Silné a dojemné pamäti odvážneho lídra politickej opozície v Rusku, ktorý za svoje presvedčenie zaplatil najvyššiu cenu. Knihu Patriot začal Alexej Navaľnyj písať krátko po takmer smrteľnej otrave v roku 2020. Rozpráva v nej príbeh svojho života – svojej mladosti, manželstva a založenia rodiny, ale aj aktivizmu a oduševneného vzdoru proti svetovej veľmoci, ktorá bola odhodlaná umlčať ho. Navaľnyj bol presvedčený, že zmena sa nedá zastaviť a raz musí prísť. Rozpráva o svojej politickej kariére aj o útokoch na seba a svoju rodinu, o živote najbližších či neúnavnej kampani, ktorú so svojím tímom viedol proti diktátorskému režimu v Rusku. Kniha Patriot, napísaná s vášňou, vtipom, úprimnosťou a statočnosťou, je Navaľného posledným listom svetu, v ktorom opisuje aj roky strávené v brutálnom ruskom väzení. Zároveň pripomína, prečo stoja princípy individuálnej slobody na prvom mieste v občianskom živote, a vyzýva na pokračovanie v práci, ktorej obetoval život.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy.Alexej Navaľnyj (1976 – 2024) bol ruský právnik, opozičný politik a politický väzeň známy ako kritik korupcie v Rusku. Založil Fond boja s korupciou, ktorý vyšetroval a zverejňoval informácie o korupčných škandáloch vysokých štátnych predstaviteľov, politikov a podnikateľov. Za svoje aktivity bol v roku 2020 nominovaný na Nobelovu cenu za mier. V roku 2021 ho v Rusku zadržali po návrate z Nemecka, kde sa zotavoval po otrave. Odsúdili ho na tri tresty odňatia slobody. V roku 2024 zomrel v ruskom väzení. * * *Táto kniha je dôkazom nielen Alexejovho života, ale aj jeho neochvejnej oddanosti boju proti diktatúre – boju, za ktorý dal všetko vrátane svojho života. Na jej stránkach čitatelia spoznajú muža, ktorého som vrúcne milovala – muža hlbokej bezúhonnosti a neústupčivej odvahy. Čítaním jeho príbehu si nielen uctíte jeho pamiatku, ale aj inšpirujete ostatných, aby sa postavili za to, čo je správne, a nikdy nestratili zo zreteľa hodnoty, na ktorých skutočne záleží.“ — Julija Navaľnaja

Britský historik, novinár a profesor na Oxfordskej univerzite Timothy Garton Ash „žije Európou“ už viac než päťdesiat rokov. V knihe Domoviny sa vydáva na cestu povojnovým kontinentom v čase a priestore. Čerpá najmä z vlastných spomienok a poznámok o významných udalostiach, podáva živé svedectvá hlavných aktérov, vracia sa na miesta, kde sa písala história, a pripomína nám všetky triumfy a pády Európy.  Ponúka prehľad udalostí prepletených s osobnými reminiscenciami. Opisuje, ako sa Európa snažila vymaniť z vojnového pekla, aby povstala z devastácie a ruín; a aké víťazstvo zažila pri páde Berlínskeho múra, aby sa zdemokratizovala a zjednotila. Zároveň vykresľuje jedinečnú panorámu obdobia bezprecedentného pokroku a pokúša sa vysvetliť, čo všetko zlyhalo napríklad v dôsledku finančnej krízy v roku 2008 či vojny na Ukrajine. Kniha Domoviny je ohromujúcou zmesou modernej histórie, reportáží a spomienok najvýznamnejšieho spisovateľa, ktorý sa venuje európskym záležitostiam. Rozpráva príbeh Európy v druhej polovici dvadsiateho a na začiatku dvadsiateho prvého storočia o tom, ako sa pomaly zotavovala, oslobodzovala a zjednocovala, aby sa priblížila ideálu súdržného a slobodného kontinentu, na ktorom panuje mier.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Timothy Garton Ash je britský historik, publicista a profesor európskych dejín na Oxfordskej univerzite. Napísal jedenásť kníh, v ktorých sa venuje predovšetkým súčasným dejinám strednej a východnej Európy so špecializáciou na revolúcie v roku 1989 či transformáciu krajín postsovietskeho bloku. Píše pre britské noviny Guardian. S rodinou žije striedavo v Anglicku a v Kalifornii.

Nespokojnosť v práci, nevera, bolesť z rozchodu, samota a neúspech pri hľadaní životného partnera, strata pocitu blízkosti v dlhodobom vzťahu či problémy so závislosťou. To všetko je len zlomok tém, ktoré trápia čitateľov a čitateľky psychologickej poradne Denníka N. Počas dvoch rokov fungovania poradne odpovedali psychologičky Jana Ashford a Lenka Pavuková Rušarová spolu s kolegami Martinom Milerom a Norbertom Uhnákom na desiatky otázok čitateľov a čitateliek. „Ako riešiť komplikovanú situáciu?“ pýtajú sa. „Čo s tým?“ V knihe nájdete nielen sedemdesiatpäť problematických životných situácií, ale najmä rozmanité životné príbehy ľudí, ktorí sú ako vy. Majú svoje viac alebo menej funkčné rodiny, sú rodičmi a zároveň deťmi, niektorí sa cítia osamelí, iní, naopak, zahltení spoločnosťou, neschopní, nerozhodní, precitlivení. Niektorí nevedia, ako si poradiť s deťmi, iní so súrodencami alebo s kolegami. Všetci však nabrali odvahu pomenovať, čo ich trápi, a hľadať riešenie. Dúfame, že vás táto kniha inšpiruje k zamysleniu nad vaším vlastným životom, a ako povedal Norbert Uhnák: „Možno sa stane nečakaným zrkadlom, v ktorom môžeme rozpoznať aj vlastnú bytosť a dilemy.“Jana Ashford je psychologička a psychoterapeutka. Vyštudo‐ vala psychológiu na FF UK v Bratislave a psychológiu zdravia v Holandsku. Pracovala vo výskume na univerzite v Holandsku. Od roku 2008 sa venuje poradenstvu a psychoterapii v ALMA Centre v Bratislave, ktoré spoluzakladala a vedie. Absolvovala špecializačné štúdium v odbore poradenská psychológia, je zapísaná v zozname psychoterapeutov. Okrem dlhodobého výcviku v dynamickej psychoterapii má aj európsky certifikát EMDR supervízor. Je členkou Slovenského inštitútu pre psychotraumatológiu a EMDR. Martin Miler je psychológ a psychoterapeut. Vyštudoval psychológiu na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity. Pracoval v nemocnici (1998 – 2004), učil na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity (2005 – 2007) a mal svoju súkromnú ambulanciu (2004 – 2016). Bol prezidentom Slovenskej komory psychológov (2011 – 2015). Dnes je súčasťou tímu firmy Training Factory, pracuje pre PCA Inštitút Ister Bratislava a vo svojej spoločnosti Ars Viae.  Lenka Pavuková Rušarová je certifikovaná psychoterapeutka a klinická psy‐ chologička. Má vyše 20‐ročnú prax v oblasti psychoterapie a individuálneho rozvoja. Je členkou Slovenskej komory psychológov, registrovaná v zozname psychoterapeutov SR. Vedie súkromné zdravotnícke zariadenie PsychoKonzult, učí na Katedre psychológie Univerzity Komenského, je spoluzakladateľkou podcastovej poradne Prítomie. Preložila viacero odborných publikácií a v odbore psychológie aj tlmočí. Norbert Uhnák je klinický psychológ a psychoterapeut. Študoval na Katedre psychológie Univerzity Komenského, atestoval v odbore klinická psychológia, venuje sa psychoterapii. Začínal ako klinický psychológ v ružinovskej nemocnici, pracoval so závislými v resocializácii, aktuálne má súkromnú prax v Bratislave. Vo svojej práci využíva koncentratívnu pohybovú terapiu a ka‐ tatýmne‐imaginatívnu psychoterapiu, je činný v ich odbor‐ ných spoločnostiach. Vzdeláva a robí supervíziu pre kolegov v psychoterapii. Podieľa sa na kontrolnej činnosti Slovenskej komory psychológov. Je členom výboru Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti. Otázky a odpovede do poradne pripravujú redaktorky Denníka N Iveta Tanoczká, Dominika Chrastová a Bea Obradovičová. 

Kniha Stredoeurópan vychádza rok po náhlej smrti publicistu Petra Morvaya. Dôvodom nie je len uctenie jeho pamiatky, ale aj nadčasovosť textov, ktoré písal pre stredoeurópske médiá. Hoci bol jeho záber širší, v knihe nájdete výber reportáží a publicistických textov o strednej Európe. Mal k nej veľmi osobný vzťah a aj preto jej rozumel ako málokto. Keď písal pre maďarské publikum, snažil sa mu vysvetliť, prečo na Slovensku vnímame niektoré veci inak. Vo výbere reportáží pre českých čitateľov zas opisuje maďarskú porevolučnú transformáciu, ktorá sa podobá na tú našu. No a Slovensku poskytoval hlboké vedomosti o týchto krajinách, ako i o nás samých. Vo výbere nájdete rozhovor s Václavom Havlom z roku 1995, príbeh Georga Sorosa a zvláštneho vzťahu Maďarov k nemu, portrét Pétera Esterházyho, reportáž o tom ako Orbán rozširuje svoj vplyv na juh Slovenska a ako pomaly umiera rieka Tisa, či príbeh známeho maďarského „lupiča s whisky“ Attilu Ambrusa.Všetky texty pritom spája Petrovo presvedčenie, že k sebe napriek rozdielom musíme hľadať spoločnú cestu založenú na porozumení a tolerancii.„Pred rokom Peter Morvay zomrel. Jeho texty, tie, ktoré som tak rád čítal a vlastne nás zoznámili, však zostávajú a má zmysel ich čítať aj s odstupom času. Zaznamenal v nich divokú minulosť aj prítomnosť strednej Európy. Mal dar vidieť a rozumieť susedom. A keďže žil v troch krajinách, videl a chápal susedov na tri spôsoby.“Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N„Tváriť sa, že máme všetci rovnaké názory na historické udalosti a prechovávame k nim rovnaké pocity, by bolo pokrytectvo. Právo existovať vedľa seba majú aj protikladné pohľady. S jednou podmienkou - rozdielne historické hodnotenia nemôžu byť podkladom aktuálnych politických požiadaviek. Od tých sa musia politici oboch strán vždy rozhodne dištancovať.“P. Morvay, február 2004„Žiadna spoločnosť sa nedokáže vyrovnať so svojou minulosťou, ak politicky motivovanú zbabelú vraždu nebude nazývať vraždou a bude sa ju snažiť pomocou nejakých právnych kľučiek či falšovania histórie bagatelizovať. A žiadna spoločnosť sa nedokáže ubrániť totalitným praktikám, ak nepochopí, ako fungujú a akí ľudia ich šíria alebo im slúžia.“P. Morvay, september 2008Peter Morvay (1968 –2020) bol slovenský novinár a politický komentátor. Venoval sa naj­mä česko-slovensko-maďarským vzťahom, maďarskej menšine na Slovensku a politickému dianiu v Maďarsku. Vysokoškol­ské štúdium absolvoval v Prahe, kde po Nežnej revolúcii os­tal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí ako odborník na Maďarsko. Neskôr sa presťahoval do Szegedu v Maďarsku a potom do Bratislavy. V médiách začal publikovať na konci roku 1989. Od roku 2003 do roku 2014 pracoval v denníku SME, najprv ako redaktor zahraničnej rubriky, neskôr ako ko­mentátor. V roku 2015 bol spoluzakladateľom Denníka N, kde pôsobil až do svojej náhlej smrti v roku 2020. Pravidelne pub­likoval aj v médiách v Česku a v Maďarsku.Ukážka9. 8. 1999 Respekt Robin Hood transformáciePred mesiacom využil najznámejší lupič Maďarska nepo­zornosť strážcov a počas svojej pravidelnej prechádzky po väzenskom dvore utiekol. Svižne preliezol štvormetrový múr, dostal sa do jednej z kancelárií, tam zviazal predlžovačky a tele­fónne káble a cez nezamrežované okno väznicu opustil. Polícii trvalo pol dňa, kým uzavrela všetky výjazdy z hlavného mesta. Odvtedy po utečencovi neúspešne pátra. Nejde tu iba o príbeh lupiča. Celý prípad poukazuje aj na to, ako sa môžu pozerať na svojich Robinov Hoodov občania postkomunistickej Európy. Keď zlyhá parťák Dnes tridsaťdvaročný Attila Ambrus začínal ako brankár jed­ného z mála maďarských profesionálnych hokejových tímov. Počuli ste niekedy o maďarskom hokeji? Veľmi to asi nevyná­šalo. Ambrus, túžiaci po živote na vysokej nohe, hľadal možnosť, ako si privyrobiť. V januári 1993 začal s pištoľou v ruke prepa­dávať bankové pobočky, poštové úrady a cestovky v Budapeš­ti. Postupne navštívil 27 miest a nazhromaždil lup v hodnote 142 miliónov forintov (približne 22 miliónov korún). Väčšinu akcií absolvoval sám, ale pred časom podľahol pre­hováraniu svojho mladšieho kolegu-hokejistu Gábora Orbána a pribral ho. Nemal to veru robiť. Posledné prepadnutie sa uskutočnilo tento rok 15. januára a veľmi sa nevydarilo. Am­brus vraj bol postupom času pri akciách čoraz hrubší a na zastrašenie občas vystrelil do vzduchu z pištole. Jeden taký výstrel počul majiteľ susedného obchodu a zavolal políciu. Ambrus s korisťou 18 miliónov forintov stačil zmiznúť, ale Orbána polícia chytila.Ako sa Ambrus neskôr v jednom rozhovore posťažoval, do­lapený člen dvojice mal podľa dohody pre podobné prípady odolávať výsluchu aspoň tri hodiny, kým prezradí totožnosť svojho parťáka. Ten druhý by tak získal čas potrebný na opus­tenie Maďarska. Ambrus sa aj po neúspechu urýchlene vydal k rumunským hraniciam. Sám pochádzal z maďarskej menši­ny v Rumunsku a niekde v divokých sedmohradských horách chcel prečkať čas, kým po ňom bude najväčšia zhánka. Orbán však po zatknutí všetko okamžite vyklopil. Ambrus navyše nedokázal odísť bez svojho psa, pre ktorého sa vrátil domov, cestou ešte natankoval a kúpil si fľašu škótskej. Sprá­vu o jeho úteku dostali colníci na hraničnom priechode štvrť hodiny predtým, než k nim Ambrus dorazil. Našli u neho štyri pištole.

Udalosti dobrodružného románu Karbid sa odohrávajú počas horúceho a znepokojujúceho leta 2015, keď sa skupina nadšencov vo fiktívnom meste Medveďov rozhodne postaviť Fontánu jednoty s Európou. Prečo potrebujú fontánu, prečo za nimi plače väznica a za koľko sa dá na Ukrajine kúpiť ľudská oblička – o tom všetkom píše autor s humorom i jemným pesimizmom. V tejto knihe je slivovica, rybári, hrobár, sedemnásť kapitol, zvodná a žiadostivá žena, niekoľko vrahov, skorumpovaný starosta, geniálna myšlienka, Tis a beznádej. Nenájdete tu ale schengenské víza, odpovede na všetky otázky, kulinárske recepty či rady, ako zbohatnúť. Určená je širokému okruhu čitateľov.Prečítajte si ukážku z knihy. Andrij Ľubka (1987) je ukrajinský básnik, spisovateľ a esejista. Vyštudoval vojenskú školu v Mukačeve, ukrajinskú filológiu na Užhorodskej univerzite a balkánske štúdiá na Varšavskej univerzite. Napísal niekoľko zbierok poézie, poviedkových kníh, románov a cestovateľské eseje. Jeho román Karbid (2015) sa umiestnil vo výbere piatich najlepších kníh podľa BBC Ukraine; poľský preklad sa dostal do užšieho výberu ceny Angelus a vyšiel aj v anglickom a slovinskom preklade. Autor prekladá z poľštiny, chorvátčiny, zo srbčiny a z angličtiny a je kurátorom dvoch medzinárodných festivalov poézie. Patrí medzi aktívnych dobrovoľníkov a pomáha ukrajinskej armáde. Žije v Užhorode.

Vylúpenie banky vo Veľkej Bytči patrí medzi najkrvavejšie a najodvážnejšie zločiny na Slovensku v poslednom storočí. Vodca banditov Lajos Bognár a jeho traja kumpáni sa vlakom z Bratislavy vybrali vylúpiť malú banku na Považí, no zločin neprebiehal podľa ich plánu. Dušan Mikušovič historicky verne zmapoval neznámy prípad lúpeže, ktorý novinové články spred sto rokov označovali za filmový príbeh z divokého západu. Autor udalosti rekonštruoval na základe faktov z vyšetrovacích správ, policajných záznamov a súdnych zápisov, spolu s desiatkami článkov zo slovenských, maďarských a nemeckých denníkov. Zachytil prácu policajtov, detektívov aj súdov počas prvej československej republiky, keď mnohé četnícke stanice ešte nemali telefóny ani automobily a zločincov museli naháňať peši, na bicykloch alebo sedliackych vozoch. Nie je to novela ani román, ale skutočný príbeh. Dušan Mikušovič si detaily domýšľať nemusel – príbeh veľkobytčianskej lúpeže je taký fascinujúci, že stačilo opísať realitu. Prečítajte si ukážku.O autorovi: Dušan Mikušovič sa ako reportér Denníka N venuje domácemu spravodajstvu, politike a médiám. Je autorom knihy Matovič. Premiér v teniskách, publikovanej v roku 2021. Je trojnásobný laureát Novinárskej ceny. Vyštudoval žurnalistiku a politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, okrem médií pracoval v reklamnej agentúre ako copywriter. Jeho dlhoročnou záľubou je história a čítanie dobových novín, kde hľadá netradičné príbehy z československých dejín. V Denníku N pripravuje seriál Agenti a zradcovia, v ktorom sa pomocou príbehov známych aj menej známych historických osobností opätovne zamýšľa nad tým, koho sme v našich dejinách – právom či neprávom – odsúdili ako zradcu.

„Priatelia, jedna sekunda do konca finálového stretnutia. Toto už nemôžeme prehrať.Priatelia na Slovensku, budeme majstri sveta. Sme majstri sveta! Sme majstri sveta!“Titul majstrov sveta v ľadovom hokeji z roku 2002 spojil ľudí na Slovensku tak ako máloktorý iný moment v športovej histórii. Kniha reportéra Štefana Bugana vychádza najmä zo spomienok tých, ktorí vtedy boli na ľade a na striedačke a ktorí si aj po rokoch spomínajú na množstvo detailov a doteraz nezverejnených informácií. Po dvadsiatich rokoch sa už dá hovoriť nielen o spôsobe, akým sme vyhrali, ale aj dôvode, prečo sa to stalo práve vtedy, prečo sa neskôr hokeju nedarilo a čo je potrebné na to, aby príbeh slovenského hokeja úspešne pokračoval.Stali by sme sa majstrami sveta aj pod trénerom Selvekom? Prečo Filcovi na prvé sústredenie neprišiel žiadny hráč? Ako by sa vyvíjala Lašákova kariéra, keby sa za neho neprihovorili maséri? Začala by sa úspešná éra, keby Šťastný neprehovoril Handzuša do Petrohradu? Získali by sme medaily, keby Šatan zostal v šatni ticho ako vo finále Stanley Cupu? A čo by sa stalo, keby Pálffy nezrušil plánovanú dovolenku na Havaji?Vypočujte si ukážku z knihy Majstri sveta„Dodnes si pamätám, ako spojení boli ľudia. To mi dnes chýba. Vtedy sme šli po námestí a tešili sa katolíci s ateistami, robotníci s právnikmi. Bez ohľadu na to, koho ľudia volili, všetci sa vedeli spojiť pri jednej téme, ktorou bol hokej. To bolo krásne, krajina vtedy naozaj držala pokope.“  Ján Lašák"1. Pomáhaj Janovi Lašákovi. 2. Keď ti niekto odtrhne hlavu, zober si ju na striedačku a doktor ti ju namontuje. 3. Choďte všetci piati zozadu, súper príde spredu." Tri hlavné zásady Jána Filca„Za komunizmu bol hokej športom študentov a robotníkov. Po vzniku Slovenska som si zrazu nemohol nakúpiť bez toho, aby ma nezastavovali staršie panie.“ Peter ŠťastnýŠtefan Bugan v športovej redakcii Denníka N pracuje od septembra 2020, predtým desať rokov pôsobil v denníku Šport, kde postupne prešiel viacerými pozíciami od eléva až po zástupcu šéfredaktora.