Od smrti Jimiho Hendrixa uplynulo už päťdesiatpäť rokov, ale jeho hudba a umelecký duch sú pre fanúšikov na celom svete stále veľmi živé.Hudobný novinár Charles R. Cross v knihe Izba plná zrkadiel pútavo opisuje Hendrixov život od ťažkého detstva a dospievania v Seattli až po jeho neuveriteľný vzostup k sláve v šesťdesiatych rokoch. Ide o fascinujúci životopis plný legendárnych príbehov o sexe, drogách a excesoch, no autor zároveň odhaľuje osud muža, ktorý ťažko prijímal úlohu idola a v súkromí túžil po normálnom rodinnom živote, aký nikdy nemal.Kniha Izba plná zrkadiel vychádza z nevydaných dokumentov, zo súkromných listov a najmä zo stoviek rozhovorov s ľuďmi, ktorí Hendrixa osobne poznali, ale mnohí z nich o ňom verejne prehovorili prvýkrát. Autor tak odhaľuje rozsiahle tajomstvo jednej z najžiarivejších hudobných legiend.Knihu preložila Kristína Karabova.Prečítajte si ukážku z knihy.Charles R. Cross bol americký hudobný novinár a spisovateľ. Pôsobil ako editor časopisu Rocket v Seattli a pre fanúšikov Brucea Springsteena založil časopis Backstreets Magazine. Napísal niekoľko hudobných biografií, v slovenčine zatiaľ vyšiel životopis Kurta Cobaina s názvom Ťažší ako nebo. 

V rokoch 1932 – 1933 zomreli takmer štyri milióny Ukrajincov, ktorých nechal vtedajší režim vyhladovať. Hladomor však predstavoval len polovicu príbehu. V čase, keď na vidieku umierali roľníci, zároveň sovietska tajná polícia zaútočila aj na ukrajinské intelektuálne a politické elity. Kým sa hlad šíril, rozbehla sa ohováračská kampaň a represie namierené proti ukrajinským intelektuálom, profesorom, kurátorom v múzeách, spisovateľom, výtvarníkom, duchovným, teológom, štátnym zamestnancom a úradníkom.Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum detailne opisuje, ako sa to vôbec mohlo stať, kto bol za túto tragédiu zodpovedný a aké mala následky. Informácie čerpá z množstva archívnych materiálov a zo spomienok preživších, ale aj z prác ukrajinských vedcov. Ponúka svedectvá tých, ktorí prežili, a vykresľuje, čo dokážu ľudské bytosti, keď ich hlad privedie k šialenstvu. Ukazuje, ako nemilosrdne sovietsky štát využíval propagandu, aby poštval susedov proti sebe a vyhladil údajné protirevolučné živly. Po hladomore nasledoval útok na ukrajinské kultúrne a politické vedenie. Sovietsky zväz zároveň poprel, že k hladomoru vôbec niekedy došlo. Sovietske orgány boli rozhodnuté, že Ukrajina by sa mala vzdať svojich národných ašpirácií a mala by byť pochovaná aj skutočná história krajiny spolu s miliónmi obetí. Kniha Červený hladomor je tragickou stigmou v dejinách dvadsiateho storočia, ale aj spomienkou na tých, ktorí sa stali terčom Stalinovho cieleného štátneho teroru. Knihu preložil Samuel Marec.Prečítajte si rozhovor s autorkou a ukážku z knihy.Anne Applebaum je americká novinárka a spisovateľka. Pôsobila ako komentátorka novín Washington Post, zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Venuje sa najmä problematike sovietskeho Ruska a východnej Európy. V roku 2004 získala Pulitzerovu cenu za knihu Gulag: A History. V slovenskom preklade vyšla v roku 2020 jej kniha Súmrak demokracie. S manželom žije v Poľsku a vo Veľkej Británii.

V prvých rokoch svojej existencie sa slovenský štát vo svete poznačenom vojnovým pustošením javil ako oáza mieru a hojnosti. Budovanie chodníkov a kanalizácie, stavebný ruch, veselé sprievody a plné tribúny oslavujúce Boha a národ. Idylický obraz však obstojí len vtedy, ak zabudneme na tisíce zavraždených Židov, na Rómov vytlačených na okraje miest a dedín, na Čechov, Maďarov a Rusínov degradovaných na obyvateľov druhej kategórie. Ak prehliadneme arizácie, násilie a predovšetkým systematickú snahu zmeniť dovtedy multikultúrnu krajinu na slovenský kresťanský monolit podľa vzoru Hitlerovho Nemecka.Historička Hana Kubátová v knihe Kde líšky dávajú dobrú noc. Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku skúma, ako sa formovanie národného štátu počas druhej svetovej vojny prepojilo s kolektívnou zradou a genocídou. Ukazuje, že holokaust nebol len „importovanou“ tragédiou, ktorú Slovensku vnútilo nacistické Nemecko, ale procesom, na ktorom sa podieľali samotní Slováci – politické a náboženské elity, miestni funkcionári aj bežní občania. Táto kniha narúša pohodlný mýtus o Slovensku ako obeti nacistického diktátu a kladie otázku, ako sa mohla krajina, ktorá sa prezentovala ako kresťanská a národná, stať aktívnym účastníkom holokaustu.Kubátová prináša odpoveď podloženú množstvom dôkazov, ktoré hovoria, že k holokaustu neviedli len rozhodnutia mocných. Umožnili ho každodenné prejavy lojality, kompromisov a chamtivosti, a to aj v tých najodľahlejších kútoch krajiny, kde líšky dávajú dobrú noc. Historická analýza udalostí sa prelína s varovaním pred silou nacionalistických ideológií prekračujúcich hranice – geografické aj časové.Kniha vychádza v marci 2025 aj vo vydavateľstve Oxford University Press pod názvom Christian Nationalism, Nation-Building and the Making of the Holocaust in SlovakiaHana Kubátová, M.A., Ph.D.Pôsobí na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity. V minulosti zastávala výskumné pozície na Telavivskej univerzite, v Slovenskej akadémii vied, na Univerzite Heinricha Heineho v Düsseldorfe, v Pamätnom múzeu holokaustu v Spojených štátoch a v Inštitúte pre pokročilé štúdium na Stredoeurópskej univerzite. Je autorkou dvoch ďalších monografií: Nepokradeš! Nálady a postoje slovenské společnosti k židovské otázce, 1938 – 1945 (Academia, 2013) a The Jew in Czech and Slovak Imagination, 1938 – 89: Antisemitism, the Holocaust, and Zionism (Brill, 2018; spolu s Janom Láníčkom). Zároveň je spolueditorkou troch zborníkov.

Udalosti dobrodružného románu Karbid sa odohrávajú počas horúceho a znepokojujúceho leta 2015, keď sa skupina nadšencov vo fiktívnom meste Medveďov rozhodne postaviť Fontánu jednoty s Európou. Prečo potrebujú fontánu, prečo za nimi plače väznica a za koľko sa dá na Ukrajine kúpiť ľudská oblička – o tom všetkom píše autor s humorom i jemným pesimizmom. V tejto knihe je slivovica, rybári, hrobár, sedemnásť kapitol, zvodná a žiadostivá žena, niekoľko vrahov, skorumpovaný starosta, geniálna myšlienka, Tis a beznádej. Nenájdete tu ale schengenské víza, odpovede na všetky otázky, kulinárske recepty či rady, ako zbohatnúť. Určená je širokému okruhu čitateľov.Prečítajte si ukážku z knihy. Andrij Ľubka (1987) je ukrajinský básnik, spisovateľ a esejista. Vyštudoval vojenskú školu v Mukačeve, ukrajinskú filológiu na Užhorodskej univerzite a balkánske štúdiá na Varšavskej univerzite. Napísal niekoľko zbierok poézie, poviedkových kníh, románov a cestovateľské eseje. Jeho román Karbid (2015) sa umiestnil vo výbere piatich najlepších kníh podľa BBC Ukraine; poľský preklad sa dostal do užšieho výberu ceny Angelus a vyšiel aj v anglickom a slovinskom preklade. Autor prekladá z poľštiny, chorvátčiny, zo srbčiny a z angličtiny a je kurátorom dvoch medzinárodných festivalov poézie. Patrí medzi aktívnych dobrovoľníkov a pomáha ukrajinskej armáde. Žije v Užhorode.

Napunk bookazine 2025/3Leuralta mára az életünket a szélsőség? Aminek nincs formája, hagyománya, stílusa, ízlése? Ez a szélsőség diktálja a tempót a közbeszédben, a politikában, és egyre inkább a hétköznapokban is? Vagy megvannak még a szélsőségesség klasszikus formái is? Ezekre a kérdésekre keresi a választ a Napunk legújabb bookazine-ja.A mintegy 200 oldalas színes kiadványban olvasható interjú Hodász Andrással, riport egy szlovákiai magyar idegenlégiósról, egy nyolcvanéves tátrai idegenvezetőről vagy épp a magyarországi császármetszések témájáról. Különleges meglepetésként pedig a Napunk cseh és szlovák testvérlapjaiból közlünk exkluzív fordításokat.Napunk bookazine 3/2025Ovládol už dnes naše životy extrém? Niečo, čo nemá formu, tradíciu, štýl ani vkus? Tento extrém udáva tón v spoločenskej diskusii, politike a čoraz viac aj v každodennom živote? Alebo stále existujú aj klasické podoby extrémizmu? Odpovede na tieto otázky hľadá najnovší bookazine Napunku.V približne 200-stranovej farebnej publikácii nájdete rozhovor so známym maďarským teológom Andrásom Hodászom, reportáž o maďarskom legionárovi zo Slovenska, o osemdesiatročnom tatranskom horskom sprievodcovi či o téme cisárskych rezov v Maďarsku. Ako špeciálne prekvapenie prinášame aj exkluzívne preklady z českých a slovenských sesterských redakcií Napunku.Napunk bookazine 1/2025Napunk bookazine 2/2025

Ľudská sexualita a vzťahy sú nádherne rôznorodé a zaslúžia si pozornosť. Hovoriť o nich môžeme rozumne pomocou overených faktov a vedeckých štúdií, ale aj zmyselne – so zvedavosťou, s otvorenosťou a toleranciou. Táto kniha ťa prevedie vzrušujúcim obdobím života. Nájdeš v nej množstvo faktov a zaujímavostí o tele, sexe, vzťahoch, emóciách, LGBTIQ+, zdraví, bezpečnom randení či súhlase, ale aj o násilí či sexuálne prenosných chorobách. To, čo robíš so svojím telom, je tvoja slobodná voľba a prístup k informáciám tvoje právo.Táto kniha je:→bohato ilustrovaná a názorne ti ukáže nielen to, ako vyzerá ľudské telo a ako sa v maternici vyvíja plod, ale aj ako správne nasadiť kondóm, použiť tampón alebo si vyšetriť prsníky; venuje sa aj tvojej bezpečnosti – ochrane pred sexuálne prenosnými chorobami, nástrahami internetu alebo násilím;→komplexná a nevenuje sa len telu, ale aj duši a vzťahom; ukáže ti rôzne typy partnerstiev, vysvetlí, čo je vzťahová väzba alebo ako ukončiť vzťah bez zbytočného ubližovania;→inkluzívna, a ak cítiš, že nepatríš k väčšine, určite v nej nájdeš množstvo užitočných informácií – napríklad aký je rozdiel medzi rodom a pohlavím, ako prebieha tranzícia alebo coming out alebo čo spôsobujú rodové stereotypy.MUDr. Richard Ančic napísal túto knihu aj na základe svojej osobnej skúsenosti s rakovinou semenníkov a s obmedzenou sexuálnou výchovou na Slovensku. Verí, že komplexné vzťahové a sexuálne vzdelávanie by malo byť dostupné pre každého bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, sociálne podmienky alebo náboženstvo.Je čerstvým absolventom Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine UK. Bol zvolený za lokálneho koordinátora pre sexuálne a reprodukčné zdravie a práva vrátane HIV a AIDS, neskôr sa stal národným koordinátorom a v spolupráci s Ligou proti rakovine pripravoval podujatia pre verejnosť a školy. Absolvoval množstvo vzdelávacích aktivít a ako tréner viedol workshopy na tému sexuálneho a reprodukčného zdravia na viacerých medzinárodných podujatiach. V roku 2023 zaviedol v Slovenskej asociácii študentov medicíny projekt komplexnej vzťahovej a sexuálnej výchovy. Za svoje mimoškolské aktivity, najmä výučbu sexuálnej výchovy na školách a pre verejnosť, bol ocenený dekankou Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine UK a rektorom Univerzity Komenského v Bratislave. Žije v Českej republike a pracuje na neurológii.Knihu navrhla a ilustrovala grafická dizajnérka Mária Rojko.Kniha je vhodná pre mladých ľudí od 15 rokov.  

Kniha Povstanie bez legiend Jozefa Jablonického vznikla na základe rozsiahlej samizdatovej monografie Povstanie 1944, ktorú dokončil v novembri 1988 a ktorá mohla byť prvý raz verejne publikovaná až po páde komunistického režimu. Vydanie z knižnej edície Denníka N nie je len reedíciou knihy z roku 1990, ale ide o text, ktorý bol dôkladne porovnaný s originálnym strojopisom z pozostalosti Dr. Jablonického a doplnený o doteraz súborne nezverejnené medailóny významných aktérov Povstania. Napriek snahe totalitnej moci sťažiť autorovi bádanie, napriek domovým prehliadkam, drancovaniu osobného archívu, znemožneniu cestovať a stretávať sa s pamätníkmi podarilo sa Jablonickému napísať a uchovať impozantné dielo. Do najmenších detailov a v polemike s vtedajšou oficiálnou povstaleckou historiografiou zachytáva vojenské prípravy a odbojovo-spoločenský vývoj na Slovensku v predvečer SNP. Niektorým zabudnutým povstaleckým osudom prinavracia ich mená aj zásluhy, iných z piedestálov vystavaných normalizačnou historiografiou zhadzuje a poukazuje na ich omyly a zlyhania. Jozef Jablonický bol nielen najlepším znalcom problematiky odboja a SNP, ale aj skvelým rozprávačom. Mal za sebou rozsiahly archívny výskum, zhromaždil rôznorodú literatúru československej, sovietskej i západnej proveniencie a neuveriteľne precízne sa venoval získavaniu a overovaniu aj tých najpodrobnejších detailov. Nerobil rozdiely medzi svedectvami osobností komunistickým režimom pozitívne hodnotených alebo, naopak, zavrhovaných. Jeho snahou bolo hľadať objektívnu pravdu. PhDr. Jozef Jablonický, DrSc. (3. I. 1933 – 7. XII. 2012) bol významný slovenský historik najnovších dejín Slovenska, špecializujúci sa na problematiku Slovenského národného povstania, ktorej venoval takmer celú svoju vedeckú tvorbu. V rokoch 1960 – 1974 pracoval v Historickom ústave SAV, neskôr ako vedúci oddelenia najnovších dejín. V roku 1974 musel z politických príčin z Historického ústavu SAV odísť, v rokoch 1974 – 1981 pracoval v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, v rokoch 1981 – 1989 v novovytvorenom Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti. V roku 1969 priniesol svojou knihou Z ilegality do povstania nový pohľad na SNP, spochybňujúci vedúcu úlohu komunistov v Povstaní. Počas tzv. normalizácie bol preto komunistickým totalitným režimom proskribovaný, prenasledovaný ŠtB a stal sa súčasťou československého občianskeho disentu. V tomto období nesmel oficiálne publikovať, a preto výsledky svojej vedeckej práce uverejňoval v rámci ČSSR vo forme strojopisných samizdatov, pričom viaceré jeho samizdaty boli publikované v zahraničí, najmä v Kanade a USA. Po roku 1989 pracoval v Ústave politických vied SAV, v rokoch 1990 – 1998 ako riaditeľ, v rokoch 1998 – 2007 ako predseda vedeckej rady. V rokoch 1990 – 1992 bol predsedom komisie vlády SR a zároveň podpredsedom komisie vlády ČSFR pre analýzu historických udalostí v rokoch 1967 – 1970. Po roku 1989 sa vedecky venoval problematike politických súdnych procesov. V roku 1992 obhájil v Prahe hodnosť doktora historických vied, v roku 2007 mu bolo udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy a v roku 2008 získal Cenu Dominika Tatarku.

Reportér, prekladateľ a od roku 2022 aj vojak Artem Čapaj sa ešte pred vojnou vydal na cestu Ukrajinou na motorke. Jeho krátke reportážne príbehy a poviedky sú predovšetkým o láske, a to aj napriek ťažobe, ktorá sa čitateľstvu usadí na tele ako prach počas dlhej cesty. Sú o láske ku krajine, k jej obyvateľom a k najneočakávanejším prejavom ľudskosti.Sovietsky zväz zanechal na krajine a ľuďoch stopy vrátane chudoby, korupcie a hnevu. Čapaj sa svojím kontemplatívnym pohľadom dostáva pod kožu ukrajinskej spoločnosti a ostrou optikou sleduje unavených, nahnevaných, sklamaných, ale aj veselých, zamilovaných, vynaliezavých, vtipných a krásnych ľudí. Stáva sa súčasťou ich príbehu, ponára sa hlboko do ľudských životov a ukazuje, že bez toho, aby sme akceptovali jazvy minulosti, nemôžeme skutočne milovať: „Aby sme milovali nejakú krajinu, nemali by sme si ju sami pre sebe v duši prikrášľovať. Musíme ju prijať takú, aká je“. S Čapajovými postavami aj príbehmi je veľmi ľahké sa stotožniť, pretože sa v rôznych odtieňoch vyskytujú všade na svete. Ukazuje krajinu, ktorá ešte nie je zničená vojnou, i keď napätie a ostražitosť je už medzi ľuďmi cítiť. Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N v preklade Anny Siedykh a Valérie Juríčkovej. Artem Čapaj (1981) je cestovateľ, prekladateľ, spisovateľ a reportér. Pochádza z mestečka Kolomyja v západnej časti Ukrajiny. Vyštudoval filozofiu na Národnej univerzite Kyjivskej Mohylovej akadémie a pôsobí ako prekladateľ – preložil diela Mahátmu Gándhího, Edwarda Saida či Noama Chomského. Organizácia PEN zaradila jeho knihu The Ukraine na zoznam najlepších kníh za rok 2018. Medzi najlepšie knihy za roky 2018 a 2019 ju označil aj Ukrajinský inštitút knihy. Artem Čapaj od roku 2022 bojuje v ukrajinskej armáde.