Everest už bol ústrednou témou mnohých kníh a filmov, ktoré rozprávali zvyčajne len o jednej konkrétnej tragédii alebo úspechu. Everest s ručením obmedzeným však zaznamenáva viaceré kľúčové momenty uplynulých štyroch desaťročí dobývania najvyššieho vrcholu sveta, pričom postupne ukazuje, že nejde o izolované epizódy, ale o dejové zvraty jedného súvislého, búrlivého príbehu. Odhaľuje, že moderné dejiny Everestu sú vo svojej podstate dejinami odvetvia komerčných expedícií.Každý, kto čítal knihu Jona Krakauera s názvom Do riedkeho vzduchu alebo videl fotografiu horolezcov stúpajúcich v rade na vrchol Everestu, si myslí, že o tomto štíte už vie takmer všetko. Ide o extrémne prostredie, v ktorom sa mnohí horolezci stávajú obeťami zlého počasia a nadmorskej výšky, ale aj o preplnenú a zničenú destináciu, kam si chodia bohatí klienti uspokojovať svoje ego, kŕmiť sociálne siete a zároveň zneužívať prácu Šerpov. Titul Everest s ručením obmedzeným vznikol na základe rozhovorov s viac ako stovkou západných horolezcov a šerpských horských vodcov, klientov, spisovateľov, filmárov a dokonca aj s hollywoodskym hercom. Will Cockrell predstavuje osobnosti, ktoré z hory urobili to, čím je dnes. Hoci sú dejiny Everestu plné tragédií a dramatických udalostí, autor prekračuje stereotypy a ponúka neobvyklý príbeh ľudí, ktorí plnia sny a posúvajú horolezectvo vpred.Will Cockrell je americký dobrodruh, spisovateľ, novinár a konzultant, spolupracovník časopisov ako Men’s Journal, Outside, Men’s Fitness a GQ. Za svoje články získal niekoľko ocenení od významných amerických novinárskych združení. Pracoval ako sprievodca a inštruktor outdoorových aktivít a téme Everestu sa venoval celú svoju kariéru, navštívil aj základný tábor v Nepále. Žije v Los Angeles s manželkou a dvomi dcérami. Viac informácií nájdete na jeho webovej stránke www.willcockrell.com.Titul preložila Zuzana Hrivňáková.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Napísali o knihe:„Na vrchole sveta je viac svetov, než si väčšina z nás uvedomuje. Sprievodcovský priemysel na Evereste má zvláštnu, komplikovanú históriu a Will Cockrell ju premenil na nestranný a pútavý príbeh. Je to kniha plná nezabudnuteľných postáv vo veľkolepom prostredí, ktoré je fyzicky aj morálne zradné.“ – William Finnegan, redaktor časopisu New Yorker„Hoci sa Mount Everest neustále dostáva na titulné stránky novín, existuje len veľmi málo pokusov objektívne zaznamenať jeho búrlivú históriu. Will Cockrell túto medzeru zapĺňa pútavým rozprávaním a poskytuje kaleidoskopický pohľad, ktorý zohľadňuje mnoho rôznych perspektív – najdôležitejšiu z nich má miestny šerpský sprievodca, ktorý nazýva Himaláje domovom. Či už uvažujete o pokuse o výstup na najvyšší vrchol sveta, alebo ste len turista, ktorý sa snaží pochopiť zložitú dynamiku moderného priemyslu v Himalájach, kniha Everest s ručením obmedzeným by mala byť povinným čítaním. – Freddie Wilkinson, profesionálny horolezec 

Ako covid-19 zrýchľuje beh dejín? Aká bude povaha práve sa rodiaceho sveta?Lenin vraj raz povedal: „Sú desaťročia, počas ktorých sa nič nestane, a potom sú týždne, počas ktorých sa stanú desaťročia.“ Žijeme práve v dobe, keď sa beh dejín zrýchľuje. Fareed Zakaria, moderátor CNN a autor viacerých bestsellerov, vo svojej najnovšej knihe pomáha čitateľom a čitateľkám pochopiť povahu postpandemického sveta. Objasňuje sociálne, politické, technologické a ekonomické dôsledky pandémie, ktoré sa možno v plnom rozsahu prejavia až v priebehu nasledujúcich rokov. Zakaria prostredníctvom desiatich „ponaučení“, ktoré sa týkajú takých tém, ako sú prírodné a biologické riziká, nástup „digitálneho života“ či rodiaci sa bipolárny svetový poriadok, vytvára priestor na premýšľanie nad dlhodobými dosahmi covidu-19. Kniha Desať ponaučení pre postpandemický svet rozpráva o minulosti, prítomnosti a budúcnosti, pričom napriek svojej aktuálnosti a naliehavosti ponúka takú reflexiu života na začiatku 21. storočia, ku ktorej sa budú čitatelia a čitateľky ešte dlho vracať.Covid-19 zúžil naše horizonty. Výrazne obmedzil náš každodenný pohyb. Práca z domu, dôsledné dodržiavanie odstupu od druhých a život v izolácii od rodiny a priateľov. Pandémia sa raz skončí, ale svet už nikdy nebude ako predtým.Zväčší sa úloha štátu alebo, naopak, ľudia úplne prestanú svojim lídrom dôverovať? Ako sa zmenia naše hodnoty? Prehĺbia sa nerovnosti medzi ľuďmi alebo sa staneme citlivejšími k utrpeniu slabších? Budeme vďaka pandémii viac počúvať odborníkov? Zrýchli alebo spomalí sa globalizácia?Desať ponaučení pre postpandemický svet je základná príručka na porozumenie novej realite. Venuje sa politike, ekonomike, technológiám, ale obsahuje aj osobné reflexie traumy, ktorú sme spoločne prežili. Knihu preložil Michal Lipták.Prečítajte si ukážku z knihy.Vypočujte si ukážku z knihy Fareed Zakaria (1964) uvádza a moderuje hlavnú reláciu CNN venujúcu sa medzinárodným vzťahom – Fareed Zakaria GPS –, ktorá sa vysiela po celom svete a ktorú sleduje 220 miliónov domácností. Každý týždeň píše komentáre do denníka The Washington Post, ktoré mesačne číta 80 až 100 miliónov čitateľov a čitateliek. Predtým pôsobil ako hosťujúci redaktor v Time, redaktor v Newsweek International či ako výkonný redaktor vo Foreign Affairs. Je autorom kníh From Wealth to Power (Od bohatstva k moci, 1998), The Future of Freedom: Illiberal Democracy at Home and Abroad (Budúcnosť slobody: Neliberálna demokracia v USA a v zahraničí, 2003), The Post-American World (Postamerický svet, 2008) a In Defense of a Liberal Education (Obrana liberálneho vzdelávania, 2015). Publikoval eseje a články v The New York Times, The New Yorker a v mnohých ďalších periodikách a časopisoch. Za svoje komentáre získal ocenenie National Magazine Award a za svoje televízne pôsobenie získal Peabody Award. Vyštudoval na Yaleovej univerzite a Harvardovej univerzite.

„Ak si chceš upratať v živote, musíš si najprv upratať v hlave,“ píše Martin Poliačik v úvode knihy Poriadok v hlave. So spoluautorkou Lindou Lančovou pripravili prehľadného a názorného sprievodcu kritickým myslením, ktorý vás naučí, ako postaviť argument, ako sa správne pýtať, ako kritizovať či ako prezentovať svoje myšlienky. A ako dosiahnuť nielen to, aby s vami ľudia súhlasili, ale najmä to, aby pochopili vaše postoje a východiská. Pretože tak ako hovorí názov jednej z 26 kapitol, niekedy je úsmev po stretnutí viac ako dobre dohodnutý obchod. Martin Poliačik vychádza zo svojej dlhoročnej praxe debatéra a konzultanta, ale aj aktívneho politika a aj vďaka tomu kniha Poriadok v hlave obsahuje množstvo názorných ukážok efektívne aj neefektívne vedených rozhovorov a argumentačných výmen, infografiky a grafy, odbornejšie texty venované dejinám kritického myslenia aj vtipné príklady z nám dobre známeho prostredia. Ukážka z knihyPodcast a rozhovor s autorom „Martina Poliačika zrejme poznáte najmä z prostredia aktívnej politiky. Ja ho však poznám inak: ako kolegu, lektora kritického myslenia, ktorého kurzmi prešli stovky ľudí z firiem, štátnej správy či neziskových organizácií. A aj ako zručného diskutéra, zoceleného nielen mnohými náročnými politickými debatami, ale aj rokmi strávenými v Slovenskej debatnej asociácii. Kniha, ktorú držíte v rukách, vznikla z praxe. Martin do nej vydestiloval to najlepšie a najzaujímavejšie zo svojich kurzov. Platí však aj opak: je to knižka určená do praxe, do každodenného života. Na konkrétnych príkladoch sa dozviete, ako postaviť argument, ako prezentovať svoje myšlienky, ale napríklad aj to, ako sa správne pýtať. Zároveň vám kniha môže poslúžiť ako akýsi odrazový mostík k ďalšiemu štúdiu o kritickom myslení či filozofii. Vďaka precíznej práci spoluautorky Lindy Lančovej v nej totiž nájdete množstvo odkazov na súčasných i antických autorov, ako aj vysvetlené dôležité základné pojmy. Priznávam, nie som poriadkumilovný človek. Môj pracovný stôl ovláda chaos. Na poriadok v hlave však nedám dopustiť. Ak si chcete v hlave upratať, kniha Martina Poliačika sa vám v tomto snažení môže stať skvelou pomocníčkou.“ Ján Markoš, šachový veľmajster, spisovateľ Martin Poliačik študoval systematickú filozofiu na Trnavskej univerzite. Jeho cesta ku kritickému mysleniu je spätá so Slovenskou debatnou asociáciou, v ktorej od roku 1996 pôsobil postupne ako debatér, rozhodca, medzinárodný tréner a tri roky ju viedol z pozície výkonného riaditeľa. Desať rokov bol aktívnym slovenským a európskym politikom. Je doktorandom na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a spolu s manželkou Hanou sa venuje podnikaniu, lektorskej a konzultantskej praxi. Vedie Akadémiu kritického myslenia a s individuálnymi klientmi a klientkami pracuje na zlepšovaní ich komunikačných, prezentačných a rozhodovacích schopností. Linda Lančová študuje psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. V rámci štúdia skúma vzťah kritického myslenia a spracovania nových informácií, resp. odolnosti proti persuázii. Pracuje v Akadémii kritického myslenia a ďalším výskumom a štúdiom chce nachádzať, zmerať a potvrdiť konkrétne metódy rozvoja kritického myslenia. Dodnes drží rekord vo vedomostnej súťaži RTVS Čo ja viem.

O téme interrupcií sa v parlamente od vzniku Slovenskej republiky hlasovalo celkovo 11-krát. Zaoberajú sa ňou konzervatívci aj liberáli, mečiarovci aj kotlebovci a najnovšie kolo rokovaní sa rozbehne teraz v lete. Kam až siahajú korene kultúrnych vojen dneška a prečo sa vedú predovšetkým o prípustnosť umelého prerušenia tehotenstva? Čo hovorili o potratoch ľudáci, čo chudobné robotníčky a čo komunistický režim? Zmenili sa za sto rokov argumenty v prospech práv žien? O potratoch a antikoncepcii sa v minulosti diskutovalo v rozdielnych súvislostiach, počnúc rodinnou politikou, nacionalistickými fantáziami o populačnom raste a národnom zdraví a sexuálnou revolúciou, ľudskými právami a genocídou končiac. Kniha historika Miloslava Szabóa prináša autentické dobové svedectvá a ukazuje, že dnešné spory o interrupcie nemožno oddeliť od polemík, ktoré sa tiahli celým 20. storočím. Monografia hľadá odpoveď na tieto a mnohé ďalšie otázky v kontexte slovenských a stredoeurópskych dejín 20. storočia, no venuje sa aj potratovej polemike, ktorú v pravidelných intervaloch otvárajú konzervatívci aj liberáli aj v 21. storočí – na pôde parlamentu, v predvolebných kampaniach aj počas verejných zhromaždení. Miloslav Szabó prináša stručné dejiny interrupcií od Starého zákona cez rímske právo, protipotratovú politiku Rakúsko-Uhorska, Slovenského štátu a obdobia komunizmu až po vyjadrenia publicistu Hanusa či kňaza Kuffu. Čerpá z rôznorodých zdrojov – cituje Jozefa Tisa, Vojtecha Tuku, kňazov, reportérov dobovej tlače, pediatrov aj trnavské robotníčky. Kniha je doplnená reprodukciami dobových fotografií, obrazov a dokumentov.Vypočujte si ukážky z knihy Potraty:Veľmi krátke všeobecné dejiny interrupcií, časť 1.Veľmi krátke všeobecné dejiny interrupcií, časť 2.Materstvo nanútené policajtmi, moralizátormi a bigotnými kňazmiSpolok československých lekárov v Bratislave proti socialistickým novotámMladé židovky a bezzubé frajle O autorovi: Mgr. Miloslav Szabó, PhD. je historik a germanista. Zaoberá sa históriou antisemitizmu a katolicizmu, ako aj kultúrnymi dejinami v stredoeurópskom priestore v 19. a 20. storočí. Je autorom niekoľkých monografií a množstva štúdií v slovenčine, češtine, nemčine a angličtine. Absolvoval viacero pobytov a stáží na vedeckých a akademických inštitúciách doma aj v zahraničí. Je bývalý spolupracovník Židovského múzea v Prahe a Centra pre výskum antisemitizmu na Technickej univerzite v Berlíne, momentálne pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom monografií Boh v ofsajde (Kalligram, 2004), Od slov k činom. Slovenské národné hnutie a antisemitizmus (1875 – 1922) (Kalligram, 2014), Rasa a vôľa. Alfred Rosenberg a mýtus 20. storočia (Kalligram, 2005), Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935 – 1945) (Slovart, 2019). V roku 2022 mu v knižnej edícii Denníka N vyšla kniha Kráska a zvrhlík.

„Zábavná a úprimná kniha o depresii, ale aj o tom, čo všetko napriek nej môžete dosiahnuť.“ – Neil Gaiman Depresia je stále tabu – mnohí ju nevedia ani len identifikovať, málokto sa prizná, že ňou trpí a len malé percento ľudí navštívi odborníka. Je ťažké sa o nej baviť s nadhľadom a nepatrí sa o nej vtipkovať. John Moe, rozhlasový moderátor a autor podcastov, sa o to pokúsil a napísal knihu Úžasný svet depresie.  Moe má s depresiou veľa neveselých skúseností – sám si chorobou prešiel a jeho brat si v jej dôsledku vzal život, no napriek tomu je presvedčený, že o nej treba otvorene hovoriť a dá sa o nej hovoriť aj s humorom. Podľa jeho vlastných slov je totiž depresia „nebezpečná, ale vo svojej podstate komická“. Poskladal teda spomienky na vlastnú zložitú cestu sprevádzanú depresiou a príbehy ľudí, ktorých počas nej stretol, pretože z vlastnej skúsenosti vie, že aj zdieľanie môže mať terapeutický účinok. V tejto citlivej a zároveň zábavnej knihe ponúka Moe nový a nevšedný pohľad na depresiu, poskytuje nádej a hovorí, že je v poriadku, ak nie ste v poriadku. A je v poriadku, ak sa na tom smejete. Prečítajte si ukážku z knihy. O autorovi: John Moe je rozhlasový moderátor, autor populárneho podcastu Úžasný svet depresie, v ktorom sa rozpráva s hosťami o ich psychických chorobách. Písal pre The New York Times Magazine a prispieva do publikácií vydavateľstva McSweeney’s. Je tiež autorom divadelných hier, ktoré sa hrajú na troch kontinentoch. Žije v americkom meste St. Paul. Knihu preložil Samo Marec. 

Ako v zlých časoch dobre žiť – úvahy o zbabelosti, statočnosti, priateľstve a fašizme."Za celý svoj už relatívne dlhý život som sa nestretol s takou mohutnou vlnou zla, ktoré sa dnes valí z úst takého obrovského množstva ľudí, a to do tejto životnej skúsenosti započítavam aj komunistickú diktatúru,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe. To zlo sa nazýva fašizmus a má charakter pandémie, ktorá napáda ľudskú myseľ a šíri sa po území západnej civilizácie. Rozumieme však príčinám, pre ktoré je fašizmus späť? A ak im rozumieme, stratí tým na sile? Ako premýšľať o ľuďoch, ktorí sa vzdali rozumu, a o mlčiacej, pasívnej väčšine? A je vôbec nutné o nich premýšľať? Martin M. Šimečka sa obratne pohybuje medzi spomienkami na život v disente, myšlienkami historikov a spisovateľov a úvahami o povahe zla, o hlúposti, vzdore aj priateľstve, o paralelnej spoločnosti, ktorá si vytvára vlastné pravidlá a žije nezávisle od väčšiny, aby našiel odpoveď na otázku: ako žiť dobrý život v krajine, ktorá sa odvracia od demokracie?  Martin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi), v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli) a v roku 2022 Príhody tuláka po Slovensku. Rozhovory s Jánom Štrasserom vyšli v roku 2024 pod názvom Život na tekutých pieskoch.

Sila rozumu opäť dostupná! Bestseller knižnej edície Denníka N je ďalším príspevkom Denníka N k rozvoju kritického myslenia. Kniha šachového veľmajstra Jána Markoša. Sila rozumu v bláznivej dobe ponúka na viac ako dvestopäťdesiatich stranách odpovede na množstvo otázok týkajúcich sa kritického myslenia, ale aj hutný súhrn nápadov a stratégií, ako ho využívať v každodennom živote. Akými trikmi sa dá do slov prepašovať podprahová reklama? Nakoľko sa slovník Zomri odlišuje od slovníka Mariana Kotlebu? Čo je deepfake? Ako rozoznať logicky chybný argument?Vďaka množstvu ukážok, statusov a príkladov zo súčasnej slovenskej spoločnosti môže byť praktickou pomôckou pri jeho výučbe. Ján Markoš je vzdelaním filozof a teológ a profesiou šachový veľmajster. Jeho široký záber a schopnosť ísť do hĺbky umožňuje v knihe podnetné exkurzy do oblastí vedy, náboženstva aj umenia.Vypočujte si ukážky z knihy: Tri vyprázdnené slová, Mimo pravdy a lži (O vyjadreniach, ktoré nie sú výrokmi), Výroba klamstiev: Lacno a na mieru, Racionalita má monopol na pravdu, Kotvenie (Anchoring) O autorovi:Ján Markoš (*1985)Je spisovateľom a lektorom kritického myslenia. Vyštudoval filozofiu a evanjelickú teológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Učil na strednej škole, v rokoch 2013 – 2016 viedol Sokratov inštitút, doplnkové vzdelávanie pre nadaných vysokoškolákov. Jeho manuál kritického myslenia Sila rozumu v bláznivej dobe sa v roku 2019 stal na Slovensku bestsellerom. V roku 2020 mu vyšla o etických dilemách kniha s názvom Medzi dobrom a zlom a v roku 2021 kniha Bližšie k sebe s podtitulom Hľadanie ľudskosti v dobe médií, technológií a vedy a v roku 2025 kniha Svetlá v hmle s podtitulom Eseje o nádeji pre Slovensko.  Ján Markoš je tiež šachovým veľmajstrom, trénerom a autorom. Jeho kniha Pod hladinou: 33 kapitol o tajomstvách šachu získala v roku 2018 od Anglickej šachovej federácie prestížne ocenenie Book of the Year Award. V roku 2020 napísal spoločne s najlepším českým šachistom Davidom Navarom knihu Tajná přísada. „O kritickom myslení sa dá písať veľa (až priveľa), a predsa sa človek nedozvie nič nové. A potom príde Jano Markoš, pozbiera kamienky roztrúsených postrehov a informácií, pridánové, pospája ich do mozaiky, poprepája novými súvislosťami a vzájomnými koreláciami, až dostaneme obraz sveta, z ktorého mrazí. Myslela som si, že kniha je hlavne pre tých, čo nerozumejú, čo ľahko naletia konšpiráciám a klamstvám, pre „tých druhých“. Ale bol to hlúpy omyl – kniha je mimoriadne dôležitá pre všetkých, pre nás, pretože my sme (aj) tí druhí. Naučí mnohé, na začiatok najmä to, že sa musíme naučiť myslieť pomaly. Myslenie je ťažké, komplikované, namáhavé. Myslene bolí. Nemyslenie bolí tiež. Ostatných. Tak čítajte a myslite.“Eva Kováčechová, právnička „Je veľmi dôležité, že v osobnom rozvoji sa presúva pozornosť z vedomostí a zo zručností na cibrenie myslenia samotného. Považujem rozvoj kritického myslenia za kľúčový prvok tohto trendu a veľmi oceňujem, že aj na Slovensku k téme vychádza takáto kvalitná kniha.“ Martin Burgr, Akadémia kritického myslenia „Niektoré knihy stačí len prelistovať, iné aj prečítať, ale sú aj také, ktoré treba poriadne prežuť a stráviť. Sila rozumu v bláznivej dobe je presne tou knihou, nad ktorou sa oplatí stráviť čas, lebo v nej na jednom mieste nájdete to, čo by ste inak museli prácne dolovať z mnohých zdrojov. Ján Markoš napísal knihu, ktorá si zaslúži, aby ste si ju poriadne vychutnali, lebo v dnešnej bláznivej dobe padne každému na úžitok.“Marián Leško, komentátor