Prečo sa v dospelosti prestávame snažiť získať nové zručnosti?Máme strach, že zlyháme?Zabudli sme, akú radosť nám prináša, keď sa niečo musíme naučiť od úplného začiatku?Alebo máme skôr pocit, že starého psa novým kúskom nenaučíme?Poslednú novú zručnosť sme získali azda ešte v detstve. Máme síce úctu k profesionálnym znalostiam, no na tých, ktorí sa pokúšajú naučiť niečo nové, hľadíme zhora. Vstupom do dospelosti prestávame skúšať nové veci a radšej sa zašívame v pohodlnom kútiku bežnej rutiny. Tí, ktorí sa usilujú naučiť sa niečo nové, si však kladú otázku: prečo by sme sa nemohli tešiť z každodenných výziev tak ako deti? Dokážeme si osvojiť nové spôsobilosti, aj keď si spočiatku nevieme rady? Pod vplyvom svojej nesmierne zvedavej dcéry sa Tom Vanderbilt snaží nájsť odpovede na tieto otázky. Nadobúda päť základných nových zručností, ktoré si zvolil pre ich náročnosť a nedostatok uplatnenia na pracovnom trhu – šach, spev, surfovanie, kreslenie a žonglovanie, a postupne odhaľuje, že cesta k ich osvojeniu je uspokojivejšia než získavanie ďalších poznatkov. Čoskoro totiž zistí, akú radosť mu prináša spievanie pesničiek Spice Girls v amatérskom zbore, prehry v šachu s osemročnými deťmi či uhýbanie škorpiónom pri surfovaní v Kostarike. Popritom vedie rozhovory s desiatkami odborníkov, aby preskúmal, čo hovorí veda a ako funguje psychické nastavenie ľudí, ktorí sa neúnavne púšťajú do nových zážitkov. Kniha Začíname je úžasnou cestou skúmania plasticity mozgu a dokazuje, že nikdy nie je neskoro začať. Knihu preložil Samuel Marec. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Vypočujte si ukážku z knihy ZačínameTom Vanderbilt (1968) je americký novinár, bloger a spisovateľ. Venuje sa písaniu o dizajne, technológii, vede a kultúre a svoje články a eseje publikoval v mnohých renomovaných kultúrnych, ekonomických a vedecko-technických magazínoch. Zároveň prednáša na konferenciách a niekoľkých amerických univerzitách. Jeho kniha Traffic: Why We Drive the Way We Do and What It Says About Us (Premávka: Prečo šoférujeme tak, ako šoférujeme, a čo to o nás hovorí, 2008) sa zaradila medzi svetové bestsellery. Žije v New Yorku. Napísali o knihe:„Tom Vanderbilt sa rozhodol elegantne a presvedčivo vyrovnať sa jednou z najväčších lží, ktoré si navrávame – že potešenie z učenia patrí výlučne mladým ľuďom. Kniha Začíname patrí do zoznamu kníh, vďaka ktorým som začal vnímať vlastné obmedzenia trochu inak.“  Malcolm Gladwell„Toto je vtipná, výborne zrešeršovaná a aktuálna kniha, ktorá búra mýty. Vanderbilt vám vyrozpráva mimoriadne pútavú rozprávku. Už po osemdesiatich stranách som sa rozhodol pridať do speváckeho zboru.“ Robert Penn„Aká úžasná, inšpiratívna kniha! Tom Vanderbilt ukazuje, prečo nikdy nie je neskoro začať a že pri slove ´diletant´ by sme nemali pociťovať ani štipku hanby. Práve sa chystám zapísať do kurzu portugalčiny a chcem sa tiež naučiť hrať na trombón a piecť suflé.“ A. J. Jacobs 

Keď si v osemdesiatych rokoch devätnásteho storočia európske mocnosti rozdeľovali Afriku, belgický kráľ Leopold II. sa zmocnil rozsiahleho a pomerne neprebádaného územia okolo rieky Kongo. Takmer okamžite vyplienil celú krajinu, vydrancoval prírodné zásoby kaučuku a zdecimoval konžský národ, čím znížil jeho populáciu o desať miliónov obyvateľov. Napriek tomu si dômyselne pestoval povesť významnej humanitárnej osobnosti. Hrdinské snahy odhaliť jeho zločiny napokon viedli k vytvoreniu prvého veľkého hnutia za ľudské práva v dvadsiatom storočí, ktorého súčasťou boli aj spisovateľ Mark Twain či canterburský arcibiskup. Duch kráľa Leopolda rozpráva desivý príbeh o megalomanovi najhrubšieho zrna; šarmantnom mužovi, ale i prefíkanom a krutom darebákovi, ktorého by ani Shakespeare lepšie nevymyslel. Zároveň ide o dojemný portrét tých, ktorí sa proti nemu postavili: statočná hŕstka misionárov, cestovateľov či mladých idealistov, ktorí prišli do Afriky za prácou alebo dobrodružstvom, no nečakane sa stali svedkami genocídy. Adam Hochschild prináša dosiaľ nevypovedaný príbeh o Belgickom Kongu s množstvom postáv, ktoré v ňom hrali úlohu. Jedným z nich bol Edmund Dene Morel, zamestnanec britskej prepravnej spoločnosti, ktorý sa stal vodcom nekompromisného boja proti kráľovi Leopoldovi II. Ďalšieho hrdinu, írskeho patriota Rogera Casementa, pripravila o život londýnska šibenica. Dvaja odvážni Afroameričania George Washington Williams a William Sheppard riskovali život, aby priniesli svetu dôkazy o zverstvách páchaných v Kongu. Kniha Duch kráľa Leopolda je svedectvom o tragédii Konga, ktorá zostáva ako stigma na svedomí Západu. Knihu preložil Martin Sliz. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Adam Hochschild (1942) je americký novinár, spisovateľ a historik. Na Harvardovej univerzite vyštudoval literatúru a históriu a ešte ako študent pôsobil v protivládnych novinách v Juhoafrickej republike. Súčasne bol aktivistom za občianske práva v štáte Mississippi. Kniha Duch kráľa Leopolda sa okamžite stala bestsellerom a Hochschild za ňu získal niekoľko významných literárnych ocenení. *** „Adam Hochschild vyrozprával príbeh o belgickej kolonizácii Afriky s takým citom, ako to dokážu len tí najväčší novinári, a s nasadením odhodlaného bojovníka. Zachytáva, ako sa okolo roku 1900 zrodila myšlienka, že nezávislý tlak v mene ľudských práv dokáže aj mocných prinútiť k rezignácii. To je poznanie dôležité pre nás všetkých.“ - Jean Soublin, Le Monde „Hochschild napísal knihu, ktorá nemá obdobu. Pred sto rokmi trápil uvedomelých ľudí na Západe africký holokaust, po ktorom zostali milióny mŕtvych ... Napriek tomu by ste dnes medzi tisíckami ľudí márne hľadali čo i len jedného človeka, ktorý by vedel, čo vyvolalo taký rozruch. Samozrejme, pokiaľ už nečítal túto úžasnú knihu.“ - Tariq Ali, Financial Times „Je to znepokojujúci príbeh vyrozprávaný veľmi priamočiaro... Vedeli sme, že v koloniálnej skrini leží tento kostlivec... No netušili sme, že vyzerá až tak hrozne.“ - Charles Nicholl, Daily Telegraph „Dokonale zrozumiteľný príbeh o tom, čo Európania spôsobili v strednej Afrike.“ - Jeremy Harding, New York Times Book Review

Vedci sa za ostatné storočie mnoho naučili. Renomovaná fyzička a autorka youtubového seriálu Sabine Hossenfelder prináša knihu o najväčších otázkach života z pohľadu fyziky. Nielenže v súčasnosti nevieme vysvetliť vznik vesmíru, ale je otázne, či ho niekedy budeme vedieť vysvetliť. Názor, že v časticiach existujú celé vesmíry alebo že častice disponujú vedomím, nemá vedecký základ, rovnako ako hypotéza, že náš vesmír je počítačová simulácia. Na druhej strane je ťažké úplne vylúčiť myšlienku, že samotný vesmír disponuje vedomím.Podľa Sabine Hossenfelderovej nie je náhoda, že termínmi kvantové previazanie a energia vákua radi operujú liečitelia, médiá a predavači zaručených liekov na všetky choroby sveta. Kým nemáte doktorát z fyziky, len ťažko odlíšite jednu hatlaninu od druhej. Sabine Hossenfelder sa v tejto pútavej knihe, ktorá človeka núti k zamysleniu, zaoberá najväčšími otázkami života: Existuje ešte minulosť? Dokážu častice myslieť? Bol vesmír stvorený pre nás? Vylúčila fyzika slobodnú vôľu? Dospejeme niekedy k teórii všetkého? Autorka objasňuje, ako ďaleko sú fyzici na ceste k zodpovedaniu týchto otázok, kde sú súčasné limity vedy a aké otázky môžu ostať navždy nezodpovedané. Jej kniha ponúka zrozumiteľný a zároveň zábavný pohľad na niektoré z najťažších hádaniek, aké existujú, a poskytne čitateľom solídny prehľad o tom, čo vieme – a čo nevieme.Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Sabine Hossenfelder je nemecká spisovateľka a teoretická fyzička, ktorá sa venuje problematike kvantovej gravitácie. Magisterské štúdium ukončila vo Frankfurte nad Mohanom, kde v roku 2003 získala aj doktorát z fyziky. Svojimi článkami prispieva do časopisov Forbes, New Scientist, Nature Physics či Physics Today. Na svojom youtubovom kanáli s názvom Science without the Gobbledygook sa venuje popularizácii vedy, najmä fyziky. 

42 otázek a odpovědí, které vám pomohou pochopit dnešní světKniha bývalého slovenského premiéra a ekonoma Ľudovíta Ódora se stala nečekaným slovenským bestsellerem i přesto, že má více než 650 stran a obsahuje také mnoho vzorců a grafů. Provede vás však těmi nejdůležitějšími trendy současnosti a také budoucnosti. Nelekejte se! Také kvantová mechanika, HDP, rozdíly v příjmech, stárnutí populace, fungování počítačů nebo nekonečno se dají srozumitelně vysvětlit – máte-li vzdělání, zkušenosti, nadhled a humor, jako má Ľudovít Ódor.Na prahu další technologické revoluce, vážných následků klimatických změn a ve víru světových megatrendů, jako jsou stárnutí populace nebo deglobalizace, je totiž úplně jedno, zda někdo umí vyjmenovat průmyslová odvětví Hondurasu. Svět už dávno nekončí na hranici naší vesnice a k jeho pochopení už nestačí rozlišovat podmět a přísudek.Kniha je rozdělena do 42 kapitol a 9 okruhů: světové megatrendy, fungování vesmíru, biologický svět, rozum a cit, lidé a společnost, technologická revoluce, čísla a formy, fundovaný občan a spokojený život. Všechny kapitoly přitom spojuje přesvědčení, že zvídavost a poctivý vědecký přístup jsou dodnes nejlepší cestou k porozumění světu kolem nás. Prečítajte si ukážku z knihy. “Kniha Rychlokurz geniality je odborně fundovaná, ale zároveň má švih, spád a vtip. Autor dovede skvěle zjednodušovat, ale přitom nezkreslovat – a věřte mi, že to je velké umění. Podobné knihy bývají buď velmi obtížné k pochopení, nebo naopak povrchní a neužitečné. Ódor mezi těmito tyčkami jede bleskový obří slalom a vždy se udrží na trati. Dejte si tu jízdu s ním, nebudete litovat.”  Petr Koubský, Deník N„Před čtvrtstoletím, když maturovala moje dcera, jsem koupila roli balicího papíru a na zemi v obýváku jsme zpracovávaly dosažené poznatky o vesmíru, planetě, společnosti, člověku – proto, aby porozuměla světu. Mnohem zajímavější, přesnější a komplexnější je zpracování zásadních poznatků v roce 2022 optikou Ľudovíta Ódora. Knihu jsem přečetla jedním dechem a bylo by skvělé, kdyby měla čtenářů co nejvíce. Protože se nejen skvěle čte, ale díky vysvětlivkám, které nabízí, by se nám společně žilo mnohem lépe a příjemněji.“Iveta Radičová, bývalá premiérka, profesorka sociologie Slovenskú verziu knihy si môžete kúpiť TU

Univerzálny základný príjem. Pätnásťhodinový pracovný týždeň. Otvorené hranice. Neznie to až príliš dobre na to, aby to bola pravda? Jeden z najvýznamnejších mladých európskych mysliteľov ukazuje, ako môžeme budovať ideálny svet.Celý deň trávime v práci, ktorú často neznášame, potom ideme nakúpiť veci, ktoré nepotrebujeme. Holandský historik Rutger Bregman nám pripomína, že takto to nemusí byť – a na niektorých miestach ani nie je. Keď mal Rutger Bregman v roku 2014 príspevok o univerzálnom základnom príjme na konferencii TED, zdalo sa, že je príliš radikálny. Stačilo však, aby tento príspevok dosiahol štvrť milióna pozretí, a vedúci svetoví ekonómovia a vládni predstavitelia po celom svete začali o tejto téme seriózne uvažovať. Toto je však len jedna z utopických myšlienok, ktoré môžeme, ako ukazuje Bregman, realizovať už dnes.Každý významný míľnik civilizácie – od ukončenia otroctva až k počiatkom demokracie – sa považoval za utopickú fantáziu. Bregmanova kniha znepokojuje a zároveň inšpiruje. Ukazuje, že nové utopické myšlienky, ako skoncovanie s chudobou a zavedenie pätnásťhodinového pracovného týždňa, sa môžu uskutočniť ešte počas nášho života. Ak budeme nerealistickí a nerozumní, naozaj môžeme premeniť nemožné na nevyhnutné – to je jediný spôsob, ako budovať ideálny svet. Utópia pre realistov je jednou zo vzácnych kníh, ktoré vás prekvapia a spochybnia vaše presvedčenia o tom, čo je nemožné. Od kanadského mesta, ktoré celkom skoncovalo s chudobou, až po Richarda Nixona, ktorý takmer zaviedol základný príjem pre milióny Američanov, Bregman vás vezme na zaujímavý výlet do dejín, v ktorom opúšťa tradičné delenie na pravicu a ľavicu, a hlása myšlienky, na ktoré nadišiel ten správny čas.Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy Utópia pre realistovRutger Bregman (1988) je historik a spisovateľ. Je autorom piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy De meeste mensen deugen (Ľudskosť) a Gratis geld voor iedereen (Utópia pre realistov) označili The New York Times za bestsellery a boli preložené do viac než 40 jazykov. Za svoju prácu pre časopis The Correspondent bol Bregman dvakrát nominovaný na prestížne ocenenie European Press Prize. Žije v Holandsku.Napísali o knihe:"Politicky oveľa radikálnejší Malcolm Gladwell." The New York Times„Vynikajúce čítanie plné pútavo vyrozprávaných príbehov a detailov, o ktorých som netušil.“ Tim Harford, hlavný komentátor Financial Times„Brilantná, zrozumiteľná, vskutku poučná a veľmi dobre sa číta. Povinné čítanie pre každého, koho trápia krivdy súčasnej spoločnosti a túži prispieť k ich náprave.“Zygmunt Bauman, jeden z najvýznamnejších svetových sociológov  „Odvážna výzva k utopickému mysleniu a svetu bez práce – k niečomu, čo je v dobe porazenectva a nedostatku ambícií potrebné viac než kedykoľvek predtým. Vrelo odporúčam!“ Nick Srnicek, spoluautor knihy Inventing the Future: Postcapitalism and a World Without Work 

„Ak si človek neváži sám seba dostatočne len preto, že je, vonkajšia pochvala je ako droga,“ hovorí Veronika Folentová o vlastnej skúsenosti, z ktorej vychádzala pri písaní svojej tretej knihy. Nájdete v nej rozhovor o sebahodnote, o tom, čo znamená, ako na nej pracovať a prečo mnohým z nás chýba. S odborníkmi a odborníčkami z oblasti psychológie, psychoterapie či psychiatrie hovorí o ideáli krásy a aký dôležitý je pre nás vzhľad, o práci, pracovnom tempe a limitoch, ale aj o tom, čo je reálny oddych a ako by mal vyzerať. Hovorí o sebarozvoji, o vzťahoch, ale aj o samote a o tom, kedy je už nebezpečná a kedy, naopak, môže pomôcť. Hovorí aj o nárokoch, ktoré na seba kladieme, o tom, ako ovplyvňujú náš život, ale aj o tom, ako našu spokojnosť ovplyvňujú peniaze alebo sociálne siete. Psychológ Andrej Jeleník v knihe hovorí: „Ľudia s nízkou sebahodnotou ignorujú svoje limity, až kým nezažijú vyhorenie či neúspech, čo dramaticky znižuje ich sebavedomie a sebaúctu. Ich identita je postavená na vonkajších úspechoch, a keď sa ich spýtam: ‚Kto ste, keď nepracujete?‘, často nevedia odpovedať.“ Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 získala čestné uznanie Novinárskej ceny a v roku 2021 Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. Je autorkou troch kníh, ktoré vyšli v knižnej edícii Denníka N: Ako byť šťastný? (2022), Ako byť zdravý? (2023) a Ako byť so sebou spokojný (2024).

Bývalý nacistický dôstojník Maximilian Aue sa po druhej svetovej vojne stáva príslušníkom strednej triedy a riaditeľom továrne vo Francúzsku. Intelektuál so záujmom o filozofiu, literatúru a klasickú hudbu je však chladnokrvný vrah a dokonalý byrokrat. V jeho fiktívnych memoároch sa očami kultivovaného, no odsúdeniahodného muža vraciame k vojnovým hrôzam, ktoré vyústili do obludnej nacistickej genocídy Židov.Aue, človek bez svedomia, sa ako administratívny pracovník nacistickej mašinérie podieľa nielen na likvidácii židovského obyvateľstva, ale aj na perzekúcii všetkých nepohodlných etnických, náboženských a politických skupín v Európe. Vo svojich spomienkach sa vracia k postavám ako Eichmann, Himmler, Göring, Speer, Heydrich, Höss a dokonca aj k samotnému Hitlerovi, ale aj do vojnového Berlína či do zákopov v Stalingrade. V neposlednom rade sa dostávame aj na klaustrofobické miesta plynových komôr v koncentračných táboroch, ktoré Nemci vytvorili na účely masového vyvražďovania, aké nemá v dejinách sveta obdobu.Láskavé bohyne, historická fikcia založená na skutočných udalostiach, sú náročný a sugestívny román, ktorý nastavuje zrkadlo ľudstvu a stavia pred čitateľa mnoho nepríjemných otázok a morálnych dilem. Autor vychádza z Aischylovej tragédie, pričom celý román je presiaknutý symbolickým odkazom konfliktu medzi dobrom a zlom. Kniha už krátko po svojom vydaní vyvolala nesmierny čitateľský rozruch a mnohí recenzenti, ale aj akademici označujú Littellov monumentálny epos za jeden z najvýznamnejších literárnych počinov vôbec. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Knihu preložil Alexander Halvoník.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Jonathan Littell (1967) sa narodil v New Yorku, no v detstve odišiel s rodičmi do Francúzska. V roku 1989 získal bakalársky titul z Yalovej univerzity. Nasledujúcich sedem rokov sa zúčastňoval na rozličných humanitárnych akciách vo vojnových krajinách, najmä v Bosne a Hercegovine, Čečensku či v Afganistane. V roku 2001 ukončil svoju humanitárnu činnosť a začal sa venovať literatúre. Jeho román Láskavé bohyne získal Goncourtovu cenu a Veľkú cenu za román Francúzskej akadémie za rok 2006 a dodnes sa označuje za literárnu udalosť storočia.Napísali o knihe:„Majstrovské dielo svetovej úrovne, ktoré je originálne, brutálne a silné. Prečítal som ho na jeden dych, až taký živý a desivý bol obraz nacistického Nemecka a holokaustu... Littell je génius – ako historik, aj ako spisovateľ, ktorý napísal mimoriadne ambiciózny a fascinujúci román.“ - Michael Korda, Daily Beast „Intenzita a jasnosť, s akou Littell vykresľuje fyzickú realitu vojny a masového vraždenia, je ohromujúca. Láskavé bohyne sú nepochybne dielom úžasne nadaného spisovateľa.“  - Time„Ide o rozsiahle fiktívne skúmanie banality každodenného zla, o ktorom rozpráva nacistický dôstojník... Záver tohto románu je skutočným dielom majstra. Taká je celá kniha – dlhá, no bez jediného zbytočného slova.“ - Kirkus„Fantastická kniha, ku ktorej sa čitatelia a akademici budú vracať celé desaťročia.“ - Antony Beevor, Times