Urastený tanečník z folklórneho súboru. Šuhaj spod Kremnických vrchov. Slovák ako repa – vybíjaný opaštek, čižmičky, vyšívaná košeľa.Volá sa Spevák, no nespieva, lebo z jeho hlasu sa často vysmievali, že je teplošský, buzošský alebo zženštilý. A tak klamal a klamal, aby aspoň trochu zapadol. Klamal, aby sa chránil. Klamal až do momentu otcovej smrti. Čo všetko Jakub otcovi nestihol povedať?Čižmičky nakoniec vymenil za topánky na vysokom podpätku. Vyšívanú košeľu za priesvitné šaty. A strach a hanbu za slobodu a odvahu.Kniha Všetko, čo som ti nestihol povedať nie je len hlboko úprimnou výpoveďou jedného človeka, Jakub Spevák hovorí za mnohých ďalších ľudí, ktorí musia od detstva obhajovať to, kým v skutočnosti sú. Za všetkých, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto v spoločnosti odmietajúcej inakosť a zachovať si pritom svoju jedinečnosť.Jakub Spevák (1996) vyštudoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Od roku 2019 je členom programového tímu Medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča a od roku 2022 aj jeho programovým riaditeľom. Ako kurátor zostavoval pásma krátkych filmov pre rôzne festivaly, medzi nimi aj pre najprestížnejší festival animácie na svete v Annecy. Za literárnu tvorbu získal ocenenia v súťažiach Poviedka, Akademický Prešov a Medziriadky. Debutoval novelou Po funuse, ktorá bola nominovaná na ocenenie Anasoft litera 2023. Jeho poviedky vyšli napríklad v zbierkach Príbehy o coming-oute alebo Kvír fantazijné svety. Scenáristicky i dramaturgicky spolupracoval na viacerých filmoch, ktoré boli úspešne uvedené na medzinárodných festivaloch. V súčasnosti vyvíja scenár k celovečernému filmu. Okrem iného je členom Kiki House of Velvet, kde sa venuje tanečnému štýlu Vogue. Pod personou J. Singer vystupuje na rôznych podujatiach a kabaretoch. Vo svojich vystúpeniach spája lip sync, drag či performanciu.

Kvalitná plátená taška s trojzubcom z ukrajinského štátneho znaku a slnečnicou z ukrajinských polí. Nebojte sa ukázať, na ktorej strane stojíte.Najmenej 50 % z ceny, ktorú za tašku zaplatíte, pôjde na charitatívne účely priamo na Ukrajine.Zvyšná časť sú výrobné náklady - taška je navrhnutá aj vyrobená na Ukrajine, takže priamo podporujete miestne podniky, ktoré sú vojnou zasiahnuté.(Denník N si neponecháva žiadnu časť z ceny produktu a hradí náklady spojené s logistikou.)Taška je originálnym produktom organizácie Saint Javelin, ktorá začala na Ukrajine pomáhať už pár dni po vypuknutí vojny. Ide o rovnaký tovar, aký kúpite za rovnakú cenu aj priamo na webe Saint Javelinu, Denník N nakúpil väčšie množstvo a naraz tovar doviezol a preclil. Vďaka tomu vy zaplatíte nižšie poštovné, zároveň vďaka nižším nákladom väčšia časť z ceny ide priamo na podporu ľudí v núdzi.O presnom použití získaných prostriedkov rozhodujú priamo zamestnanci Saint Javelinu na Ukrajine. Väčšina peňazí z prvej zásielky tovaru, ktorý Denník N nakúpil v zime 2022, pôjde na tábory pre deti vojakov ukrajinskej armády a siroty vojakov, ktorí pri obrane Ukrajiny zahynuli. Tábor bude zameraný na ukrajinské tradície a historiu, zvládanie stresu, prvú pomoc, art terapiu a šport.

Šiltovka s trojzubcom tak, ako ho nosí prezident Zelenskyj.100 % organická bavlna. Hmotnosť látky: 271 g/m². Nastaviteľná veľkosť.Najmenej 50 % z ceny, ktorú zaplatíte, pôjde na charitatívne účely priamo na Ukrajine. Zvyšná časť sú výrobné náklady - produkt je navrhnutý a vyrobený na Ukrajine, takže priamo podporujete miestne podniky, ktoré sú vojnou zasiahnuté. (Denník N si neponecháva žiadnu časť z ceny produktu a hradí náklady spojené s logistikou.) Produkt je originálnym výrobkom organizácie Saint Javelin, ktorá začala na Ukrajine pomáhať už pár dni po vypuknutí vojny. Ide o rovnaký tovar, aký kúpite za rovnakú cenu aj priamo na webe Saint Javelinu, Denník N nakúpil väčšie množstvo a naraz tovar doviezol a preclil. Vďaka tomu vy zaplatíte nižšie poštovné, zároveň vďaka nižším nákladom väčšia časť z ceny ide priamo na podporu ľudí v núdzi. O presnom použití získaných prostriedkov rozhodujú priamo zamestnanci Saint Javelinu na Ukrajine. 

Existuje život bez bolesti chrbta či nôh? Dá sa dosiahnuť bez liekov? Je potrebné zranenia vždy fixovať alebo ich niekedy treba radšej rozhýbať? Existuje správne držanie tela? Čo znamená byť silný? Musíme byť všetci športovcami? Delí nás od pohybu len lepšie manažovanie času? Pohyb je naozaj liek a tá najlepšia zdravotná prevencia proti chorobám dnešnej doby, hovorí kondičný tréner Mgr. Tomáš Mihalík, PhD. V rozhovore s reportérom Denníka N Michalom Červeným odpovedá odborným a pritom jednoduchým spôsobom na tie najdôležitejšie a najčastejšie kladené otázky, ktoré sa vyskytujú v rámci cvičenia, tréningov, diagnostiky a využitia nových technológií. Cviky vám predstavia v samostatnej kapitole s fotografiami Tomáša Benedikoviča. O autoroch Michal Červený (1990) Vyštudoval žurnalistiku v Bratislave. Pracoval vo viacerých športových redakciách (osporte.sk, SITA, Pluska). Po odchode z denníka SME spoluzakladal Športinak.sk. V Denníku N pracuje od januára 2017. Je spoluautorom autobiografie Mateja Tótha Odchýlka (2018) a knihy rozhovorov Telo v 21. storočí: Návod na lepší život v prebytku s Milanom Sedliakom (2020). V roku 2020 mu vyšla aj rozprávková kniha Príhody psíka Huga. Mgr. Tomáš Mihalík, PhD. (1981) Absolvent magisterského a doktorandského štúdia so špecializáciou kondičný tréner na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Reprezentant v jachtingu, športový nadšenec a večný študent. Tri roky pôsobil v USA ako kondičný tréner tenistov, medzi inými spolupracoval aj s bývalou svetovou jednotkou Lleytonom Hewittom. Dnes sa venuje vrcholovým športovcom aj bežnej populácii v oblasti zlepšenia výkonu, zdravia a rekondície po zraneniach. Silový a kondičný tréner, spoluzakladateľ a spolumajiteľ tréningovo-rehabilitačného centra Health & Performance.

Panoramatické rozprávanie o rokoch predchádzajúcich druhú svetovú vojnu – príbeh krízy demokracie, rasových konfliktov a príliš pomalého rozoznávania zla – dokáže hlboko zarezonovať aj v našej dobe.Berlín november 1937. Adolf Hitler sa stretáva so svojimi vojenskými veliteľmi, aby im sugestívne podsunul naliehavú potrebu vyvolať výbojnú vojnu smerom do východnej Európy. Führerov grandiózny plán niektorých generálov znervózni, no potenciálni odporcovia jeden po druhom zmĺknu, vďaka čomu sa dajú do pohybu udalosti, ktoré vyvrcholia najkrvavejšou vojnou v histórii.Benjamin Carter Hett nás zavedie do zákulisia Berlína, Londýna, Moskvy a Washingtonu a priblíži nám čoraz odvážnejšie provokácie nemeckého diktátora na pozadí bezradnej politiky demokratických lídrov. Autor mapuje protinacistické sily v Nemecku i mimo neho po dlhej a tŕnistej ceste k pochopeniu skutočného rozsahu Hitlerovej hrozby pre európsku civilizáciu, ktorá len pomaly nadobúdala schopnosť otvorene mu čeliť. Ponúka pritom detailné portréty vlád zažívajúcich krušné chvíle a postáv, ktoré sa zúfalo snažili zvrátiť udalosti vo svoj prospech.Hett tu, rovnako ako v knihe Ako umiera demokracia, uznávanej analýze pádu Weimarskej republiky, čerpá z pôvodných zdrojov a aktuálne sprístupnených dokumentov, pričom ukazuje, že tieto dávne konflikty v našej dobe až prekvapivo rezonujú. Vnímať Nacistickú hrozbu znamená dívať sa na minulosť a prítomnosť v novom, znepokojivom svetle.Knihu preložil Filip Pacalaj.Prečítajte si ukážku z knihy.Vypočujte si ukážku z knihy Nacistická hrozbaBenjamin Carter Hett (1965) je autorom kníh Death in Tiergarten, Crossing Hitler, Burning the Reichstag a v slovenčine vyšla jeho kniha Ako umiera demokracia (N Press, 2021).  Pôsobí ako profesor histórie na Hunter College a Graduate Center City University v New Yorku. Na Harvardovej univerzite získal doktorát z histórie a na Torontskej univerzite vyštudoval právo. Momentálne žije v New Yorku.DEMOKRATICKÁ REVOLÚCIA ZAČALA OTRIASAŤ veľkou časťou sveta len pred pár rokmi. Staré autoritárske režimy sa zrúcali, na ich miesto nastupovali nové nádejné demokracie. Demokratická vlna sa zo strednej a východnej Európy rozšírila až do odľahlých kútov východnej Ázie, ale začala sa trieštiť a strácať na sile.Nový trend zasa raz vznikol v strednej a východnej Európe a zasa raz zasiahol celý svet. Povstával uprostred zúfalej situácie poznačenej finančnou krízou, ktorá otriasala základmi globálnej ekonomiky. Znepokojivé predzvesti zapôsobili aj v dlho etablovaných kolískach demokracie, západnej Európe a USA. Zdalo sa, že životaschopnosť a sebavedomie nových diktátorov priťahuje aj obyvateľov demokratických krajín, hoci ich režimy svoju nevraživosť a agresiu smerovali často práve voči ich štátom. Demokratickí lídri úporne hľadali spôsob, ako týmto hrozbám čeliť, pričom kútikom oka nervózne sledovali reakcie svojich ľudí. A vnútri diktatúr sa zasa občas našli ľudia, ktorých nepredvídateľní vodcovia nadmieru znepokojovali, a tak nachádzali svoje poslanie v tlmení najostrejších prejavov ich agresivity.Tento opis môže pripomínať dnešný svet. V skutočnosti sa však týka 30. rokov 20. storočia.                                                                                                                       Benjamin Carter Hett           

Nahliadnite do zákulisia firmy WeWork v podaní novinárov, ktorí odhalili škandalózne praktiky jeho bezškrupulózneho zakladateľa trpiaceho grandióznym sebaklamom.Adam Neumann sa do New Yorku presťahoval v roku 2001 potom, ako odslúžil päť zo siedmich rokov povinnej vojenskej služby v izraelskom námorníctve. O pätnásť rokov neskôr sa ocitol v pozícii sympatického riaditeľa spoločnosti s hodnotou 47 miliárd dolárov. Takmer dvojmetrový mladík s dlhými vlasmi a ústami plnými rečí, že život má byť prechádzka ružovou záhradou, bol zosobnením predstáv o podnikateľovi zo Silicon Valley. Ponúkal takmer hypnotizujúcu víziu: radikálnu zmenu pracovného prostredia šitú na mieru generácii mileniálov. Nazval ju WeWork.Neumannove ambície podporované miliardami dolárov od investorov rástli do neba. WeWork už nemal byť len poskytovateľom kancelárskych priestorov, mal stavať školy, budovať mestá či kolonizovať Mars. Spoločnosť v honbe za víziou svojho zakladateľa míňala peniaze rýchlejšie, než ich dokázala nadobudnúť. Šéf firmy brázdil celú zemeguľu na súkromnom lietadle v marihuanovom opare a snažil sa získavať ďalší kapitál, no koncom roka 2019, bezprostredne pred vstupom na burzu, sa mu všetko rozpadlo pod rukami. Neumanna vyhnali z vlastnej firmy, no jeho status miliardára tým nijako neutrpel. Nevšedný rast firmy WeWork prilákal najrôznejšie postavy finančného systému, ochotné ignorovať zjavné riziká. Jej náhly prepad však začal nadobúdať podobné kontúry ako v prípade neslávne známej firmy Theranos. Ako je možné, že sa niektoré z najväčších bánk a množstvo renomovaných investorov dokázalo nadchnúť pre takýto zjavný podfuk? A čo to znamená pre budúcnosť startupov v Silicon Valley? Odpoveď na tieto a ďalšie otázky o vzostupe a páde firmy WeWork hľadajú reportéri denníka Wall Street Journal Eliot Brown a jeho kolegyňa Maureen Farrell.   Knihu preložil Filip Pacalaj.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy vo forme podcastu.Eliot Brown sa venuje problematike startupov a rizikového kapitálu v denníku Wall Street Journal, kde pôsobí ako redaktor pre trh s nehnuteľnosťami od roku 2010, potom čo odišiel z New York Observer. Je absolvent Macalester College, žije v San Franciscu. Maureen Farrell od roku 2021 pracuje v New York Times, kde prestúpila po ôsmich rokoch pôsobenia v denníku Wall Street Journal. Žurnalistiku študovala na Duke University a Columbia University Graduate School of Journalism. Žije v New Yorku.

„Vždy som sníval o tom, že napíšem román, ktorý bude mať zvuk,“ hovorí Jurij Andruchovyč, ktorý celý život spieval, skúšal so svojou kapelou a odohral nespočetné množstvo koncertov. Akustickým románom Rádio Noc sa mu podarilo spustiť jazykový ohňostroj, ktorý doslova exploduje na pozadí klimatických protestov, nástupu pandémie a stupňujúcich sa hrozieb zo strany Ruska. Pri čítaní Andruchovyčových príbehov si nikto nemôže byť istý, či vychádzajú z divokého života alebo z cesty za snom. V jeho ostatnom románe je všetko, ako píšu aj čitatelia na goodreads.com: je to dobrodružný román so zápletkou, burleskná šaškáreň, alternatívna história. Bulgakovská fantazmagória s trochou satiry, erotiky a paródie a s množstvom popkultúrnych odkazov. Obsahuje dokonca dlhý zoznam skladieb, ktoré autor odporúča počúvať v noci pri čítaní.Viac ako 350-stranový román vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej a s prispením editora Valerija Kupku. Andruchovyčov narcistický hrdina rockový hudobník Josyp Rotskyj podporoval revolúciu vo svojej vlasti ako „barikádový klavirista“. V exile si na živobytie zarába hraním salónnej hudby a po sérii dramatických udalostí spojených so zabitím diktátora je nútený vydať sa na útek. Kým jemu robia spoločnosť jeho verní priatelia havran Edgar a milenka Animé, on sám prostredníctvom svojho rozhlasového programu vysiela hudbu, poéziu a dobré príbehy do temného sveta. „Ak je Boh naším otcom, diabol je potom naším nerozlučným priateľom. Počúvate Rádio Noc, od mikrofónu vás zdraví Josyp Rotskyj alebo Jos. Práve odbila polnoc a ja tu s vami budem až do rána. Dnes je piatok trinásteho decembra – ako vidíte, dokonalé podmienky: najhorší dátum najhoršieho mesiaca v najhorší deň v týždni. Skvelá príležitosť stráviť spolu nejaký čas.“ Jurij Andruchovyč sa narodil v roku 1960 v ukrajinskom Stanislave (teraz Ivano‐Frankivsk). Básnik, spisovateľ, esejista, prekladateľ, literárny kritik, jeden zo zakladateľov osobitého prúdu ukrajinskej postmoderny, ktorý dostal názov stanislavský fenomén, sa stal známym v polovici 80. rokov 20. storočia ako člen skupiny básnikov Bu‐Ba‐Bu (burleska – balagán – buffonáda). Andruchovyčove básne z tohto obdobia vyšli v zbierkach Nebo a námestia (1985), Centrum mesta (1989) a Exotické vtáky a rastliny (1991). K písaniu poézie sa vrátil neskôr, keď vydal zbierku Piesne pre mŕtveho kohúta (2004). Jeho básne zhudobnili ukrajinské rockové skupiny Mertvyj piveň a Plač Jeremiji. So svojimi básňami vystupoval s poľskou experimentálnou skupinou Karbido, s ktorou nahral dva albumy. Koncom 80. rokov začal Andruchovyč písať prózu. Ako prozaik debutoval zbierkou realistických poviedok Vľavo, tam, kde je srdce (1989), ktoré mu neskôr poslúžili ako základ scenára k celovečernému filmu Hlad po kyslíku (1992). Povesť významného prozaika si získal po vydaní troch krátkych postmoderných románov Rekreácie (1992; v slovenčine vyšiel v roku 2003, v češtine pod názvom Rekreace aneb Slavnost Vzkříšeného Ducha v roku 2006), Moskoviáda (1993; slovenské vydanie je z roku 2013) a Perverzia (1996). V románovej tvorbe pokračoval knihou Dvanásť obručí (2003) a autobiografickým románom Tajomstvo – namiesto románu (2007). Po zbierke próz Intímne miesta – Lexikón (2011) vydal v roku 2018 román Milenci Justície. V polovici 90. rokov 20. storočia začal publikovať eseje, ktoré vyšli v zbierkach Dezorientácia v krajine (1999), Diabol sa skrýva v syre (2006), Moja Európa (2001; v češtine vyšla pod názvom Moje Evropa v roku 2009), ktorú napísal spolu s poľským spi‐ sovateľom Andrzejom Stasiukom, a Tu je pochovaný Fantomas (2015). Medzi Andruchovyčove najvýznamnejšie prekladateľské úspechy patrí preklad Hamleta Williama Shakespeara, antológia americkej poézie 50. – 60. rokov 20. storočia (vrátane beatnikov) a jeho preklady z nemčiny (Reiner Maria Rilke), z poľštiny (Tadeusz Konwicki) a z ruštiny (Boris Pasternak, Osip Mandeľštam). V roku 2015 vyšla v slovenskom preklade kniha poľského reportéra Pawła Smoleńského Šče ne vmerla i ne vmre – Rozhovor s Jurijom Andruchovyčom.