Úloha otcov a mužov sa mení a kočíkovať dieťa, vymieňať mu plienku či ísť na otcovskú dovolenku už nie je rarita a ani hanba. Otcovstvu však nie je venovaná taká pozornosť ako materstvu, nehovoriac o kurzoch, knihách či podcastoch. Dvaja redaktori Denníka N Rastislav Kačmár a Michal Červený sa ako čerství otcovia rozhodli túto dieru zaplniť a začali spolu robiť úspešný podcast Otcovia v plienkach. Z neho vychádza aj kniha Rok otca. „Nechceli sme sa tváriť, že máme recept, ako byť lepším otcom či manželom, a poúčať všetkých naokolo. Naším cieľom bolo, aby sa viac hovorilo o otcoch a aby nebola hanba priznať, že aj mužom dieťa prináša rôzne emócie,“ hovoria autori. Vo svojej knihe opisujú, aké je byť otcom, a zamýšľajú sa nad tým, čo môže muž urobiť, aby túto rolu zvládol čo najlepšie. Vychádzajú z osobných skúseností, ktoré dopĺňajú rozhovormi s odborníkmi, najmä psychológmi. S dulou a psychologičkou Hanou Celušákovou budúcich otcov prevedú prípravou na príchod dieťaťa a pôrodom, v rozhovore so psychológom Martinom Milerom rozoberajú obdobie šestonedelia. O bezmocnosti a vyrovnávaní sa so stratou dieťaťa je rozhovor s Luciou Kubíny, párový terapeut Petr Kačena upriamuje pozornosť na starostlivosť o vzťah s partnerkou. Josef Petr z Ligy otvorených mužov hovorí o preceňovaní roly otca ako živiteľa rodiny a psychológ Ivan Vyskočil o výchove a sile slov. Terapeutka Vlaďka Bartáková otvára tému sexu, psychológ Aleš Bednařík často výbušnú tému vzťahov so starými rodičmi a širšou rodinou a Zuzana Zimová sa dotýka výchovy, emócií a vzťahovej väzby. Ako sa zmení život muža po narodení dieťaťa a čo to urobí s partnerským vzťahom? Mali by sme sa hádať so starými rodičmi, ak sa nám zdá, že príliš zasahujú do výchovy? Prečo nehovoriť svojmu dieťaťu, že je šikovné, a prečo nesplniť všetko, čo mu vidíte na očiach?

Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú reprodukcie ipadových skíc Laca Terena v najvyššej kvalite. Obrázky sú vytlačené najmodernejšou technológiou, kvalitnými pigmentovými farbami Epson Stylus Pro na bavlnenom archívnom 320-gramovom papieri Fineart formátu 18x25 cm, procesom overeným certifikátom pre produkty Hanemühle. Z každej grafiky vydávame 100 signovaných a číslovaných výtlačkov. Plnofarebná grafika Maska s citrónmi má pôvod na Mallorce. „Tam som v záhrade pri dome našich priateľov nazbieral v predvianočnom čase citróny, ktoré mi voňali v ateliéri celé vianoce.Volá sa Lemones de Juan Tomas de Mallorca, tak sa volá aj obraz ku ktorému kresbička patrí. Ďalšie doteraz nezverejnené ipadové skice Laca Terena aj jeho texty nájdete v knihe Terenova písanka. Pozrite si všetky dostupné grafiky  

Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguyễn Thị. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať. Jej príbeh je príbehom mnohých dievčat, chlapcov, žien i mužov, ktorí na Slovensko prišli z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Otvorene hovorí o živote v uzavretej komunite, o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve.Editorom knihy bol Martin M. Šimečka."Často sa pýtam samej seba,  kým by som bola, keby som sa nenarodila na Slovensku. Mala by moja rodina v inej krajine tiež ázijské bistro alebo obchod s oblečením? Mali by sme tiež tak málo priateľov? Mala by som lepší vzťah so sestrou? Trápila by som sa rovnako s rasizmom? Bola by som v takom živote v inej krajine výtvarníčkou? Nikdy sa to nedozviem, pretože som sa na Slovensku narodila." Ukážky z knihy nájdete tu a tu.Kvet Nguyen (Hoa Nguyen Thi) sa narodila v roku 1995 na Slovensku. Je fotografka, vizuálna umelkyňa a aktuálne aj doktorandka na Katedre fotografie a nových médií (VŠVU). Pravidelne vystavuje v Európe, ale aj v iných častiach sveta. Témam inakosti a identity sa aktívne venuje nielen vo svojich umeleckých projektoch, ale otvorenú diskusiu otvára aj v rámci rozhovorov alebo iných platforiem. V roku 2018 spolu s Denníkom N pripravili reportáž o príbehu Vietnamcov na Slovensku, ktorá bola ocenená Novinárskou cenou. Spoluzaložila komunitnú organizáciu Vietnamské korene a tiež aj umelecké združenie päť & pól."Pracovitosť mojich rodičov je pre mnoho ľudí na Slovensku ťažko pochopiteľná, napriek povestnej pracovitosti Slovákov. Vychádza z vietnamskej aj rodinnej tradície. Mama pracovala na ryžových poliach a zároveň študovala; otec spomínal na svojich predkov, ktorí sa išli zodrať pre každé zrnko ryže. Táto vlastnosť pomohla na Slovensku zmierniť odpor voči Vietnamcom, lebo je mnohým zrejmé, že nezaťažujú sociálny systém a nerobia problémy. Nie však všetkým."

Už dávno nie je len dcérou svojho slávneho otca. Je tragikomička, skúsená divadelná aj filmová herečka, aktivistka a žena s názorom. Vravia o nej, že by mala trochu brzdiť, no ona akoby sa práve len rozbiehala. Zuzana Kronerová. Rozhovor Jána Štrassera so Zuzanou Kronerovou nie je len povrchným spomínaním na jej detstvo a bohatú kariéru herečky. Ján Štrasser vďaka svojej skúsenosti divadelného dramaturga, prekladateľa a textára pozná dôverne prostredie, v ktorom sa Zuzana viac ako polstoročie pohybuje a ich spoločný rozhovor prináša nielen obraz života jednej hereckej rodiny ale aj všeobecnejší pohľad do československého divadelného a filmového sveta a spoločnosti. Kniha je doplnená množstvom fotografií zo súkromného archívu aj z archívov divadiel a filmových spoločností.„Nemyslím si, že dosiahnem veľkosť svojho otca. Zvykli sme v našej kuchyni pri čaji alebo pričervenom víne viesť dlhé rozhovory a raz mi povedal: „Zuzka, nemusíš byť ani slávna, aninajlepšia, stačí, keď budeš takou šťukou v rybníku, čo občas rozčerí vody.“ Dodnes si to častopripomínam.“Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N vo vydavateľstve N Press. V posledných rokoch Zuzana Kronerová pôsobí najmä v Čechách ako úspešná filmová aj divadelná herečka, je držiteľkou dvoch Zlatých levov a preto kniha vychádza aj českej jazykovej mutácii v preklade Mirka Zelinského pod názvom Optimistka z přesvědčení.O autorovi: Ján Štrasser, básnik, textár, publicista, prekladateľ. Pracoval ako redaktor, divadelný dramaturg a novinár. Vyšlo mu 11 básnických zbierok, niekoľko kníh piesňových textov a 19 kníh rozhovorov s osobnosťami slovenského umeleckého života. Napísal piesňové texty k muzikálom Cyrano z predmestia a Neberte nám princeznú, prebásnil texty piesní viacerých svetových muzikálov. Prekladá z ruštiny (Krylov, Puškin, Čechov, Pasternak, Babeľ, Charms, Brodskij, Sorokin, Ulická a s Petrom Zajacom z nemčiny (Brecht, Kraus, Benn, Bernhard, Antológia nemeckého expresionizmu).

Na jeseň 1909 upútal pozornosť sveta konflikt amerických bádateľov Roberta Pearyho a Fredericka Cooka, ktorí zhodne tvrdili, že objavili severný pól. Vyvolali tým spor, ktorý nemal v medzinárodných vedeckých a geografických kruhoch obdobu. Súperenie medzi dvomi vplyvnými newyorskými novinami – etablovaným Heraldom a čoraz obľúbenejšími Timesami – rozdúchalo oheň polárneho sváru, pretože oba denníky sa finančne a reputačne zaviazali k podpore prieskumníkov a zúfalo bojovali, aby bránili ich právo na objav severného pólu.Noviny Herald vlastnil a editoval James Gordon Bennett ml., excentrický plejboj, ktorý mal nos na aktuálne dianie. Noviny New York Times zase vydával syn židovských prisťahovalcov Adolph Ochs, ktorý ich zachránil pred zánikom a zmenil na vplyvné médium. Spor medzi Cookom a Pearym mal obrovské dôsledky pre oba newyorské denníky a predznamenal budúcnosť korporátnych médií.Kniha Súboj pera a ľadu predstavuje fascinujúce portréty oboch polárnych bádateľov – nebojácnych mužov, ktorí na jednej strane inšpirovali a na druhej klamali verejnosť. Autor zároveň načrtáva obraz novín, ktoré financovali, propagovali a rozprávali príbehy ich ciest, no často skresľovali ich činy. Opisuje šesťdesiatročnú ságu plnú mrazov a falošných správ, ktorá vyvrcholí kapitolou v príbehu moderných novín New York Times.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Darrell Hartman je americký novinár a spisovateľ. Bakalársky titul z literatúry získal na Yalovej univerzite. Od roku 2007 pôsobí ako novinár na voľnej nohe a spolupracuje s magazínmi Wall Street Journal, Financial Times, Paris Review či Granta. Kniha Súboj pera a ľadu je jeho debut, za ktorý v roku 2023 získal ocenenie National Outdoor Book Award a ktorý časopis New York Times zaradil do stovky najlepších kníh roku 2023. Autor žije s manželkou v New Yorku.Napísali o knihe:„Kniha Súboj pera a ľadu je strhujúce čítanie o najväčšom spore v dejinách polárnych expedícií: súboji o objavení severného pólu medzi Cookom a Pearym. Čo však tento príbeh posúva na novú úroveň, je úloha, ktorú v spore zohrali dva vplyvné newyorské denníky, ktoré sa postavili proti sebe. Táto kniha je výborne napísaná a zrešeršovaná a vrelo ju odporúčam.“ – Douglas Preston, spisovateľ„Debut novinára Darrella Hartmana opisuje súboj dvoch polárnych bádateľov, ktorý napokon vyústil vo vzostup novín New York Times. Je to príbeh osviežujúci ako závan arktického vzduchu.“ – Publishers Weekly

(Húfnica) Zuzana nám robí na Ukrajine dobré meno. Až tak dobré, že ju Saint Javelin zaradil medzi svätcov, ktorí pomáhajú krajinu chrániť pred agresorom.Najmenej 50 % z ceny, ktorú za tašku zaplatíte, pôjde na charitatívne účely priamo na Ukrajine.Zvyšná časť sú výrobné náklady - taška je navrhnutá aj vyrobená na Ukrajine, takže priamo podporujete miestne podniky, ktoré sú vojnou zasiahnuté.(Denník N si neponecháva žiadnu časť z ceny produktu a hradí náklady spojené s logistikou.)Tašku pre Denník N vyrába organizácia Saint Javelin, ktorá začala na Ukrajine pomáhať už pár dni po vypuknutí vojny. Túto konkrétnu tašku nekúpite nikde inde, je vyrobená len pre Denník N.O presnom použití získaných prostriedkov z jej predaja rozhodujú priamo zamestnanci Saint Javelinu na Ukrajine. Väčšina peňazí z prvej zásielky tovaru, ktorý Denník N nakúpil v zime 2022, pôjde na tábory pre deti vojakov ukrajinskej armády a siroty vojakov, ktorí pri obrane Ukrajiny zahynuli. Tábor bude zameraný na ukrajinské tradície a historiu, zvládanie stresu, prvú pomoc, art terapiu a šport.

S príchodom pandémie sa na jar 2020 zatvorili prakticky všetky divadlá, kiná, kluby, kultúrne centrá, múzeá a galérie na Slovensku. Spomienky na krátke letné uvoľnenie prekryla mohutná jesenná vlna, ktorá sa skončila prakticky až na začiatku ďalšieho leta. Pre hudobníkov, divadelníkov, výtvarníkov, filmárov či spisovateľov to bol zvláštny rok. Rok bez divákov. Rok bez živých vystúpení, bez stretnutí v zákulisí, bez potlesku a neraz aj bez výplaty. Fotograf Peter Korček spolu s redaktorkou Denníka N Janou Močkovou vtedy oslovili tridsaťtri umelcov a umelkýň, divadelníkov, filmárov, hudobníkov a ľudí pracujúcich v oblasti kultúry, ktorí ich vpustili do svojho sveta aby sa s nimi mohli  porozprávať o tom, ako tento čas strávili. Ocitli sa v zašitých ateliéroch, hudobných skúšobniach ukrytých uprostred sídlisk, v prázdnych šatniach a na prázdnych javiskách zatvorených divadiel aj v obývačkách a kuchyniach pri varení nedeľného obeda. Hovorili o získanom čase aj o stratených ilúziách. O deťoch, dlhoch, partnerských krízach a životnej neistote. O chudnutí a priberaní. Ale najviac hovorili o tom, prečo vôbec robia to, čo robia, a čo na tom zmenila pandémia. Ostanú nám z tohto roka filmy ľudí s rúškami, pesničky o očkovaní a inscenácie o antivaxeroch? Ostane nám aj krásna kniha plná čiernobielych analógových fotografií a rozhovorov, ktorá nám bude pripomínať ako rok pandémie prežili umelci. Aj vďaka ich hudbe, filmom či knihám sme pandémiu prežili my ostatní. Kniha vznikla aj vďaka finančnej podpore verejnosti prostredníctvom platformy startlab. Peter Korček Fotograf, pedagóg, doktorand na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Vo svojej voľnej tvorbe sa venuje dokumentárnej fotografii. Zameriava sa prevažne na skúmanie vzťahov mestského človeka a prostredia, ktoré ho obklopuje a ktoré svojou činnosťou aj formuje. Profesionálne pôsobil vyše dvanásť rokov ako fotoreportér v rôznych slovenských vydavateľstvách. Za svoju prácu získal viacero ocenení v rámci súťaží Slovak Press Photo a Czech Press Photo.Jana MočkováV médiách pracuje od roku 2010, keď nastúpila do denníka SME na oddelenie kultúry po elévskych skúsenostiach v Rádiu Devín. V Denníku N pôsobí od jeho vzniku. Venuje sa najmä témam z oblasti umenia, architektúry a kultúrnej politiky. V roku 2018 získala dve nominácie na Novinársku cenu v kategóriách rozhovor a reportáž. V rámci projektu Rok bez divákov mala na starosti rozhovory.

Myslíme si, že sme objektívni a že vieme, kde je pravda. V skutočnosti však vidíme len to, čo vidieť chceme, a navyše sme ochotní za to bojovať alebo to urputne brániť. Americká filozofka a spisovateľka Julia Galef to nazýva mentalitou vojaka. Racionalizujeme svoje konanie, popierame realitu, ak nie je v zhode s naším presvedčením, pestujeme si sebaklam. Robíme to preto, aby sme sa lepšie cítili, aby sme si udržali sebadôveru či preto, že chceme byť súčasťou našej sociálnej skupiny.Julia Galef však tvrdí, že pre život je omnoho lepšie mať myslenie prieskumníka. Vyjsť von, preskúmať územie a vrátiť sa s čo najpresnejšou mapou. Zistiť, čo je v skutočnosti pravda. Vedieť posúdiť, ktoré problémy sa oplatí riešiť, ktoré riziká podstúpiť, ako dosiahnuť svoje ciele, komu dôverovať a aký život chceme žiť.Autorka vás v knihe Mysli ako prieskumník zavedie do histórie, do sveta biznisu, aktivizmu či politiky. Svoje myšlienky vám priblíži cez príbehy výnimočných osobností, ale aj cez príklady z bežného života. Spochybňuje populárne motivačné mantry a ponúka praktické myšlienkové cvičenia, vďaka ktorým si môžete trénovať prieskumnícke myslenie aj vy.Knihu preložila Zuzana Hrivňáková.Prečítajte si ukážku z knihy.Julia Galef (1983) je americká filozofka, spisovateľka a rečníčka. Je spoluzakladateľka Centra pre aplikovanú racionalitu a moderuje program Rationally Speaking, oficiálny podcast skupiny newyorských skeptikov. V roku 2011 založila so svojím bratom blog s názvom Measure in Doubt, v ktorom sa venuje problematike racionálneho myslenia. Kniha Mysli ako prieskumník je jej debutom. ***Keď si predstavíte niekoho, kto má podľa vás vynikajúci úsudok, ktoré vlastnosti vám napadnú? Možno inteligencia, bystrosť, odvaha či trpezlivosť. To sú všetko obdivuhodné cnosti, ale existuje ešte jedna vlastnosť, ktorá by sa v tomto zozname mala nachádzať na popredných priečkach. Je však natoľko prehliadaná, že oficiálne pre ňu ani nemáme pomenovanie.Rozhodla som sa to napraviť. Túto schopnosť som nazvala myslieť ako prieskumník: vidieť veci také, aké sú, a nie také, aké si želáme, aby boli.Ak myslíte ako prieskumník, viete rozpoznať, kedy sa mýlite, uvedomujete si svoje slepé škvrny, ste schopní kriticky posúdiť svoje predpoklady a zmeniť kurz. Vtedy si začnete klásť úprimné otázky typu: Bola to moja vina? Stojí toto riziko za to? Aká by bola moja reakcia na túto udalosť, keby niekto z inej politickej strany urobil to isté? Ako raz povedal zosnulý fyzik Richard Feynman:„Najdôležitejším princípom je, že si nesmiete klamať – a oklamať samého seba je najjednoduchšie.“