Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odštartovala sériu udalostí, ktoré viedli k dovtedy nemysliteľnému výsledku: k pádu premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Tomáš Gális sa s politológom Grigorijom Mesežnikovom rozpráva o masových protestoch a politickom pozadí týchto udalostí, o zahraničnopolitických dôsledkoch únosu vietnamského občana i o tom, či sa rok 2018 zaradil k iným prelomovým osmičkovým rokom. Knihu dopĺňajú Shootyho ilustrácie, fotografie Tomáša Benedikoviča i texty ľudí, ktorí patrili k dôležitým aktérom roku 2018: Andreja Kisku (prečítajte si jeho text), Mareka Maďariča, Lucie Žitňanskej, Karolíny Farskej, Juraja Šeligu, Tomáša Druckera, Ondreja Gažoviča, Juraja Benetina a Richarda Stankeho.  O autorovi: Tomáš Gális vyštudoval sociológiu na FiF UK. Do novín začal písať v roku 2000. Pracoval v Hospodárskych novinách, v .týždni a v SME, odkiaľ prešiel do Denníka N. Je autorom knižných rozhovorov s Alexandrom Dulebom (Rusko, Ukrajina a my) a s Mariánom Leškom (Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej) a detskej knihy Zábava na cestách.  

Ako byť šťastný? Jednoduchá otázka, no ak sa na to spýtate psychológov a psychologičiek, ich odpoveď vás možno úplne neuspokojí. Aspoň nie na prvé počutie. Deväť z desiatich odborníkov na duševné zdravie vám pravdepodobne odpovie, že si to nemáte dávať za cieľ a že šťastie sa nedá prežívať ako permanentný stav, ale len ako okamihy. Naším cieľom by nemalo byť šťastie, ale radšej spokojnosť. Ako však byť spokojný vtedy, keď sa svet okolo nás zbláznil? Skúsené novinárky Veronika Folentová a Vitalia Bella (prečítajte si rozhovor s nimi v Denníku N) sa v knihe pokúsili uchopiť ľudskú snahu o spokojný život zo všetkých strán – od narodenia cez obdobie dospievania, hľadania životného partnera a výchovu vlastných detí až po starobu a smrť. Ich rozhovory s odborníkmi a odborníčkami idú do hĺbky tém ako sú vzťahy, starnutie, priateľstvo, vyhorenie, spoločnosť, výchova detí či sexualita. Táto kniha môže byť dobrým sprievodcom na ceste k šťastnému životu v bláznivom svete. Ukážka - rozhovor s párovou terapeutkou Zuzanou Hradilekovou o nevere.Ukážka  - rozhovor s psychológom Dušanom Ondrušekom o grobianskej spoločnosti.“Jedna z najdôležitejších vecí na priateľstvách, najmä na tých dlhodobých, je to, že naši dlhodobí priatelia sú svedkami nášho života. A ak v príbehu nášho života máme priateľov, tak svoj život vnímame o dosť zmysluplnejší, ako keď v ňom vystupujeme osamelo.” - Psychológ Aleš Bednařík o priateľstve“Trápia sa obaja z dvojice. Aj ten čo podvádza, aj podvedený. Úprimnosť je jedinou liečbou a šancou na zmenu, odhalenie nevery môže byť katalyzátorom takejto zmeny.” - Psychologička Zuzana Hradileková o nevere“Mnohým deťom dnes chýbajú hranice, či preto, že rodičia majú ideológiu, že deti nemajú dostať hranice, aby sa vyvíjali v slobodné bytosti, alebo je to preťažením rodičov, pre ktorých je zadávať hranice namáhavé.” - Špeciálna pedagogička Zuzana Zimová o výchove detí“Ak si napĺňam vlastný pocit sebahodnoty tým, že podávam vysoký výkon, „obetujem sa“, „zodieram sa“, potom sa tým, prirodzene, potrebujem aj pochváliť. Taký človek vníma ako plus, že nikto nerobí toľko ako on, nikto nevydrží toľko ako on, nikto neznesie toľko ako on. No je to dvojsečná zbraň, pretože nakoniec nikto neocení, keď umriete na polceste od vyčerpania.”- Psychiater Martin Ondrejkovič o vyhorení“Keď sa ohlási kríza stredného veku a človek sa už nemusí za ničím naháňať, je kľúčové, aby si vypočul toto volanie. Môže sa tak začať pripravovať na prežívanie životného šťastia v starobe. Naháňanie sa za mocou a peniazmi mu spokojnosť neprinesie. Ak však v sebe dokáže rozvinúť sociálnu zrelosť, staroba môže byť veľmi pekným obdobím.”- Psychológ Ján Hrustič o starnutíO autorkách:Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 získala čestné uznanie Novinárskej ceny za rozhovor. V roku 2021 získala Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. Vitalia Bella (1979) sa narodila na Ukrajine. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 2005 získala titul PhD. z etnológie a kultúrnej antropológie na FF UK s dizertačnou prácou zameranou na obraz rómskej menšiny v médiách. Od roku 2004 pracovala v týždenníku Eurotelevízia. V apríli 2019 nastúpila do Denníka N, kde je reportérkou a editorkou. Venuje sa hlavne témam výchovy, vzťahov a duševného zdravia a aj ľudským príbehom.

Najmocnejší tyrani sú odsúdení prežiť život v strachu. Svojich nepriateľov sa môžu zbaviť lusknutím prstov a spolu s rodinami a prívržencami môžu riadiť celé krajiny z luxusného pohodlia vlastných palácov. Každá ich hodina je však presiaknutá strachom, že prídu o všetko. Nedá sa ho zbaviť za žiadne peniaze. Jediný chybný krok môže viesť k pádu. A tyrani po páde často končia v exile, vo väzenskej cele či pod zemou.Politológ Marcel Dirsus na základe stretnutí a rozhovorov s lídrami prevratov, disidentmi a vojakmi skúma pády tyranov a diktátorov. Tvrdí, že zvrhnutie dlho fungujúcich režimov, napríklad v Severnej Kórei alebo Iráne, môže byť náročné. Demonštruje, že k týmto zmenám väčšinou dochádza, keď vypuknú vnútorné konflikty alebo keď zbehnú kľúčoví spojenci, a uvádza historické príklady zvrhnutia Ferdinanda Marcosa v roku 1986 či Francisca Macíasa Nguemu v roku 1979.Autor sa pri písaní radil s diplomatmi, novinármi, odporcami režimu, bývalými špiónmi a jadrovými expertmi. Poznamenáva, že každý diktátor má slabé stránky, a tvrdí, že aj keď je cena vysoká, vždy existuje nádej. Pochopenie diktátorov však nestačí. Kniha Ako končia tyrani a prežívajú národy je pútavým a premysleným návodom, ako ich zvrhnúť.Knihu preložil Marián Hamada.Marcel Dirsus je politológ a spisovateľ. Píše politický newsletter The Hundred a okrem toho, že je členom Inštitútu pre bezpečnostnú politiku na Univerzite v Kieli (ISPK) v Nemecku, je aj členom Stáleho expertného výboru pre terorizmus a vnútornú bezpečnosť v Nadácii Konrada Adenauera. Venuje sa najmä nestabilite režimov, politickému násiliu a nemeckej zahraničnej politike. Poskytoval poradenstvo demokratickým vládam, nadáciám, nadnárodným korporáciám a medzinárodným organizáciám ako NATO a OECD.

Herečka na pódiu šúpe zemiaky, krája mrkvu a varí ukrajinský boršč. Stojí sama pred divákmi v protileteckom kryte chersonského divadla, ktoré funguje aj počas vojny pod ruskou paľbou. Ľudia v hľadisku plačú a ona ich na konci ponúkne tým, čo počas predstavenia uvarila.„Mala som všetko,” hovorí jej postava. „Manžel, dve deti, mačka a pes, dom, práca, auto, účet v banke, dovolenka pri mori... Myslela som si, koľko je to trápenia, ale až teraz som pochopila, aký to bol vlastne raj…” Zažila okupáciu v roku 2014, protesty na Majdane, udania, rabovanie, bitku. Po príchode Rusov o všetko prišla, zostali jej len tri mačiatka. Rozhodla sa však zostať a rozpráva svoj príbeh.Monodráma Mačička ako spomienka na temnotu je mimoriadne silnou výpoveďou ženy z okupovaného Donbasu. Naštudovalo ju Chersonské oblastné akademické hudobno-dramatické divadlo Mykolu Kuliša a príbeh divadelnej postavy nie je veľmi odlišný odlišný od skutočného príbehu herečky Oľgy Bojcovej. Chersonské divadlo funguje aj napriek vojne, predstavenia sa konajú v protileteckom kryte a s predstavením Mačička ako spomienka na temnotu malý súbor cestuje po celej ukrajine. Rovnomenná kniha prináša text hry v slovenskom aj ukrajinskom jazyku a vznikla v spolupráci Denníka N s festivalom Pohoda pri príležitosti niekoľkých uvedení predstavenia na Slovensku.Prečítajte si text Michala Kaščáka s názvom Boršč osolený slzami v bunkri mykolajivského divadla.Prečítajte si rozhovor s riaditeľom chersonského divadla Oleksandrom Knyhom.Prečítajte si text Lubomíra Smatanu o predstavení v Chersone

Okrem pádu asteroidu na Zem existuje len jeden ďalší scenár, ktorý by znamenal koniec sveta, aký poznáme – jadrová vojna. Spúšťačom tejto vojny by bola strela namierená na Spojené štáty americké. Scenár, ako by mohli vyzerať chvíle po odpálení zbrane s jadrovými hlavicami, je založený na faktoch pochádzajúcich z exkluzívnych rozhovorov s rôznymi odborníkmi, ktorí celé desaťročia spolupracovali na príprave týchto desivých procedúr. Plány súvisiace s globálnou jadrovou vojnou patria medzi najprísnejšie strážené tajomstvá americkej vlády. Použitie jadrových zbraní je šialenstvo. Napriek tomu sa dnes skloňuje najčastejšie od obdobia studenej vojny. Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že „neblafuje“ o možnosti použitia zbraní hromadného ničenia. Severná Kórea nedávno obvinila USA zo „zlovestného úmyslu vyprovokovať jadrovú vojnu“. Všetci čakáme ako na ihlách. Čo ak odstrašovanie zlyhá?V knihe Jadrová vojna – Jeden z možných scenárov finalistka Pulitzerovej ceny Annie Jacobsen podrobne prevedie čitateľov fiktívnym svetom, ktorý vznikne vypustením prvej jadrovej hlavice a skončí sa nukleárnou zimou. Ide o sugestívnu knihu, ktorá upozorňuje na hrozbu zániku súčasnej civilizácie. Jej cieľom je priblížiť, aká príšerná budúcnosť nás čaká, ak sa nespamätáme. Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Annie Jacobsen je americká spisovateľka, ktorá sa vďaka knihe The Pentagon´s Brain stala finalistkou Pulitzerovej ceny v kategórii História. Študovala na Princetonskej univerzite, kde bola kapitánkou ženského hokejového družstva. Jej najnovšia kniha Jadrová vojna – Jeden z možných scenárov patrí k medzinárodným bestsellerom. Mnohé autorkine diela boli ocenené ako najlepšie alebo najočakávanejšie v rôznych prestížnych časopisoch – Washington Post, USA Today, Boston Globe, Vanity Fair – či na mediálnych platformách Apple a Amazon. Pozývajú ju do rozličných podcastov, rozhlasových a televíznych relácií, kde sa venuje najmä témam súvisiacim s vojnou, so zbraňami, s bezpečnosťou a utajovanými skutočnosťami. Ako scenáristka a producentka spolupracuje s rôznymi médiami. Žije v Los Angeles s manželom Kevinom a dvomi synmi.Napísali o knihe:„Jacobsenovej scenár možnej jadrovej vojny sa číta ako ohromujúci geopolitický triler.“– NPR„Annie Jacobsen prináša strhujúci pohľad na armagedon, ktorý je o to pôsobivejší, že sa môže odohrať doslova v každom okamihu. Táto kniha by mala byť povinným čítaním pre každého človeka, no najmä pre politikov, ktorí držia v rukách neistý osud nášho druhu.“– Forbes 

Napunk bookazine 2025/1Megjelent az első Napunk bookazine, amely csaknem kétszáz oldalon tartalmaz értékes és érdekes olvasnivalót.A Napunk első önálló nyomtatott kiadványának fő témája a polarizáció. Ezt a fogalmat járjuk körbe különleges közép-európai megközelítéssel. A bookazine exkluzív interjúkat tartalmaz olyan személyiségekkel, mint Kulka János vagy Gáspár Győző, eddig nem közölt elemzésekkel jelentkezik 2025 legnagyobb gazdasági kockázatairól és az internetes tényellenőrzés válságáról, és vadonatúj cikkeket közölnek olyan népszerű szerzők, mint Parászka Boróka vagy Veres István.A bookazine további különlegessége az a válogatás, amelyben bemutatjuk cseh testvérlapjaink legjobb írásait a polarizáció témájából az elmúlt hónapokból, és válogatást közlünk a Napunk elmúlt hetekben megjelent legfontosabb cikkeiből is.Biztosak vagyunk abban, hogy a csaknem 200 oldalas, reprezentatív kiadványban mindenki megtalálja a neki tetsző olvasmányt, tekintet nélkül arra, a társadalmi megosztottság melyik oldalára sodródott.Napunk bookazine 1/2025Prvé číslo Napunk bookazine je na svete. Obsahuje takmer dvesto strán hodnotného a zaujímavého čítania v maďarčine.Hlavnou témou prvej samostatnej tlačenej publikácie Napunku je polarizácia, ktorú  skúmame s jedinečným stredoeurópskym prístupom. V bookazine nájdete exkluzívne rozhovory s výraznými maďarskými osobnosťami z obidvoch strán polarizovanej spoločnosti, analýzy najväčších ekonomických rizík roku 2025, text o kríze online fact checkingu a nové články populárnych maďarských autorov zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín.Ďalšou špecialitou bookazineu je výber najlepších článkov o polarizácii z našich českých sesterských novín Deník N, Respekt a Heroine ako aj výber najdôležitejších článkov Napunku z  posledných týždňov.Sme presvedčení, že v tejto reprezentatívnej publikácii si každý čitateľ nájde niečo pre seba bez ohľadu na to, ako sa stavia k spoločenskej polarizácii.Napunk bookazine 2/2025

Nahliadnite do zákulisia firmy WeWork v podaní novinárov, ktorí odhalili škandalózne praktiky jeho bezškrupulózneho zakladateľa trpiaceho grandióznym sebaklamom.Adam Neumann sa do New Yorku presťahoval v roku 2001 potom, ako odslúžil päť zo siedmich rokov povinnej vojenskej služby v izraelskom námorníctve. O pätnásť rokov neskôr sa ocitol v pozícii sympatického riaditeľa spoločnosti s hodnotou 47 miliárd dolárov. Takmer dvojmetrový mladík s dlhými vlasmi a ústami plnými rečí, že život má byť prechádzka ružovou záhradou, bol zosobnením predstáv o podnikateľovi zo Silicon Valley. Ponúkal takmer hypnotizujúcu víziu: radikálnu zmenu pracovného prostredia šitú na mieru generácii mileniálov. Nazval ju WeWork.Neumannove ambície podporované miliardami dolárov od investorov rástli do neba. WeWork už nemal byť len poskytovateľom kancelárskych priestorov, mal stavať školy, budovať mestá či kolonizovať Mars. Spoločnosť v honbe za víziou svojho zakladateľa míňala peniaze rýchlejšie, než ich dokázala nadobudnúť. Šéf firmy brázdil celú zemeguľu na súkromnom lietadle v marihuanovom opare a snažil sa získavať ďalší kapitál, no koncom roka 2019, bezprostredne pred vstupom na burzu, sa mu všetko rozpadlo pod rukami. Neumanna vyhnali z vlastnej firmy, no jeho status miliardára tým nijako neutrpel. Nevšedný rast firmy WeWork prilákal najrôznejšie postavy finančného systému, ochotné ignorovať zjavné riziká. Jej náhly prepad však začal nadobúdať podobné kontúry ako v prípade neslávne známej firmy Theranos. Ako je možné, že sa niektoré z najväčších bánk a množstvo renomovaných investorov dokázalo nadchnúť pre takýto zjavný podfuk? A čo to znamená pre budúcnosť startupov v Silicon Valley? Odpoveď na tieto a ďalšie otázky o vzostupe a páde firmy WeWork hľadajú reportéri denníka Wall Street Journal Eliot Brown a jeho kolegyňa Maureen Farrell.   Knihu preložil Filip Pacalaj.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy vo forme podcastu.Eliot Brown sa venuje problematike startupov a rizikového kapitálu v denníku Wall Street Journal, kde pôsobí ako redaktor pre trh s nehnuteľnosťami od roku 2010, potom čo odišiel z New York Observer. Je absolvent Macalester College, žije v San Franciscu. Maureen Farrell od roku 2021 pracuje v New York Times, kde prestúpila po ôsmich rokoch pôsobenia v denníku Wall Street Journal. Žurnalistiku študovala na Duke University a Columbia University Graduate School of Journalism. Žije v New Yorku.

Britský športový novinár a spisovateľ Simon Kuper prináša príbeh o tom, ako sa FC Barcelona stala najslávnejším športovým klubom na svete, ktorého motto znie: „Viac ako klub.“ Barça je nielen mimoriadne populárnym klubom, ale aj jednou z celosvetovo najvplyvnejších organizácií. Má takmer 250 miliónov sledovateľov na sociálnych sieťach a každý rok jej štadión Camp Nou navštívia viac než štyri milióny športových fanúšikov. No nebolo to tak vždy. Barcelona sa postupne preklasifikovala z regionálneho tímu na globálny hviezdny klub a stala sa vzorom športovej dokonalosti. V posledných rokoch však jej pozíciu podkopala séria nevydarených rozhodnutí, ktoré z nej urobili skôr komerčnú než prvotriednu športovú inštitúciu. Simon Kuper odhaľuje, ako prebiehali jej premeny. Načrtáva organizačnú štruktúru, ktorá stojí za obchodnými rozhodnutiami klubu, podrobne opisuje prácu trénerov, medikov, dátových analytikov a výživových poradcov, ktorí spôsobili revolúciu vo svete športu. Venuje sa, samozrejme, aj tomu, aký nesmierny vplyv na jej úspech mali dve futbalové legendy – Johan Cruyff a Lionel Messi. Podobne ako množstvo iných popredných svetových firiem, aj FC Barcelona si svoje tajomstvá prísne stráži a nahliadnuť do zákulisia nedovolí len tak hocikomu. Po desiatkach rokov písania o športe však Kuperovi umožnili prístup do klubu a k ľuďom, ktorí sa denne snažia udržať Barcelonu na vrchole. Portrét tejto výnimočnej inštitúcie totiž presahuje rámec futbalu a ukazuje Barçu ako jedinečný kultúrny a politický fenomén.Knihu preložil Matej Duman.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Simon Kuper je britský spisovateľ, ktorý sa venuje predovšetkým písaniu o športe z antropologického hľadiska. Narodil sa v Ugande, no detstvo prežil v Holandsku. Na Oxfordskej a Harvardovej univerzite vyštudoval históriu a nemčinu, neskôr prednášal antropológiu na Univerzite v Leidene. V novinách Observer a Guardian sa venoval športovým stĺpčekom a napísal niekoľko kníh o športe a zákulisí športových klubov a tímov. S rodinou žije v Paríži.* * *Cruyff stvoril slávnu Barçu. Slovami jeho najväčšieho prívrženca Pepa Guardiolu, postavil katedrálu. Nielen to, Cruyff pravdepodobne stvoril súčasný futbal. Je Freudom či Gaudím hry, najzaujímavejším, najoriginálnejším a najneznesiteľnejším mužom v dejinách futbalu. Katedrálu Barça neskôr modernizoval Guardiola a k dokonalosti ju doviedol Lionel Messi. Následne upadla. Druhým človekom, ktorý ma podnietil do napísania tejto knihy, je Messi. Vždy som chcel pochopiť, ako na ihrisku robí to, čo robí. Keď som začal snoriť okolo Barçy, zaujalo ma niečo iné: jeho moc. Tichý Argentínčan môže pôsobiť ako Cruyffov protipól, v skutočnosti však zdedil Holanďanovu úlohu najvplyvnejšieho človeka vnútri klubu. Nezasvätení si roky mylne mysleli, že jeho prázdny pohľad a nemosť na verejnosti prezrádzajú nedostatok osobnosti. Ľudia z Barçy ho dlhodobo poznali ako panovačnú a strašidelnú postavu. Časom sa FC Barcelona zmenila na FC Messi.