Keď sa Angličan Chris Broad usadil na vidieku v severnom Japonsku, začal premýšľať, či neurobil obrovskú chybu. Stane sa najrýchlejšie prepusteným učiteľom angličtiny v japonských dejinách, keďže neovláda jazyk a nemá žiadne učiteľské skúsenosti? Kniha Cudzinec v Japonsku mapuje desať rokov života autora v tejto krajine a opisuje chaos a kultúrny šok, ktoré tam zažil. Je plná veselých aj fascinujúcich príbehov, pričom odkrýva záhady jednej z najzložitejších kultúr sveta.Chris Broad vás prevedie desiatimi rokmi svojich zážitkov a všetkými štyridsiatimi siedmimi prefektúrami od ryžových polí na vidieku až po frenetické, neónmi osvetlené ulice Tokia. Spomína na silné momenty, ako bol desivý severokórejský raketový incident alebo ponižujúci zážitok v hodinovom hoteli, či na týždeň strávený s najväčšou japonskou filmovou hviezdou. Kniha Cudzinec v Japonsku je výnimočná a poučná cesta krajinou vychádzajúceho slnka.Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Chris Broad je britský filmár, zakladateľ kanála Abroad in Japan, ktorý patrí s počtom 2,5 milióna odberateľov a 400 miliónov videní medzi najsledovanejšie zahraničné youtubové kanály v Japonsku. V priebehu dvoch rokov a pri práci na dvesto cestovateľských filmoch Chris navštívil všetkých štyridsaťsedem japonských prefektúr a predstavil ich jedlo a kultúru. Zachytil aj aktuálne udalosti prostredníctvom dokumentárnych filmov o jadrovej katastrofe vo Fukušime a o zemetrasení a cunami v regióne Tóhoku. Vďaka svojim skúsenostiam sa stal vyhľadávaným znalcom Japonska a objavil sa v mienkotvorných médiách ako BBC, NHK, Japan Times alebo TEDx.Napísali o knihe:  „Od nesmelého učiteľa na výmennom pobyte až po ostrieľaného youtubera – Chris Broad spoznáva Japonsko v celej jeho bizarnej kráse. Na vlastnej koži zakúša zemetrasenia, varovania pred severokórejskými raketami, alergie v mačacích kaviarňach aj vyhadzovy z hodinových hotelov. Nekonečne fascinujúce čítanie!“ — Will Ferguson, autor knihy Hokkaido Highway Blues„Chris Broad vo svojich ironických a sebaironických spomienkach kráča vlastnou, unikátnou cestou naprieč Japonskom. Na tejto púti narazí na priveľa mačiek, zažije dojímavú obnovu regiónu Tóhoku a dostane sa až k pizzi s Kenom Watanabem. Je to skrz-naskrz súčasná kniha – memoáre z Japonska, ktoré by v žiadnom inom období dejín nemohli vzniknúť.“ — Iain Maloney, autor knihy The Only Gaijin in the Village

Renomovaný holandský historik a autor bestsellerov Ľudskosť a Utópia pre realistov Rutger Bregman sa vracia s naliehavou a provokatívnou analýzou súčasného sveta. Kniha Morálna revolúcia, vychádzajúca z prestížneho prednáškového cyklu The BBC Reith Lectures, je ostrou kritikou dnešných elít a zároveň vášnivým manifestom za návrat k integrite a odvahe.Bregman nás vezme na cestu od pádu Rímskej ríše cez tichý rozklad Benátok až po nablýskané kancelárie Silicon Valley a elitné univerzity, aby ukázal, kde sme stratili morálny kompas. Morálna revolúcia však nie je len diagnózou úpadku. Je to praktický a inšpiratívny sprievodca pre každého, kto odmieta apatiu a verí, že najdôležitejšia transformácia našich čias nie je technologická, ale hlboko ľudská a etická.Knihu preložil Samo Marec.Prečítajte si ukážku z knihy.Rutger Bregman je historik a autor piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy Ľudskosť, Utópia pre realistov a Morálna ambícia označil New York Times za bestsellery a boli preložené do vyše 46 jazykov. Za svoju prácu pre časopis Correspondent získal Bregman dve nominácie na prestížne ocenenie European Press Prize. Je spoluzakladateľom holandskej neziskovej organizácie Škola morálnej ambície. Žije v Holandsku.

Korešpondencia medzi Albertom Einsteinom a Sigmundom Freudom z tridsiatych rokov 20.storočia rovnako ako ich ďalšie texty venované otázkam vojny a mieru nadobúdajú vo svetle aktuálnych udalostí až obludnú platnosť. Neschopnosť medzinárodných inštitúcií vynútiť si dodržiavanie pravidiel, priveľká moc sústredená do rúk narcistických osôb, úloha kultúry, či otázka prečo sa ľudstvo aj napriek tragickým skúsenostiam znovu a znovu uchyľuje k deštrukcii, to všetko sú témy, ktoré títo myslitelia zahrnuli do svojho jedinečného a nadčasového interdisciplinárneho skúmania.  Kniha ponúka výber z korešpondencie dvoch veľkých osobností a ich ďalšie texty, v ktorých reagujú na spúšť, ktorú po sebe zanechala prvá svetová vojna, netušiac, že tá ďalšia a ešte ničivejšia ešte len prichádza.  Albert Einstein sa na Sigmunda Freuda obracia s otázkou, či existuje spôsob, ako odvrátiť od ľudstva hrozbu vojny - s nádejou, že ju osvetlí z perspektívy jeho hlbokých znalostí ľudského pudového života. Freud sa k tejto otázke vracia aj v ďalších textoch a skúma sklamanie, ktoré vojna vyvolala, a zmenu postoja k smrti, ku ktorej nás – ako každá iná vojna – núti.Texty Sigmunda Freuda preložil Milan Krankus, texty Alberta Einsteina Júlia Sherwood. Prečítajte si ukážku z knihy.

Každý piaty človek sa v priebehu svojho života dopustí nevery. Skutočné dôvody, ktoré k nej vedú, sú však často úplne iné, než si predstavujeme. Psychoterapeutka Juliet Rosenfeld vo svojej knihe Nevera odkrýva spleť tajomstiev, lží a skrytých túžob, ktoré sprevádzajú mimomanželské vzťahy. Prostredníctvom piatich dramatických, no úprimne vyrozprávaných príbehov nám ukazuje odvrátenú stranu ľudskej intimity.Stretávame muža, ktorý dokázal odísť od manželky priamo z pôrodnice za mladou milenkou, aj psychologičku, ktorej profesionálny úsudok zatienila spaľujúca príťažlivosť k pacientovi. Vypočujeme si príbeh chirurga, ktorý riskoval všetko pre svoju Bohyňu, ktorú poznal iba online, aj heterosexuálnu ženu, ktorá podviedla svojho manžela s kolegyňou – a napokon zmenila životy oboch ich rodín.Juliet Rosenfeld otvára dvere do trinástej komnaty ľudského správania – nevery, ktorá je v spoločnosti tabuizovaná, no v skutočnosti prekvapivo bežná. Autorka ju skúma s empatiou, bez súdenia a bez nánosu hanby. Vďaka kombinácii osobných spovedí, prelomových poznatkov z výskumov a hĺbkovej psychologickej analýzy táto kniha zbúra všetky vaše doterajšie predsudky o tom, čo v skutočnosti znamená byť neverný.Knihu preložila Lucia Szabóová.Prečítajte si ukážku z knihy.Juliet Rosenfeld je psychoterapeutka a spisovateľka pôsobiaca v Londýne. Vo svojej klinickej praxi aj literárnej tvorbe sa špecializuje predovšetkým na párovú terapiu. Pravidelne publikuje texty o duševnom zdraví a jej výskumná činnosť na University College London (UCL) sa zameriava na spoločenské dôsledky rozpadu vzťahov. Vyštudovala Oxfordskú univerzitu, pôsobila v reklame a krátko aj v štátnej správe, až kým sa pred dvadsiatimi rokmi nerozhodla pre dráhu psychoterapeutky. V súčasnosti je členkou správnej rady Freudovho múzea a autorkou knihy Nevera – Skutočné príbehy o láske, klamstvách, nádeji a túžbe.Napísali o knihe:„Mimoriadne hlboká a inšpiratívna kniha o láske, ktorá v každom čitateľovi nevyhnutne zanechá nové podnety na zamyslenie sa nad vlastným životom. Kiežby všetci psychoterapeuti písali s takou ľahkosťou ako Juliet Rosenfeld.“ – Alain de Botton, autor knihy O láske„Kniha pôsobí osviežujúco najmä vďaka chápavému postoju autorky, ktorá sa pokúša sňať z nevery stigmu hanby a súčasne plasticky ukazuje, aké devastačné môžu byť jej dôsledky.“ – Red Magazine

Antropologička medzi lovcami a zberačmi z Konga.Ich deti denne prejdú rukami aj dvadsiatich rôznych ľudí. Nepoznajú koncept viny, netolerujú chvastanie a namiesto o vzdelávaní hovoria o zdieľaní múdrosti a dozrievaní. Nemajú veci v osobnom vlastníctve, praktikujú mnohoženstvo a problémy v komunite riešia prostredníctvom verejných prejavov, tzv. mosambo. Prales v ktorom žijú, vnímajú ako priestor hojnosti, pokoja, chladu a plodnosti. Slovenská sociálna antropologička Daša Bombjaková prežila v komunite lovcov a zberačov Yaka na severe Konžskej republiky pri rieke Motaba niekoľko mesiacov a ich jazyk ovláda najlepšie na svete. Kniha Hovor ústami Yaka nie je exotizujúcim rozprávaním o ľuďoch, ktorí čudne hovoria, čudne sa správajú a nevedia používať telefón, ale citlivo a erudovane sprostredkúva jedinečnú skúsenosť s komunitou, ktorá si aj napriek kolonizácii a globalizácii uchovala svoj jedinečný a inšpiratívny prístup k životu - k vzdelávaniu, vlastníctvu, riešeniu konfliktov, vzťahom či náboženstvu. Prečítajte si rozhovor s autorkou. Prečítajte si ukážku z knihy.Daša Bombjaková pôsobí na Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Viac ako rok a pol strávila s lovecko-zberačskou komunitou BaYaka v Kongu (Brazzaville). Jej výskum sa zameriava na to, ako v spoločnosti takmer bez formálneho vzdelávania deti preberajú hodnoty a spôsoby života svojej komunity. Publikovala v časopisoch Scientific Reports, American Journal of Physical Anthropology, Proceedings of the Royal Society B a ďalších medzinárodných vedeckých periodikách. V súčasnosti sa venuje zabezpečovaniu odbornej praxe pre študentstvo sociálnej antropológie a pôsobí na Ministerstve školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, kde má na starosti medzinárodné hodnotenie vedy, umenia a spoločenského dosahu tvorivej činnosti.

Psychológ Ján Hrustič tvrdí, že pre psychický rozvoj detí je najdôležitejší pocit bezpečia. Prečo je to tak? Čo ešte formuje našu osobnosť? Kedy vzniká trauma a čo je vzťahová väzba? Ako sa v dospelosti prejavuje dieťa, ktoré zažívalo násilie? Ako vychovať sebavedomé a spokojné osobnosti? Je možné napraviť chyby, ktoré sme pri výchove urobili, alebo zlepšiť vzťah s rodičmi, ktorí nám ubližovali? A ako vychádzať s rodičmi, keď už sami nie sme deťmi?Autori úspešnej knihy Umenie blízkosti psychológ Ján Hrustič a spisovateľka Monika Kompaníková pri spoločných rozhovoroch o blízkosti a osamelosti vo vzťahoch neustále narážali na to, ako významne naše správanie, prežívanie a vzťahy v dospelosti ovplyvňuje detstvo. Preto sa rozhodli pokračovať, a tak vznikla kniha, ktorá do hĺbky mapuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Kniha nie je určená len tým, čo majú malé deti, ale aj tým, ktorí chcú pochopiť svojich rodičov alebo samých seba a svoje správanie.Mnohým rodičom sa táto kniha nebude čítať ľahko. Mala by byť o detskom raji, ale je skôr o tom, čím rodičia poškodzujú detské sebavedomie, sebahodnotu, základné kamene osobnosti, na ktorých bude stáť aj v dospelosti jeho prežívanie. Veríme však, že keď rodičia pochopia, čo deťom ubližuje a prečo im to ubližuje, budú sa správať tak, aby sa deti pri nich cítili bezpečne ako v raji. Alebo aspoň tak trochu ako v raji.Každý je schopný naučiť sa empatii aj tolerancii. Každý je schopný namiesto kritiky, poúčania a agresivity viesť dialóg a používať akceptujúci prístup. Každý môže presmerovať svoju pozornosť na dieťa a postaviť ho na piedestál svojich hodnôt. A deti to rodičom vrátia, pretože deti, ktoré majú so svojimi rodičmi vybudovaný zdravý a pevný vzťah, poslúchajú a správajú sa tak, aby boli rodičia spokojní. Pretože žiadne dieťa nie je zlé, žiadne dieťa nechce svojich rodičov ani nahnevať, ani sklamať.Prečítajte si ukážku z knihy alebo si vypočujte podcast s autormi.Ján Hrustič Vyštudoval všeobecnú psychológiu so špecializáciou na poradenskú psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Absolvoval viaceré sociálno­ ­psychologické a psychoterapeutické tréningy vrátane deväťročného psychoterapeutického tréningu v gestalt terapii organizovaného inštitútom Metanoia v Londýne. Posledných viac ako dvadsať rokov poskytoval rodinné a partnerské poradenstvo v centre poradensko­psychologických služieb, ktoré sa pretransformovalo na referát poradensko­ ­psychologických služieb, kde pracoval až do dôchodku. Aktuálne sa ešte stále veľmi limitovane venuje rodinnému a partnerskému poradenstvu. Napísal knihu Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve (2015) a je spoluautorom knihy Umenie blízkosti (2023). Monika KompaníkováŠtudovala grafiku a maľ bu na VŠVU v Bratislave, no posledných dvadsať rokov sa venuje najmä literatúre. Je autorkou šiestich kníh pre dospelých a piatich kníh pre deti vrátane románu Piata loď, ktorý v roku 2011 získal cenu Anasoft litera a bol sfilmovaný, a knihy pre deti s názvom Hlbokomorské rozprávky. Sedem rokov pracovala v kníhkupectve Artforum v Bratislave, založila a ako šéfredaktorka viedla literárne noviny Čo čítať? a portál medziknihami.sk. Ako spoluautorka pesničkových textov pôsobí v hudobnom zoskupení Toddler Punk, píše hudobné texty a od roku 2019 je editorkou knižnej edície Denníka N. S Jánom Hrustičom napísali v roku 2023 knihu Umenie blízkosti.

Ako v zlých časoch dobre žiť – úvahy o zbabelosti, statočnosti, priateľstve a fašizme."Za celý svoj už relatívne dlhý život som sa nestretol s takou mohutnou vlnou zla, ktoré sa dnes valí z úst takého obrovského množstva ľudí, a to do tejto životnej skúsenosti započítavam aj komunistickú diktatúru,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe. To zlo sa nazýva fašizmus a má charakter pandémie, ktorá napáda ľudskú myseľ a šíri sa po území západnej civilizácie. Rozumieme však príčinám, pre ktoré je fašizmus späť? A ak im rozumieme, stratí tým na sile? Ako premýšľať o ľuďoch, ktorí sa vzdali rozumu, a o mlčiacej, pasívnej väčšine? A je vôbec nutné o nich premýšľať? Martin M. Šimečka sa obratne pohybuje medzi spomienkami na život v disente, myšlienkami historikov a spisovateľov a úvahami o povahe zla, o hlúposti, vzdore aj priateľstve, o paralelnej spoločnosti, ktorá si vytvára vlastné pravidlá a žije nezávisle od väčšiny, aby našiel odpoveď na otázku: ako žiť dobrý život v krajine, ktorá sa odvracia od demokracie?Prečítajte si túto ukážku z knihy, alebo túto, alebo rozhovor s autorom.  Martin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi), v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli) a v roku 2022 Príhody tuláka po Slovensku. Rozhovory s Jánom Štrasserom vyšli v roku 2024 pod názvom Život na tekutých pieskoch.

Príbeh Grónska písali Inuiti, Vikingovia a napríklad aj misionári z Moravy. Teraz sa oň začal celý svet zaujímať v súvislosti s výrokmi výstredne konajúceho amerického prezidenta Trumpa. Obyvateľom Grónska aj nám samotným môže byť na prospech, ak sa pokúsime ich osudy a dejiny pochopiť dôkladnejšie - aj vďaka knihe Petra Koubského, ktorý zrozumiteľne a s citom pre súvislosti rozpráva príbeh ostrova, ktorý hýbe svetovou politikou.Grónsko je hranicou nášho sveta, za ktorou už nič nie je. Je miestom konfliktu záujmov, hodnôt a veľmocí. Nikde inde na svete pritom nežije trvale na takom veľkom území tak málo ľudí. Nikde inde sa schopnosť ľudí prežiť v drsných podmienkach nepreveruje tak dôkladne a po taký dlhý čas. Príbeh Grónska od ľadovej doby po súčasnosť sa nepodobá ničomu, na čo sme z historických rozprávaní zvyknutí. Nie je súvislý, ale prerušovaný. Na najväčšom ostrove sveta občas zmizlo osídlenie a nežil tam vôbec nikto. Inokedy tam ľudia síce žili, ale akoby sa zastavil čas – všetko sa prestalo vyvíjať a meniť. Naopak, zhruba od začiatku druhej svetovej vojny tam zase bežia dejiny zbesilejšie než kdekoľvek inde, akoby chceli dohnať stáročia stagnácie. Petr Koubský už vo svojich dvoch predošlých textoch (Stručné dejiny Ukrajiny a Stručné dejiny Ruska) ukázal svoje jedinečné nadanie zasadiť do kontextu a zrozumiteľne vysvetliť dejinné súvislosti, ktoré vedú k často nepochopiteľnej súčasnosti. Je redaktorom českého Deníka N pre vedu a technológie. Pracoval v počítačových časopisoch Softwarové noviny a Inside, potom ako novinár a publicista na voľnej nohe. Študoval na VŠCHT a FEL ČVUT, neskôr pôsobil ako softvérový vývojár a ako výskumný pracovník vtedajšej ČSAV. Vyučuje predmet Vedecká žurnalistika na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Je držiteľom novinárskej Ceny Ferdinanda Peroutku za rok 2020.