Ako v zlých časoch dobre žiť – úvahy o zbabelosti, statočnosti, priateľstve a fašizme."Za celý svoj už relatívne dlhý život som sa nestretol s takou mohutnou vlnou zla, ktoré sa dnes valí z úst takého obrovského množstva ľudí, a to do tejto životnej skúsenosti započítavam aj komunistickú diktatúru,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe. To zlo sa nazýva fašizmus a má charakter pandémie, ktorá napáda ľudskú myseľ a šíri sa po území západnej civilizácie. Rozumieme však príčinám, pre ktoré je fašizmus späť? A ak im rozumieme, stratí tým na sile? Ako premýšľať o ľuďoch, ktorí sa vzdali rozumu, a o mlčiacej, pasívnej väčšine? A je vôbec nutné o nich premýšľať? Martin M. Šimečka sa obratne pohybuje medzi spomienkami na život v disente, myšlienkami historikov a spisovateľov a úvahami o povahe zla, o hlúposti, vzdore aj priateľstve, o paralelnej spoločnosti, ktorá si vytvára vlastné pravidlá a žije nezávisle od väčšiny, aby našiel odpoveď na otázku: ako žiť dobrý život v krajine, ktorá sa odvracia od demokracie?  Martin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi), v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli) a v roku 2022 Príhody tuláka po Slovensku. Rozhovory s Jánom Štrasserom vyšli v roku 2024 pod názvom Život na tekutých pieskoch.

Udalosti dobrodružného románu Karbid sa odohrávajú počas horúceho a znepokojujúceho leta 2015, keď sa skupina nadšencov vo fiktívnom meste Medveďov rozhodne postaviť Fontánu jednoty s Európou. Prečo potrebujú fontánu, prečo za nimi plače väznica a za koľko sa dá na Ukrajine kúpiť ľudská oblička – o tom všetkom píše autor s humorom i jemným pesimizmom. V tejto knihe je slivovica, rybári, hrobár, sedemnásť kapitol, zvodná a žiadostivá žena, niekoľko vrahov, skorumpovaný starosta, geniálna myšlienka, Tis a beznádej. Nenájdete tu ale schengenské víza, odpovede na všetky otázky, kulinárske recepty či rady, ako zbohatnúť. Určená je širokému okruhu čitateľov.Prečítajte si ukážku z knihy. Andrij Ľubka (1987) je ukrajinský básnik, spisovateľ a esejista. Vyštudoval vojenskú školu v Mukačeve, ukrajinskú filológiu na Užhorodskej univerzite a balkánske štúdiá na Varšavskej univerzite. Napísal niekoľko zbierok poézie, poviedkových kníh, románov a cestovateľské eseje. Jeho román Karbid (2015) sa umiestnil vo výbere piatich najlepších kníh podľa BBC Ukraine; poľský preklad sa dostal do užšieho výberu ceny Angelus a vyšiel aj v anglickom a slovinskom preklade. Autor prekladá z poľštiny, chorvátčiny, zo srbčiny a z angličtiny a je kurátorom dvoch medzinárodných festivalov poézie. Patrí medzi aktívnych dobrovoľníkov a pomáha ukrajinskej armáde. Žije v Užhorode.

Zo 150. miesta kandidátky neparlamentnej strany sa za desať rokov dostal na post najmocnejšieho človeka v štáte. Pohŕdal klasickou politikou, brojil proti štandardným politikom a vyhadzoval im na oči ich nesplnené sľuby. Porazil Smer a stal sa premiérom, no vo funkcii vydržal len rok. Ukázalo sa, že vládnuť bez politického remesla sa nedá a že voliči chcú, aby sa politici správali aspoň trochu štandardne. Nakoniec po ňom zostalo toľko nesplnených sľubov, nedotiahnutých nápadov a poprených vyhlásení, ako po máloktorom inom politikovi. Reportér Denníka N Dušan Mikušovič sledoval politickú kariéru Igora Matoviča niekoľko rokov. Kniha vychádza z rozhovorov, ktoré absolvoval s politickými aktérmi a zo situácií, ktoré sa doteraz na verejnosť nedostali. Popisuje Matovičov rok vo funkcii premiéra a ako k nej desať rokov smeroval. Prečítajte si ukážku z knihyDušan Mikušovič (35)Vyštudoval žurnalistiku a politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, po škole sa zamestnal ako copywriter v reklamnej agentúre Wiktor Leo Burnett. Od roku 2013 do konca roka 2014 pracoval ako redaktor denníka SME, od začiatku roka 2015 pôsobí ako reportér Denníka N. Získal tri Novinárske ceny, okrem toho ho porota súťaže ocenila dvomi čestnýmu uznaniami, naposledy za príbeh radikalizácie slovenského moslimského konvertitu, ktorý napísal v roku 2019. V Denníku N sa venuje najmä politike a domácemu spravodajstvu. 

Americký novinár Fareed Zakaria v novej knihe skúma minulé aj súčasné revolúcie definujúce polarizovanú a nestabilnú éru, v ktorej žijeme.Populistické besnenie, ideologické nezhody, ekonomické otrasy a technologické zmeny, vojny a medzinárodný systém plný katastrofického rizika – prvé desaťročia dvadsiateho prvého storočia sú zrejme najrevolučnejším obdobím modernej histórie. No nie je to nič nové. Ľudia žili a prosperovali aj v minulosti. Aké boli revolúcie, ktoré prežili a ktoré by nám mohli pomôcť porozumieť súčasnému svetu?Zakaria podrobne skúma historické obdobia a hnutia, ktoré formovali moderný svet, no venuje sa aj štyrom súčasným revolúciám: v ekonomike, technológiách, identite a geopolitike, ktoré napriek všetkým výhodám spôsobili nesporné trhliny v našich zvyklostiach a všadeprítomnú úzkosť. Keď sa ocitneme na dejinnej križovatke štyroch revolúcií, ktoré otriasli svetom, predstava temnej budúcnosti sa takmer nevyhnutne naplní. No ak budeme konať s rozvahou, dokážeme oživiť liberálny medzinárodný poriadok a odsunúť populizmus do zabudnutia.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy.Fareed Zakaria je moderátor stanice CNN, komentátor denníka Washington Post a spisovateľ. Pôsobil ako redaktor magazínu Time, Newsweek International či Foreign Affairs a články publikoval v mnohých ďalších periodikách a časopisoch. Za svoje novinárske a televízne pôsobenie získal niekoľko ocenení. V slovenčine vyšla jeho kniha Budúcnosť slobody – Neliberálna demokracia v USA a v zahraničí (Kalligram, 2010) a aj Desať ponaučení pre postpandemický svet (N Press, 2021).

Čo sa stane, ak sa neobmedzená moc spojí s neobmedzeným kapitálom?Renomovaní investigatívni reportéri denníka The Wall Street Journal prinášajú nevšedný pohľad na to, ako funguje najmocnejšia kráľovská rodina na svete, a opisujú, ako z boja o nástupníctvo vzišiel charizmatický, no nemilosrdný saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, ktorý ohromil celý svet. Bradley Hope a Justin Scheck využili svoje spravodajské kontakty a získali množstvo cenných informácií z utajených vládnych dokumentov a finančných spisov o prevažne neúspešných obchodných aktivitách saudskoarabského korunného princa. Prinášajú vám pohľad do zákulisia života Muhammada bin Salmána, ktorý sa chopil moci na Blízkom východe a vytvoril sieť spojencov na Západe vrátane známych amerických bankárov, hollywoodskych osobností a politikov. Keď sa však objavili správy o koncentrácii moci v jeho rukách, ale aj obvinenia z násilia, despotizmu a chamtivosti, vzťah Saudskej Arábie a Spojených štátov, ktorý je už viac než osemdesiat rokov založený na výmene ropy za vojenskú ochranu, sa začal pomaly, ale isto trieštiť.Kniha Krv a ropa je pútavou reportážou z Blízkeho východu, ktorý stále patrí k nestabilným regiónom. Ak sa na scéne objaví ambiciózny princ s výnimočnými schopnosťami, túžbou po peniazoch, blízkym vzťahom s Bielym domom a so zjavnou ochotou poraziť každého, kto sa mu postaví do cesty, Saudská Arábia by sa onedlho mohla stať ľahkým terčom islamistických extrémistov. Knihu preložila Andrea Tomová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autormi.Vypočujte si ukážku z knihy Krv a ropaBradley Hope je ekonomický novinár v denníkoch The Wall Street Journal a The New York Times. Predtým šesť rokov pracoval ako zahraničný korešpondent na Blízkom východe. Ako spoluautor knihy Billion Dollar Whale bol nominovaný na Pulitzerovu cenu. Žije v Londýne. Justin Scheck je investigatívny novinár v denníku The Wall Street Journal, kde sa venuje najmä témam korupcie. Problematike Saudskej Arábie sa venuje od roku 2016. Žije v New Yorku. Napísali o knihe:„Krv a ropa je dynamická a vynikajúco napísaná kniha, v ktorej centre stojí výrazný portrét saudskoarabského korunného princa. Hope a Scheck odviedli skvelú prácu a odhalili množstvo ohromujúcich faktov.“  - The New York Times„Kniha Krv a ropa je pôsobivý príbeh o vzostupe Muhammada bin Salmána k moci. Vďaka množstvu utajených informácií o intrigách z paláca, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Machiavelli, knihu nepustíte z rúk, kým sa nedostanete k jej tragickému záveru. Najdôležitejšie však je, že vďaka nej pochopíte myslenie korunného princa, ale aj to, aké môžu byť dôsledky jeho vlády nielen v Saudskej Arábii, ale i na celom Blízkom východe.“  - John Carreyrou, autor knihy Bad Blood„Fantastická a výborne spracovaná reportáž o novom ambicióznom ekonomickom pláne pre Saudskú Arábiu, na čele ktorej stojí Muhammad bin Salmán. Reportéri denníka Wall Street Journal Hope a Scheck dôsledne mapujú rapídny vzostup korunného princa, ktorého vplyv však začína postupne upadať. Autori odviedli kus kvalitnej novinárskej práce, aby ozrejmili, aký nebezpečný je tento saudskoarabský líder.“  - Kirkus Reviews

Väčšina z nás určite videla karikatúru autokratického štátu. Na jeho vrchole sedí zloduch. Má pod palcom armádu a políciu. Armáda a polícia hrozia obyvateľstvu násilím. Na jednej strane sú bezškrupulózni kolaboranti, na druhej pár statočných disidentov.V 21. storočí však takáto karikatúra nezodpovedá realite. V dnešných autokraciách nevládne jeden zloduch, ich základom je prepletená sieť kleptokratických finančných štruktúr, komplexu bezpečnostných služieb – vojenských, paramilitantných, policajných – a odborníkov na sledovanie, propagandu a dezinformácie. Členovia tejto siete v danej krajine nie sú prepojení len medzi sebou, ale aj so sieťami v ďalších autokratických krajinách, ba niekedy aj v demokraciách. Skorumpované štátne spoločnosti v jednej diktatúre robia biznis so skorumpovanými štátnymi spoločnosťami v druhej.Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum prináša sugestívny pohľad na celosvetový fenomén – modernú autokraciu fungujúcu na princípe medzinárodnej kleptokracie. Najrozšírenejším a relatívne novým presvedčením autokratov je, že sú vonkajším svetom nedotknuteľní, že sa ich netýkajú názory a postoje iných krajín a že nepodliehajú súdu verejnej mienky. Sú ľahostajní k medzinárodnej kritike a nezdráhajú sa používať otvorenú brutalitu. Ich hlavným cieľom je udržať sa pri moci a v mene toho sú ochotní destabilizovať svojich susedov a nivočiť životy obyčajných ľudí.Anne Applebaum vyzýva demokratické štáty, aby preorientovali svoju politiku na boj proti tomuto novému druhu svetovej hrozby.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Anne Applebaum je americká novinárka a spisovateľka. Pôsobila ako komentátorka denníka Washington Post, zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na rôznych svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Od roku 1989 sa venuje predovšetkým problematike sovietskeho Ruska a východnej Európy. V roku 2004 získala Pulitzerovu cenu za knihu Gulag: A History. V slovenčine vyšli jej knihy Súmrak demokracie (2020) a Červený hladomor (2023). S manželom, poľským politikom a spisovateľom Radosławom Sikorským, žije v Poľsku a vo Veľkej Británii. 

O téme interrupcií sa v parlamente od vzniku Slovenskej republiky hlasovalo celkovo 11-krát. Zaoberajú sa ňou konzervatívci aj liberáli, mečiarovci aj kotlebovci a najnovšie kolo rokovaní sa rozbehne teraz v lete. Kam až siahajú korene kultúrnych vojen dneška a prečo sa vedú predovšetkým o prípustnosť umelého prerušenia tehotenstva? Čo hovorili o potratoch ľudáci, čo chudobné robotníčky a čo komunistický režim? Zmenili sa za sto rokov argumenty v prospech práv žien? O potratoch a antikoncepcii sa v minulosti diskutovalo v rozdielnych súvislostiach, počnúc rodinnou politikou, nacionalistickými fantáziami o populačnom raste a národnom zdraví a sexuálnou revolúciou, ľudskými právami a genocídou končiac. Kniha historika Miloslava Szabóa prináša autentické dobové svedectvá a ukazuje, že dnešné spory o interrupcie nemožno oddeliť od polemík, ktoré sa tiahli celým 20. storočím. Monografia hľadá odpoveď na tieto a mnohé ďalšie otázky v kontexte slovenských a stredoeurópskych dejín 20. storočia, no venuje sa aj potratovej polemike, ktorú v pravidelných intervaloch otvárajú konzervatívci aj liberáli aj v 21. storočí – na pôde parlamentu, v predvolebných kampaniach aj počas verejných zhromaždení. Miloslav Szabó prináša stručné dejiny interrupcií od Starého zákona cez rímske právo, protipotratovú politiku Rakúsko-Uhorska, Slovenského štátu a obdobia komunizmu až po vyjadrenia publicistu Hanusa či kňaza Kuffu. Čerpá z rôznorodých zdrojov – cituje Jozefa Tisa, Vojtecha Tuku, kňazov, reportérov dobovej tlače, pediatrov aj trnavské robotníčky. Kniha je doplnená reprodukciami dobových fotografií, obrazov a dokumentov.Vypočujte si ukážky z knihy Potraty:Veľmi krátke všeobecné dejiny interrupcií, časť 1.Veľmi krátke všeobecné dejiny interrupcií, časť 2.Materstvo nanútené policajtmi, moralizátormi a bigotnými kňazmiSpolok československých lekárov v Bratislave proti socialistickým novotámMladé židovky a bezzubé frajle O autorovi: Mgr. Miloslav Szabó, PhD. je historik a germanista. Zaoberá sa históriou antisemitizmu a katolicizmu, ako aj kultúrnymi dejinami v stredoeurópskom priestore v 19. a 20. storočí. Je autorom niekoľkých monografií a množstva štúdií v slovenčine, češtine, nemčine a angličtine. Absolvoval viacero pobytov a stáží na vedeckých a akademických inštitúciách doma aj v zahraničí. Je bývalý spolupracovník Židovského múzea v Prahe a Centra pre výskum antisemitizmu na Technickej univerzite v Berlíne, momentálne pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom monografií Boh v ofsajde (Kalligram, 2004), Od slov k činom. Slovenské národné hnutie a antisemitizmus (1875 – 1922) (Kalligram, 2014), Rasa a vôľa. Alfred Rosenberg a mýtus 20. storočia (Kalligram, 2005), Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935 – 1945) (Slovart, 2019). V roku 2022 mu v knižnej edícii Denníka N vyšla kniha Kráska a zvrhlík.

Napunk bookazine 2025/2A Napunk bookazine második, nyári számának témája a megküzdési stratégiák.A csaknem 200 oldalas kiadvány exkluzív interjúkat közöl olyan személyiségekkel, akik inspirációt jelenthetnek számunkra a válságokkal való szembenézéskor. Megszólal a lapszámban Beton.Hofi rapper, Rakonczay Gábor extrém sportoló, Bódis Kriszta aktivista vagy Bukovszky Orsolya színművész is. Olvashatunk pszichológusi útmutatót a válságokkal való megküzdésről, de nyári utazási tippeket is különleges dél-szlovákiai úticélokról. A bookazine cseh és szlovák testvérlapjaink cikkeiből is közöl egy különleges válogatást a megküzdési stratégiák tárgykörében. A Napunk színes nyári bookazine-ját mindenkinek ajánljuk, aki egyszerre vágyik könnyed nyári tartalomra és elgondolkodtató, minőségi olvasmányra.Napunk bookazine 2/2025Témou druhého, letného čísla Napunk bookazine je zvládanie kríz.Takmer 200-stranová publikácia prináša exkluzivne rozhovory s osobnosťami, ktoré nám môžu byť inšpiráciou pri riešení krízových situácií. Medzi nimi sú napríklad rapper Beton.Hofi, extrémny športovec Gábor Rakonczay, aktivistka Kriszta Bódis alebo herečka Orsolya Bukovszky. Môžeme si prečítať rady psychológa o tom, ako bojovať s krízami, ale aj letné tipy na výlety do zaujímavých miest južného Slovenska. Bookazine prináša aj výber článkov z našich českých a slovenských partnerských médií na tému stratégie prekonávania kríz. Farebný letný Napunk bookazine odporúčame všetkým, ktorí túžia po ľahkom letnom čítaní a zároveň po kvalitnej žurnalistike.Napunk bookazine 1/2025