Britský športový novinár a spisovateľ Simon Kuper prináša príbeh o tom, ako sa FC Barcelona stala najslávnejším športovým klubom na svete, ktorého motto znie: „Viac ako klub.“ Barça je nielen mimoriadne populárnym klubom, ale aj jednou z celosvetovo najvplyvnejších organizácií. Má takmer 250 miliónov sledovateľov na sociálnych sieťach a každý rok jej štadión Camp Nou navštívia viac než štyri milióny športových fanúšikov. No nebolo to tak vždy. Barcelona sa postupne preklasifikovala z regionálneho tímu na globálny hviezdny klub a stala sa vzorom športovej dokonalosti. V posledných rokoch však jej pozíciu podkopala séria nevydarených rozhodnutí, ktoré z nej urobili skôr komerčnú než prvotriednu športovú inštitúciu. Simon Kuper odhaľuje, ako prebiehali jej premeny. Načrtáva organizačnú štruktúru, ktorá stojí za obchodnými rozhodnutiami klubu, podrobne opisuje prácu trénerov, medikov, dátových analytikov a výživových poradcov, ktorí spôsobili revolúciu vo svete športu. Venuje sa, samozrejme, aj tomu, aký nesmierny vplyv na jej úspech mali dve futbalové legendy – Johan Cruyff a Lionel Messi. Podobne ako množstvo iných popredných svetových firiem, aj FC Barcelona si svoje tajomstvá prísne stráži a nahliadnuť do zákulisia nedovolí len tak hocikomu. Po desiatkach rokov písania o športe však Kuperovi umožnili prístup do klubu a k ľuďom, ktorí sa denne snažia udržať Barcelonu na vrchole. Portrét tejto výnimočnej inštitúcie totiž presahuje rámec futbalu a ukazuje Barçu ako jedinečný kultúrny a politický fenomén.Knihu preložil Matej Duman.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Simon Kuper je britský spisovateľ, ktorý sa venuje predovšetkým písaniu o športe z antropologického hľadiska. Narodil sa v Ugande, no detstvo prežil v Holandsku. Na Oxfordskej a Harvardovej univerzite vyštudoval históriu a nemčinu, neskôr prednášal antropológiu na Univerzite v Leidene. V novinách Observer a Guardian sa venoval športovým stĺpčekom a napísal niekoľko kníh o športe a zákulisí športových klubov a tímov. S rodinou žije v Paríži.* * *Cruyff stvoril slávnu Barçu. Slovami jeho najväčšieho prívrženca Pepa Guardiolu, postavil katedrálu. Nielen to, Cruyff pravdepodobne stvoril súčasný futbal. Je Freudom či Gaudím hry, najzaujímavejším, najoriginálnejším a najneznesiteľnejším mužom v dejinách futbalu. Katedrálu Barça neskôr modernizoval Guardiola a k dokonalosti ju doviedol Lionel Messi. Následne upadla. Druhým človekom, ktorý ma podnietil do napísania tejto knihy, je Messi. Vždy som chcel pochopiť, ako na ihrisku robí to, čo robí. Keď som začal snoriť okolo Barçy, zaujalo ma niečo iné: jeho moc. Tichý Argentínčan môže pôsobiť ako Cruyffov protipól, v skutočnosti však zdedil Holanďanovu úlohu najvplyvnejšieho človeka vnútri klubu. Nezasvätení si roky mylne mysleli, že jeho prázdny pohľad a nemosť na verejnosti prezrádzajú nedostatok osobnosti. Ľudia z Barçy ho dlhodobo poznali ako panovačnú a strašidelnú postavu. Časom sa FC Barcelona zmenila na FC Messi.

To sa už fakt nevieme spolu rozprávať? A chodíš už s niekým? Ublížil ti niekto? Kedy sa konečne normálne naješ? Dúfam, že sa neopiješ. A pozor na drogy… Zase si na internete? Vypínam wifinu. Čo z teba, preboha bude? Ak ste čo len raz v živote použili pri kontakte so svojím synom či dcérou jednu z týchto viet, pravdepodobne máte doma dospievajúce dieťa, tínedžera, potomka v puberte.Byť rodičom dospievajúceho dieťaťa môže byť niekedy ubíjajúce. Dobrou správou je, že toto obdobie je jasne časovo ohraničené a raz sa skončí. Môžeme ho pasívne pretrpieť, ale môžeme sa naň pripraviť a vnímať ho aj ako vzrušujúce obdobie dozrievania, formovania, experimentovania a hľadania hraníc - pričom toto hľadanie môže sprevádzať mlčanie aj agresivita, prehnaná snaživosť aj apatia, sebapoškodzovanie, alkohol, drogy, úteky, depresie či úzkosti. Súčasní dospievajúci sa ocitli vo svete, ktorý im sústavne pripomína, že ich v budúcnosti nič dobré nečaká. Klimatická kríza, pandémia, vojna u susedov, sociálna nerovnosť, nepredvídateľná umelá inteligencia a jej vplyv na pracovný trh. Nečudo, že majú obavy, úzkosti až panické stavy, s ktorými sa vyrovnávajú buď rebéliami alebo obracaním agresivity proti sebe. Na druhej strane, dnešná doba tým šťastnejším z nich prináša nesmierne veľa podnetov, možností, priestoru na to, aby objavovali, skúšali, padali a znovu stávali a mohli byť sami sebou. Redaktorka Denníka N Jana Shemesh pri zostavovaní tejto knihy vychádzala nielen z vlastných skúseností mamy dospievajúcej dcéry, ale aj z príbehov mnohých ďalších rodičov a detí, ktoré doplnila rozhovormi s odborníkmi (niektoré z nich boli publikované v Denníku N). Otázky v úvode tohoto textu sú názvami kapitol, v ktorých sa venuje komunikácii, poruchám príjmu potravy, násiliu vo vzťahoch, životu v online svete, budovaniu dôvery, či odchodu detí z domu.

Kniha Medzi dobrom a zlom šachového veľmajstra a autora bestselleru Sila rozumu v bláznivej dobe prináša 16 etických dilem z bežného života, 16 situácií, s ktorými sa môže každý z nás raz stretnúť. Kniha je rozdelená do štyroch okruhov: v časti Bioetika môžete premýšľať nad interrupciou, asistovanou reprodukciou, eutanáziou a na chvíľu sa môžete stať otcom či mamou chlapca, ktorý túži, aby bol akceptovaný ako dievča. V časti Sloboda prejavu preskúmate, kde má sloboda prejavu hranice. Ktoré informácie je správne nechať voľne šíriť, a ktoré je, naopak, lepšie potlačiť v zárodku? Povedať kamarátke o nevere manžela? Ako narábať s firemným facebookovým profilom? Ísť na výstavu mŕtvych ľudských tiel či na nelegálny protest? Časť Spoločnosť sa venuje dilemám, ktoré sa menia v čase - to, čo bolo ešte nedávno bežné, dnes už neakceptujeme. Je venovaná sexuálnemu obťažovaniu, korupcii, utrpeniu zvierat aj odpúšťaniu. Zamestnali by ste napríklad bývalého spolupracovníka ŠTB? Pandémia nás postavila pred etické dilemy, ktoré sme doteraz nemuseli riiešť. Má rodina prednosť, keď ide o život? Ako udržať otca doma? Aká je cena ľudského života a kto celú túto situáciu zavinil? Každú dilemu sprevádza esej, v ktorej sa autor snaží čo najzrozumiteľnejšie a čo najčitateľnejšie zhrnúť všetky fakty a argumenty, ktoré považuje k danej téme za najpodstatnejšie. Neponúka však jasné riešenie: „Je len na vás, ako sa s týmito dilemami popasujete. Ako ich vyriešite. Budem však rád, ak sa na túto úlohu nepodujmete sami. Vezmite túto knižku do kaviarne, na pivo či – ak ste učiteľkou či učiteľom –  do školy. Spýtajte sa manžela, mamy, kamaráta alebo študentov, ako by sa k danej dileme postavili oni. Diskutujte, argumentujte. Možno sa nezhodnete, ale určite sa dobre porozprávate,“ hovorí Ján Markoš v úvode knihy. Cieľom knihy Medzi dobrom a zlom Jána Markoša  je prispieť k hľadaniu tejto blízkosti. A ešte jeden cieľ má táto kniha: zabrániť, aby hodnotové otázky boli zneužívané. Bohužiaľ, dnes etické otázky najčastejšie slúžia ako návnady či dymové clony. Keď populistický politik či iný manipulátor potrebuje odviesť pozornosť či vyhrať voľby, vytiahne niektorú z eticky kontroverzných tém, ako sú napríklad interrupcie či práva LGBT komunity, a hodí ju verejnosti ako návnadu. Diskusia o hodnotách môže však prebiehať aj inak. Nemusí byť bojom, ale môže byť hľadaním spoločného riešenia. O autorovi: Ján Markoš (*1985) je lektor kritického myslenia a šachový veľmajster. Vyštudoval filozofiu a evanjelickú teológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Učil na strednej škole, v rokoch 2013-2016 viedol Sokratov inštitút, doplnkové vzdelávanie pre nadaných vysokoškolákov. Jeho manuál kritického myslenia s názvom Sila rozumu v bláznivej dobe sa v roku 2019 stal na Slovensku bestsellerom. Ján Markoš je viac než desať rokov najsilnejším slovenským šachistom. Jeho kniha Pod hladinou: 33 kapitol o tajomstvách šachu získala v roku 2018 od Anglickej šachovej federácie prestížne ocenenie Book of the Year Award. Žije v Devínskej Novej Vsi, je ženatý, má dve deti.

Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú reprodukcie ipadových skíc Laca Terena v najvyššej kvalite. Obrázky sú vytlačené najmodernejšou technológiou, kvalitnými pigmentovými farbami Epson Stylus Pro na bavlnenom archívnom 320-gramovom papieri Fineart formátu 18x25 cm, procesom overeným certifikátom pre produkty Hanemühle. Z každej grafiky vydávame 100 signovaných a číslovaných výtlačkov. Skice lebiek vznikli počas návštevy Laca Terena u priateľov v Mexiku v meste Oaxaca de Juarez. Sú to La Catrinhas a Mexico je ich plné všetkých tipov a všetkých veľkostí. Mexičania ich používajú pri sviatku Día de Muertos. „Tie dve som si kúpil od pouličných predavačov a tú horiacu som len nakreslil v obchodíku s ľudovým umením, nemal som na ňu peniaze. K tým dvom lebkám je aj obraz, ktorý som zanechal v múzeu vo Oaxace,“ vraví Laco Teren o svojich skiciach. Ďalšie doteraz nezverejnené ipadové skice Laca Terena aj jeho texty nájdete v knihe Terenova písanka. Pozrite si všetky dostupné grafiky  

Mohol by mať za určitých okolností sebaklam pozitívne dôsledky?Shankar Vedantam, novinár a autor úspešnej rozhlasovej relácie a podcastu Hidden Brain, spolu s novinárom Billom Meslerom prinášajú zaujímavý pohľad na to, ako funguje ľudský mozog, keď sa snaží oklamať sám seba, a akú rolu zohráva sebaklam vo vývoji ľudstva. Sebaklam spôsobuje ohromné škody nielen človeku, ale aj spoločnosti a našej planéte. Ak je však taký škodlivý, prečo je ním presiaknuté všetko, čo robíme? Autori tvrdia, že sebaklam môže, paradoxne, zohrávať zásadnú úlohu na ceste k úspechu a duševnej pohode. Klamstvá, ktoré sa stali každodennou súčasťou nášho života, nám pomáhajú udržiavať živé a dynamické vzťahy s našimi blízkymi, priateľmi a kolegami. Ak pochopíme, ako funguje sebaklam, dokážeme porozumieť, prečo niektorí ľudia žijú dlhšie než ostatní, prečo sa zamilovanosť u niektorých párov nevytráca ani po rokoch alebo prečo sú niektoré krajiny stálejšie, kým iné sa trieštia a rozpadajú. Kniha Užitočné ilúzie je sugestívnym rozprávaním o mozgu, ktorý zámerne klame sám seba. Ponúka nevšedné osobné príbehy, ale aj množstvo aktuálnych poznatkov z oblasti psychológie, neurovied či filozofie, no najmä pôsobivo vysvetľuje, čo znamená byť človekom. Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová.Prečítajte si ukážku z knihy.Vypočujte si ukážku z knihy Shankar Vedantam je americký novinár, spisovateľ a moderátor rozhlasovej relácie a podcastu s názvom The Hidden Brain. Kniha s rovnakým názvom sa stala bestsellerom v rebríčku denníka The New York Times. Okrem literatúry faktu sa venuje aj písaniu beletrie a divadelných hier. Žije vo Washingtone, DC. Bill Mesler je novinár, ktorý sa ako spoluautor podieľal aj na knihe A Brief History of Creation. Narodil sa v Južnej Kórei, momentálne žije vo Washingtone, DC.Napísali o knihe:„Vedantam a Mesler okorenili fakty a dáta presvedčivými príbehmi, aby ukázali, ako to s mozgom vlastne je. Vedantamova empatia a intuitívne porozumenie ľudskej prirodzenosti, ktorými ohúril už v podcaste The Hidden Brain, sa ukázali aj v knihe Užitočné ilúzie.“ - Tali Sharot, New York Times Book Review„Geniálne! Presvedčivá, no znepokojivá štúdia na tému Prečo ľudia veria hlúpostiam.“ - Kirkus Reviews„Živá a mimoriadne prístupná kniha. Jej najdôležitejšie posolstvo tkvie v tom, že nás učí, ako bojovať s deštruktívnymi bludmi.“ - Matthew Hutson, Wall Street Journal

Kniha Stredoeurópan vychádza rok po náhlej smrti publicistu Petra Morvaya. Dôvodom nie je len uctenie jeho pamiatky, ale aj nadčasovosť textov, ktoré písal pre stredoeurópske médiá. Hoci bol jeho záber širší, v knihe nájdete výber reportáží a publicistických textov o strednej Európe. Mal k nej veľmi osobný vzťah a aj preto jej rozumel ako málokto. Keď písal pre maďarské publikum, snažil sa mu vysvetliť, prečo na Slovensku vnímame niektoré veci inak. Vo výbere reportáží pre českých čitateľov zas opisuje maďarskú porevolučnú transformáciu, ktorá sa podobá na tú našu. No a Slovensku poskytoval hlboké vedomosti o týchto krajinách, ako i o nás samých. Vo výbere nájdete rozhovor s Václavom Havlom z roku 1995, príbeh Georga Sorosa a zvláštneho vzťahu Maďarov k nemu, portrét Pétera Esterházyho, reportáž o tom ako Orbán rozširuje svoj vplyv na juh Slovenska a ako pomaly umiera rieka Tisa, či príbeh známeho maďarského „lupiča s whisky“ Attilu Ambrusa.Všetky texty pritom spája Petrovo presvedčenie, že k sebe napriek rozdielom musíme hľadať spoločnú cestu založenú na porozumení a tolerancii.„Pred rokom Peter Morvay zomrel. Jeho texty, tie, ktoré som tak rád čítal a vlastne nás zoznámili, však zostávajú a má zmysel ich čítať aj s odstupom času. Zaznamenal v nich divokú minulosť aj prítomnosť strednej Európy. Mal dar vidieť a rozumieť susedom. A keďže žil v troch krajinách, videl a chápal susedov na tri spôsoby.“Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N„Tváriť sa, že máme všetci rovnaké názory na historické udalosti a prechovávame k nim rovnaké pocity, by bolo pokrytectvo. Právo existovať vedľa seba majú aj protikladné pohľady. S jednou podmienkou - rozdielne historické hodnotenia nemôžu byť podkladom aktuálnych politických požiadaviek. Od tých sa musia politici oboch strán vždy rozhodne dištancovať.“P. Morvay, február 2004„Žiadna spoločnosť sa nedokáže vyrovnať so svojou minulosťou, ak politicky motivovanú zbabelú vraždu nebude nazývať vraždou a bude sa ju snažiť pomocou nejakých právnych kľučiek či falšovania histórie bagatelizovať. A žiadna spoločnosť sa nedokáže ubrániť totalitným praktikám, ak nepochopí, ako fungujú a akí ľudia ich šíria alebo im slúžia.“P. Morvay, september 2008Peter Morvay (1968 –2020) bol slovenský novinár a politický komentátor. Venoval sa naj­mä česko-slovensko-maďarským vzťahom, maďarskej menšine na Slovensku a politickému dianiu v Maďarsku. Vysokoškol­ské štúdium absolvoval v Prahe, kde po Nežnej revolúcii os­tal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí ako odborník na Maďarsko. Neskôr sa presťahoval do Szegedu v Maďarsku a potom do Bratislavy. V médiách začal publikovať na konci roku 1989. Od roku 2003 do roku 2014 pracoval v denníku SME, najprv ako redaktor zahraničnej rubriky, neskôr ako ko­mentátor. V roku 2015 bol spoluzakladateľom Denníka N, kde pôsobil až do svojej náhlej smrti v roku 2020. Pravidelne pub­likoval aj v médiách v Česku a v Maďarsku.Ukážka9. 8. 1999 Respekt Robin Hood transformáciePred mesiacom využil najznámejší lupič Maďarska nepo­zornosť strážcov a počas svojej pravidelnej prechádzky po väzenskom dvore utiekol. Svižne preliezol štvormetrový múr, dostal sa do jednej z kancelárií, tam zviazal predlžovačky a tele­fónne káble a cez nezamrežované okno väznicu opustil. Polícii trvalo pol dňa, kým uzavrela všetky výjazdy z hlavného mesta. Odvtedy po utečencovi neúspešne pátra. Nejde tu iba o príbeh lupiča. Celý prípad poukazuje aj na to, ako sa môžu pozerať na svojich Robinov Hoodov občania postkomunistickej Európy. Keď zlyhá parťák Dnes tridsaťdvaročný Attila Ambrus začínal ako brankár jed­ného z mála maďarských profesionálnych hokejových tímov. Počuli ste niekedy o maďarskom hokeji? Veľmi to asi nevyná­šalo. Ambrus, túžiaci po živote na vysokej nohe, hľadal možnosť, ako si privyrobiť. V januári 1993 začal s pištoľou v ruke prepa­dávať bankové pobočky, poštové úrady a cestovky v Budapeš­ti. Postupne navštívil 27 miest a nazhromaždil lup v hodnote 142 miliónov forintov (približne 22 miliónov korún). Väčšinu akcií absolvoval sám, ale pred časom podľahol pre­hováraniu svojho mladšieho kolegu-hokejistu Gábora Orbána a pribral ho. Nemal to veru robiť. Posledné prepadnutie sa uskutočnilo tento rok 15. januára a veľmi sa nevydarilo. Am­brus vraj bol postupom času pri akciách čoraz hrubší a na zastrašenie občas vystrelil do vzduchu z pištole. Jeden taký výstrel počul majiteľ susedného obchodu a zavolal políciu. Ambrus s korisťou 18 miliónov forintov stačil zmiznúť, ale Orbána polícia chytila.Ako sa Ambrus neskôr v jednom rozhovore posťažoval, do­lapený člen dvojice mal podľa dohody pre podobné prípady odolávať výsluchu aspoň tri hodiny, kým prezradí totožnosť svojho parťáka. Ten druhý by tak získal čas potrebný na opus­tenie Maďarska. Ambrus sa aj po neúspechu urýchlene vydal k rumunským hraniciam. Sám pochádzal z maďarskej menši­ny v Rumunsku a niekde v divokých sedmohradských horách chcel prečkať čas, kým po ňom bude najväčšia zhánka. Orbán však po zatknutí všetko okamžite vyklopil. Ambrus navyše nedokázal odísť bez svojho psa, pre ktorého sa vrátil domov, cestou ešte natankoval a kúpil si fľašu škótskej. Sprá­vu o jeho úteku dostali colníci na hraničnom priechode štvrť hodiny predtým, než k nim Ambrus dorazil. Našli u neho štyri pištole.

S príchodom pandémie sa na jar 2020 zatvorili prakticky všetky divadlá, kiná, kluby, kultúrne centrá, múzeá a galérie na Slovensku. Spomienky na krátke letné uvoľnenie prekryla mohutná jesenná vlna, ktorá sa skončila prakticky až na začiatku ďalšieho leta. Pre hudobníkov, divadelníkov, výtvarníkov, filmárov či spisovateľov to bol zvláštny rok. Rok bez divákov. Rok bez živých vystúpení, bez stretnutí v zákulisí, bez potlesku a neraz aj bez výplaty. Fotograf Peter Korček spolu s redaktorkou Denníka N Janou Močkovou vtedy oslovili tridsaťtri umelcov a umelkýň, divadelníkov, filmárov, hudobníkov a ľudí pracujúcich v oblasti kultúry, ktorí ich vpustili do svojho sveta aby sa s nimi mohli  porozprávať o tom, ako tento čas strávili. Ocitli sa v zašitých ateliéroch, hudobných skúšobniach ukrytých uprostred sídlisk, v prázdnych šatniach a na prázdnych javiskách zatvorených divadiel aj v obývačkách a kuchyniach pri varení nedeľného obeda. Hovorili o získanom čase aj o stratených ilúziách. O deťoch, dlhoch, partnerských krízach a životnej neistote. O chudnutí a priberaní. Ale najviac hovorili o tom, prečo vôbec robia to, čo robia, a čo na tom zmenila pandémia. Ostanú nám z tohto roka filmy ľudí s rúškami, pesničky o očkovaní a inscenácie o antivaxeroch? Ostane nám aj krásna kniha plná čiernobielych analógových fotografií a rozhovorov, ktorá nám bude pripomínať ako rok pandémie prežili umelci. Aj vďaka ich hudbe, filmom či knihám sme pandémiu prežili my ostatní. Kniha vznikla aj vďaka finančnej podpore verejnosti prostredníctvom platformy startlab. Peter Korček Fotograf, pedagóg, doktorand na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Vo svojej voľnej tvorbe sa venuje dokumentárnej fotografii. Zameriava sa prevažne na skúmanie vzťahov mestského človeka a prostredia, ktoré ho obklopuje a ktoré svojou činnosťou aj formuje. Profesionálne pôsobil vyše dvanásť rokov ako fotoreportér v rôznych slovenských vydavateľstvách. Za svoju prácu získal viacero ocenení v rámci súťaží Slovak Press Photo a Czech Press Photo.Jana MočkováV médiách pracuje od roku 2010, keď nastúpila do denníka SME na oddelenie kultúry po elévskych skúsenostiach v Rádiu Devín. V Denníku N pôsobí od jeho vzniku. Venuje sa najmä témam z oblasti umenia, architektúry a kultúrnej politiky. V roku 2018 získala dve nominácie na Novinársku cenu v kategóriách rozhovor a reportáž. V rámci projektu Rok bez divákov mala na starosti rozhovory.

Herečka na pódiu šúpe zemiaky, krája mrkvu a varí ukrajinský boršč. Stojí sama pred divákmi v protileteckom kryte chersonského divadla, ktoré funguje aj počas vojny pod ruskou paľbou. Ľudia v hľadisku plačú a ona ich na konci ponúkne tým, čo počas predstavenia uvarila.„Mala som všetko,” hovorí jej postava. „Manžel, dve deti, mačka a pes, dom, práca, auto, účet v banke, dovolenka pri mori... Myslela som si, koľko je to trápenia, ale až teraz som pochopila, aký to bol vlastne raj…” Zažila okupáciu v roku 2014, protesty na Majdane, udania, rabovanie, bitku. Po príchode Rusov o všetko prišla, zostali jej len tri mačiatka. Rozhodla sa však zostať a rozpráva svoj príbeh.Monodráma Mačička ako spomienka na temnotu je mimoriadne silnou výpoveďou ženy z okupovaného Donbasu. Naštudovalo ju Chersonské oblastné akademické hudobno-dramatické divadlo Mykolu Kuliša a príbeh divadelnej postavy nie je veľmi odlišný odlišný od skutočného príbehu herečky Oľgy Bojcovej. Chersonské divadlo funguje aj napriek vojne, predstavenia sa konajú v protileteckom kryte a s predstavením Mačička ako spomienka na temnotu malý súbor cestuje po celej ukrajine. Rovnomenná kniha prináša text hry v slovenskom aj ukrajinskom jazyku a vznikla v spolupráci Denníka N s festivalom Pohoda pri príležitosti niekoľkých uvedení predstavenia na Slovensku.Prečítajte si text Michala Kaščáka s názvom Boršč osolený slzami v bunkri mykolajivského divadla.Prečítajte si rozhovor s riaditeľom chersonského divadla Oleksandrom Knyhom.Prečítajte si text Lubomíra Smatanu o predstavení v Chersone