Karikatúru s motívom gorily, ktorá nevidí, nepočuje a nehovorí zlo, nakreslil Shooty 10. januára 2019. Práve v tých dňoch sme často písali o spise Gorila, pretože už bolo známe, že existujú aj jeho nahrávky, že ich mal Kočner, že sa s nimi obchodovalo. 10. januára sme písali, ako si špeciálny prokurátor Dušan Kováčik vypýtal originál nahrávky od policajtov, pretože kópie mu nestačili.Spis Gorila patrí k najväčším kauzám v histórii štátu. Teraz môžete mať originálny gorilí hrnček od Shootyho len za 9,90 eur.  Materiál: keramikaObjem: 300 mlRozmery: ø80×95 mm

Väčšina z nás určite videla karikatúru autokratického štátu. Na jeho vrchole sedí zloduch. Má pod palcom armádu a políciu. Armáda a polícia hrozia obyvateľstvu násilím. Na jednej strane sú bezškrupulózni kolaboranti, na druhej pár statočných disidentov.V 21. storočí však takáto karikatúra nezodpovedá realite. V dnešných autokraciách nevládne jeden zloduch, ich základom je prepletená sieť kleptokratických finančných štruktúr, komplexu bezpečnostných služieb – vojenských, paramilitantných, policajných – a odborníkov na sledovanie, propagandu a dezinformácie. Členovia tejto siete v danej krajine nie sú prepojení len medzi sebou, ale aj so sieťami v ďalších autokratických krajinách, ba niekedy aj v demokraciách. Skorumpované štátne spoločnosti v jednej diktatúre robia biznis so skorumpovanými štátnymi spoločnosťami v druhej.Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum prináša sugestívny pohľad na celosvetový fenomén – modernú autokraciu fungujúcu na princípe medzinárodnej kleptokracie. Najrozšírenejším a relatívne novým presvedčením autokratov je, že sú vonkajším svetom nedotknuteľní, že sa ich netýkajú názory a postoje iných krajín a že nepodliehajú súdu verejnej mienky. Sú ľahostajní k medzinárodnej kritike a nezdráhajú sa používať otvorenú brutalitu. Ich hlavným cieľom je udržať sa pri moci a v mene toho sú ochotní destabilizovať svojich susedov a nivočiť životy obyčajných ľudí.Anne Applebaum vyzýva demokratické štáty, aby preorientovali svoju politiku na boj proti tomuto novému druhu svetovej hrozby.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Anne Applebaum je americká novinárka a spisovateľka. Pôsobila ako komentátorka denníka Washington Post, zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na rôznych svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Od roku 1989 sa venuje predovšetkým problematike sovietskeho Ruska a východnej Európy. V roku 2004 získala Pulitzerovu cenu za knihu Gulag: A History. V slovenčine vyšli jej knihy Súmrak demokracie (2020) a Červený hladomor (2023). S manželom, poľským politikom a spisovateľom Radosławom Sikorským, žije v Poľsku a vo Veľkej Británii. 

Herečka na pódiu šúpe zemiaky, krája mrkvu a varí ukrajinský boršč. Stojí sama pred divákmi v protileteckom kryte chersonského divadla, ktoré funguje aj počas vojny pod ruskou paľbou. Ľudia v hľadisku plačú a ona ich na konci ponúkne tým, čo počas predstavenia uvarila.„Mala som všetko,” hovorí jej postava. „Manžel, dve deti, mačka a pes, dom, práca, auto, účet v banke, dovolenka pri mori... Myslela som si, koľko je to trápenia, ale až teraz som pochopila, aký to bol vlastne raj…” Zažila okupáciu v roku 2014, protesty na Majdane, udania, rabovanie, bitku. Po príchode Rusov o všetko prišla, zostali jej len tri mačiatka. Rozhodla sa však zostať a rozpráva svoj príbeh.Monodráma Mačička ako spomienka na temnotu je mimoriadne silnou výpoveďou ženy z okupovaného Donbasu. Naštudovalo ju Chersonské oblastné akademické hudobno-dramatické divadlo Mykolu Kuliša a príbeh divadelnej postavy nie je veľmi odlišný odlišný od skutočného príbehu herečky Oľgy Bojcovej. Chersonské divadlo funguje aj napriek vojne, predstavenia sa konajú v protileteckom kryte a s predstavením Mačička ako spomienka na temnotu malý súbor cestuje po celej ukrajine. Rovnomenná kniha prináša text hry v slovenskom aj ukrajinskom jazyku a vznikla v spolupráci Denníka N s festivalom Pohoda pri príležitosti niekoľkých uvedení predstavenia na Slovensku.Prečítajte si text Michala Kaščáka s názvom Boršč osolený slzami v bunkri mykolajivského divadla.Prečítajte si rozhovor s riaditeľom chersonského divadla Oleksandrom Knyhom.Prečítajte si text Lubomíra Smatanu o predstavení v Chersone

Ako byť šťastný? Jednoduchá otázka, no ak sa na to spýtate psychológov a psychologičiek, ich odpoveď vás možno úplne neuspokojí. Aspoň nie na prvé počutie. Deväť z desiatich odborníkov na duševné zdravie vám pravdepodobne odpovie, že si to nemáte dávať za cieľ a že šťastie sa nedá prežívať ako permanentný stav, ale len ako okamihy. Naším cieľom by nemalo byť šťastie, ale radšej spokojnosť. Ako však byť spokojný vtedy, keď sa svet okolo nás zbláznil? Skúsené novinárky Veronika Folentová a Vitalia Bella (prečítajte si rozhovor s nimi v Denníku N) sa v knihe pokúsili uchopiť ľudskú snahu o spokojný život zo všetkých strán – od narodenia cez obdobie dospievania, hľadania životného partnera a výchovu vlastných detí až po starobu a smrť. Ich rozhovory s odborníkmi a odborníčkami idú do hĺbky tém ako sú vzťahy, starnutie, priateľstvo, vyhorenie, spoločnosť, výchova detí či sexualita. Táto kniha môže byť dobrým sprievodcom na ceste k šťastnému životu v bláznivom svete. Ukážka - rozhovor s párovou terapeutkou Zuzanou Hradilekovou o nevere.Ukážka  - rozhovor s psychológom Dušanom Ondrušekom o grobianskej spoločnosti.“Jedna z najdôležitejších vecí na priateľstvách, najmä na tých dlhodobých, je to, že naši dlhodobí priatelia sú svedkami nášho života. A ak v príbehu nášho života máme priateľov, tak svoj život vnímame o dosť zmysluplnejší, ako keď v ňom vystupujeme osamelo.” - Psychológ Aleš Bednařík o priateľstve“Trápia sa obaja z dvojice. Aj ten čo podvádza, aj podvedený. Úprimnosť je jedinou liečbou a šancou na zmenu, odhalenie nevery môže byť katalyzátorom takejto zmeny.” - Psychologička Zuzana Hradileková o nevere“Mnohým deťom dnes chýbajú hranice, či preto, že rodičia majú ideológiu, že deti nemajú dostať hranice, aby sa vyvíjali v slobodné bytosti, alebo je to preťažením rodičov, pre ktorých je zadávať hranice namáhavé.” - Špeciálna pedagogička Zuzana Zimová o výchove detí“Ak si napĺňam vlastný pocit sebahodnoty tým, že podávam vysoký výkon, „obetujem sa“, „zodieram sa“, potom sa tým, prirodzene, potrebujem aj pochváliť. Taký človek vníma ako plus, že nikto nerobí toľko ako on, nikto nevydrží toľko ako on, nikto neznesie toľko ako on. No je to dvojsečná zbraň, pretože nakoniec nikto neocení, keď umriete na polceste od vyčerpania.”- Psychiater Martin Ondrejkovič o vyhorení“Keď sa ohlási kríza stredného veku a človek sa už nemusí za ničím naháňať, je kľúčové, aby si vypočul toto volanie. Môže sa tak začať pripravovať na prežívanie životného šťastia v starobe. Naháňanie sa za mocou a peniazmi mu spokojnosť neprinesie. Ak však v sebe dokáže rozvinúť sociálnu zrelosť, staroba môže byť veľmi pekným obdobím.”- Psychológ Ján Hrustič o starnutíO autorkách:Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 získala čestné uznanie Novinárskej ceny za rozhovor. V roku 2021 získala Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. Vitalia Bella (1979) sa narodila na Ukrajine. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 2005 získala titul PhD. z etnológie a kultúrnej antropológie na FF UK s dizertačnou prácou zameranou na obraz rómskej menšiny v médiách. Od roku 2004 pracovala v týždenníku Eurotelevízia. V apríli 2019 nastúpila do Denníka N, kde je reportérkou a editorkou. Venuje sa hlavne témam výchovy, vzťahov a duševného zdravia a aj ľudským príbehom.

Vylúpenie banky vo Veľkej Bytči patrí medzi najkrvavejšie a najodvážnejšie zločiny na Slovensku v poslednom storočí. Vodca banditov Lajos Bognár a jeho traja kumpáni sa vlakom z Bratislavy vybrali vylúpiť malú banku na Považí, no zločin neprebiehal podľa ich plánu. Dušan Mikušovič historicky verne zmapoval neznámy prípad lúpeže, ktorý novinové články spred sto rokov označovali za filmový príbeh z divokého západu. Autor udalosti rekonštruoval na základe faktov z vyšetrovacích správ, policajných záznamov a súdnych zápisov, spolu s desiatkami článkov zo slovenských, maďarských a nemeckých denníkov. Zachytil prácu policajtov, detektívov aj súdov počas prvej československej republiky, keď mnohé četnícke stanice ešte nemali telefóny ani automobily a zločincov museli naháňať peši, na bicykloch alebo sedliackych vozoch. Nie je to novela ani román, ale skutočný príbeh. Dušan Mikušovič si detaily domýšľať nemusel – príbeh veľkobytčianskej lúpeže je taký fascinujúci, že stačilo opísať realitu. Prečítajte si ukážku.O autorovi: Dušan Mikušovič sa ako reportér Denníka N venuje domácemu spravodajstvu, politike a médiám. Je autorom knihy Matovič. Premiér v teniskách, publikovanej v roku 2021. Je trojnásobný laureát Novinárskej ceny. Vyštudoval žurnalistiku a politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, okrem médií pracoval v reklamnej agentúre ako copywriter. Jeho dlhoročnou záľubou je história a čítanie dobových novín, kde hľadá netradičné príbehy z československých dejín. V Denníku N pripravuje seriál Agenti a zradcovia, v ktorom sa pomocou príbehov známych aj menej známych historických osobností opätovne zamýšľa nad tým, koho sme v našich dejinách – právom či neprávom – odsúdili ako zradcu.

Ukrajinskí farmári sa stali v roku 2022 symbolom ukrajinského odporu voči okupantom. Tento hrnček vyrobený na Ukrajine vám ich nielen pripomenie, ale najmä jeho kúpou pomôžete tým Ukrajincom, ktorí dnes pomoc najviac potrebujú.Najmenej 50 % z ceny, ktorú zaplatíte, pôjde na charitatívne účely priamo na Ukrajine.Zvyšná časť sú výrobné náklady - hrnček je navrhnutý aj vyrobený na Ukrajine, takže priamo podporujete miestne podniky, ktoré sú vojnou zasiahnuté.(Denník N si neponecháva žiadnu časť z ceny produktu a hradí náklady spojené s logistikou.)Hrnček je originálnym produktom organizácie Saint Javelin, ktorá začala na Ukrajine pomáhať už pár dni po vypuknutí vojny. Ide o rovnaký tovar, aký kúpite za rovnakú cenu aj priamo na webe Saint Javelinu, Denník N nakúpil väčšie množstvo a naraz tovar doviezol a preclil. Vďaka tomu vy zaplatíte nižšie poštovné, zároveň vďaka nižším nákladom väčšia časť z ceny ide priamo na podporu ľudí v núdzi.O presnom použití získaných prostriedkov rozhodujú priamo zamestnanci Saint Javelinu na Ukrajine. Väčšina peňazí z prvej zásielky tovaru išla na tábory pre deti vojakov ukrajinskej armády a siroty vojakov, ktorí pri obrane Ukrajiny zahynuli. 

Britský športový novinár a spisovateľ Simon Kuper prináša príbeh o tom, ako sa FC Barcelona stala najslávnejším športovým klubom na svete, ktorého motto znie: „Viac ako klub.“ Barça je nielen mimoriadne populárnym klubom, ale aj jednou z celosvetovo najvplyvnejších organizácií. Má takmer 250 miliónov sledovateľov na sociálnych sieťach a každý rok jej štadión Camp Nou navštívia viac než štyri milióny športových fanúšikov. No nebolo to tak vždy. Barcelona sa postupne preklasifikovala z regionálneho tímu na globálny hviezdny klub a stala sa vzorom športovej dokonalosti. V posledných rokoch však jej pozíciu podkopala séria nevydarených rozhodnutí, ktoré z nej urobili skôr komerčnú než prvotriednu športovú inštitúciu. Simon Kuper odhaľuje, ako prebiehali jej premeny. Načrtáva organizačnú štruktúru, ktorá stojí za obchodnými rozhodnutiami klubu, podrobne opisuje prácu trénerov, medikov, dátových analytikov a výživových poradcov, ktorí spôsobili revolúciu vo svete športu. Venuje sa, samozrejme, aj tomu, aký nesmierny vplyv na jej úspech mali dve futbalové legendy – Johan Cruyff a Lionel Messi. Podobne ako množstvo iných popredných svetových firiem, aj FC Barcelona si svoje tajomstvá prísne stráži a nahliadnuť do zákulisia nedovolí len tak hocikomu. Po desiatkach rokov písania o športe však Kuperovi umožnili prístup do klubu a k ľuďom, ktorí sa denne snažia udržať Barcelonu na vrchole. Portrét tejto výnimočnej inštitúcie totiž presahuje rámec futbalu a ukazuje Barçu ako jedinečný kultúrny a politický fenomén.Knihu preložil Matej Duman.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Simon Kuper je britský spisovateľ, ktorý sa venuje predovšetkým písaniu o športe z antropologického hľadiska. Narodil sa v Ugande, no detstvo prežil v Holandsku. Na Oxfordskej a Harvardovej univerzite vyštudoval históriu a nemčinu, neskôr prednášal antropológiu na Univerzite v Leidene. V novinách Observer a Guardian sa venoval športovým stĺpčekom a napísal niekoľko kníh o športe a zákulisí športových klubov a tímov. S rodinou žije v Paríži.* * *Cruyff stvoril slávnu Barçu. Slovami jeho najväčšieho prívrženca Pepa Guardiolu, postavil katedrálu. Nielen to, Cruyff pravdepodobne stvoril súčasný futbal. Je Freudom či Gaudím hry, najzaujímavejším, najoriginálnejším a najneznesiteľnejším mužom v dejinách futbalu. Katedrálu Barça neskôr modernizoval Guardiola a k dokonalosti ju doviedol Lionel Messi. Následne upadla. Druhým človekom, ktorý ma podnietil do napísania tejto knihy, je Messi. Vždy som chcel pochopiť, ako na ihrisku robí to, čo robí. Keď som začal snoriť okolo Barçy, zaujalo ma niečo iné: jeho moc. Tichý Argentínčan môže pôsobiť ako Cruyffov protipól, v skutočnosti však zdedil Holanďanovu úlohu najvplyvnejšieho človeka vnútri klubu. Nezasvätení si roky mylne mysleli, že jeho prázdny pohľad a nemosť na verejnosti prezrádzajú nedostatok osobnosti. Ľudia z Barçy ho dlhodobo poznali ako panovačnú a strašidelnú postavu. Časom sa FC Barcelona zmenila na FC Messi.