Americký novinár Fareed Zakaria v novej knihe skúma minulé aj súčasné revolúcie definujúce polarizovanú a nestabilnú éru, v ktorej žijeme.Populistické besnenie, ideologické nezhody, ekonomické otrasy a technologické zmeny, vojny a medzinárodný systém plný katastrofického rizika – prvé desaťročia dvadsiateho prvého storočia sú zrejme najrevolučnejším obdobím modernej histórie. No nie je to nič nové. Ľudia žili a prosperovali aj v minulosti. Aké boli revolúcie, ktoré prežili a ktoré by nám mohli pomôcť porozumieť súčasnému svetu?Zakaria podrobne skúma historické obdobia a hnutia, ktoré formovali moderný svet, no venuje sa aj štyrom súčasným revolúciám: v ekonomike, technológiách, identite a geopolitike, ktoré napriek všetkým výhodám spôsobili nesporné trhliny v našich zvyklostiach a všadeprítomnú úzkosť. Keď sa ocitneme na dejinnej križovatke štyroch revolúcií, ktoré otriasli svetom, predstava temnej budúcnosti sa takmer nevyhnutne naplní. No ak budeme konať s rozvahou, dokážeme oživiť liberálny medzinárodný poriadok a odsunúť populizmus do zabudnutia.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy.Fareed Zakaria je moderátor stanice CNN, komentátor denníka Washington Post a spisovateľ. Pôsobil ako redaktor magazínu Time, Newsweek International či Foreign Affairs a články publikoval v mnohých ďalších periodikách a časopisoch. Za svoje novinárske a televízne pôsobenie získal niekoľko ocenení. V slovenčine vyšla jeho kniha Budúcnosť slobody – Neliberálna demokracia v USA a v zahraničí (Kalligram, 2010) a aj Desať ponaučení pre postpandemický svet (N Press, 2021).

Britský novinár John Preston prináša strhujúci príbeh vzostupu a pádu obchodného magnáta Roberta Maxwella. Vo februári 1991 Robert Maxwell, rodák z Československa, triumfálne zakotvil v manhattanskom prístave so svojou jachtou Lady Ghislaine. Do New Yorku prišiel dokončiť obchodnú transakciu s cieľom prevziať upadajúci denník New York Daily News. Jeho príchod sledovali davy ľudí na nábreží, taxikári zastavovali autá, aby mu podali ruku, deti ho žiadali o autogram, a keď sa vybral na večeru do vychýrenej čínskej reštaurácie na Manhattane, čakali ho búrlivé ovácie hostí. O desať mesiacov nato zmizol z tej istej jachty a jeho mŕtve telo našli vznášať sa vo vode. V priebehu niekoľkých dní sa Maxwell stal medzi ľuďmi zosobnením chamtivosti a bezohľadnosti. Ešte nikto nikdy nezažil takýto neuveriteľný pád. Čo sa stalo? Ako je možné, že z muža, ktorého považovali za etalón morálky a slušnosti, sa vykľula nafúkaná, arogantná troska? Biografia Roberta Maxwella je príbehom o ambíciách, moci, narcizme, chamtivosti a sieti plnej intríg. John Preston mapuje jeho život od detstva, ktoré ako žid strávil v okupovanej východnej Európe, no venuje sa aj jeho neúspešným politickým ambíciám v šesťdesiatych rokoch, ktoré skončili obvinením z nezákonného obchodovania. Sleduje aj jeho vzkriesenie na poli vydávania novín, čo z neho urobilo mediálneho magnáta s neuveriteľným bohatstvom, ktoré mala zdediť jeho dcéra Ghislaine Maxwell. Tú v roku 2021 odsúdili za organizáciu detskej prostitúcie ako pravú ruku Jeffreyho Epsteina. Preston píše aj o Maxwellovej rivalite s Rupertom Murdochom, ktorá ho finančne zničila, ohrozila jeho zdravý rozum a pravdepodobne nepriamo priviedla k smrti. Dostal Maxwell infarkt a prepadol cez palubu? Bola príčinou jeho smrti samovražda alebo vražda, ktorú zosnoval Mosad či KGB? Málokto sa v dvadsiatom storočí vyšplhal tak vysoko ako Robert Maxwell. Nikto však nie je taký bohatý a mocný, aby unikol pred minulosťou. Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. John Preston je britský novinár a spisovateľ. Pracoval ako umelecký redaktor v novinách Evening Standard a Sunday Telegraph. Napísal štyri romány, no od roku 2016 sa venuje prevažne písaniu literatúry faktu. Za knihu Pád: Záhada Roberta Maxwella získal v roku 2021 prestížne ocenenie Costa Book Award. S manželkou žije v Londýne.

(Húfnica) Zuzana nám robí na Ukrajine dobré meno. Až tak dobré, že ju Saint Javelin zaradil medzi svätcov, ktorí pomáhajú krajinu chrániť pred agresorom.Najmenej 50 % z ceny, ktorú za tašku zaplatíte, pôjde na charitatívne účely priamo na Ukrajine.Zvyšná časť sú výrobné náklady - taška je navrhnutá aj vyrobená na Ukrajine, takže priamo podporujete miestne podniky, ktoré sú vojnou zasiahnuté.(Denník N si neponecháva žiadnu časť z ceny produktu a hradí náklady spojené s logistikou.)Tašku pre Denník N vyrába organizácia Saint Javelin, ktorá začala na Ukrajine pomáhať už pár dni po vypuknutí vojny. Túto konkrétnu tašku nekúpite nikde inde, je vyrobená len pre Denník N.O presnom použití získaných prostriedkov z jej predaja rozhodujú priamo zamestnanci Saint Javelinu na Ukrajine. Väčšina peňazí z prvej zásielky tovaru, ktorý Denník N nakúpil v zime 2022, pôjde na tábory pre deti vojakov ukrajinskej armády a siroty vojakov, ktorí pri obrane Ukrajiny zahynuli. Tábor bude zameraný na ukrajinské tradície a historiu, zvládanie stresu, prvú pomoc, art terapiu a šport.

To sa už fakt nevieme spolu rozprávať? A chodíš už s niekým? Ublížil ti niekto? Kedy sa konečne normálne naješ? Dúfam, že sa neopiješ. A pozor na drogy… Zase si na internete? Vypínam wifinu. Čo z teba, preboha bude? Ak ste čo len raz v živote použili pri kontakte so svojím synom či dcérou jednu z týchto viet, pravdepodobne máte doma dospievajúce dieťa, tínedžera, potomka v puberte.Byť rodičom dospievajúceho dieťaťa môže byť niekedy ubíjajúce. Dobrou správou je, že toto obdobie je jasne časovo ohraničené a raz sa skončí. Môžeme ho pasívne pretrpieť, ale môžeme sa naň pripraviť a vnímať ho aj ako vzrušujúce obdobie dozrievania, formovania, experimentovania a hľadania hraníc - pričom toto hľadanie môže sprevádzať mlčanie aj agresivita, prehnaná snaživosť aj apatia, sebapoškodzovanie, alkohol, drogy, úteky, depresie či úzkosti. Súčasní dospievajúci sa ocitli vo svete, ktorý im sústavne pripomína, že ich v budúcnosti nič dobré nečaká. Klimatická kríza, pandémia, vojna u susedov, sociálna nerovnosť, nepredvídateľná umelá inteligencia a jej vplyv na pracovný trh. Nečudo, že majú obavy, úzkosti až panické stavy, s ktorými sa vyrovnávajú buď rebéliami alebo obracaním agresivity proti sebe. Na druhej strane, dnešná doba tým šťastnejším z nich prináša nesmierne veľa podnetov, možností, priestoru na to, aby objavovali, skúšali, padali a znovu stávali a mohli byť sami sebou. Redaktorka Denníka N Jana Shemesh pri zostavovaní tejto knihy vychádzala nielen z vlastných skúseností mamy dospievajúcej dcéry, ale aj z príbehov mnohých ďalších rodičov a detí, ktoré doplnila rozhovormi s odborníkmi (niektoré z nich boli publikované v Denníku N). Otázky v úvode tohoto textu sú názvami kapitol, v ktorých sa venuje komunikácii, poruchám príjmu potravy, násiliu vo vzťahoch, životu v online svete, budovaniu dôvery, či odchodu detí z domu.

Pôsobivý životopis propagandistu druhej svetovej vojny Seftona Delmera od jedného z popredných odborníkov na dezinformácie prináša ťažké otázky o povahe informácií. Čo ak nedokážeme bojovať pravdou proti lži? Dá sa vôbec vyhrať informačná vojna?V lete 1941 Hitler ovládol Európu od Atlantiku po Čierne more. Británia sa snažila bojovať s mocnou nemeckou propagandistickou mašinériou a zdôrazňovala, že Hitlerove časté rozhlasové prejavy, ktoré sa šírili po uliciach  a do domácností, sú založené na klamstvách a nebezpečných predstavách. Britské tvrdenia, že Hitler predstavuje riziko pre bezpečnosť Európy, však mali len slabý vplyv na vlny dezinformácií.S výnimkou vysielania človeka s prezývkou der Chef, Nemca, ktorý spochybňoval nacistickú doktrínu. Mal prístup k tajomstvám vysokopostavených nemeckých vojenských funkcionárov a hovoril o vnútornej vzbure. Medzi jeho poslucháčov patrili nemeckí vojaci a občania, ale aj politici vo Washingtone, D. C., ktorí zvažovali vstup do vojny. No čo je najdôležitejšie, der Chef bol fikciou. Jeho postavu vytvoril britský propagandista Sefton Delmer, ktorý vo vojne zohral jedinečnú úlohu. Peter Pomerantsev sa snaží vyrozprávať Delmerov príbeh a súčasne je konfrontovaný s informačnou vojnou týkajúcou sa vojny v Ukrajine a odkrýva klamstvá Vladimira Putina. Kniha Ako vyhrať informačnú vojnu nie je len príbehom Seftona Delmera, ale upozorňuje aj na podoby súčasnej propagandy a snaží sa zvrátiť priebeh informačnej vojny, ktorá formuje dnešnú realitu pred našimi očami.Knihu preložila Mária Mlynarčíková.Prečítajte si ukážku z knihy.Peter Pomerantsev je vedúci pracovník v Inštitúte Agora na Univerzite Johnsa Hopkinsa a v Inštitúte globálnych záležitostí na London School of Economics, kde vedie iniciatívu Arena, ktorá sa venuje skúmaniu pôvodu dezinformácií a tomu, čo s nimi súvisí. Je prispievajúcim redaktorom a publicistom v American Interest. Jeho prvá kniha Nothing is True and Everything is Possible získala v roku 2016 cenu Kráľovskej literárnej spoločnosti Ondaatje. Bola nominovaná aj na ocenenie Samuela Johnsona, Guardian First Book, Pushkin House a Gordona Burnsa.

Rok po smrti Miroslava Kusého vychádza v knižnej edícii Denníka N kniha rozhovorov, ktoré s ním urobila novinárka Ľuba Lesná. V čase ich stretnutí mal Miroslav Kusý 86 rokov a Ľuba Lesná s ním prešla opäť celý jeho turbulentný život – detstvo vo vojnových časoch, vstup do komunistickej strany aj následné prehodnocovanie marxizmu, život v okupovanom Československu, podpis Charty 77 aj to, ako podpis ovplyvnil kariéru a rodinu, roky v disente a „spolužitie“ so Štátnou bezpečnosťou, Nežnú revolúciu aj pôsobenie na univerzite. „Zomrel, keď sa naše rozhovory chýlili ku koncu. Niečo ostalo nedopovedané a niečo by možno ešte povedal inak. Som však presvedčená, že to podstatné sa nám v našich rozhovoroch zachytiť podarilo, a to že život človeka je prikrátky na to, aby sa čo len na okamih podrobil lži a neprávosti.“ Ľuba Lesná Názov knihy Byť slušný nestačí vychádza z textu, ktorý Miroslav Kusý napísal v roku 2018 pre Denník N a ktorý je aktuálny najmä teraz, počas prebiehajúcej predvolebnej kampane, keď slovo slušný využívajú všetky strany politického spektra. Podľa Miroslava Kusého však nestačí byť slušný. Je potrebné byť aj angažovaný a starať sa o veci verejné. Angažovaný občan nie je a nesmie byť protikladom slušného človeka. On je jeho nevyhnutným logickým pokračovaním v rozvinutej demokratickej spoločnosti. Tam, kde slušný človek končí, angažovaný občan začína. A Miroslav Kusý bol jeden z tých, ktorí sa starali a angažovali po celý svoj život. „Táto kniha je návodom na život, v ktorom sa odvaha a česť zákonite menia časom na hlbokú múdrosť.“ Martin M. Šimečka Miroslav Kusý (1931 – 2019)bol významný slovenský filozof, politológ a politik. V roku 1967 sa stal najmladším profesorom filozofie na Slovensku. V roku 1969 mu po vylúčení z komunistickej strany zakázali pedagogickú činnosť a vyhodili ho z univerzity. V roku 1977 podpísal Chartu 77; patril medzi jej prvých signatárov. ŠtB odvtedy šikanovala jeho aj jeho rodinu domovými prehliadkami, častými väzobnými stíhaniami či výsluchmi. V roku 1989 ho zaistili ako jedného z piatich členov tzv.  bratislavskej päťky. Desať týždňov strávil vo väzbe, mal byť odsúdený za podvracanie republiky. Prepustili ho tesne pred Nežnou revolúciou v novembri 1989. Počas Nežnej revolúcie sa stal podpredsedom Verejnosti proti násiliu (VPN). Po Nežnej revolúcii pôsobil ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, poslanec Národnej rady SR a aj ako kancelár prezidenta Václava Havla pre Slovensko. V rokoch 1990 – 1991 bol rektorom Univerzity Komenského a do roku 1996 viedol Katedru politológie FF UK. Stal sa zakladateľom Slovenského helsinského výboru, Nadácie Milana Šimečku a predsedom komisie Unesca pre ľudské práva na Slovensku. Bol autorom či spoluautorom vyše jedenástich kníh. Pravidelne prispieval do denníka SME a Denníka N. Ľuba Lesná (1954)pred rokom 1989 pracovala ako divadelná kritička, po Nežnej revolúcii ako investigatívna novinárka a politická komentátorka, medzi iným v denníku Verejnosť, v Rádiu Slobodná Európa a v Slovenskej televízii. Napísala tri publicistické knihy o únose Michala Kováča mladšieho, syna slovenského prezidenta. Za knihu Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby (1998) dostala Cenu Egona Erwina Kischa. V roku 2007 jej vyšla detektívka Prípad medička, inšpirovaná vraždou Ľudmily Cervanovej na konci sedemdesiatych rokov. Rozhovory s bývalou premiérku Ivetou Radičovou vyšli v roku 2013 pod názvom Krajina hrubých čiar. V roku 2017 jej vyšla zbierka štyroch noviel Tisícročná žena: Klytaimnístra, Báthoryčka, Alma Rosé a Antikvariát.  

Keď sa koncom sedemdesiatych rokov zjavil v Bratislave mladý francúzsky intelektuál Etienne Cornevin, ktorý prišiel na Slovensko pomôcť nášmu školstvu šíriť a kultivovať výučbu francúzštiny, sotvakto tušil, že sa čoskoro výrazne zapojí do slovenského i českého výtvarného života. Presnejšie, do jeho neoficiálnej scény. Biografia Alexandra Balogha, blízkeho priateľa Etienna Cornevina, prináša pútavý príbeh človeka, ktorý sa podľa vlastných slov usiloval byť nielen filozofom, ale i teoretikom, historikom a kritikom výtvarného umenia, literárnym kritikom, básnikom, umelcom, humoristom, kurátorom, filmárom a vydavateľom. A tiež, ako zvykol s úsmevom vravieť, aj odborníkom na nedefinovateľné disciplíny. Už dávno vieme, že sa o to nielen usiloval, ale tým všetkým asi aj bol. Obraz Etienna Cornevina doplnili archívnymi fotografiami Eva Cisárová-Mináriková, Ladislav Čarný, Xénia Hoffmeisterová, Peter Procházka, Gabriela Albrecht Žiaková, rodina Filovcov a Marián Mudroch.Prečítajte si ukážku z knihy. Etienne Cornevin (26. júl 1950, Kamerun – 2. máj 2016, Châteauroux, Francúzsko) vyštudoval na Sorbonne filozofiu, no rovnako mal rád výtvarné umenie, a tak na jednej z parížskych univerzít prednášal teóriu a dejiny umenia. Skutočnosť, že témou jeho okolo 1200-stranovej habilitačnej práce na Université Paris Nanterre v roku 1989 boli osobnosti a estetika súčasného umenia v Československu, príliš neprekvapuje, veď v rokoch 1976 až 1988 žil na Slovensku. Najskôr v Prešove a potom desať rokov v Bratislave. O autorovi: Alexander Balogh (1946) po absolvovaní štúdia chémie pôsobil ako výskumný pracovník a pedagóg na Lekárskej fakulte UK. Neskôr pracoval v niekoľkých médiách a reklamnej agentúre, od roku 1993 do konca roku 2014 pôsobil v denníku SME, od roku 2015 je redaktorom kultúry Denníka N. Je autorom knihy Ján Langoš. Strážca pamäti (Cena Dominika Tatarku 2016), svojimi textami je zastúpený vo viacerých kolektívnych publikáciách a zborníkoch.

Prečo sa v dospelosti prestávame snažiť získať nové zručnosti?Máme strach, že zlyháme?Zabudli sme, akú radosť nám prináša, keď sa niečo musíme naučiť od úplného začiatku?Alebo máme skôr pocit, že starého psa novým kúskom nenaučíme?Poslednú novú zručnosť sme získali azda ešte v detstve. Máme síce úctu k profesionálnym znalostiam, no na tých, ktorí sa pokúšajú naučiť niečo nové, hľadíme zhora. Vstupom do dospelosti prestávame skúšať nové veci a radšej sa zašívame v pohodlnom kútiku bežnej rutiny. Tí, ktorí sa usilujú naučiť sa niečo nové, si však kladú otázku: prečo by sme sa nemohli tešiť z každodenných výziev tak ako deti? Dokážeme si osvojiť nové spôsobilosti, aj keď si spočiatku nevieme rady? Pod vplyvom svojej nesmierne zvedavej dcéry sa Tom Vanderbilt snaží nájsť odpovede na tieto otázky. Nadobúda päť základných nových zručností, ktoré si zvolil pre ich náročnosť a nedostatok uplatnenia na pracovnom trhu – šach, spev, surfovanie, kreslenie a žonglovanie, a postupne odhaľuje, že cesta k ich osvojeniu je uspokojivejšia než získavanie ďalších poznatkov. Čoskoro totiž zistí, akú radosť mu prináša spievanie pesničiek Spice Girls v amatérskom zbore, prehry v šachu s osemročnými deťmi či uhýbanie škorpiónom pri surfovaní v Kostarike. Popritom vedie rozhovory s desiatkami odborníkov, aby preskúmal, čo hovorí veda a ako funguje psychické nastavenie ľudí, ktorí sa neúnavne púšťajú do nových zážitkov. Kniha Začíname je úžasnou cestou skúmania plasticity mozgu a dokazuje, že nikdy nie je neskoro začať. Knihu preložil Samuel Marec. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Vypočujte si ukážku z knihy ZačínameTom Vanderbilt (1968) je americký novinár, bloger a spisovateľ. Venuje sa písaniu o dizajne, technológii, vede a kultúre a svoje články a eseje publikoval v mnohých renomovaných kultúrnych, ekonomických a vedecko-technických magazínoch. Zároveň prednáša na konferenciách a niekoľkých amerických univerzitách. Jeho kniha Traffic: Why We Drive the Way We Do and What It Says About Us (Premávka: Prečo šoférujeme tak, ako šoférujeme, a čo to o nás hovorí, 2008) sa zaradila medzi svetové bestsellery. Žije v New Yorku. Napísali o knihe:„Tom Vanderbilt sa rozhodol elegantne a presvedčivo vyrovnať sa jednou z najväčších lží, ktoré si navrávame – že potešenie z učenia patrí výlučne mladým ľuďom. Kniha Začíname patrí do zoznamu kníh, vďaka ktorým som začal vnímať vlastné obmedzenia trochu inak.“  Malcolm Gladwell„Toto je vtipná, výborne zrešeršovaná a aktuálna kniha, ktorá búra mýty. Vanderbilt vám vyrozpráva mimoriadne pútavú rozprávku. Už po osemdesiatich stranách som sa rozhodol pridať do speváckeho zboru.“ Robert Penn„Aká úžasná, inšpiratívna kniha! Tom Vanderbilt ukazuje, prečo nikdy nie je neskoro začať a že pri slove ´diletant´ by sme nemali pociťovať ani štipku hanby. Práve sa chystám zapísať do kurzu portugalčiny a chcem sa tiež naučiť hrať na trombón a piecť suflé.“ A. J. Jacobs