Čo si dáme na večeru?Táto otázka sa týka každého všežravca a vždy to tak bolo. Keď môžete skonzumovať prakticky hocičo, čo vám príroda ponúka, rozhodovanie o tom, čo by ste mali jesť, nutne vyvolá úzkosť. Najmä ak vám niektoré z potenciálne ponúkaných jedál môžu spôsobiť chorobu či dokonca smrť. Človek ako všežravec má na výber rozličné druhy potravín. Michael Pollan skúma ich vplyv na životné prostredie a dosah na podmienky, v akých žijú zvieratá. Tvrdí, že pred vznikom moderných technológií uchovávania potravín a spôsobov prepravy kultúrne a lokálne obmedzenia jednoduchým spôsobom vyriešili dilemy v stravovaní. Časy sa však zmenili. Vďaka technológiám sú sezónne či regionálne potraviny dostupné celoročne a na celom svete. Vzťah medzi jedlom a spoločnosťou, ktorú kedysi formovali kultúrne návyky, sa skomplikoval. Pollan v knihe sleduje rôzne potravinové reťazce, ktoré nás živia, od pôdy na tanier – až po malé množstvo skutočných jedál. Naša schopnosť zásadne modifikovať potravinové reťazce, od ktorých závisíme, nám otvorila nové možnosti požívateľnosti. No dôsledky tejto revolúcie na naše zdravie a zdravie prírodného sveta ešte stále celkom nechápeme. Mnohí dnes pôsobia úplne spokojní s jedením na konci priemyselného potravinového reťazca, akoby nad tým ani nerozmýšľali. Táto kniha asi nie je pre nich. Sú v nej veci, ktoré by im pokazili chuť. Zároveň však je o potešení z jedla, o takom uspokojení, ktoré sa vedomosťami len prehlbuje. Kniha Dilema všežravca sa čitateľne a s humorom snaží zodpovedať otázku, čo si dať na večeru, no súčasne opisuje, ako naše stravovacie návyky menia environmentálnu povahu krajín, ľudské zdravie a v neposlednom rade život zvierat na Zemi.Knihu preložila Mária Mlynarčíková.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Michael Pollan je americký novinár, spisovateľ, aktivista a profesor žurnalistiky na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Jeho tematický záujem o problematiku veľkovýroby potravín vyústil do vydania niekoľkých čitateľsky aj akademicky oceňovaných kníh, medzi inými The Botany of Desire či In Defense of Food. V rokoch 2016 a 2022 sa podieľal na dokumentárnych seriáloch Netflixu, ktoré nakrútili na základe jeho kníh Cooked a How to Change Your Mind. Za knihu Dilema všežravca získal niekoľko literárnych a novinárskych ocenení. Napísali o knihe:„Michael Pollan je záhradník, kuchár a okrem toho neobyčajne pôsobivo vysvetľuje prírodovedu. Túto knihu jednoducho musel napísať. Prevedie čitateľov príbehmi štyroch jedál, ktorými sa snaží zodpovedať otázku čo si dať na večeru.“ - Dorothy Kalins, Newsweek„Vynikajúca kniha Michaela Pollana s názvom Dilema všežravca – Príbehy štyroch jedál je výzvou na zamyslenie sa nad morálnymi dôsledkami našich súčasných stravovacích návykov.“ - Steven Shapin, New Yorker„Jedna z najlepších kníh, ktoré boli napísané o potravinách. Mal by si ju prečítať každý, komu záleží na tom, čo konzumuje.“  - Christine Sismondo, Toronto Star

Napunk bookazine 2025/1Megjelent az első Napunk bookazine, amely csaknem kétszáz oldalon tartalmaz értékes és érdekes olvasnivalót.A Napunk első önálló nyomtatott kiadványának fő témája a polarizáció. Ezt a fogalmat járjuk körbe különleges közép-európai megközelítéssel. A bookazine exkluzív interjúkat tartalmaz olyan személyiségekkel, mint Kulka János vagy Gáspár Győző, eddig nem közölt elemzésekkel jelentkezik 2025 legnagyobb gazdasági kockázatairól és az internetes tényellenőrzés válságáról, és vadonatúj cikkeket közölnek olyan népszerű szerzők, mint Parászka Boróka vagy Veres István.A bookazine további különlegessége az a válogatás, amelyben bemutatjuk cseh testvérlapjaink legjobb írásait a polarizáció témájából az elmúlt hónapokból, és válogatást közlünk a Napunk elmúlt hetekben megjelent legfontosabb cikkeiből is.Biztosak vagyunk abban, hogy a csaknem 200 oldalas, reprezentatív kiadványban mindenki megtalálja a neki tetsző olvasmányt, tekintet nélkül arra, a társadalmi megosztottság melyik oldalára sodródott.Napunk bookazine 1/2025Prvé číslo Napunk bookazine je na svete. Obsahuje takmer dvesto strán hodnotného a zaujímavého čítania v maďarčine.Hlavnou témou prvej samostatnej tlačenej publikácie Napunku je polarizácia, ktorú  skúmame s jedinečným stredoeurópskym prístupom. V bookazine nájdete exkluzívne rozhovory s výraznými maďarskými osobnosťami z obidvoch strán polarizovanej spoločnosti, analýzy najväčších ekonomických rizík roku 2025, text o kríze online fact checkingu a nové články populárnych maďarských autorov zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín.Ďalšou špecialitou bookazineu je výber najlepších článkov o polarizácii z našich českých sesterských novín Deník N, Respekt a Heroine ako aj výber najdôležitejších článkov Napunku z  posledných týždňov.Sme presvedčení, že v tejto reprezentatívnej publikácii si každý čitateľ nájde niečo pre seba bez ohľadu na to, ako sa stavia k spoločenskej polarizácii.Napunk bookazine 2/2025

"Povinné čítanie pre každého, kto žiada o vodičský preukaz."- Mary Roach, New York TimesPrečo sa na cestách správame tak, ako sa správame, a čo to o nás hovorí? Správajú sa ženy odlišne od mužov? Prečo vznikajú niektoré zápchy zdanlivo celkom bezdôvodne? Prečo aj malá nehoda vedie k tomu, že sa niekde zasekneme na desiatky minút? Zlepšujú autobusové pruhy plynulosť premávky alebo je to presne naopak? Ako veľmi nebezpečné sú kamióny s návesmi? To sú len niektoré z pozoruhodných otázok, na ktoré sa v tejto fascinujúcej prehliadke záhadami ciest Tom Vanderbilt pokúša nájsť odpovede. Na základe vyčerpávajúceho výskumu a rozhovorov s odborníkmi na šoférovanie a dopravnými úradníkmi zo všetkých kútov sveta autor odhaľuje prekvapivo zložitú sieť fyzických, psychologických a technických faktorov, ktoré vysvetľujú, ako funguje premávka, prečo šoférujeme tak, ako šoférujeme, a čo o nás prezrádza náš spôsob jazdy. Vanderbilt skúma limity vnímania a kognitívnych funkcií, ktoré z nás robia horších vodičov, než si myslíme. Ukazuje, ako napríklad vďaka kruhovým objazdom, ktoré sa zdajú nebezpečné a chaotické, je premávka v skutočnosti bezpečnejšia. Zároveň odhaduje, na koho budú iní zúrivo trúbiť a prečo. Auto je ústrednou súčasťou nášho každodenného života. Tom Vanderbilt ukazuje, ako za volantom funguje naša myseľ a spôsob, akým na ceste vzájomne komunikujeme. V konečnom dôsledku je totiž premávka viac než len obraz ľudskej povahy. Táto kniha mení spôsob, akým nazeráme na seba a svet okolo nás. A ktovie? Možno z nás dokonca urobí lepších šoférov.Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy.Tom Vanderbilt (1968) je americký novinár, bloger a spisovateľ. Venuje sa písaniu o dizajne, technike, vede a kultúre a svoje články a eseje publikoval v mnohých renomovaných kultúrnych, ekonomických a vedecko-technických časopisoch. Zároveň pracuje ako konzultant pre veľké americké spoločnosti a prednáša na rôznych inštitúciách a univerzitách po celom svete. V slovenčine vyšla v roku 2021 jeho kniha Začíname. Kniha Za volantom sa okamžite po vydaní zaradila medzi svetové bestsellery a vyšla v 18 krajinách. Autor žije v New Yorku.

Zemanov čas uplynul. Čo nám prinieslo desať rokov jeho prezidentovania?Pripomínať slová a činy prezidenta Zemana nemusí niekomu dávať zmysel, niekto by možno dal knihe podtitul „Po prečítaní zabudnite“. Jej cieľom je ale opak – zachytiť ako memento pro budúcnosť, čoho sme boli svedkami. Pripomínať, čo všetko bolo síce často nemysliteľné, ale napriek tomu možné. Miloš Zeman bol desať rokov hlavou Českej republiky, či sa nám to páči, alebo nie. Zvolený bol demokraticky, z vôle ľudu. Po prečítaní tejto knihy sa tomu možno nebude chcieť veriť, ale je to tak. Toto sme chceli.Kniha je chronologickým prehľadom slov a činov Miloša Zemana. Nejde o jeho biografiu, nejde ani o vedeckú prácu, text sa ale striktne drží faktov tak, ako ich zaznamenali médiá a oficiálne dokumenty.O autorovi:Jan Kudláček je redaktor a editor zahraničnej redakcie českého Deníka N. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a európske štúdiá a dlhodobo sa venuje zahraničnému spravodajstvu. Pracovne sa ale stretával s Milošom Zemanom ako novinár zameraný aj na domácu politiku už v deväťdesiatich rokoch, v dobe prvého vzostupu jeho kariéry ako predsedu Českej strany sociálno-demokratickej, Poslaneckej snemovne a vlády a tiež počas zjazdu ČSSD v Bohumíne v roku 1997. „Kniha Tohle jsme chtěli predstavuje zrejme najucelenejšiu kroniku prezidentského mandátu Miloša Zemana. Kronikár Jan Kudláček odviedol dôkladnú rešeršnú prácu: stovky starostlivo zdokumentovaných a zdrojovaných citácií, udalostí, rozhodnutí. To množstvo vo svojej celistvosti dokladá mieru deštrukcie, porušovania pravidiel a zmaru posledných desiatich rokov. Táto kniha stojí za prečítanie, aby sme už nič podobného nechceli.“Ján Simkanič, novinár a vydavateľ, riaditeľ českého Deníka N

Nahliadnite do zákulisia firmy WeWork v podaní novinárov, ktorí odhalili škandalózne praktiky jeho bezškrupulózneho zakladateľa trpiaceho grandióznym sebaklamom.Adam Neumann sa do New Yorku presťahoval v roku 2001 potom, ako odslúžil päť zo siedmich rokov povinnej vojenskej služby v izraelskom námorníctve. O pätnásť rokov neskôr sa ocitol v pozícii sympatického riaditeľa spoločnosti s hodnotou 47 miliárd dolárov. Takmer dvojmetrový mladík s dlhými vlasmi a ústami plnými rečí, že život má byť prechádzka ružovou záhradou, bol zosobnením predstáv o podnikateľovi zo Silicon Valley. Ponúkal takmer hypnotizujúcu víziu: radikálnu zmenu pracovného prostredia šitú na mieru generácii mileniálov. Nazval ju WeWork.Neumannove ambície podporované miliardami dolárov od investorov rástli do neba. WeWork už nemal byť len poskytovateľom kancelárskych priestorov, mal stavať školy, budovať mestá či kolonizovať Mars. Spoločnosť v honbe za víziou svojho zakladateľa míňala peniaze rýchlejšie, než ich dokázala nadobudnúť. Šéf firmy brázdil celú zemeguľu na súkromnom lietadle v marihuanovom opare a snažil sa získavať ďalší kapitál, no koncom roka 2019, bezprostredne pred vstupom na burzu, sa mu všetko rozpadlo pod rukami. Neumanna vyhnali z vlastnej firmy, no jeho status miliardára tým nijako neutrpel. Nevšedný rast firmy WeWork prilákal najrôznejšie postavy finančného systému, ochotné ignorovať zjavné riziká. Jej náhly prepad však začal nadobúdať podobné kontúry ako v prípade neslávne známej firmy Theranos. Ako je možné, že sa niektoré z najväčších bánk a množstvo renomovaných investorov dokázalo nadchnúť pre takýto zjavný podfuk? A čo to znamená pre budúcnosť startupov v Silicon Valley? Odpoveď na tieto a ďalšie otázky o vzostupe a páde firmy WeWork hľadajú reportéri denníka Wall Street Journal Eliot Brown a jeho kolegyňa Maureen Farrell.   Knihu preložil Filip Pacalaj.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy vo forme podcastu.Eliot Brown sa venuje problematike startupov a rizikového kapitálu v denníku Wall Street Journal, kde pôsobí ako redaktor pre trh s nehnuteľnosťami od roku 2010, potom čo odišiel z New York Observer. Je absolvent Macalester College, žije v San Franciscu. Maureen Farrell od roku 2021 pracuje v New York Times, kde prestúpila po ôsmich rokoch pôsobenia v denníku Wall Street Journal. Žurnalistiku študovala na Duke University a Columbia University Graduate School of Journalism. Žije v New Yorku.

Či sa nám to páči, alebo nie, náš svet sa točí okolo peňazí, no málokedy sa nad tým pozastavíme. Čo sú vlastne peniaze? Odkiaľ pochádzajú? Môžu sa niekedy úplne minúť? Čo je to za prostriedok, ktorý poháňa svetový obchod, revolúcie a objavy, inšpiruje vedu, filozofiu, ale aj umenie?Táto kniha odhaľuje fascinujúce súvislosti medzi peniazmi a významnými historickými udalosťami, ktoré by vám zrejme nikdy ani len nenapadli. Možno viete, že rímski cisári financovali svoj životný štýl znehodnocovaním vlastnej meny, no zrejme ste si neuvedomili, ako úzko táto devalvácia súvisí s pádom Rímskej ríše. A kto vedel, že Charles Darwin prišiel o majetok špekuláciami s akciami železníc a že jeho evolučná teória čiastočne pramenila z jeho záujmu o ekonómiu?Írsky ekonóm David McWilliams pozýva čitateľov na poučnú a často prekvapivú cestu históriou peňazí. V knihe Peniaze – Príbeh ľudstva mapuje vzťah ľudí a peňazí, počnúc prvými počítadlami v starovekej Afrike cez starogrécke mince až po vznik amerického dolára a dnešných kryptomien. Na tejto prechádzke dejinami sa stretnete s množstvom osobností, ktoré inovovali používanie peňazí, narúšali chod spoločnosti a zmenili náš spôsob života.David McWilliams odhaľuje tajomstvá a silu peňazí, vysvetľuje, prečo na nich záleží a ako formujú náš svet.Knihu preložila Jana Melcerová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.David McWilliams je írsky ekonóm, spisovateľ a novinár. Píše stĺpčeky pre Irish Times, moderuje svoj podcast a je spoluzakladateľom ekonomických a knižných festivalov Dalkey Book Festival a Kilkenomics. Zároveň pracuje ako mimoriadny profesor na Trinity College v Dubline. Napísali o knihe:„David McWilliams je najlepší sprievodca históriou ekonómie, akého poznám. Vo svojej knihe vysvetľuje fungovanie sveta prostredníctvom peňazí a je to naozaj zábavné čítanie. McWilliams je typ spisovateľa, vďaka ktorému sa cítite inteligentne, pretože vám pomáha pochopiť to, čomu ste nikdy predtým nerozumeli.“ – Simon Kuper, spisovateľ„Úchvatná, rozsiahla a nápaditá jazda históriou a budúcnosťou peňazí od autora, ktorý im skutočne rozumie. Ak ste podobne ako ja nikdy celkom nepochopili, odkiaľ peniaze pochádzajú alebo čo sú, táto kniha je pre vás.“ – Prof. Brian Cox

Ako je možné, že napriek všetkej bolesti a sklamaniam, ktoré poznačili jeho pozoruhodný život, Elieho nepohltila temnota a nezatienila ho pred slnkom? Samantha Power, veľvyslankyňa USA pri OSN, v prejave pri spomienke na Elieho Wiesela 1. decembra 2016Ako svedok a obeť tragédie v Osvienčime podal Elie Wiesel (1928 – 2016) v memoároch Noc mimoriadne silnú výpoveď o hrôzach holokaustu. Ako sa tento krehký a nenápadný spisovateľ z karpatského mestečka stal takým vplyvným aktérom na svetovej scéne? Joseph Berger sa pokúša zodpovedať túto otázkou prostredníctvom rozhovorov s jeho priateľmi, vedcami, kritikmi, ale aj pomocou jeho literárnej tvorby. Tí, ktorí Wiesela dobre poznali, vedeli, aký je hlboko ľudský a prirodzený. Rád spieval, s priateľmi si nôtil chasidské piesne, s ktorými vyrastal vo svojom rodisku v rumunskom Sighete, a neváhal sa pridať k divokým chasidským svadobným tancom. Svetového úspechu sa dočkal pomerne neskoro. Po štyridsiatke pracoval ako novinár na voľnej nohe pre francúzske a izraelské noviny, no ledva vládal platiť nájom, a keď sa chcel slušne najesť, niekedy sa musel spoľahnúť na priateľov. Wiesel bol zložitý človek. Mal citlivé ego, pre ktoré niekedy ťažko znášal prácu v skupinách, akou bola rada, ktorá vo Washingtone založila Americké múzeum holokaustu. V roku 1986 získal Nobelovu cenu za mier, pretože bol pre ľudstvo poslom, ktorý tlmočí odkaz mieru, pokánia, ľudskej dôstojnosti a ťažko nadobudnutej viery.Elie Wiesel však nebol len vlajkonosičom preživších holokaust. Stal sa najobdivovanejším ambasádorom židovskej viery na svete a hlasom svedomia mnohých miest, kde sa pošliapavali ľudské práva. Svoj odkaz rozšíril, aby upozornil aj na iné genocídy a varoval, že svet sa z holokaustu nepoučil a ľudstvo sa stále nezbavilo etnickej nenávisti, prenasledovania zraniteľných menšín a masového násilia.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Joseph Berger je americký novinár a spisovateľ. Narodil sa v Sovietskom zväze poľsko-židovským rodičom, ktorí museli počas vojny emigrovať, aby unikli nacistom. V USA, kde sa rodina napokon usadila, spočiatku pôsobil ako učiteľ, neskôr ako prispievateľ do rôznych denníkov. V roku 1984 začal pracovať v časopise New York Times. Napísal štyri knihy. S manželkou žije v New Yorku. Napísali o knihe:„Triezvy, no vynikajúci portrét pozoruhodného muža.“– Rupert Christiansen, The Telegraph„Táto kniha zobrazuje Wiesela v celej jeho zložitosti ako vnímavého, no omylného muža, ktorý si zachoval vieru aj po zápase s Bohom.“– Maron L. Waxman, Jewish Book Council„Wieselov odkaz nás núti šíriť svedectvo aj v jeho neprítomnosti a pokračovať v konfrontácii s mlčaním.“ –  Diane Cole, Wall Street Journal

Niektorí ho poznajú ako Docenta, stand up komika v zoskupení Silné reči, pre iných je renomovaným vedcom, popularizátorom zdravého životného štýlu, prednášajúcim, poradcom vrcholových športovcov. Mnohým pomohol zbaviť sa nadváhy, pochopiť, ako ich telo funguje, mnohí začali vďaka nemu zdravšie žiť. Docent Milan Sedliak je človek, ktorý sa dlhé roky venuje telu a výžive a o často nepríjemných či nezáživných témach vie rozprávať zrozumiteľne a zaujímavo. Michal Červený, športový redaktor Denníka N, s ním spravil niekoľko rozhovorov, ktoré nájdete v knihe Telo v 21. storočí.Kniha je návodom, ako žiť zdravšie v dobe prebytku, na ktorý sa naše telá nestihli adaptovať – a tak bojujeme s nadváhou častejšie ako s podvýživou. Dozviete sa, ako zdravo chudnúť, ktoré doplnky stravy majú zmysel, ako zlepšiť svoju výkonnosť či ako sa vyrovnať s nedostatkom spánku.kapitoly knihy: Pandémia obezity. Svet sa zmenil. V každej africkej krajine zomrie viac ľudí na následky obezity ako na následky podvýživy. Prečo sa ľudstvo dostalo do situácie, ktorú si vo svojej histórii plnej hladomorov nepamätá?Aby bolo chudnutie zdravé a vydržalo. Je to jednoduché: na stratu hmotnosti spravidla stačí prijať menej energie, ako minieme. Spôsobov, ako to docieliť, je mnoho a ešte viac je tých nesprávnych.Ktorá diéta je zaručene správna? O stravovaní už toho vieme toľko, že si informácie nie vždy dokážeme správne interpretovať. Ktoré diéty zaberajú? A zaberajú vôbec nejaké?Bez pohybu to nebude ono. Aj v 21. storočí máme telá ľudí, ktorí prežili hlavne vďaka tomu, že sa hýbali. Preto je veľkým problémom, že s tým aj vďaka komfortu nášho súčasného života prestávame.Kedy majú zmysel doplnky bežnej stravy. Prvýkrát v histórii si môžeme dať na raňajky americké, na obed európske a na večeru ázijské jedlo. Jednotlivé zložky potravy môžeme prijať dokonca aj v tabletkách. Potrebujeme to vôbec a ako sa v tom množstve informácií orientovať?Stravovanie športovca. Vďaka vede presne vieme, čo naše telá potrebujú, aby efektívne trénovali. Kedy piť proteínový nápoj? Kedy stačí kofola v bufete? A prečo sú aminokyseliny nezmysel?Vyrobme si superčloveka. Veľmi dobre vieme, ako funguje ľudské telo, a prišli sme aj na spôsoby, ako zlepšiť jeho výkonnosť. Je však doping nefér len voči súperom alebo aj voči vlastnému telu? A ak dokážeme meniť vlastné gény, vieme z našich potomkov vychovať dokonalých ľudí?Denný rytmus tela. Súčasný životný štýl nás dotlačil k tomu, že nespíme toľko a v takom čase dňa, ako by sme mali. Čo to spôsobuje a ako sa s tým vyrovnať?Prečítajte si rozhovor s Milanom Sedliakom.O autoroch:Doc. Mgr. Milan Sedliak, PhD., (1977) je vedec, človek viacerých alma mater. Doktorandské štúdium ukončil na Katedre biológie pohybovej aktivity Univerzity v Jyväskylä vo Fínsku. Titul docenta získal na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v odbore fyziológia živočíchov. Dlhodobo pôsobí na Fakulte telesnej výchovy a športu UK a špecializuje sa predovšetkým na hormonálne a molekulárne zmeny v kostrovom svale vyvolané fyzickým zaťažením a doplnkami stravy. Vyučuje predmety výživa pre výkon a zdravie, doplnky výživy a doping v športe, pri čom aktívne spolupracuje s Antidopingovou agentúrou SR. Ako poradca pre výživu, doplnky stravy a regeneráciu spolupracuje alebo spolupracoval s viacerými vrcholovými športovcami. Pravidelne prednáša o problematike výživy, význame doplnkov stravy a rizikách dopingu pre Slovenský olympijský a športový výbor, rôzne športové zväzy, kluby a asociácie. Je predsedom Slovenskej spoločnosti pre športovú výživu a zakladajúcim členom Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu. Pre niektorých je známejší ako Docent, stand up komik v zoskupení Silné reči.Michal Červený (1990) je od roku 2017 reportérom Denníka N, kde presadil premenovanie rubriky Šport na Šport a pohyb. Pochádza z Topoľčianok, v Bratislave vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského. V roku 2018 sa stal spoluautorom knižnej autobiografie chodca Mateja Tótha Odchýlka. O dva roky neskôr mu vyšla rozprávková kniha Príhody psíka Huga. Pýši sa založením facebookovej skupiny Hlášky Dr. Frasiera Cranea.