Britský športový novinár a spisovateľ Simon Kuper prináša príbeh o tom, ako sa FC Barcelona stala najslávnejším športovým klubom na svete, ktorého motto znie: „Viac ako klub.“ Barça je nielen mimoriadne populárnym klubom, ale aj jednou z celosvetovo najvplyvnejších organizácií. Má takmer 250 miliónov sledovateľov na sociálnych sieťach a každý rok jej štadión Camp Nou navštívia viac než štyri milióny športových fanúšikov. No nebolo to tak vždy. Barcelona sa postupne preklasifikovala z regionálneho tímu na globálny hviezdny klub a stala sa vzorom športovej dokonalosti. V posledných rokoch však jej pozíciu podkopala séria nevydarených rozhodnutí, ktoré z nej urobili skôr komerčnú než prvotriednu športovú inštitúciu. Simon Kuper odhaľuje, ako prebiehali jej premeny. Načrtáva organizačnú štruktúru, ktorá stojí za obchodnými rozhodnutiami klubu, podrobne opisuje prácu trénerov, medikov, dátových analytikov a výživových poradcov, ktorí spôsobili revolúciu vo svete športu. Venuje sa, samozrejme, aj tomu, aký nesmierny vplyv na jej úspech mali dve futbalové legendy – Johan Cruyff a Lionel Messi. Podobne ako množstvo iných popredných svetových firiem, aj FC Barcelona si svoje tajomstvá prísne stráži a nahliadnuť do zákulisia nedovolí len tak hocikomu. Po desiatkach rokov písania o športe však Kuperovi umožnili prístup do klubu a k ľuďom, ktorí sa denne snažia udržať Barcelonu na vrchole. Portrét tejto výnimočnej inštitúcie totiž presahuje rámec futbalu a ukazuje Barçu ako jedinečný kultúrny a politický fenomén.Knihu preložil Matej Duman.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Simon Kuper je britský spisovateľ, ktorý sa venuje predovšetkým písaniu o športe z antropologického hľadiska. Narodil sa v Ugande, no detstvo prežil v Holandsku. Na Oxfordskej a Harvardovej univerzite vyštudoval históriu a nemčinu, neskôr prednášal antropológiu na Univerzite v Leidene. V novinách Observer a Guardian sa venoval športovým stĺpčekom a napísal niekoľko kníh o športe a zákulisí športových klubov a tímov. S rodinou žije v Paríži.* * *Cruyff stvoril slávnu Barçu. Slovami jeho najväčšieho prívrženca Pepa Guardiolu, postavil katedrálu. Nielen to, Cruyff pravdepodobne stvoril súčasný futbal. Je Freudom či Gaudím hry, najzaujímavejším, najoriginálnejším a najneznesiteľnejším mužom v dejinách futbalu. Katedrálu Barça neskôr modernizoval Guardiola a k dokonalosti ju doviedol Lionel Messi. Následne upadla. Druhým človekom, ktorý ma podnietil do napísania tejto knihy, je Messi. Vždy som chcel pochopiť, ako na ihrisku robí to, čo robí. Keď som začal snoriť okolo Barçy, zaujalo ma niečo iné: jeho moc. Tichý Argentínčan môže pôsobiť ako Cruyffov protipól, v skutočnosti však zdedil Holanďanovu úlohu najvplyvnejšieho človeka vnútri klubu. Nezasvätení si roky mylne mysleli, že jeho prázdny pohľad a nemosť na verejnosti prezrádzajú nedostatok osobnosti. Ľudia z Barçy ho dlhodobo poznali ako panovačnú a strašidelnú postavu. Časom sa FC Barcelona zmenila na FC Messi.

Nespokojnosť v práci, nevera, bolesť z rozchodu, samota a neúspech pri hľadaní životného partnera, strata pocitu blízkosti v dlhodobom vzťahu či problémy so závislosťou. To všetko je len zlomok tém, ktoré trápia čitateľov a čitateľky psychologickej poradne Denníka N. Počas dvoch rokov fungovania poradne odpovedali psychologičky Jana Ashford a Lenka Pavuková Rušarová spolu s kolegami Martinom Milerom a Norbertom Uhnákom na desiatky otázok čitateľov a čitateliek. „Ako riešiť komplikovanú situáciu?“ pýtajú sa. „Čo s tým?“ V knihe nájdete nielen sedemdesiatpäť problematických životných situácií, ale najmä rozmanité životné príbehy ľudí, ktorí sú ako vy. Majú svoje viac alebo menej funkčné rodiny, sú rodičmi a zároveň deťmi, niektorí sa cítia osamelí, iní, naopak, zahltení spoločnosťou, neschopní, nerozhodní, precitlivení. Niektorí nevedia, ako si poradiť s deťmi, iní so súrodencami alebo s kolegami. Všetci však nabrali odvahu pomenovať, čo ich trápi, a hľadať riešenie. Dúfame, že vás táto kniha inšpiruje k zamysleniu nad vaším vlastným životom, a ako povedal Norbert Uhnák: „Možno sa stane nečakaným zrkadlom, v ktorom môžeme rozpoznať aj vlastnú bytosť a dilemy.“Jana Ashford je psychologička a psychoterapeutka. Vyštudo‐ vala psychológiu na FF UK v Bratislave a psychológiu zdravia v Holandsku. Pracovala vo výskume na univerzite v Holandsku. Od roku 2008 sa venuje poradenstvu a psychoterapii v ALMA Centre v Bratislave, ktoré spoluzakladala a vedie. Absolvovala špecializačné štúdium v odbore poradenská psychológia, je zapísaná v zozname psychoterapeutov. Okrem dlhodobého výcviku v dynamickej psychoterapii má aj európsky certifikát EMDR supervízor. Je členkou Slovenského inštitútu pre psychotraumatológiu a EMDR. Martin Miler je psychológ a psychoterapeut. Vyštudoval psychológiu na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity. Pracoval v nemocnici (1998 – 2004), učil na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity (2005 – 2007) a mal svoju súkromnú ambulanciu (2004 – 2016). Bol prezidentom Slovenskej komory psychológov (2011 – 2015). Dnes je súčasťou tímu firmy Training Factory, pracuje pre PCA Inštitút Ister Bratislava a vo svojej spoločnosti Ars Viae.  Lenka Pavuková Rušarová je certifikovaná psychoterapeutka a klinická psy‐ chologička. Má vyše 20‐ročnú prax v oblasti psychoterapie a individuálneho rozvoja. Je členkou Slovenskej komory psychológov, registrovaná v zozname psychoterapeutov SR. Vedie súkromné zdravotnícke zariadenie PsychoKonzult, učí na Katedre psychológie Univerzity Komenského, je spoluzakladateľkou podcastovej poradne Prítomie. Preložila viacero odborných publikácií a v odbore psychológie aj tlmočí. Norbert Uhnák je klinický psychológ a psychoterapeut. Študoval na Katedre psychológie Univerzity Komenského, atestoval v odbore klinická psychológia, venuje sa psychoterapii. Začínal ako klinický psychológ v ružinovskej nemocnici, pracoval so závislými v resocializácii, aktuálne má súkromnú prax v Bratislave. Vo svojej práci využíva koncentratívnu pohybovú terapiu a ka‐ tatýmne‐imaginatívnu psychoterapiu, je činný v ich odbor‐ ných spoločnostiach. Vzdeláva a robí supervíziu pre kolegov v psychoterapii. Podieľa sa na kontrolnej činnosti Slovenskej komory psychológov. Je členom výboru Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti. Otázky a odpovede do poradne pripravujú redaktorky Denníka N Iveta Tanoczká, Dominika Chrastová a Bea Obradovičová. 

Majú medvede vražedné úmysly? Čo spraví čajka, keď ju vyplašíte? Ako si poradiť s premnoženými potkanmi? Asi dvesto druhov živočíchov naprieč dvesto krajinami sveta pravidelne komplikuje ľuďom život. Zabitie a usmrtenie, masová vražda, nebezpečné napadnutie. Vlámanie a krádež. Únosy tiel. Veľká lúpež slnečnicových semienok. Srny a losy neopatrne vstupujú na vozovku. Supy a čajky z neznámych príčin vandalizujú majetok. Husi znečisťujú verejné priestranstvá a hlodavce nedovolene vstupujú do súkromných obydlí. Každý z týchto sporov vyžaduje špecifické lokálne riešenie šité na mieru dotknutým druhom a dotknutým stranám. Pred sebou máte to najlepšie z dvoch rokov výskumnej práce a putovania po svete. Americká spisovateľka Mary Roach prináša ďalšiu pozoruhodnú knihu, tentoraz o konfliktoch medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami.Cestuje a učí sa, ako si poradiť s hladným medveďom, ochutnáva návnadu na potkany, nechá sa prepadnúť makakom. Spolu s forenznými vyšetrovateľmi útokov zvierat, odborníkmi na kolízie medzi ľuďmi a slonmi, expertom na riadenú demoláciu obrích stromov či génovými inžiniermi odhaľuje, že najväčším problémom divočiny, a zároveň jeho riešením, je človek. Fascinujúca a vtipná kniha Zločin a srsť ponúka nádej na harmonické spolužitie so zvieratami v neustále sa rozširujúcom ľudskom prostredí.Knihu preložila Silvia Macalová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Mary Roach je americká spisovateľka, ktorá sa so svojráznym humorom venuje popularizácii vedy. Pracovala pre niekoľko časopisov vrátane National Geographic, New York Times, Wired či Vogue. Napísala šesť kníh, ktoré sa pravidelne umiestňujú v rebríčkoch bestsellerov New York Times. V roku 2022 vyšla v slovenčine jej kniha Rozdáme si to? Keď sa pária sex a veda, v ktorej sa s humorom venuje skúmaniu ľudskej sexuality.

Pozrime sa do histórie, na to, čo ukazujú dáta, a začnime sa riadiť faktami – a prídeme na to, ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska. Spolupráca a dôvera je to, čo nám na Slovensku najviac chýba. Táto kniha vám pomôže menej rozmýšľať nad oni verzus my a viac premýšľať nad my a spolu. Je jedno, či ste z Tatier, Medzilaboriec alebo práve pijete tekvicové latéčko v centre Bratislavy. - Zuzana Kovačič Hanzelová Veľmi užitočná kniha pre všetkých, ktorí sa o našu politiku zaujímajú, sú z nej rozčúlení, rozčarovaní a osobitne pre tých, ktorí prepadajú frustrácii. Je veľmi sympatické ako vehementne a zároveň vecne Samo Marec protirečí tým, ktorí považujú Slovensko za stratený príbeh. - Ivan Korčok Nenávisť na Slovensku zašla až príliš ďaleko. Kontaminovala náš každodenný život. Podobne ako Samo Marec, ani ja neverím tomu, že nadpolovičná väčšina voličov predstavuje rusofilných hlupákov. Preto sa oplatí investovať čas a energiu do toho, aby sme sa o budúcnosti krajiny opäť spolu rozprávali. - Ľudovít Ódor O autorovi:Samo Marec (1982) vyštudoval polonistiku v Banskej Bystrici a dlho pracoval v reklamnej agentúre ako copywriter. Popritom blogoval na SME a písal články na mnohé iné portály. Momentálne píše pre denník SME a Denník N. Je autorom a spoluautorom čoraz väčšieho počtu kníh na rôzne témy a niektoré z nich sú aj celkom dobré. Pre knižnú edíciu Denníka N, ako aj pre ďalšie vydavateľstvá, prekladá z angličtiny a poľštiny. Jeho životnou ambíciou je živiť sa nie písaním, ale čítaním kníh.

Čím je pre nás naša kúpeľňa? Miestom, kde sa pripravujeme na nový deň alebo úkrytom, ktorý nám pri nočných náletoch zachráni život? A čo kondicionér? Koľkým z nás sa pri tomto slove vybaví jadrový výbuch? A čo si predstavíme pri slove hviezda? Hviezda vytvorená z lepiacej pásky zabráni, aby okná pri výbuchu bomby rozbila tlaková vlna.Vojna nielenže zásadne mení životy tých, ktorých postihla, ale mení aj významy slov. „Niektoré významy sa otupia a treba ich nabrúsiť. Iné sa, naopak, zaostria, až sa nimi možno poraniť. Niektoré slová nadobro odumrú a opadajú ako lístie, iné sa vynárajú z akejsi polozabudnutej minulosti, nadobúdajú významy a dôležitosť,“ hovorí ukrajinský spisovateľ Ostap Slyvynsky. Keď sa vo februári 2022 začala ruská invázia do Ukrajiny, zostavil vlastný Slovník vojny. Ani jeden z textov však nie je fikciou či výplodom fantázie, i keď niektoré pôsobia priam surreálne. Všetky heslá vykresľujú udalosti tak, ako boli skutočne prežité, myslené a cítené. Sú to útržky monológov odídencov, ktorí sa v prvých mesiacoch vojny premleli železničnou stanicou v Ľvive. Tam ich autor knihy a ďalší dobrovoľníci, ktorí utečencom pomáhali, zaznamenal. Slovník vojny sa žánrovo pohybuje niekde na pomedzí poézie a reportáže a je mimoriadne silným záznamom situácií, ktoré si v mierových časoch vieme len ťažko predstaviť. Vydavateľ ho doplnil fotografiami troch slovenských fotografov - Tomáša Benedikoviča, Gabriela Kuchtu a Vladimíra Šimíčka, ktorí počas prvého roka vojny absolvovali niekoľko reportážnych ciest do Ukrajiny. Slovník vojny vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej. Prečítajte si rozhovor s autorom Ostapom Slyvynskym v Denníku N alebo rozhovor s jednou zo spoluautoriek. O autoroch: Ostap Slyvynsky (1978, Ľviv) je ukrajinský básnik, esejista, prekladateľ a literárny kritik, autor piatich básnických zbierok. Pôsobí na Ľvivskej národnej univerzite Ivana Franka, prekladá z bulharčiny, angličtiny (Derek Walcott, William Carlos Williams) a poľštiny (Czesław Miłosz, Hanna Krall, Andrzej Stasiuk, Olga Tokarczuk). Viedol poľsko-nemecko-ukrajinský literárny magazín Radar, spoluorganizoval literárny festival Fórum vydavateľov vo Ľvive, kde koordinoval projekt Literatúra proti agresii. Jeho zbierka Piesok a víno vyšla v roku 2015 v slovenskom preklade Valérie Juríčkovej v brnenskom vydavateľstve Větrné mlýny. Tomáš Benedikovič (1980, Bratislava) vyštudoval Fakultu výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Od roku 2005 sa venuje novinárskej fotografii, najskôr v agentúre SITA, potom v denníku SME a teraz v Denníku N. Vladimír Šimíček (1983, Košice) začínal ako fotoreportér v týždenníku Plus 7 dní, neskôr pracoval v denníku SME a v Denníku N. Fotografuje aj pre francúzsku agentúru AFP. Do Ukrajiny jazdí pravidelne od roku 2014, v deň ruskej invázie do Ukrajiny bol práve s reportérom Mirkom Tódom na ceste na Donbas. Gabriel Kuchta (1990, Holíč) začínal ako fotoreportér v denníku SME, teraz pracuje v českom Deníku N. Fotografuje aj pre americko-britskú agentúru Getty Images. Od začiatku veľkej invázie strávil v Ukrajine asi tri mesiace počas rôznych ciest, najčastejšie s Petrou Procházkovou.

113 mŕtvych. Zbrane, úplatky, pančovaný alkohol, biele kone. Mafia versus polícia, mafia versus mafia. Černák, Pápay a ďalšie postavy slovenského podsvetia sa ozývajú zo stránok tohto komiksového románu, aby vás preniesli do deväťdesiatych rokov, kedy Slovensko ochromili brutálne vraždy. Tento komiksový román je založený na skutočných udalostiach a hovorí aj o tom, prečo sa práve Dunajská Streda stala dejiskom krvavých bojov, prečo členovia mafiánskych skupín zavraždili aj množstvo nevinných a akú úlohu v tomto príbehu zohral Jaroslav Spišiak.Skvele nakreslený komiks Gábora Gyenesa vznikol na základe knihy Davida Baraka Zahrabaná pravda, ktorá sa do hĺbky venuje dunajskostredským vraždám. Postavy, ktoré majú na svedomí desiatky mŕtvych, sú uvedené pod svojimi skutočnými menami a ich portréty sú vytvorené na základe dobových fotografií. Gyenes robil aj svoj vlastný výskum a rukopis konzultoval s bývalým policajným prezidentom Jaroslavom Spišiakom, ktorý je jedným z hlavných protagonistov tohto príbehu. Skutočný, no spletitý príbeh tak zostal zrozumiteľný a pritom si zachoval svoju výpovednú hodnotu a autentickosť.

Martin M. Šimečka na niekoľko mesiacov v roku opúšťa civilizáciu a sťahuje sa na samotu, do maringotky pod Muránskou planinou. Tu zredukuje svoje potreby na asketické minimum a oslobodí sa od tlaku vonkajšieho sveta. Tu vznikla Telesná výchova, skvelá, ľahká kniha o vášnivej ceste k hraniciam výkonnosti vlastného tela a k ich poznaniu, spojenej s rozkošou a trápením pri neustálom dokazovaní správneho výkladu seba samého. Vychádzal z predpokladu, že máloktorý spisovateľ má takú bláznivú telesnú históriu ako on a že máloktorý celoživotný športovec sa stane spisovateľom. Kto iný by mal napísať knihu o tele a mysli? O princípe neistoty, o kontraintuícii pohybu pri tenise či kraule, o starnutí, o kráse cvalu ale aj hlivenia? „Šimečkov jazyk je nádherne jednoduchý, zdobený jemnou čipkou sebairónie. V rozprávaní je od začiatku ticho prítomné aj uvedomovanie si starnutia, nevyliečiteľnej choroby a definitívy vlastnej smrti. Je to vzrušený a vzrušujúci text. Čitateľa môže predsa len upokojiť jeho ľudský odkaz: spomaľme a žime s mierou. Presne podľa Aristotelovho napomenutia.“ László Szigeti, editor knihy, spisovateľ a dlhoročný riaditeľ vydavateľstva Kalligram. Telesná výchova je dostupná aj ako audiokniha na knihy.audio v podaní samotného autora Martina M. Šimečku a s hudbou kapely Modré hory. Vypočujte si ukážku z audioknihy.Prečítajte si rozhovor s Martinom M. Šimečkom. Prečítajte si reportáž o tom ako kniha Telesná výchova vznikala.  O autorovi: Martin M. Šimečka (1957) patril do roku 1989 do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Napísal aj jednu z najpredávanejších kníh knižnej edície Denníka N Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi). Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa, v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydala česká Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech).

42 otázok a odpovedí, ktoré vám pomôžu pochopiť dnešný svet. Na prahu ďalšej technologickej revolúcie, vážnych následkov klimatických zmien a vo víre svetových megatrendov, ako je starnutie populácie či deglobalizácia, je úplne jedno, či niekto vie vymenovať všetky dôležité priemyselné odvetvia Hondurasu. Svet sa už dávno nekončí na hranici našej dediny a k jeho pochopeniu už nestačí rozlišovať podmet a prísudok. Nechcime súťažiť s vyhľadávačom Google ani s robotmi v pásovej výrobe a sústreďme sa radšej na tie veci, kde vieme byť maximálne užitoční. Ľudstvo stáročie posúvali ďalej zvedavosť a nové myšlienky. Vydali sme aj českú a maďarskú maďarskú verziu knihy a tiež ebook Rýchlokurz geniality v elektronickej podobe.Kniha Rýchlokurz geniality vás na viac ako 650 stranách prevedie tými najdôležitejšími trendmi súčasnosti aj budúcnosti. Nezľaknite sa! Aj kvantová mechanika, HDP, príjmové rozdiely, starnutie populácie, fungovanie počítačov či nekonečno sa dajú zrozumiteľne vysvetliť - pokiaľ máte vzdelanie, skúsenosti, nadhľad a humor ako autor knihy, premiér a ekonóm Ľudovít Ódor.  Kniha sa krátko po vydaní stala jednou z najúspešnejších kníh roka 2022 a vyšla v niekoľkých dotlačiach. V novembri 2023 vyjde česká aj maďarská jazyková mutácia. Kniha je vhodná nielen pre zvedavých študentov, študentky ale pre všetkých, ktorých zaujíma čo sa deje a bude diať vo svete. Je rozdelená do 42 kapitol a 9 okruhov: svetové megatrendy, fungovanie vesmíru, biologický svet, rozum a cit, ľudia a spoločnosť, technologická revolúcia, čísla a formy, fundovaný občan a spokojný život. Je doplnená množstvom ilustrácií a grafov, ktoré pomáhajú porozumieť aj zložitejším témam, ako sú fraktály či dilatácia času a tiež množstvom Shootyho karikatúr.   Všetky kapitoly pritom spája presvedčenie, že poctivý vedecký prístup je stále najlepšou cestou k porozumeniu sveta okolo nás, že musíme zostať zvedaví, ak chceme napredovať a že netreba memorovať telefónne zoznamy - poznať treba niekoľko kľúčových myšlienok a kriticky uvažovať.  Prečítajte si ukážku z knihy. Knihu ilustroval Shooty. Ľudovít Ódor je od mája 2023 premiérom, bývalým viceguvernérom Národnej banky Slovenska, vyštudoval špecializáciu matematika-management na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského. Pracoval ako analytik finančných trhov, ako hlavný ekonóm a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií, pôsobil ako člen bankovej rady v NBS, bol poradcom premiérky a ministra financií, členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a je hosťujúcim profesorom na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti (CEU). Podieľal sa na viacerých významných hospodársko-politických rozhodnutiach na Slovensku a je autorom mnohých odborných publikácií. Napísal trilógiu Ekonómia z nadhľadu (Trend 2007), Krízonómia z nadhľadu (Trend, 2009) a Investovanie z nadhľadu (Trend, 2015). Povedali o knihe:„So svojím typickým autoritatívnym nadhľadom a rýdzim humorom renomovaný ekonóm Ľudo Ódor sprevádza čitateľa širokou škálou odborných a spoločenských tém, od peňazí a náboženstva cez klimatické zmeny až po kvantové počítače a fungovanie vesmíru. Kniha je písaná sviežim štýlom a mimoriadne prístupným jazykom, ktorému je ťažké odolať. Pútavé a inšpiratívne čítanie pre každého zvedavca.“ Ľuboš Pástor, profesor University of Chicago „Pred štvrťstoročím, keď maturovala moja dcéra, som kúpila rolku baliaceho papiera a na zemi v obývačke sme spracúvali dosiahnuté poznanie o vesmíre, planéte, spoločnosti, človeku, aby porozumela svetu. Oveľa zaujímavejšie, presnejšie a komplexnejšie je spracovanie zásadných poznatkov v roku 2022 optikou Ľudovíta Ódora. Knihu som prečítala na jeden nádych a bolo by skvelé, keby čitateľov bolo čo najviac. Pretože sa nielen skvele číta, ale vďaka vysvetleniam, ktoré ponúka, by sa nám spolu žilo oveľa ľahšie a príjemnejšie.“ Iveta Radičová, bývalá premiérka, profesorka sociológie