Ako v zlých časoch dobre žiť – úvahy o zbabelosti, statočnosti, priateľstve a fašizme."Za celý svoj už relatívne dlhý život som sa nestretol s takou mohutnou vlnou zla, ktoré sa dnes valí z úst takého obrovského množstva ľudí, a to do tejto životnej skúsenosti započítavam aj komunistickú diktatúru,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe. To zlo sa nazýva fašizmus a má charakter pandémie, ktorá napáda ľudskú myseľ a šíri sa po území západnej civilizácie. Rozumieme však príčinám, pre ktoré je fašizmus späť? A ak im rozumieme, stratí tým na sile? Ako premýšľať o ľuďoch, ktorí sa vzdali rozumu, a o mlčiacej, pasívnej väčšine? A je vôbec nutné o nich premýšľať? Martin M. Šimečka sa obratne pohybuje medzi spomienkami na život v disente, myšlienkami historikov a spisovateľov a úvahami o povahe zla, o hlúposti, vzdore aj priateľstve, o paralelnej spoločnosti, ktorá si vytvára vlastné pravidlá a žije nezávisle od väčšiny, aby našiel odpoveď na otázku: ako žiť dobrý život v krajine, ktorá sa odvracia od demokracie?Prečítajte si túto ukážku z knihy, alebo túto, alebo rozhovor s autorom.  Martin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi), v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli) a v roku 2022 Príhody tuláka po Slovensku. Rozhovory s Jánom Štrasserom vyšli v roku 2024 pod názvom Život na tekutých pieskoch.

Stretnú sa Fico, Leško a Tódová. V knihe. To nemôže dopadnúť zle. Teda pre čitateľov. Fico spokojný nebude celkom určite.Marián Leško knihou Mečiar a mečiarizmus pomenoval celú éru jedného premiéra. Teraz robí to isté s Ficom, akurát to je kniha rozhovorov. Pýta sa ho Monika Tódová, ktorá bola ako reportérka pri väčšine Ficových káuz. Leško má dar komplikované témy rozprávať veľmi zrozumiteľne a rozumne. Tódová sa vie pýtať a je prirodzene zvedavá. Fico je najdlhšie vládnuci premiér na Slovensku a najväčšia hrozba pre jeho budúcnosť. Z takto namiešanej zmesi nemôže vypadnúť nič iné iba mimoriadne zaujímavá kniha. Výhodou je, že Leško aj Tódová dokážu o ťažkých veciach rozprávať aj s nadhľadom. Preto sa okrem Fica dozviete veľa aj o Leškovi. O jeho novinárskych rokoch, ale aj o práci pre prezidentku Zuzanu Čaputovú a humore s Milanom Lasicom. Toto je výnimočná kniha. Rozprávajú sa v nej dvaja výnimočne bystrí a informovaní ľudia. Fica odhalia až tak, že by sa mal hanbiť. Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka NZ dialogu Moniky Tódové s Mariánem Leškem vyrůstá velmi plastický obraz politika, který ovlivnil podobu své země jako málokterý jiný představitel demokratické Evropy. Jestli se člověk má vydat do temného světa Roberta Fica, nemůže si vybrat lepší průvodce. Nabízí nejen unikátní přehled, ale i tak potřebný nadhled a smysl pro humor.Erik Tabery, šéfredaktor RespektuKnihu svojimi karikatúrami doplnil Danglár. Prečítajte si ukážku z knihy, rozhovor s Danglárom, alebo rozhovor Matúša Kostolného s Mariánom Leškom a Monikou Tódovou. Monika Tódová Novinárka, moderátorka diskusie Ako zachrániť demokraciu a podcastu V redakcii. Narodila sa v Trnave. Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 2001 začala pracovať na domácom spravodajstve v Denníku SME a venovala sa investigatívnej žurnalistike. Keď do SME vstúpila finančná skupina vlastnená z korupcie podozrivým oligarchom, spolu s kolegami odišla z redakcie a v roku 2014 založili Denník N. Získala viacero novinárskych cien alebo nominácií na novinársku cenu. Marián Leško Politický komentátor a publicista. Narodil sa v Prešove. Na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove ukončil odbor filozofia – dejiny. Pracoval v Novom slove, v denníku Pravda, v SME, v týždenníku Trend. Spolupracoval s Rádiom Slobodná Európa a účinkoval v televíznej relácii Sedem. Od júna 2019 do októbra 2021 pôsobil ako poradca prezidentky Zuzany Čaputovej pre oblasť vnútornej politiky. Je autorom piatich kníh o politike, vrátane knihy Mečiar a mečiarizmus. Je členom Správnej rady Nadácie Zastavme korupciu. Jozef Gertli Danglár Grafik, ilustrátor a maliar. Narodil sa v Detve. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení. V posledných rokoch sa sústreďuje najmä na maľbu na plátno, pričom do obrazov prenáša prvky komiksu i filmovej estetiky. Je autorom ilustrácií viac ako 80 knižných titulov. Jeho kresby a kreslené komentáre k celospoločenskému dianiu vychádzali vo viacerých slovenských a českých denníkoch a časopisoch, teraz v Denníku N. Je štvornásobným víťazom Novinárskej ceny.  

Nie je možné presvedčiť každého, kto verí hoaxom. S viacerými sa však dá rozprávať. Vladimír Šnídl, reportér Denníka N, je už roky súčasťou sveta, z ktorého čerpajú informácie aj niektorí naši kamaráti a príbuzní. Ponúka manuál – ako pochopiť ľudí s proruským či konšpiračným presvedčením a ako s nimi komunikovať.  S dezinformáciami má bohaté skúsenosti, zaplatené vlastnou duševnou nepohodou. Od roku 2016 sa nimi zaoberá profesionálne: pridal sa do kotlebovských skupín na Facebooku, začal počúvať Infovojnu či Slobodný vysielač. Číta dezinformačné weby a sleduje politikov, ktorí sú s touto scénou prepojení. Počas pandémie bol v komunitách antirúškarov, antivaxerov a konzumentov ivermektínu. Keď Putin napadol Ukrajinu, pridal sa do skupiny Rusko-slovenské priateľstvo.  Zažil mnoho hádok s podporovateľmi Ruska, viedol desiatky besied v školách, v knižniciach i vo firmách. A pri snahe presvedčiť druhých sa dopustil aj viacerých chýb. Rozprával sa so psychológmi, psychiatrami, s odborníkmi na kritické myslenie i so znalcami kremeľskej propagandy. Najdôležitejšie poznatky a skúsenosti, ktoré získal, odovzdáva v tejto knihe.Prečítajte si ukážku z knihy.Vladimír Šnídl (1983) patrí k menšine Slovákov, ktorí zo Slovenska odišli, ale vrátili sa. Pochádza z Považskej Bystrice, vyštudoval politológiu na Karlovej univerzite v Prahe, sedem rokov pracoval v českom denníku Hospodářské noviny. V lete 2014 prišiel do Bratislavy do denníka SME, krátko po ňom tam prišla aj skupina Penta. Pridal sa k novinárom, ktorí na pro test proti Pente podali výpoveď a v januári 2015 založili Denník N. V Denníku N píše o armáde, železniciach, dezinfoscéne a iných nástrahách sociálnych sietí. Na túto tému máva aj besedy v školách, prešiel ich od Malaciek po Sninu. Organizuje workshopy pre pedagógov a rodičov. V roku 2017 mu vo vydavateľstve N Press vyšla kniha Pravda a lož na Facebooku.

Psychológ Ján Hrustič tvrdí, že pre psychický rozvoj detí je najdôležitejší pocit bezpečia. Prečo je to tak? Čo ešte formuje našu osobnosť? Kedy vzniká trauma a čo je vzťahová väzba? Ako sa v dospelosti prejavuje dieťa, ktoré zažívalo násilie? Ako vychovať sebavedomé a spokojné osobnosti? Je možné napraviť chyby, ktoré sme pri výchove urobili, alebo zlepšiť vzťah s rodičmi, ktorí nám ubližovali? A ako vychádzať s rodičmi, keď už sami nie sme deťmi?Autori úspešnej knihy Umenie blízkosti psychológ Ján Hrustič a spisovateľka Monika Kompaníková pri spoločných rozhovoroch o blízkosti a osamelosti vo vzťahoch neustále narážali na to, ako významne naše správanie, prežívanie a vzťahy v dospelosti ovplyvňuje detstvo. Preto sa rozhodli pokračovať, a tak vznikla kniha, ktorá do hĺbky mapuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Kniha nie je určená len tým, čo majú malé deti, ale aj tým, ktorí chcú pochopiť svojich rodičov alebo samých seba a svoje správanie.Mnohým rodičom sa táto kniha nebude čítať ľahko. Mala by byť o detskom raji, ale je skôr o tom, čím rodičia poškodzujú detské sebavedomie, sebahodnotu, základné kamene osobnosti, na ktorých bude stáť aj v dospelosti jeho prežívanie. Veríme však, že keď rodičia pochopia, čo deťom ubližuje a prečo im to ubližuje, budú sa správať tak, aby sa deti pri nich cítili bezpečne ako v raji. Alebo aspoň tak trochu ako v raji.Každý je schopný naučiť sa empatii aj tolerancii. Každý je schopný namiesto kritiky, poúčania a agresivity viesť dialóg a používať akceptujúci prístup. Každý môže presmerovať svoju pozornosť na dieťa a postaviť ho na piedestál svojich hodnôt. A deti to rodičom vrátia, pretože deti, ktoré majú so svojimi rodičmi vybudovaný zdravý a pevný vzťah, poslúchajú a správajú sa tak, aby boli rodičia spokojní. Pretože žiadne dieťa nie je zlé, žiadne dieťa nechce svojich rodičov ani nahnevať, ani sklamať.Prečítajte si ukážku z knihy alebo si vypočujte podcast s autormi.Ján Hrustič Vyštudoval všeobecnú psychológiu so špecializáciou na poradenskú psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Absolvoval viaceré sociálno­ ­psychologické a psychoterapeutické tréningy vrátane deväťročného psychoterapeutického tréningu v gestalt terapii organizovaného inštitútom Metanoia v Londýne. Posledných viac ako dvadsať rokov poskytoval rodinné a partnerské poradenstvo v centre poradensko­psychologických služieb, ktoré sa pretransformovalo na referát poradensko­ ­psychologických služieb, kde pracoval až do dôchodku. Aktuálne sa ešte stále veľmi limitovane venuje rodinnému a partnerskému poradenstvu. Napísal knihu Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve (2015) a je spoluautorom knihy Umenie blízkosti (2023). Monika KompaníkováŠtudovala grafiku a maľ bu na VŠVU v Bratislave, no posledných dvadsať rokov sa venuje najmä literatúre. Je autorkou šiestich kníh pre dospelých a piatich kníh pre deti vrátane románu Piata loď, ktorý v roku 2011 získal cenu Anasoft litera a bol sfilmovaný, a knihy pre deti s názvom Hlbokomorské rozprávky. Sedem rokov pracovala v kníhkupectve Artforum v Bratislave, založila a ako šéfredaktorka viedla literárne noviny Čo čítať? a portál medziknihami.sk. Ako spoluautorka pesničkových textov pôsobí v hudobnom zoskupení Toddler Punk, píše hudobné texty a od roku 2019 je editorkou knižnej edície Denníka N. S Jánom Hrustičom napísali v roku 2023 knihu Umenie blízkosti.

Čo nás bolí, keď nás bolí hlava? Čo sa deje v mozgu, keď spíme, meditujeme, športujeme alebo keď sme zamilovaní? Aké chemické procesy prebiehajú počas depresívnej epizódy, sexuálneho aktu alebo epileptického záchvatu? A je možné ich ovplyvniť?Mozog nie je len zhluk malých sivých buniek, ale komplexná a komplikovaná štruktúra, v ktorej sa tvoria a zanikajú synapsie, neuróny, nervové dráhy, rôzne bunky, molekuly či aminokyseliny. Tento mix ovplyvňuje naše každodenné prežívanie – lásku, sex, spánok, rovnováhu, náladu, bolesť či smútok.Popredná slovenská neurobiologička Dominika Fričová prináša príklady z bežného života a zrozumiteľne vysvetľuje, čo sa v takých chvíľach deje v našom mozgu. Ponúka aj rady, ako fungovanie mozgu zlepšovať a čo robiť v krízových situáciách.MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD., je neurobiologička, ktorá sa venuje výskumu mozgu a neurodegeneratívnych ochorení, najmä Parkinsonovej choroby. Pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde vedie výskum zameraný na pochopenie mechanizmov, ktoré stoja za poškodením neurónov. Počas svojej kariéry pôsobila na viacerých zahraničných pracoviskách vrátane prestížnej kliniky Mayo v USA. Vo svojej práci prepája špičkový výskum s popularizáciou vedy a snaží sa približovať fungovanie mozgu zrozumiteľným spôsobom. Verí, že porozumenie mozgu môže zmeniť spôsob, akým vnímame svoje emócie, ako sa rozhodujeme, a to, akí sme.

Mesiáš z backstageu, anarcho-kresťan, trubadúr lásky aj drzá držka. Vlajkonosič utópie, otec scény, Nietzscheho pravnuk, sezónny okultista, stalker Beatles, polovičný Róm, samozvaný Cigán, filozof zo zadných radov.Denis Bango najprv založil punkových The Wilderness, potom vkĺzol do chiméry Fvck_Kvlt. Platňová diskografia sa blíži k desiatke, fanúšikovia aj kritika dávajú palec hore. Hrá pred tisíckami ľudí na festivaloch, vo vypredaných sálach aj v malých punkových kluboch. 11 stretnutí, 25 hodín materiálu. Dvaja ľudia, ktorí sa predtým nepoznali, vedú intenzívny dialóg o hudbe a stave sveta. V štrnástich tematicky zameraných kapitolách príde okrem iného reč na punk, trap, rock’n’roll, Beatles, Sex Pistols, Dostojevského, Hegela, Boha, GG Allina, Biafru, duchovno, psychické diagnózy, lásku, násilie, rómstvo, working class, anarchizmus, okultizmus, socializmus, fašizmus, revolúciu, politickú imagináciu, Garáže, gitaru, klavír, mamu, otca aj brata.Štyri medzihry vo forme posluchových jukeboxov testujú Denisov hudobný rozhľad. Body pozbiera takmer za všetko.Za rozhovor s Denisom Bangom o Beatles, ktorý je súčasťou tejto knihy, získal Patrik Garaj Novinársku cenu.

Kniha 1989 – Pád sovietskeho impéria prináša strhujúci príbeh o roku, keď sa zrútila železná opona a celý východný blok sa vymanil spod sovietskeho vplyvu. Victor Sebestyen, uznávaný historik a novinár, približuje dramatické udalosti od pádu Berlínskeho múru cez pokojné revolúcie v Poľsku, Maďarsku či Československu až po pád komunistických režimov, ktoré sa ešte nedávno zdali neotrasiteľné.Sebestyen sa opiera o dobové dokumenty a osobné svedectvá politikov, disidentov aj obyčajných občanov a odhaľuje, že diktatúry sa rúcali rýchlejšie, než si svet dokázal predstaviť. Táto kniha je nielen podrobnou kronikou historického prelomu, ale aj živým svedectvom o sile odvahy a túžby po slobode.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Victor Sebestyen je britský novinár a historik narodený v Budapešti. Ako reportér pokrýval pád Berlínskeho múru a následne komunizmu, vojnu v bývalej Juhoslávii aj rozpad Sovietskeho zväzu. Pôsobil v redakciách novín a časopisov ako London Evening Standard, Times, Daily Mail a Newsweek a prispieval aj do New York Times. Je autorom viacerých oceňovaných publikácií o dejinách 20. storočia vrátane 1989 – Pád sovietskeho impéria.

Britský historik a spisovateľ Paul Cooper v knihe Z výšin do prachu prevedie čitateľov naprieč dejinami zaniknutých ríš a kultúr – od prastarých mestských štátov Blízkeho východu cez mayské mestá v džungli až po ostrovné civilizácie v Tichomorí. Namiesto jednoduchých vysvetlení skladá mozaiku príčin ich zániku – zmeny klímy a obchodu, zlyhania lídrov, náboženské konflikty, epidémie, vojny aj vyčerpanie zdrojov. Opiera sa o archeológiu, písomné pramene a živé príbehy konkrétnych ľudí. Cooper, autor a tvorca rovnomenného podcastu, píše pútavo, no vecne a „pád civilizácie“ v jeho podaní nepredstavuje len zánik impéria, ale ľudskú skúsenosť všedných dní.Kniha Z výšin do prachu však nie je len kronikou katastrof. Je aj príbehom prekvapivej odolnosti – o tom, čo z kultúr prežíva, keď sa mocenské centrá zrútia; ako sa poznatky, jazyky a mýty preskupujú a pokračujú inde. Autor tak ponúka viac než historickú reportáž – je to premyslené varovanie aj povzbudenie pre súčasnosť. Učí nás, že civilizácie nezanikajú zo dňa na deň, ale postupne – a že smer môžeme ešte zmeniť, ak si včas všimneme rovnaké vzorce, aké kedysi prehliadli iní.Knihu preložila Silvia Macalová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Paul Cooper je britský historik, spisovateľ a producent úspešného podcastu. Študoval na University of Warwick a na UEA a po ukončení štúdia odišiel na Srí Lanku pracovať ako učiteľ angličtiny. Pracoval ako archivár, redaktor a novinár a má doktorát z kultúrneho a literárneho významu ruín. Jeho texty sa objavili v New York Times, BBC, Atlantic, National Geographic, New Scientist či Discover Magazine. V súčasnosti píše, produkuje a moderuje podcast Fall of Civilizations, ktorý sa umiestnil v prvej desiatke britských podcastov a od svojho spustenia v roku 2019 už má viac než 200 miliónov vypočutí. Napísali o knihe:„Paul Cooper je novodobý fenomén. Oslovuje svoje publikum úplne novým spôsobom, a to najmä prostredníctvom anekdot z histórie a prístupného rozprávačstva.“ – Max Hastings, Sunday Times„Kniha Z výšin do prachu je pútavé rozprávanie o zániku starovekých impérií s množstvom zaujímavých detailov.“ – Kirkus Reviews

Keď sa Angličan Chris Broad usadil na vidieku v severnom Japonsku, začal premýšľať, či neurobil obrovskú chybu. Stane sa najrýchlejšie prepusteným učiteľom angličtiny v japonských dejinách, keďže neovláda jazyk a nemá žiadne učiteľské skúsenosti? Kniha Cudzinec v Japonsku mapuje desať rokov života autora v tejto krajine a opisuje chaos a kultúrny šok, ktoré tam zažil. Je plná veselých aj fascinujúcich príbehov, pričom odkrýva záhady jednej z najzložitejších kultúr sveta.Chris Broad vás prevedie desiatimi rokmi svojich zážitkov a všetkými štyridsiatimi siedmimi prefektúrami od ryžových polí na vidieku až po frenetické, neónmi osvetlené ulice Tokia. Spomína na silné momenty, ako bol desivý severokórejský raketový incident alebo ponižujúci zážitok v hodinovom hoteli, či na týždeň strávený s najväčšou japonskou filmovou hviezdou. Kniha Cudzinec v Japonsku je výnimočná a poučná cesta krajinou vychádzajúceho slnka.Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Chris Broad je britský filmár, zakladateľ kanála Abroad in Japan, ktorý patrí s počtom 2,5 milióna odberateľov a 400 miliónov videní medzi najsledovanejšie zahraničné youtubové kanály v Japonsku. V priebehu dvoch rokov a pri práci na dvesto cestovateľských filmoch Chris navštívil všetkých štyridsaťsedem japonských prefektúr a predstavil ich jedlo a kultúru. Zachytil aj aktuálne udalosti prostredníctvom dokumentárnych filmov o jadrovej katastrofe vo Fukušime a o zemetrasení a cunami v regióne Tóhoku. Vďaka svojim skúsenostiam sa stal vyhľadávaným znalcom Japonska a objavil sa v mienkotvorných médiách ako BBC, NHK, Japan Times alebo TEDx.Napísali o knihe:  „Od nesmelého učiteľa na výmennom pobyte až po ostrieľaného youtubera – Chris Broad spoznáva Japonsko v celej jeho bizarnej kráse. Na vlastnej koži zakúša zemetrasenia, varovania pred severokórejskými raketami, alergie v mačacích kaviarňach aj vyhadzovy z hodinových hotelov. Nekonečne fascinujúce čítanie!“ — Will Ferguson, autor knihy Hokkaido Highway Blues„Chris Broad vo svojich ironických a sebaironických spomienkach kráča vlastnou, unikátnou cestou naprieč Japonskom. Na tejto púti narazí na priveľa mačiek, zažije dojímavú obnovu regiónu Tóhoku a dostane sa až k pizzi s Kenom Watanabem. Je to skrz-naskrz súčasná kniha – memoáre z Japonska, ktoré by v žiadnom inom období dejín nemohli vzniknúť.“ — Iain Maloney, autor knihy The Only Gaijin in the Village

Kuchárska kniha Jedlom k lepšiemu životu od Tima Spectora prepája modernú vedu o výžive s praktickými receptami a prináša nový pohľad na stravovanie, ktorý vychádza z aktuálnych poznatkov o črevnom mikrobióme.Tim Spector, profesor genetickej epidemiológie a vedecký spoluzakladateľ spoločnosti ZOE, zrozumiteľne a pútavo približuje novú vedu o zdravom stravovaní. V spolupráci so spoločnosťou ZOE ponúka viac než sto chutných a nenáročných vegetariánskych receptov a ukazuje, že zdravé jedlo môže byť jednoduché aj lahodné. Kniha vychádza nielen z autorovej osobnej skúsenosti so zmenou stravovacích návykov, ale aj z potrieb a otázok čitateľov a členov komunity ZOE. Autor ponúka rýchle pätnásťminútové jedlá na bežné dni, nápady, ako si pripraviť výživné jedlo aj z takmer prázdnej chladničky, ako aj sladké maškrty na výnimočné chvíle strávené s priateľmi. V celej knihe nájdete aj rastlinné alternatívy surovín pre vegánov, tipy na zvyšovanie pestrosti rastlín v jedálnom lístku a zrozumiteľné vedecké vysvetlenia prínosov jednotlivých ingrediencií a receptov.Kuchárska kniha Jedlom k lepšiemu životu je plná inšpirácie k príprave jedál, ktoré nasýtia nielen vás a vašu rodinu, ale aj váš črevný mikrobióm. Je nenahraditeľným sprievodcom v kuchyni pre každého, kto dbá o zdravie a ideálnym darčekom pre všetkých, čo chcú objaviť nový, uvedomelejší spôsob stravovania.Knihu preložila Sára Moyzesová.Prečítajte si ukážku z knihy.Tim Spector je profesor genetickej epidemiológie na londýnskej King’s College a čestný primár v nemocniciach Guy a St. Thomas. Je autorom bestsellerov Čo naozaj jeme? či Jedlom k lepšiemu životu a vedeckým spoluzakladateľom ZOE, spoločnosti zaoberajúcej sa vedou o výžive. Zameriava sa na špičkovú vedu a za svoju prácu v boji proti ochoreniu covid-19 ho ocenili Radom britského impéria. Ako priekopník výskumu mikrobiómu bol zaradený medzi 100 najlepších vedcov na svete.Napísali o knihe:„Táto kniha je plná receptov na jedlá, ktoré si zamilujete a vaše črevné mikróby tiež! Nájdete v nej množstvo lákavých, lahodných a nenáročných receptov, ktoré podporia váš črevný mikrobióm, zlepšia vám zdravie aj náladu a veľa ďalších užitočných informácií." – Dr. Clare Bailey Mosley„V knihe sú presne také recepty, ktoré ma inšpirujú variť častejšie – lahodné, jednoduché a nabité inšpiratívnymi nápadmi na kvalitné a uvedomelé stravovanie."– Dan Buettner, autor knihy Modré zóny