Prečo tento príbeh? Stačí to na zmenu alebo je to boj, ktorý sme ako civilizovaná spoločnosť ešte nevyhrali?Americké reportérky Jodi Kantor a Megan Twohey, ktoré v roku 2018 získali prestížnu Pulitzerovu cenu, prinášajú strhujúce rozprávanie o sexuálnom obťažovaní v šoubiznise, ktoré pomohlo naštartovať celosvetové hnutie #MeToo. V októbri 2017 publikoval časopis New York Times ich článok plný rozhovorov s herečkami, bývalými zamestnankyňami a ďalšími ženami v blízkosti producenta Harveyho Weinsteina, ktoré odhalili znepokojivé obvinenia o sexuálnom obťažovaní a utajených mimosúdnych vyrovnaniach. Obe novinárky sa pustili do precízneho odkrývania zamlčiavaných skutočností, ktoré prinútili niekoľko z najslávnejších žien sveta porušiť dohodu o mlčanlivosti a postaviť sa tvárou v tvárou sexuálnemu predátorovi a celému tímu jeho právnikov a súkromných detektívov. No o tom, čo nasledovalo po zverejnení článku, sa dovtedy nikomu ani nesnívalo. V priebehu niekoľkých dní sa otvorila Pandorina skrinka a k zneužívaniu a sexuálnemu obťažovaniu sa začali priznávať ďalšie a ďalšie ženy, ktoré trpeli celé desaťročia. V nasledujúcom roku sa na pranier dostali stovky mužov za obťažovanie a nevhodné zaobchádzanie s kolegyňami a ďalšími ženami zo svojho okolia. Jodi Kantor a Megan Twohey prinášajú desivé svedectvo o moci a kultúre, ktorá nútila ženy zamlčiavať sexuálne zločiny a chránila páchateľov pred zodpovednosťou. Autorky vás prevedú novinárskou cestou až k počiatkom zmeny spoločenskej paradigmy. Ponúknu vám príbehy žien, ktoré mali odvahu prehovoriť pre dobro iných žien, pre budúce generácie, no najmä pre seba.Knihu preložila Andrea Tomová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážky z knihy Stalo sa to aj mne:Prvý telefonát Ako umlčať obete, časť 1Ako umlčať obete, časť 2Jodi Kantor je americká novinárka a komentátorka časopisu New York Times Magazine, kde sa venuje témam pracovného prostredia, technológie a rodovej rovnosti. Od roku 2007 píše o Obamovcoch a jej práca v roku 2012 vyústila do vydania knihy The Obamas. Pravidelne prispieva aj do relácie CBS This Morning. V roku 2018 získala Pulitzerovu cenu a časopis Time ju zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta. Megan Twohey je americká novinárka časopisu New York Times Magazine. Pracovala ako investigatívna reportérka pre Reuters, Chicago Tribune a Milwaukee Journal Sentinel. Venuje sa témam zneužívania a sexuálneho obťažovania v lekárskom prostredí a pomohla odhaliť čierny trh s adoptovanými deťmi. V roku 2018 získala Pulitzerovu cenu. Napísali o knihe:„Kniha Stalo sa to aj mne sa číta sčasti ako triler, sčasti ako obžaloba hnijúceho systému. No v konečnom dôsledku sú hlavnými hrdinkami trpiace ženy, ktoré odmietli ďalej mlčať.“ - The Atlantic„Stalo sa to aj mne je kniha, ktorá podrobne opisuje zákulisie škandalózneho odhalenia kauzy Harveyho Weinsteina a ktorá sa okamžite po vydaní zaradila medzi klasiku investigatívnej žurnalistiky. Ak vám spadla sánka, keď ste sa o prípade dočítali v novinách, pripravte sa na to, že vám tentoraz padne až na zem, keď Jodi Kantor a Megan Twohey vyrozprávajú, ako odhalili, čo sa deje na pozadí filmového priemyslu: tajné stretnutia, nepríjemné telefonáty, či súkromné správy s herečkami, ktoré váhali, či s obvineniami vyjsť na verejnosť – Ashley Judd ako stoická bojovníčka; Gwyneth Paltrow ako obozretná spojka, ktorá pomáhala reportérkam s vyhľadávaním ďalších zdrojov.“ - Monica Hesse, The Washington Post

„Moje dvanásťročné dieťa ma neposlúcha! Je to na porazenie. Neviem, čo mám robiť.“ „Naše päťročné dieťa sa v noci stále pocikáva. Viete nám pomôcť?“ V posledných rokoch vyvolala psychologička a spisovateľka Becky Kennedy rodičovskú revolúciu. Obracali sa na ňu rodičia, ktorí sa odrazu ocitli v zložitých situáciách vyvolávajúcich pocity frustrácie, vyčerpanosti a bezmocnosti. Ich spoločná túžba však bola rovnaká: všetci chceli byť lepšími rodičmi.Autorka zosumarizovala všetky poznatky o vzťahovej väzbe, všímavosti a rodinných konšteláciách, čo boli teoretické prístupy, ktoré boli súčasťou jej súkromnej praxe, a snažila sa pretransformovať tieto myšlienky do metódy práce s rodičmi, ktorá by bola konkrétna, prístupná a zrozumiteľná. Jej výchovný model je efektívny, no zároveň nenarúša blízkosť medzi rodičom a dieťaťom. Je zástankyňou jasne stanovených hraníc, rodičovskej autority a pevného vedenia pri súčasnom zachovaní pozitívneho vzťahu, dôvery a rešpektu.V knihe Objavte v sebe dobrého rodiča sa s čitateľmi a čitateľkami podelí o svoju výchovnú filozofiu a ponúkne im mnoho užitočných a praktických stratégií a metód, ktorých cieľom je blaho rodiča a súčasne blaho dieťaťa. Autorka zároveň ponúka riešenia konkrétnych situácií v oblastiach ako separačná úzkosť, agresívne emočné výbuchy, súrodenecká rivalita, vzdor či problémy so spánkom. Všetci chceme vnímať naše deti ako dobré deti, seba vnímať ako dobrých rodičov a pracovať na tom, aby sa nám všetkým žilo pokojnejšie. Je to možné. Nemusíme si vyberať. Môžeme mať všetko.Knihu preložila Sára Moyzesová.Prečítajte su ukážku z knihy Objavte v sebe dobrého rodiča a recenziu.Dr. Becky Kennedy je klinická psychologička a mama troch detí, ktorá sa v rámci súkromnej praxe venuje práci s deťmi a s rodičmi a usiluje sa, aby sme nad výchovou začali uvažovať inak. Vytvorila výchovný model, ktorý sa zakladá na sebarozvoji, aj na vývine dieťaťa. Jej projekt goodinside.com sa okamžite stal celosvetovým fenoménom a kniha Objavte v sebe dobrého rodiča patrí k bestsellerom o výchove. S rodinou žije v New Yorku. Napísali o knihe:„Becky Kennedy zásadne mení spôsob výchovy detí a zároveň spôsob, akým by sme mali k sebe pristupovať. Jej inovatívna práca ukazuje rodičom ako sa vyhnúť generačným zlozvykom a posunúť vnímanie rodinnej dynamiky. Je dôkazom, že môžeme byť takými rodičmi, akými chceme byť a že vo vnútri sme všetci dobrí.“ - Gabby Bernstein, autorka bestsellera Zázrak na počkanie„Upozornenie: Táto kniha z vás môže urobiť dobrého rodiča. Becky Kennedy je studnica múdrosti. Či už sa snažíte upokojiť svoje batoľa alebo chcete, aby sa váš tínedžer trochu otvoril, autorka vám pomôže nájsť rodičovskú rovnováhu a prinúti vás prehodnotiť vaše najlepšie, aj najhoršie rodičovské reakcie.“- Adam Grant, autor bestsellera Ešte si to premysli„Rodičovstvo je najdôležitejšia životná úloha, v ktorej často robíme tie isté chyby ako naši rodičia. Dr. Becky Kennedy však ukazuje nový spôsob výchovy založený na blízkosti, láske a porozumení pri súčasnom stanovení hraníc, ktoré nenarušujú vzájomné vzťahy. Škoda, že som knihu Objavte v sebe dobrého rodiča nečítal pri výchove svojich detí, no som rád, že sa ňou môžu riadiť pri výchove mojich vnúčat.“ - Richard Schwartz, autor rodinného modelu IFS

Ukrajina sa zmieta v napätej vojne s Ruskom o zachovanie svojej územnej celistvosti a politickej nezávislosti. Súčasný konflikt je posledným v dlhej histórii bojov o jej územie a o uznanie jej existencie ako samostatného národného štátu. Oceňovaný historik Serhii Plokhy tvrdí, že ak chceme pochopiť prítomnosť a budúcnosť tejto krajiny, musíme najskôr spoznať jej minulosť.  Ukrajinu, ktorá sa nachádza na križovatke medzi strednou Európou, Ruskom a Blízkym východom, formovali rozličné impériá, ktorým slúžila ako strategická brána medzi Východom a Západom – počnúc Byzanciou a Osmanskou ríšou, končiac Treťou ríšou a Sovietskym zväzom. Ukrajina bola po stáročia miestom, kde sa stretávali rôzne kultúry. Miešali sa tu usadlé a kočovné národy a na stepnom pohraničí sa stretávalo kresťanstvo s islamom, čo viedlo k vytvoreniu spoločenstva divokých bojovníkov známych ako kozáci. Súbežné pôsobenie katolíckej a pravoslávnej cirkvi tu zas vytvorilo náboženskú tradíciu, ktorá spája západné a východné kresťanstvo. Ukrajina bola aj domovom miliónov židov či rodiskom chasidizmu – a jedným z vražedných polí holokaustu.Plokhy skúma historickú identitu Ukrajiny na životoch hlavných postáv ukrajinských dejín: kyjevskoruského princa Jaroslava Múdreho, ktorého dcéra Anna sa stala francúzskou kráľovnou; kozáckeho vládcu Ivana Mazepu, ktorého Byron a Puškin zvečnili vo svojich básňach; Nikitu Chruščova a jeho chránenca Leonida Brežneva, ktorý sa napokon stal jeho nepriateľom, a aj na životoch hrdinov protestov na Majdane z rokov 2013 a 2014, ktorí stelesňujú súčasný boj o budúcnosť Ukrajiny.Ako vysvetľuje Plokhy, dnešná kríza je tragickým opakovaním histórie, pretože Ukrajina sa opäť ocitla v centre boja globálnych rozmerov. Kniha Brána do Európy poskytuje jedinečný pohľad na pôvod a potenciálne dôsledky najnebezpečnejšej medzinárodnej krízy od konca studenej vojny.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku a rozhovor s autorom.Serhii Plokhy je profesorom ukrajinských dejín na Harvardovej univerzite, kde zároveň vedie Ukrajinský výskumný inštitút. Je autorom početných kníh vrátane oceňovaných titulov The Last Empire: The Final Days of the Soviet Union (Posledné impérium: Záverečné dni Sovietskeho zväzu), Chernobyl: History of a Tragedy (Černobyľ: Dejiny jadrovej katastrofy) a najčerstvejšej práce Atoms and Ashes: A Global History of Nuclear Disaster (Atómy a popol: Globálne dejiny jadrovej katastrofy). Za svoje knihy získal množstvo literárnych ocenení. Žije v meste Burlington v štáte Massachusetts.

Britská spisovateľka a expertka na riešenie následkov katastrof Lucy Easthope doslova žije pohromami. Keď sa zrúti lietadlo, vybuchne bomba alebo keď sa začne pandémia, zavolajú práve ju. Patrí medzi popredné svetové autority v oblasti obnovy po katastrofách a medzi prvých ľudí, ktorí sa ocitnú na miestach tragických udalostí. Poskytovala poradenstvo prakticky pri všetkom, od zemetrasenia a cunami v Indickom oceáne v roku 2004 cez teroristické útoky v Londýne v roku 2005 až po požiar v Grenfell Tower či pandémiu covidu-19. Pri každej katastrofe je to práve Lucy, ktorá zbiera kúsky a úlomky stôp a pripravuje svet na ďalšiu pohromu. Radí ministrom, pomáha postihnutým komunitám a drží za ruku všetkých, čo prežili. V dojímavých memoároch s názvom Až sa usadí prach odhaľuje, čo sa deje bezprostredne po tragédiách, a pozoruje, ako ich ľudia prežívajú a zotavujú sa z nich. Zavedie čitateľov a čitateľky na miesta za policajnou páskou, predstaví obete a ich rodiny, no spolu s ňou nazrú aj do brífingových miestností a bunkrov, kde vládne zmätok a cítiť pach zatuchnutých sušienok. S múdrosťou, húževnatosťou a úprimnosťou sa kniha Až sa usadí prach snaží čitateľom ukázať, že aj v najtemnejších dňoch musíme hľadať humor, ľudskosť a nádej. Lucy Easthope je britská expertka a poradkyňa pre núdzové plánovanie a obnovu po katastrofách. Spolupracuje s vládami, ministerstvami, súkromnými klientmi, cirkvou a s armádou. Je profesorkou manažmentu rizikových udalostí na Durhamskej univerzite a spoluzakladateľkou organizácie After Disaster Network. Žije s rodinou vo Veľkej Británii.Knihu preložila Silvia Macalová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Napísali o knihe:„Easthopovej kniha s názvom Až sa usadí prach je úprimná, temná, no miestami aj zábavná spoveď o živote strávenom plánovaním tragédií a vysporiadaním sa s následkami otrasných globálnych katastrof.“ - Guardian„Pozoruhodná kniha... v konečnom dôsledku však prináša nádej, ktorá je výsledkom ľudskej slušnosti, ktorej symbolom je sama autorka.“ - Mail on Sunday„Fantastické memoáre! Napriek tomu, že kniha je pretkaná čiernym humorom, autorkine spomienky sú natoľko živé a ľudské, že čitateľov zľahka prevedie aj temnejšími zákutiami.“ - Observer

Dialóg Zuzany Čaputovej a šéfredaktora týždenníka Respekt Erika Taberyho trval viac ako dva roky. Aké je byť ženou vo vrcholnej politike a matkou dcér, na ktoré útočia politici? S čím sa musí vyrovnať hlava štátu zmietaného pandémiou covidu, v čase vypuknutia vojny na Ukrajine či v situácii, keď je spoločnosť mimoriadne polarizovaná? Aké to je, keď sa človek ocitne na čele krajiny? Erik Tabery chcel vidieť a pochopiť človeka, ktorý z tejto roly celých päť rokov nemôže vypadnúť ani na sekundu. Ženu, do ktorej si ľudia premietajú svoje frustrácie, ale aj nesplniteľné nádeje. A Zuzana Čaputová mu to dovolila s otvorenosťou, ktorá nemá medzi politikmi obdobu. „Myslím, že po prečítaní knihy verejnosť uvidí  mnohé udalosti v novom svetle. Snažil som sa pýtať tak, aby to bolo zaujímavé pre ktoréhokoľvek čitateľa, teda aj pre tých, ktorí až tak veľmi slovenskú politiku neriešia. Pokiaľ chcete lepšie pochopiť, aké to je byť na vrchole politickej moci a navyše ženou, táto kniha je pre vás.“ - Erik TaberyKniha vychádza v spolupráci s týždenníkom Respekt."Som rada, že som tam bola, rovnako ako že som videla Irpiň a Boroďanku. Pochopila som tam, že terčom boli civilné ciele, neboli to zblúdené náhodné strely. Vidíte do bytu ľudí, kde sú osobné veci, hrniec na sporáku, bežný život prerušený krutosťou. Jediné, čo mi šlo hlavou, bolo, akým právom vám toto niekto urobil. Akým právom.""Musela som sa postaviť na nohy a záverom je, že o pár mesiacov dovŕšim päťdesiat rokov a ja budem najviac hrdá päťdesiatnička pod slnkom. Síce už to je nejaký vek, ale uvedomila som si, že mám za sebou krásnych päťdesiat rokov silného, poctivého príbehu, o ktorý sa môžem oprieť. Ako žena, ako človek, ako ktokoľvek.""Vnímam, čo sa deje, načúvam racionálnej spätnej väzbe, ale krok nakoniec musím urobiť ja a musím ho urobiť vtedy, keď viem, že bude pevný. Nie keď je očakávaný."Prečítajte si ukážku z knihy tu.

Najväčší športový škandál v dejinách.„Som vlastenec, ale zároveň som aj zradca. Práve vďaka mne získala moja vlasť také množstvo olympijských medailí, práve vďaka mne je však zároveň vylúčená z účasti na olympijských hrách. Som oddaný manžel a otec, ale manželku ani deti som už roky nevidel. Svet ma považuje za whistleblowera a vznikol o mne oscarový dokument, ja sám som sa však stal duchom: žijem v anonymite a pod ochranou americkej vlády – teda vlády tej krajiny, ktorú som mojej domovine všetkými silami pomáhal poraziť.“                                                                           Dr. Grigorij RodčenkovV roku 2015 došlo k pozastaveniu akreditácie Ruského antidopingového centra vo Svetovej antidopingovej organizácii (World Anti-Doping Agency). Príčinou bolo odhalenie dôkladne premysleného a štátom sponzorovaného dopingového programu na olympiáde v Soči (2014). Zmes steroidov, ktorej obsah je takmer nevypátrateľný, je známa aj pod názvom „koktail Vojvodkyňa“. Za jeho prípravou, manipuláciami so vzorkami moču a prepracovaným plánom na zahalenie stôp stojí Grigorij Rodčenkov.Príbeh, ktorý neprestáva fascinovať a zároveň šokovať celý svet, spracoval v oceňovanom dokumentárnom filme už Bryan Fogel. V knihe Rodčenkovova aféra (The Rodchenkov Affair: How I Brought Down Russias' s Secret Doping Empire, 2020) nájdete jeho úplnú a nepozmenenú verziu, podanú s otvorenosťou vyrážajúcou dych. Text zachytáva autorovo detstvo za železnou oponou, jeho prvý kontakt so svetom dopingu, keď mal dvadsaťdva rokov a študoval na Moskovskej štátnej univerzite, ako aj jeho pracovnú kariéru v Sovietskom olympijskom výbore. Ide o neuveriteľné rozprávanie, ktoré odhaľuje masívne zmanipulovaný systém, pokrytectvo a morálne dilemy nesmiernych rozmerov. Prečítajte si ukážku z knihy.Dr. Grigorij Rodčenkov (1958) je bývalý riaditeľ Ruskej antidopingovej agentúry. Jej činnosť bola v roku 2015 pozastavená, pretože sa podieľala na rozsiahlom a štátom sponzorovanom dopingovom programe. Rodčenkov stál pri vývoji a distribúcii zakázaných látok na zvýšenie výkonnosti, z ktorých v rokoch 2005 až 2015 ťažili tisíce ruských športových hviezd. V roku 2016 sa dostal na titulné stránky ako whistleblower, ktorý odhalil obrovské rozmery ruského dopingového programu, čo viedlo k vylúčeniu Ruska z olympijských hier v rokoch 2016 a 2018. V súčasnosti žije v Spojených štátoch ako chránený svedok. Knihu preložil Samuel Marec. 

"Povinné čítanie pre každého, kto žiada o vodičský preukaz."- Mary Roach, New York TimesPrečo sa na cestách správame tak, ako sa správame, a čo to o nás hovorí? Správajú sa ženy odlišne od mužov? Prečo vznikajú niektoré zápchy zdanlivo celkom bezdôvodne? Prečo aj malá nehoda vedie k tomu, že sa niekde zasekneme na desiatky minút? Zlepšujú autobusové pruhy plynulosť premávky alebo je to presne naopak? Ako veľmi nebezpečné sú kamióny s návesmi? To sú len niektoré z pozoruhodných otázok, na ktoré sa v tejto fascinujúcej prehliadke záhadami ciest Tom Vanderbilt pokúša nájsť odpovede. Na základe vyčerpávajúceho výskumu a rozhovorov s odborníkmi na šoférovanie a dopravnými úradníkmi zo všetkých kútov sveta autor odhaľuje prekvapivo zložitú sieť fyzických, psychologických a technických faktorov, ktoré vysvetľujú, ako funguje premávka, prečo šoférujeme tak, ako šoférujeme, a čo o nás prezrádza náš spôsob jazdy. Vanderbilt skúma limity vnímania a kognitívnych funkcií, ktoré z nás robia horších vodičov, než si myslíme. Ukazuje, ako napríklad vďaka kruhovým objazdom, ktoré sa zdajú nebezpečné a chaotické, je premávka v skutočnosti bezpečnejšia. Zároveň odhaduje, na koho budú iní zúrivo trúbiť a prečo. Auto je ústrednou súčasťou nášho každodenného života. Tom Vanderbilt ukazuje, ako za volantom funguje naša myseľ a spôsob, akým na ceste vzájomne komunikujeme. V konečnom dôsledku je totiž premávka viac než len obraz ľudskej povahy. Táto kniha mení spôsob, akým nazeráme na seba a svet okolo nás. A ktovie? Možno z nás dokonca urobí lepších šoférov.Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy.Tom Vanderbilt (1968) je americký novinár, bloger a spisovateľ. Venuje sa písaniu o dizajne, technike, vede a kultúre a svoje články a eseje publikoval v mnohých renomovaných kultúrnych, ekonomických a vedecko-technických časopisoch. Zároveň pracuje ako konzultant pre veľké americké spoločnosti a prednáša na rôznych inštitúciách a univerzitách po celom svete. V slovenčine vyšla v roku 2021 jeho kniha Začíname. Kniha Za volantom sa okamžite po vydaní zaradila medzi svetové bestsellery a vyšla v 18 krajinách. Autor žije v New Yorku.

Laco Teren, jeden z našich najosobitejších súčasných maliarov sa roky okrem maľovania venuje aj iným radostiam života – hudbe, literatúre, jedlu, premýšľaniu a písaniu. Rozhodli sme sa vydať zbierku viac ako stovky jeho textov a doteraz nezverejnených skíc. Súčasťou Terenovej písanky sú aj doteraz nezverejnené iPadové kresby, ktoré z niekoľkých tisícok vybrala fotografka Táňa Hojčová, Terenova manželka. Terenova písanka vychádza k finisáži maliarovej veľkej retrospektívy v SNG.  „Píšem, aby som ostatných potešil. Písal som vždy, ale len pre seba alebo pre priateľov. Súvisí to s tým, že rád čítam a rád počúvam príbehy. Je to vlastne ako s maľovaním, maľujem, lebo sa rád dívam na obrazy, a píšem, lebo rád počúvam príbehy, napríklad aj napísané,“ vraví Laco Teren. Hockney, Richter, Paštéka, Ernst, Munch, Miró, Lautrec, Berger, Skalník. Výstavy, knihy, film, opera, divadlo, koncerty, Viedeň, Londýn, New York, Paríž, Zürich, Praha a Bratislava a zasa Viedeň, ulice miest a ich galérie a koncertné sály. Žena, ráno, denné aj nočné sny, počasie a benátske držky, o tom všetkom Laco Teren uvažuje a zapisuje si do svojej písanky. Nech však uvažuje o čomkoľvek, vždy aj tak skončí pri nejakom obraze, lebo všetko, čo sa v mysli Laca Terena objaví, objaví sa spolu s  konkrétnym obrazom. Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú aj reprodukcie ipadových skíc Laca Terena v najvyššej kvalite. Z každej grafiky vydávame 6 motívov a 100 signovaných a číslovaných výtlačkov.