezidentky Zuzany Čaputovej pre oblasť vnútornej politiky. Je autorom piatich kníh o politike, vrátane knihy Mečiar a mečiarizmus. Je členom Správnej rady Nadácie Zastavme korupciu. Jozef Gertli Danglár Grafik, ilustrátor a maliar. Narodil sa v Detve. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení. V posledných rokoch sa sústreďuje najmä na maľbu na plátno, pričom do obrazov prenáša prvky komiksu i filmovej estetiky. Je autorom ilustrácií viac ako 80 knižných titulov. Jeho kresby a kreslené komentáre k celospoločenskému dianiu vychádzali vo viacerých slovenských a českých denníkoch a časopisoch, teraz v Denníku N. Je štvornásobným víťazom Novinárskej ceny.  

Ako v zlých časoch dobre žiť – úvahy o zbabelosti, statočnosti, priateľstve a fašizme."Za celý svoj už relatívne dlhý život som sa nestretol s takou mohutnou vlnou zla, ktoré sa dnes valí z úst takého obrovského množstva ľudí, a to do tejto životnej skúsenosti započítavam aj komunistickú diktatúru,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe. To zlo sa nazýva fašizmus a má charakter pandémie, ktorá napáda ľudskú myseľ a šíri sa po území západnej civilizácie. Rozumieme však príčinám, pre ktoré je fašizmus späť? A ak im rozumieme, stratí tým na sile? Ako premýšľať o ľuďoch, ktorí sa vzdali rozumu, a o mlčiacej, pasívnej väčšine? A je vôbec nutné o nich premýšľať? Martin M. Šimečka sa obratne pohybuje medzi spomienkami na život v disente, myšlienkami historikov a spisovateľov a úvahami o povahe zla, o hlúposti, vzdore aj priateľstve, o paralelnej spoločnosti, ktorá si vytvára vlastné pravidlá a žije nezávisle od väčšiny, aby našiel odpoveď na otázku: ako žiť dobrý život v krajine, ktorá sa odvracia od demokracie?Prečítajte si túto ukážku z knihy, alebo túto, alebo rozhovor s autorom.  Martin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi), v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli) a v roku 2022 Príhody tuláka po Slovensku. Rozhovory s Jánom Štrasserom vyšli v roku 2024 pod názvom Život na tekutých pieskoch.

V prvých rokoch svojej existencie sa slovenský štát vo svete poznačenom vojnovým pustošením javil ako oáza mieru a hojnosti. Budovanie chodníkov a kanalizácie, stavebný ruch, veselé sprievody a plné tribúny oslavujúce Boha a národ. Idylický obraz však obstojí len vtedy, ak zabudneme na tisíce zavraždených Židov, na Rómov vytlačených na okraje miest a dedín, na Čechov, Maďarov a Rusínov degradovaných na obyvateľov druhej kategórie. Ak prehliadneme arizácie, násilie a predovšetkým systematickú snahu zmeniť dovtedy multikultúrnu krajinu na slovenský kresťanský monolit podľa vzoru Hitlerovho Nemecka.Historička Hana Kubátová v knihe Kde líšky dávajú dobrú noc. Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku skúma, ako sa formovanie národného štátu počas druhej svetovej vojny prepojilo s kolektívnou zradou a genocídou. Ukazuje, že holokaust nebol len „importovanou“ tragédiou, ktorú Slovensku vnútilo nacistické Nemecko, ale procesom, na ktorom sa podieľali samotní Slováci – politické a náboženské elity, miestni funkcionári aj bežní občania. Táto kniha narúša pohodlný mýtus o Slovensku ako obeti nacistického diktátu a kladie otázku, ako sa mohla krajina, ktorá sa prezentovala ako kresťanská a národná, stať aktívnym účastníkom holokaustu.Kubátová prináša odpoveď podloženú množstvom dôkazov, ktoré hovoria, že k holokaustu neviedli len rozhodnutia mocných. Umožnili ho každodenné prejavy lojality, kompromisov a chamtivosti, a to aj v tých najodľahlejších kútoch krajiny, kde líšky dávajú dobrú noc. Historická analýza udalostí sa prelína s varovaním pred silou nacionalistických ideológií prekračujúcich hranice – geografické aj časové.Prečítajte si rozhovor s Hanou Kubátovou, alebo ukážku z knihy. Kniha vychádza v marci 2025 aj vo vydavateľstve Oxford University Press pod názvom Christian Nationalism, Nation-Building and the Making of the Holocaust in SlovakiaHana Kubátová, M.A., Ph.D.Pôsobí na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity. V minulosti zastávala výskumné pozície na Telavivskej univerzite, v Slovenskej akadémii vied, na Univerzite Heinricha Heineho v Düsseldorfe, v Pamätnom múzeu holokaustu v Spojených štátoch a v Inštitúte pre pokročilé štúdium na Stredoeurópskej univerzite. Je autorkou dvoch ďalších monografií: Nepokradeš! Nálady a postoje slovenské společnosti k židovské otázce, 1938 – 1945 (Academia, 2013) a The Jew in Czech and Slovak Imagination, 1938 – 89: Antisemitism, the Holocaust, and Zionism (Brill, 2018; spolu s Janom Láníčkom). Zároveň je spolueditorkou troch zborníkov.

Nie je možné presvedčiť každého, kto verí hoaxom. S viacerými sa však dá rozprávať. Vladimír Šnídl, reportér Denníka N, je už roky súčasťou sveta, z ktorého čerpajú informácie aj niektorí naši kamaráti a príbuzní. Ponúka manuál – ako pochopiť ľudí s proruským či konšpiračným presvedčením a ako s nimi komunikovať.  S dezinformáciami má bohaté skúsenosti, zaplatené vlastnou duševnou nepohodou. Od roku 2016 sa nimi zaoberá profesionálne: pridal sa do kotlebovských skupín na Facebooku, začal počúvať Infovojnu či Slobodný vysielač. Číta dezinformačné weby a sleduje politikov, ktorí sú s touto scénou prepojení. Počas pandémie bol v komunitách antirúškarov, antivaxerov a konzumentov ivermektínu. Keď Putin napadol Ukrajinu, pridal sa do skupiny Rusko-slovenské priateľstvo.  Zažil mnoho hádok s podporovateľmi Ruska, viedol desiatky besied v školách, v knižniciach i vo firmách. A pri snahe presvedčiť druhých sa dopustil aj viacerých chýb. Rozprával sa so psychológmi, psychiatrami, s odborníkmi na kritické myslenie i so znalcami kremeľskej propagandy. Najdôležitejšie poznatky a skúsenosti, ktoré získal, odovzdáva v tejto knihe.Prečítajte si ukážku z knihy.Vladimír Šnídl (1983) patrí k menšine Slovákov, ktorí zo Slovenska odišli, ale vrátili sa. Pochádza z Považskej Bystrice, vyštudoval politológiu na Karlovej univerzite v Prahe, sedem rokov pracoval v českom denníku Hospodářské noviny. V lete 2014 prišiel do Bratislavy do denníka SME, krátko po ňom tam prišla aj skupina Penta. Pridal sa k novinárom, ktorí na pro test proti Pente podali výpoveď a v januári 2015 založili Denník N. V Denníku N píše o armáde, železniciach, dezinfoscéne a iných nástrahách sociálnych sietí. Na túto tému máva aj besedy v školách, prešiel ich od Malaciek po Sninu. Organizuje workshopy pre pedagógov a rodičov. V roku 2017 mu vo vydavateľstve N Press vyšla kniha Pravda a lož na Facebooku.

Psychológ Ján Hrustič tvrdí, že pre psychický rozvoj detí je najdôležitejší pocit bezpečia. Prečo je to tak? Čo ešte formuje našu osobnosť? Kedy vzniká trauma a čo je vzťahová väzba? Ako sa v dospelosti prejavuje dieťa, ktoré zažívalo násilie? Ako vychovať sebavedomé a spokojné osobnosti? Je možné napraviť chyby, ktoré sme pri výchove urobili, alebo zlepšiť vzťah s rodičmi, ktorí nám ubližovali? A ako vychádzať s rodičmi, keď už sami nie sme deťmi?Autori úspešnej knihy Umenie blízkosti psychológ Ján Hrustič a spisovateľka Monika Kompaníková pri spoločných rozhovoroch o blízkosti a osamelosti vo vzťahoch neustále narážali na to, ako významne naše správanie, prežívanie a vzťahy v dospelosti ovplyvňuje detstvo. Preto sa rozhodli pokračovať, a tak vznikla kniha, ktorá do hĺbky mapuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Kniha nie je určená len tým, čo majú malé deti, ale aj tým, ktorí chcú pochopiť svojich rodičov alebo samých seba a svoje správanie.Mnohým rodičom sa táto kniha nebude čítať ľahko. Mala by byť o detskom raji, ale je skôr o tom, čím rodičia poškodzujú detské sebavedomie, sebahodnotu, základné kamene osobnosti, na ktorých bude stáť aj v dospelosti jeho prežívanie. Veríme však, že keď rodičia pochopia, čo deťom ubližuje a prečo im to ubližuje, budú sa správať tak, aby sa deti pri nich cítili bezpečne ako v raji. Alebo aspoň tak trochu ako v raji.Každý je schopný naučiť sa empatii aj tolerancii. Každý je schopný namiesto kritiky, poúčania a agresivity viesť dialóg a používať akceptujúci prístup. Každý môže presmerovať svoju pozornosť na dieťa a postaviť ho na piedestál svojich hodnôt. A deti to rodičom vrátia, pretože deti, ktoré majú so svojimi rodičmi vybudovaný zdravý a pevný vzťah, poslúchajú a správajú sa tak, aby boli rodičia spokojní. Pretože žiadne dieťa nie je zlé, žiadne dieťa nechce svojich rodičov ani nahnevať, ani sklamať.Prečítajte si ukážku z knihy alebo si vypočujte podcast s autormi.Ján Hrustič Vyštudoval všeobecnú psychológiu so špecializáciou na poradenskú psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Absolvoval viaceré sociálno­ ­psychologické a psychoterapeutické tréningy vrátane deväťročného psychoterapeutického tréningu v gestalt terapii organizovaného inštitútom Metanoia v Londýne. Posledných viac ako dvadsať rokov poskytoval rodinné a partnerské poradenstvo v centre poradensko­psychologických služieb, ktoré sa pretransformovalo na referát poradensko­ ­psychologických služieb, kde pracoval až do dôchodku. Aktuálne sa ešte stále veľmi limitovane venuje rodinnému a partnerskému poradenstvu. Napísal knihu Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve (2015) a je spoluautorom knihy Umenie blízkosti (2023). Monika KompaníkováŠtudovala grafiku a maľ bu na VŠVU v Bratislave, no posledných dvadsať rokov sa venuje najmä literatúre. Je autorkou šiestich kníh pre dospelých a piatich kníh pre deti vrátane románu Piata loď, ktorý v roku 2011 získal cenu Anasoft litera a bol sfilmovaný, a knihy pre deti s názvom Hlbokomorské rozprávky. Sedem rokov pracovala v kníhkupectve Artforum v Bratislave, založila a ako šéfredaktorka viedla literárne noviny Čo čítať? a portál medziknihami.sk. Ako spoluautorka pesničkových textov pôsobí v hudobnom zoskupení Toddler Punk, píše hudobné texty a od roku 2019 je editorkou knižnej edície Denníka N. S Jánom Hrustičom napísali v roku 2023 knihu Umenie blízkosti.

Morálna ambícia sa začína jednoduchým uvedomením: máme iba jeden život. Čas, ktorý prežijeme na tomto svete, je naším najcennejším majetkom. Práca na plný úväzok predstavuje 80 000 hodín, respektíve 10 000 pracovných dní, respektíve 2 000 pracovných týždňov. Ako tento čas prežijeme, je jednou z najdôležitejších morálnych otázok v našom živote.Autor svetoznámych bestsellerov Rutger Bregman v knihe Morálna ambícia odhaľuje, ako svojimi konvenčnými definíciami úspechu poškodzujeme nielen sami seba, ale aj planétu. Zároveň však ponúka riešenie v podobe presmerovania našich osobných ambícií na činnosti so spoločenským prospechom. Morálna ambícia je podľa Bregmana vôľa drasticky zlepšovať svet a zamerať svoju kariéru na veľké problémy našich čias – či už ide o klimatickú zmenu, detskú úmrtnosť, daňové úniky, alebo o ďalšiu pandémiu. Je to túžba zmeniť svet a zanechať po sebe niečo, na čom skutočne záleží.Kniha Morálna ambícia je príručka k hľadaniu vlastnej cesty, ktorá nám pripomína, že skutočná miera úspechu nespočíva v tom, čo nahromadíme, ale v tom, čím prispejeme k blahu druhých, a ukazuje, ako sa dá vybudovať naozaj zmysluplné dedičstvo.Knihu preložila Marta Maňáková.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Rutger Bregman je historik a autor piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy Ľudskosť a Utópia pre realistov, ktoré vyšli aj v slovenskom preklade, označil magazín New York Times za bestsellery a boli preložené do viac než 40 jazykov. Za svoju prácu pre časopis Correspondent získal Bregman dve nominácie na prestížne ocenenie European Press Prize. Žije v Holandsku.***Možno chcete svoj obmedzený čas na tomto svete využiť inak. Vaše osobné šťastie možno nie je vaším jediným, nieto ešte najvyšším životným cieľom. Možno nechcete ležať na smrteľnej posteli s nepríjemným pocitom, že sa za tým ukrývalo niečo viac – oveľa viac.V tom prípade potrebujete inú knihu než ďalší návod na šťastný život. Knihu, ktorá vám život neuľahčí, ale, naopak, skomplikuje. Knihu, ktorá vám neposkytne útechu, ale vás rozruší. Knihu, pri ktorej si budete želať, aby ste ju nikdy nevzali do rúk, pretože keď ju zatvoríte, budete sa musieť pustiť do práce.Toto je tá kniha.

Kniha 1989 – Pád sovietskeho impéria prináša strhujúci príbeh o roku, keď sa zrútila železná opona a celý východný blok sa vymanil spod sovietskeho vplyvu. Victor Sebestyen, uznávaný historik a novinár, približuje dramatické udalosti od pádu Berlínskeho múru cez pokojné revolúcie v Poľsku, Maďarsku či Československu až po pád komunistických režimov, ktoré sa ešte nedávno zdali neotrasiteľné.Sebestyen sa opiera o dobové dokumenty a osobné svedectvá politikov, disidentov aj obyčajných občanov a odhaľuje, že diktatúry sa rúcali rýchlejšie, než si svet dokázal predstaviť. Táto kniha je nielen podrobnou kronikou historického prelomu, ale aj živým svedectvom o sile odvahy a túžby po slobode.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Victor Sebestyen je britský novinár a historik narodený v Budapešti. Ako reportér pokrýval pád Berlínskeho múru a následne komunizmu, vojnu v bývalej Juhoslávii aj rozpad Sovietskeho zväzu. Pôsobil v redakciách novín a časopisov ako London Evening Standard, Times, Daily Mail a Newsweek a prispieval aj do New York Times. Je autorom viacerých oceňovaných publikácií o dejinách 20. storočia vrátane 1989 – Pád sovietskeho impéria.

Britský historik a spisovateľ Paul Cooper v knihe Z výšin do prachu prevedie čitateľov naprieč dejinami zaniknutých ríš a kultúr – od prastarých mestských štátov Blízkeho východu cez mayské mestá v džungli až po ostrovné civilizácie v Tichomorí. Namiesto jednoduchých vysvetlení skladá mozaiku príčin ich zániku – zmeny klímy a obchodu, zlyhania lídrov, náboženské konflikty, epidémie, vojny aj vyčerpanie zdrojov. Opiera sa o archeológiu, písomné pramene a živé príbehy konkrétnych ľudí. Cooper, autor a tvorca rovnomenného podcastu, píše pútavo, no vecne a „pád civilizácie“ v jeho podaní nepredstavuje len zánik impéria, ale ľudskú skúsenosť všedných dní.Kniha Z výšin do prachu však nie je len kronikou katastrof. Je aj príbehom prekvapivej odolnosti – o tom, čo z kultúr prežíva, keď sa mocenské centrá zrútia; ako sa poznatky, jazyky a mýty preskupujú a pokračujú inde. Autor tak ponúka viac než historickú reportáž – je to premyslené varovanie aj povzbudenie pre súčasnosť. Učí nás, že civilizácie nezanikajú zo dňa na deň, ale postupne – a že smer môžeme ešte zmeniť, ak si včas všimneme rovnaké vzorce, aké kedysi prehliadli iní.Knihu preložila Silvia Macalová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Paul Cooper je britský historik, spisovateľ a producent úspešného podcastu. Študoval na University of Warwick a na UEA a po ukončení štúdia odišiel na Srí Lanku pracovať ako učiteľ angličtiny. Pracoval ako archivár, redaktor a novinár a má doktorát z kultúrneho a literárneho významu ruín. Jeho texty sa objavili v New York Times, BBC, Atlantic, National Geographic, New Scientist či Discover Magazine. V súčasnosti píše, produkuje a moderuje podcast Fall of Civilizations, ktorý sa umiestnil v prvej desiatke britských podcastov a od svojho spustenia v roku 2019 už má viac než 200 miliónov vypočutí. Napísali o knihe:„Paul Cooper je novodobý fenomén. Oslovuje svoje publikum úplne novým spôsobom, a to najmä prostredníctvom anekdot z histórie a prístupného rozprávačstva.“ – Max Hastings, Sunday Times„Kniha Z výšin do prachu je pútavé rozprávanie o zániku starovekých impérií s množstvom zaujímavých detailov.“ – Kirkus Reviews

Biografia Beatles od Philipa Normana je najdôležitejšou knihou o najvplyvnejšej kapele v dejinách hudby a zároveň pútavým príbehom o životoch jej členov a dobe, v ktorej tvorili. Táto aktualizovaná publikácia mapuje cestu štyroch neupravených liverpoolskych mladíkov od divokých a často komických začiatkov cez ohromujúci vrchol zhmotnený vo fenoméne beatlemánie až po náhly rozpad kapely. Autor opisuje aj boj jej členov s hudobným škatuľkovaním a okolnosti úmrtia Johna Lennona a Georgea Harrisona. Zábavná, duchaplná a dojímavá kniha Shout! Beatles a ich skutočný príbeh sa už krátko po vydaní stala bestsellerom a predalo sa z nej viac než milión výtlačkov. Zaradila sa medzi povinné čítanie nielen pre fanúšikov a fanúšičky Beatles, ale aj pre každého, kto sa zaujíma o históriu popmusic.Knihu preložil Samuel Marec.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Philip Norman je britský novinár a spisovateľ. Kariéru začal v novinách Sunday Times a čoskoro si vyslúžil reputáciu skvelého profilového novinára. Jeho debut Shout!, ktorý vyšiel už v roku 1981 a odvtedy bol niekoľkokrát revidovaný, patrí medzi najvýznamnejšie knihy o Beatles. Okrem toho vydal niekoľko ďalších biografií – Johna Lennona, Paula McCartneyho, Eltona Johna, Erica Claptona či Micka Jaggera.Napísali o knihe:„Toto je prvá (a zároveň najlepšia) kniha, ktorá spája dejiny hudby s literárnou hĺbkou. Názvy kapitol hovoria za všetko: ‚Štyria šialení malí lordi, ktorí zarábajú päťtisíc libier týždenne‘ či ‚Verím len v seba. V Yoko a v seba‘. Normanova biografia je mimoriadne strhujúca najmä v záverečných častiach príbehu Beatles, hoci všetky jej kapitoly vynikajú podmanivým jazykom a detailným porozumením.“ – Q„Rovnako krásne a znepokojivé ako posledný album Beatles.“ – Daily Express„Dôsledne zrešeršovaná biografia… Normanove vedomosti o histórii kapely sú pôsobivé.“ – George Melly, Observer