Obchod — Denník N

Vojna: Ako nás formoval konflikt

Margaret MacMillan
16,90 €
6,90 €
− 77 %
Je mier iba anomáliou? Autorka Margaret MacMillan ponúka provokatívnu perspektívu založenú na tvrdení, že vojna predstavuje elementárnu súčasť ľudského bytia. Ľudia možno prichádzajú na svet s vrodeným inštinktom bojovať, no vojnu – organizované násilie – dokáže viesť len plnohodnotne ... Viac
Do košíka

Je mier iba anomáliou? Autorka Margaret MacMillan ponúka provokatívnu perspektívu založenú na tvrdení, že vojna predstavuje elementárnu súčasť ľudského bytia.


Ľudia možno prichádzajú na svet s vrodeným inštinktom bojovať, no vojnu – organizované násilie – dokáže viesť len plnohodnotne usporiadaná spoločnosť. Bojové konflikty ovplyvnili históriu ľudstva, jeho spoločenské a politické inštitúcie, hodnoty aj ideály. Veľkoleposť vojny, ale aj útrapy, ktoré spôsobuje, nájdeme v jazyku, vo verejnom priestore, vo svojich súkromných spomienkach a zároveň sú nevyčerpateľnou témou najzásadnejších svetových umeleckých diel. Skúmanie fenoménu vojny je neľahké a komplikované: odhaľuje totiž naše najhoršie, ale aj najlepšie vlastnosti.

Margaret MacMillan analyzuje, ako vojna ovplyvnila ľudskú spoločnosť a ako politická organizácia, technológie a ideológie zmenili to, ako a prečo bojujeme. Kniha Vojna: Ako nás formoval konflikt sa venuje diskutovaným a kontroverzným otázkam, ako napríklad: Kedy sa zrodila vojna? Naozaj sme odsúdení na neustály boj medzi sebou? Prečo je vojna najzorganizovanejšou ľudskou činnosťou? Dokážeme niekedy stanoviť jej pravidlá? Prečo sú medzi bojovníkmi takmer výlučne muži? 

Na príkladoch od antiky až po súčasnosť MacMillan odhaľuje mnohé podoby vojny a jej vplyv na našu minulosť, budúcnosť, naše videnie sveta a samotnú podstatu človeka.

Knihu preložil Martin Sliz.


Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.

Vypočujte si ukážku z knihy Vojna. Ako nás formoval konflikt


Margaret MacMillan (1943) pôsobila ako riaditeľka Saint Antony‘s College a zároveň ako profesorka medzinárodných dejín na Oxfordskej univerzite. Je autorkou mnohých publikácií z oblasti dejín vojny, ako napríklad Paris 1919: Six Months that Changed the World (2001), za ktorú ako prvá žena získala Cenu Samuela Johnsona. Je členkou Kráľovskej literárnej spoločnosti, čestnou členkou Trinity College, Torontskej univerzity, Oxfordskej univerzity a British Academy. Zároveň pôsobí v redakčných radách  International History, International Journal a First World War Studies. Okrem toho je členkou Správnej rady Imperial War Museum a Stredoeurópskej univerzity. Viaceré významné americké i európske univerzity a inštitúcie jej udelili čestný titul. V roku 2006 získala štátne vyznamenanie dôstojníčka Radu Kanady a v roku 2016 rytierka Radu Kanady. Od roku 2018 je nositeľkou vyznamenania Rad spoločníkov cti.


„Margaret MacMillan napísala ďalšie podnetné dielo, ktorým vystihla skutočnosť, že dnes by sme sa mali vojnou zaoberať viac ako kedykoľvek predtým. A v tejto brilantnej a elegantne napísanej knihe nám ukazuje, ako to na to.“ - H. R. McMaster, autor kníh Dereliction of Duty a Battlegrounds: The Fight to Defend the Free World


Vojna. Slovo, ktoré v nás vyvoláva emócie od strachu až po nadšenie. Niektorí pri jeho zmienke radšej odvrátia zrak. Akoby vojnu mohlo privolať už len to, že ju spomenieme alebo že o nej hovoríme. Sú však aj takí, ktorých fascinuje. Vojna ich vzrušuje a priťahuje. Ako historička som presvedčená, že ak chceme pochopiť minulosť, vojna musí byť súčasťou skúmania ľudských dejín. Vojnové konflikty tak významne ovplyvnili dejiny ľudstva, že ak by sme ich z tohto bádania vynechali, ignorovali by sme jeden z hlavných faktorov, ktorý popri geografii, zdrojoch, ekonomike, ideáloch a spoločenských a politických zmenách vplýval na vývoj človeka. Vyzeral by náš svet inak, keby v piatom storočí pred naším letopočtom Peržania porazili grécke mestské štáty? Keby Inkovia rozdrvili Pizarrovu výpravu v šestnástom storočí? Alebo keby Hitler vyhral druhú svetovú vojnu? Určite áno. Rozsah zmeny však môžeme len tušiť.

Margaret MacMillan


Autor:
Margaret MacMillan
Vydavateľstvo:
N Press, s.r.o.
Dátum vydania:
8. decembra 2021
Počet strán:
352
Rozmer:
140x215 mm
Väzba:
tvrdá
ISBN:
978-80-8230-047-8

Mohlo by sa vám páčiť

1 8
Terenova písanka

Terenova písanka

Laco Teren

Laco Teren, jeden z našich najosobitejších súčasných maliarov sa roky okrem maľovania venuje aj iným radostiam života – hudbe, literatúre, jedlu, premýšľaniu a písaniu. Rozhodli sme sa vydať zbierku viac ako stovky jeho textov a doteraz nezverejnených skíc. Súčasťou Terenovej písanky sú aj doteraz nezverejnené iPadové kresby, ktoré z niekoľkých tisícok vybrala fotografka Táňa Hojčová, Terenova manželka. Terenova písanka vychádza k finisáži maliarovej veľkej retrospektívy v SNG.  „Píšem, aby som ostatných potešil. Písal som vždy, ale len pre seba alebo pre priateľov. Súvisí to s tým, že rád čítam a rád počúvam príbehy. Je to vlastne ako s maľovaním, maľujem, lebo sa rád dívam na obrazy, a píšem, lebo rád počúvam príbehy, napríklad aj napísané,“ vraví Laco Teren. Hockney, Richter, Paštéka, Ernst, Munch, Miró, Lautrec, Berger, Skalník. Výstavy, knihy, film, opera, divadlo, koncerty, Viedeň, Londýn, New York, Paríž, Zürich, Praha a Bratislava a zasa Viedeň, ulice miest a ich galérie a koncertné sály. Žena, ráno, denné aj nočné sny, počasie a benátske držky, o tom všetkom Laco Teren uvažuje a zapisuje si do svojej písanky. Nech však uvažuje o čomkoľvek, vždy aj tak skončí pri nejakom obraze, lebo všetko, čo sa v mysli Laca Terena objaví, objaví sa spolu s  konkrétnym obrazom. Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú aj reprodukcie ipadových skíc Laca Terena v najvyššej kvalite. Z každej grafiky vydávame 6 motívov a 100 signovaných a číslovaných výtlačkov.  

14,90 €
Do košíka
Rozprávač. Príbehy o živote a hudbe

Rozprávač. Príbehy o živote a hudbe

Dave Grohl

Kniha Rozprávač je zbierkou zážitkov z rôznych období života Dava Grohla a ponúka čosi unikátne – skutočný, drsný a úprimný obraz výnimočného života, ktorý sa skladá z obyčajných momentov. Počnúc obrovskou láskou k hudbe a kolegom hudobníkom cez hlboké puto k rodnému mestu Springfield vo Virgínii až po spôsob, akým opisuje svoj úžas z výchovy dcér, Dave Grohl príbehy rozpráva tak, ako skladá piesne – z hĺbky duše. Rozprávač je plný zážitkov z turné s kapelou Scream, ale v knihe nájdete aj to, ako sa stal členom Nirvany a potom svedkom jej rozpadu, ako sa nachádzal na životnej križovatke a založil Foo Fighters a ako sa z neho stal otec rodiny, ktorý cestuje po celom svete. Rozprávač je plný života, humoru a Davovho triezveho prístupu k vlastnej sláve.Dava Grohla poznáme ako jedného z najváženejších hudobníkov. Rozprávač ho teraz predstavuje ako talentovaného a pútavo píšuceho spisovateľa. Knihu preložil Samuel Marec. Pamäť mám akýmsi zázrakom pomerne neporušenú. Život som už od detstva namiesto mesiacov a rokov vždy meral v hudobných prírastkoch. Moja pamäť sa so všetkou dôverou spolieha na piesne, albumy a skupiny a vďaka nim si vybavujem jednotlivé obdobia a miesta. Počnúc rádiom, ktoré v 70. rokoch vysielalo na vlnách AM, a končiac každým mikrofónom, pred ktorým som kedy stál, vám podľa prvých tónov hociktorej pesničky, čo sa ozve z reproduktora, dokážem povedať kto, čo, kde a kedy. U niektorých ľudí sa spomienky spájajú s chuťami, u iných s obrazmi alebo vôňami. V mojom prípade sa spájajú so zvukmi, ktoré hrajú ako nedokončený mixtape čakajúci na odoslanie. Nikdy som nepatril k ľuďom, ktorí zbierajú veci, zbieram však momenty. A tak sa mi takpovediac pred očami a v ušiach každý deň odohráva celý život. V tejto knihe som sa snažil čo najlepšie zachytiť niektoré z nich. Tieto spomienky z rôznych etáp môjho života sú, samozrejme, plné hudby. A niekedy môžu byť poriadne nahlas. Tak si ich vypeč a počúvaj so mnou. Prečítajte si ukážku z knihy. Vypočujte si ukážky z knihy Rozprávač: Boli sme obkľúčení a nebolo kam uniknúť Je preč Dave Grohl je americký hudobník, spevák, režisér a skladateľ. Pôsobil ako bubeník v rockovej kapele Nirvana a založil skupinu Foo Fighters, kde v súčasnosti pôsobí ako spevák, gitarista a hlavný skladateľ.  * * * „Živé rozprávanie... Grohl píše s rovnakým nadšením o tom, ako sa „z toho chalana z Nirvany“ stal líder svetoznámych Foo Fighters, aj o skúsenostiach s výchovou svojich detí. Je to skvelé čítanie pre fanúšikov a zároveň ide aj o pozoruhodný pohľad na posledné tri desaťročia v rockovej hudbe.“ - Booklist „Grohl sa skromne delí o svoj obdiv k nesmrteľnej sile hudby. ‚Nikdy som ani jedinú takúto chvíľu nepovažoval za samozrejmosť,‘ píše o vlastnej sláve. Spolu s jeho iskrivým dôvtipom je práve táto skromnosť dôvodom, prečo Grohlovo oduševnené rozprávanie vyčnieva spomedzi bežných rockových memoárov. Nenájdete v ňom jediný nudný moment.“ - Publishers Weekly

17,90 €
Do košíka
Potraty. Dejiny slovenských kultúrnych vojen od Hlinku po Kuffu

Potraty. Dejiny slovenských kultúrnych vojen od Hlinku po Kuffu

Miloslav Szabó

O téme interrupcií sa v parlamente od vzniku Slovenskej republiky hlasovalo celkovo 11-krát. Zaoberajú sa ňou konzervatívci aj liberáli, mečiarovci aj kotlebovci a najnovšie kolo rokovaní sa rozbehne teraz v lete. Kam až siahajú korene kultúrnych vojen dneška a prečo sa vedú predovšetkým o prípustnosť umelého prerušenia tehotenstva? Čo hovorili o potratoch ľudáci, čo chudobné robotníčky a čo komunistický režim? Zmenili sa za sto rokov argumenty v prospech práv žien? O potratoch a antikoncepcii sa v minulosti diskutovalo v rozdielnych súvislostiach, počnúc rodinnou politikou, nacionalistickými fantáziami o populačnom raste a národnom zdraví a sexuálnou revolúciou, ľudskými právami a genocídou končiac. Kniha historika Miloslava Szabóa prináša autentické dobové svedectvá a ukazuje, že dnešné spory o interrupcie nemožno oddeliť od polemík, ktoré sa tiahli celým 20. storočím. Monografia hľadá odpoveď na tieto a mnohé ďalšie otázky v kontexte slovenských a stredoeurópskych dejín 20. storočia, no venuje sa aj potratovej polemike, ktorú v pravidelných intervaloch otvárajú konzervatívci aj liberáli aj v 21. storočí – na pôde parlamentu, v predvolebných kampaniach aj počas verejných zhromaždení. Miloslav Szabó prináša stručné dejiny interrupcií od Starého zákona cez rímske právo, protipotratovú politiku Rakúsko-Uhorska, Slovenského štátu a obdobia komunizmu až po vyjadrenia publicistu Hanusa či kňaza Kuffu. Čerpá z rôznorodých zdrojov – cituje Jozefa Tisa, Vojtecha Tuku, kňazov, reportérov dobovej tlače, pediatrov aj trnavské robotníčky. Kniha je doplnená reprodukciami dobových fotografií, obrazov a dokumentov.Vypočujte si ukážky z knihy Potraty:Veľmi krátke všeobecné dejiny interrupcií, časť 1.Veľmi krátke všeobecné dejiny interrupcií, časť 2.Materstvo nanútené policajtmi, moralizátormi a bigotnými kňazmiSpolok československých lekárov v Bratislave proti socialistickým novotámMladé židovky a bezzubé frajle O autorovi: Mgr. Miloslav Szabó, PhD. je historik a germanista. Zaoberá sa históriou antisemitizmu a katolicizmu, ako aj kultúrnymi dejinami v stredoeurópskom priestore v 19. a 20. storočí. Je autorom niekoľkých monografií a množstva štúdií v slovenčine, češtine, nemčine a angličtine. Absolvoval viacero pobytov a stáží na vedeckých a akademických inštitúciách doma aj v zahraničí. Je bývalý spolupracovník Židovského múzea v Prahe a Centra pre výskum antisemitizmu na Technickej univerzite v Berlíne, momentálne pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom monografií Boh v ofsajde (Kalligram, 2004), Od slov k činom. Slovenské národné hnutie a antisemitizmus (1875 – 1922) (Kalligram, 2014), Rasa a vôľa. Alfred Rosenberg a mýtus 20. storočia (Kalligram, 2005), Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935 – 1945) (Slovart, 2019). V roku 2022 mu v knižnej edícii Denníka N vyšla kniha Kráska a zvrhlík.

9,90 €
Do košíka
Utópia pre realistov: Ako vytvoriť ideálny svet

Utópia pre realistov: Ako vytvoriť ideálny svet

Rutger Bregman

Univerzálny základný príjem. Pätnásťhodinový pracovný týždeň. Otvorené hranice. Neznie to až príliš dobre na to, aby to bola pravda? Jeden z najvýznamnejších mladých európskych mysliteľov ukazuje, ako môžeme budovať ideálny svet.Celý deň trávime v práci, ktorú často neznášame, potom ideme nakúpiť veci, ktoré nepotrebujeme. Holandský historik Rutger Bregman nám pripomína, že takto to nemusí byť – a na niektorých miestach ani nie je. Keď mal Rutger Bregman v roku 2014 príspevok o univerzálnom základnom príjme na konferencii TED, zdalo sa, že je príliš radikálny. Stačilo však, aby tento príspevok dosiahol štvrť milióna pozretí, a vedúci svetoví ekonómovia a vládni predstavitelia po celom svete začali o tejto téme seriózne uvažovať. Toto je však len jedna z utopických myšlienok, ktoré môžeme, ako ukazuje Bregman, realizovať už dnes.Každý významný míľnik civilizácie – od ukončenia otroctva až k počiatkom demokracie – sa považoval za utopickú fantáziu. Bregmanova kniha znepokojuje a zároveň inšpiruje. Ukazuje, že nové utopické myšlienky, ako skoncovanie s chudobou a zavedenie pätnásťhodinového pracovného týždňa, sa môžu uskutočniť ešte počas nášho života. Ak budeme nerealistickí a nerozumní, naozaj môžeme premeniť nemožné na nevyhnutné – to je jediný spôsob, ako budovať ideálny svet. Utópia pre realistov je jednou zo vzácnych kníh, ktoré vás prekvapia a spochybnia vaše presvedčenia o tom, čo je nemožné. Od kanadského mesta, ktoré celkom skoncovalo s chudobou, až po Richarda Nixona, ktorý takmer zaviedol základný príjem pre milióny Američanov, Bregman vás vezme na zaujímavý výlet do dejín, v ktorom opúšťa tradičné delenie na pravicu a ľavicu, a hlása myšlienky, na ktoré nadišiel ten správny čas.Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy Utópia pre realistovRutger Bregman (1988) je historik a spisovateľ. Je autorom piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy De meeste mensen deugen (Ľudskosť) a Gratis geld voor iedereen (Utópia pre realistov) označili The New York Times za bestsellery a boli preložené do viac než 40 jazykov. Za svoju prácu pre časopis The Correspondent bol Bregman dvakrát nominovaný na prestížne ocenenie European Press Prize. Žije v Holandsku.Napísali o knihe:"Politicky oveľa radikálnejší Malcolm Gladwell." The New York Times„Vynikajúce čítanie plné pútavo vyrozprávaných príbehov a detailov, o ktorých som netušil.“ Tim Harford, hlavný komentátor Financial Times„Brilantná, zrozumiteľná, vskutku poučná a veľmi dobre sa číta. Povinné čítanie pre každého, koho trápia krivdy súčasnej spoločnosti a túži prispieť k ich náprave.“Zygmunt Bauman, jeden z najvýznamnejších svetových sociológov  „Odvážna výzva k utopickému mysleniu a svetu bez práce – k niečomu, čo je v dobe porazenectva a nedostatku ambícií potrebné viac než kedykoľvek predtým. Vrelo odporúčam!“ Nick Srnicek, spoluautor knihy Inventing the Future: Postcapitalism and a World Without Work 

14,90 €
Do košíka
Kresťanstvo. Dejiny náboženstva, ktoré zmenilo svet

Kresťanstvo. Dejiny náboženstva, ktoré zmenilo svet

Eva-Maria Schnurr (zost.)

Stručné dejiny najväčšieho svetového náboženstva aj pre neveriacich. Kresťanstvo vzniklo ako židovská sekta a uprostred sveta antických bohov nezadržateľne rástlo: pôvodne na štátny kult starého Ríma, neskôr na najrozšírenejšiu konfesiu na svete. Čo bolo na kresťanstve po celé tie storočia také príťažlivé? Ako sa mu napriek všetkým tým bojom proti kacírom a štiepeniam podarilo udržať jadro svojho učenia o spasení? A prečo sa kresťanstvo stalo jedným z hlavných faktorov európskej identity?Historická identita Európy je spätá s kresťanstvom, ktoré výrazne ovplyvnilo jej myslenie, hodnoty a kultúru. Táto kniha ponúka rôzne pohľady na viac než dvetisíc rokov trvajúce dejiny náboženstva, ktoré zmenilo svet. Jej ambíciou je pochopiť vznik a rozvoj kresťanstva v kontexte historických procesov, politických a mocenských pohybov v minulosti, ako aj cez individuálne príbehy a subjektívnu reflexiu kresťanskej viery. Publikácia zároveň prekračuje historické rámce smerom k súčasnosti. Okrem iného si všíma pozíciu kresťanského náboženstva v aktuálnom spoločenskom dianí, a to aj v širších geopolitických súvislostiach. Autori nemeckého magazínu Der Spiegel, cirkevní historici a teológovia dokázali dve tisícročia vzostupu, reforiem, ale aj tápaní a slepých chodníčkov zhutniť do knihy zrozumiteľnej každému.Knihu preložil Miloslav Szabó. Prečítajte si ukážku z knihy a recenziu.Vypočujte si ukážku z knihy Kresťanstvo Eva-Maria Schnurr (1974) je redaktorkou magazínu Der Spiegel, od roku 2017 zodpovedá za knižnú edíciu Dejiny. Po ukončení doktorandského štúdia histórie písala napríklad pre týždenníky Die Zeit a Stern. Je editorkou viacerých kníh, medzi inými Englands Krone (Anglická koruna, 2014), Das Christentum (Kresťanstvo, 2018) a Als Deutschland sich erfand (Keď sa vymýšľalo Nemecko, 2019).

13,90 €
Do košíka
Všetko, čo nás spája. Príbeh slovenskej Vietnamky

Všetko, čo nás spája. Príbeh slovenskej Vietnamky

Kvet Nguyen

Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguyễn Thị. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať. Jej príbeh je príbehom mnohých dievčat, chlapcov, žien i mužov, ktorí na Slovensko prišli z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Otvorene hovorí o živote v uzavretej komunite, o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve.Editorom knihy bol Martin M. Šimečka."Často sa pýtam samej seba,  kým by som bola, keby som sa nenarodila na Slovensku. Mala by moja rodina v inej krajine tiež ázijské bistro alebo obchod s oblečením? Mali by sme tiež tak málo priateľov? Mala by som lepší vzťah so sestrou? Trápila by som sa rovnako s rasizmom? Bola by som v takom živote v inej krajine výtvarníčkou? Nikdy sa to nedozviem, pretože som sa na Slovensku narodila." Ukážky z knihy nájdete tu a tu.Kvet Nguyen (Hoa Nguyen Thi) sa narodila v roku 1995 na Slovensku. Je fotografka, vizuálna umelkyňa a aktuálne aj doktorandka na Katedre fotografie a nových médií (VŠVU). Pravidelne vystavuje v Európe, ale aj v iných častiach sveta. Témam inakosti a identity sa aktívne venuje nielen vo svojich umeleckých projektoch, ale otvorenú diskusiu otvára aj v rámci rozhovorov alebo iných platforiem. V roku 2018 spolu s Denníkom N pripravili reportáž o príbehu Vietnamcov na Slovensku, ktorá bola ocenená Novinárskou cenou. Spoluzaložila komunitnú organizáciu Vietnamské korene a tiež aj umelecké združenie päť & pól."Pracovitosť mojich rodičov je pre mnoho ľudí na Slovensku ťažko pochopiteľná, napriek povestnej pracovitosti Slovákov. Vychádza z vietnamskej aj rodinnej tradície. Mama pracovala na ryžových poliach a zároveň študovala; otec spomínal na svojich predkov, ktorí sa išli zodrať pre každé zrnko ryže. Táto vlastnosť pomohla na Slovensku zmierniť odpor voči Vietnamcom, lebo je mnohým zrejmé, že nezaťažujú sociálny systém a nerobia problémy. Nie však všetkým."

14,90 €
Do košíka
Kult WE. WeWork a veľké precitnutie zo startupového ošiaľu

Kult WE. WeWork a veľké precitnutie zo startupového ošiaľu

Eliot Brown a Maureen Farrell

Nahliadnite do zákulisia firmy WeWork v podaní novinárov, ktorí odhalili škandalózne praktiky jeho bezškrupulózneho zakladateľa trpiaceho grandióznym sebaklamom.Adam Neumann sa do New Yorku presťahoval v roku 2001 potom, ako odslúžil päť zo siedmich rokov povinnej vojenskej služby v izraelskom námorníctve. O pätnásť rokov neskôr sa ocitol v pozícii sympatického riaditeľa spoločnosti s hodnotou 47 miliárd dolárov. Takmer dvojmetrový mladík s dlhými vlasmi a ústami plnými rečí, že život má byť prechádzka ružovou záhradou, bol zosobnením predstáv o podnikateľovi zo Silicon Valley. Ponúkal takmer hypnotizujúcu víziu: radikálnu zmenu pracovného prostredia šitú na mieru generácii mileniálov. Nazval ju WeWork.Neumannove ambície podporované miliardami dolárov od investorov rástli do neba. WeWork už nemal byť len poskytovateľom kancelárskych priestorov, mal stavať školy, budovať mestá či kolonizovať Mars. Spoločnosť v honbe za víziou svojho zakladateľa míňala peniaze rýchlejšie, než ich dokázala nadobudnúť. Šéf firmy brázdil celú zemeguľu na súkromnom lietadle v marihuanovom opare a snažil sa získavať ďalší kapitál, no koncom roka 2019, bezprostredne pred vstupom na burzu, sa mu všetko rozpadlo pod rukami. Neumanna vyhnali z vlastnej firmy, no jeho status miliardára tým nijako neutrpel. Nevšedný rast firmy WeWork prilákal najrôznejšie postavy finančného systému, ochotné ignorovať zjavné riziká. Jej náhly prepad však začal nadobúdať podobné kontúry ako v prípade neslávne známej firmy Theranos. Ako je možné, že sa niektoré z najväčších bánk a množstvo renomovaných investorov dokázalo nadchnúť pre takýto zjavný podfuk? A čo to znamená pre budúcnosť startupov v Silicon Valley? Odpoveď na tieto a ďalšie otázky o vzostupe a páde firmy WeWork hľadajú reportéri denníka Wall Street Journal Eliot Brown a jeho kolegyňa Maureen Farrell.   Knihu preložil Filip Pacalaj.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy vo forme podcastu.Eliot Brown sa venuje problematike startupov a rizikového kapitálu v denníku Wall Street Journal, kde pôsobí ako redaktor pre trh s nehnuteľnosťami od roku 2010, potom čo odišiel z New York Observer. Je absolvent Macalester College, žije v San Franciscu. Maureen Farrell od roku 2021 pracuje v New York Times, kde prestúpila po ôsmich rokoch pôsobenia v denníku Wall Street Journal. Žurnalistiku študovala na Duke University a Columbia University Graduate School of Journalism. Žije v New Yorku.

6,90 €
− 63 %
Do košíka
Šieste vymieranie. Neprirodzený príbeh

Šieste vymieranie. Neprirodzený príbeh

Elizabeth Kolbert

„Homo sapiens extravagantne uspel na úkor iných druhov.“ Americká novinárka Elizabeth Kolbert prináša zásadnú knihu o budúcnosti nášho sveta a masovom vymieraní, ktorému práve čelíme. V histórii našej planéty došlo k piatim hromadným vyhynutiam, v dôsledku ktorých sa náhle a drasticky znížila rozmanitosť života na Zemi. Vedci aktuálne monitorujú šieste vymieranie, ktoré je podľa predpovedí najničivejším vyhynutím od dopadu asteroidu, ktorý vyhubil dinosaury. Tentoraz však stojíme pred kataklizmou my ľudia. Autorka sa s vedcami púšťa do terénu a prepája množstvo výskumov na poli geológie, morskej biológie, ale aj astronómie a genetiky a na osudoch vyhynutých živočíšnych druhov ukazuje desivý obraz vymierania, ktorý pravdepodobne čaká aj ľudstvo, ak nezmení smer, akým sa vydalo. Zároveň objasňuje pozadie veľkých prírodovedných sporov, vďaka ktorým vznikli jednotlivé vedné odbory. Prostredníctvom príbehov z dejín živočíšnych druhov, ale aj prírodných úkazov ako Veľká koralová bariéra či amazonský dažďový prales ponúka žalostné obrazy vymierania života na Zemi, na ktoré ako prvý upozornil Georges Couvier v Paríži. Šieste vymieranie bude pravdepodobne trvalým dedičstvom ľudstva, a ako poznamenáva autorka, núti nás prehodnotiť otázku, čo znamená byť človekom. Kniha Šieste vymieranie ponúka fascinujúcu exkurziu do histórie našej planéty, ktorá bola svedkom piatich hromadných vyhynutí. V prebiehajúcom šiestom Elizabeth Kolbert skúma, akú úlohu človek zohral pri drastickej klimatickej zmene, ktorá ohrozuje vyhubenie ďalších dvadsiatich až päťdesiatich druhov rastlín a živočíchov vrátane ľudstva. Napriek tomu ešte stále nevnímame násilnú kolíziu medzi civilizáciou a ekosystémom Zeme ako dostatočne závažnú a príliš pomaly prijímame opatrenia na vyriešenie globálnej environmentálnej krízy. Knihu preložila Erika Mazuchová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou. Vypočujte si ukážku z knihy.Napísali o knihe: „Šieste vymieranie je úžasná kniha, ktorá jasne hovorí, že čelíme ďalšej veľkej a náhlej hrozbe vyhynutia. V histórii sa to už stalo a môže sa to stať znovu.“ - Barack Obama „Prírodovedci predpokladajú, že v histórii Zeme došlo k piatim prípadom úplného vyhynutia (spomeňte si na asteroid, ktorý vyhubil dinosaury) a Elizabeth Kolbert presvedčivo mapuje, ako ľudská činnosť vedie k šiestemu.“ - New York Times „Znepokojujúca kniha. Elizabeth Kolbert ukazuje, ako poeticky dokáže písať o miznúcich tvoroch našej planéty, no skutočná sila tejto knihy spočíva vo vedeckom a historickom kontexte. Autorka precízne dokumentuje narastajúce straty, ktoré po sebe ľudstvo zanecháva.“ - Bill GatesElizabeth Kolbert (1961) je americká novinárka a komentátorka magazínu The New Yorker. Je autorkou oceňovaných kníh Field Notes from a Catastrophe: Man, Nature, and Climate Change a Under a White Sky, ktoré sa venujú environmentálnym témam a klimatickej kríze. Za knihu Šieste vymieranie sa v roku 2015 stala držiteľkou Pulitzerovej ceny, ale aj množstva ďalších ocenení. Žije v štáte Massachusetts s manželom a deťmi.

16,90 €
Do košíka

Naši redaktori odporúčajú

Láskavé bohyne
Marek Chorvatovič
Marek Chorvatovič
Pocítite hnus a zdesenie, ale taká je Hitlerova vojna aj holokaust. Hlavný hrdina dôstojník Aue je organizátor vraždenia Židov v službách nemeckého štátu. Muž prenikavého intelektu, neexistujúcej morálky a zvrhlých chutí prechádza ... (viac)

Láskavé bohyne

Jonathan Littell
Čo naozaj jeme? Pravdy a mýty o jedle
Zuzana Vitková
Zuzana Vitková

Nečakajte odporúčania na zázračnú diétu. Spector chce navnadiť čitateľov a čitateľky k tomu, aby s jedlom experimentovali a zistili, čo im robí dobre.

Čo naozaj jeme? Pravdy a mýty o jedle

Tim Spector
Ťažší ako nebo. Životopis Kurta Cobaina
Peter Bálik
Peter Bálik

Hudba Nirvany neodišla s jeho tvorcom a dnes je klasikou, pričom Cobainov život je stále opradený akýmsi tajomstvom. Táto knižka je skvelým pokusom ako sa dostať do hlavy tohto hudobného génia a životom skúšaného človeka, ktorého nakoniec zničili drogy a sláva.

Ťažší ako nebo. Životopis Kurta Cobaina

Charles R. Cross
Máte otázku, potrebujete poradiť?

[email protected] / 02 212 04 400