„Ak si človek neváži sám seba dostatočne len preto, že je, vonkajšia pochvala je ako droga,“ hovorí Veronika Folentová o vlastnej skúsenosti, z ktorej vychádzala pri písaní svojej tretej knihy. Nájdete v nej rozhovor o sebahodnote, o tom, čo znamená, ako na nej pracovať a prečo mnohým z nás chýba. S odborníkmi a odborníčkami z oblasti psychológie, psychoterapie či psychiatrie hovorí o ideáli krásy a aký dôležitý je pre nás vzhľad, o práci, pracovnom tempe a limitoch, ale aj o tom, čo je reálny oddych a ako by mal vyzerať. Hovorí o sebarozvoji, o vzťahoch, ale aj o samote a o tom, kedy je už nebezpečná a kedy, naopak, môže pomôcť. Hovorí aj o nárokoch, ktoré na seba kladieme, o tom, ako ovplyvňujú náš život, ale aj o tom, ako našu spokojnosť ovplyvňujú peniaze alebo sociálne siete. Psychológ Andrej Jeleník v knihe hovorí: „Ľudia s nízkou sebahodnotou ignorujú svoje limity, až kým nezažijú vyhorenie či neúspech, čo dramaticky znižuje ich sebavedomie a sebaúctu. Ich identita je postavená na vonkajších úspechoch, a keď sa ich spýtam: ‚Kto ste, keď nepracujete?‘, často nevedia odpovedať.“ Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 získala čestné uznanie Novinárskej ceny a v roku 2021 Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. Je autorkou troch kníh, ktoré vyšli v knižnej edícii Denníka N: Ako byť šťastný? (2022), Ako byť zdravý? (2023) a Ako byť so sebou spokojný (2024).

V priebehu svojho výskumu a lekárskej praxe britský lekár Tim Spector zistil, že existuje až šokujúco málo dôkazov týkajúcich sa našich najhlbšie zakorenených predstáv o jedle. Je soľ naozaj taká škodlivá, ako sa o nej tvrdí? Sú ryby zdravé? A čo káva, červené mäso či nasýtené tuky? Môžu sa tehotné ženy spoľahnúť na rady svojho gynekológa o tom, čo majú jesť? Má bezlepková strava vôbec nejaké výhody? Čo vlastne vedia lekári o výžive? V dvadsiatich troch krátkych kapitolách sa Tim Spector rozhodol zbúrať mýty o jedle a zároveň odhaliť, prečo sú takmer všetky tvrdenia o ňom nesprávne. Poukazuje na škandalózny nedostatok kvalitných vedeckých dôkazov, na ktorých sa zakladajú štandardné stravovacie odporúčania, a odkrýva zákulisie potravinárskeho priemyslu, ktorý pevnou rukou ovláda obsah našich tanierov. Autor upozorňuje, že tieto naliehavé problémy nie sú dôležité len pre naše osobné zdravie, ale aj pre budúcnosť celej planéty. Kniha Čo naozaj jeme? spochybňuje všetky stravovacie návyky, vládne opatrenia, zázračné riešenia či nálepky, ktorými sa označujú niektoré údajne škodlivé potraviny, a nabáda nás, aby sme razantne prehodnotili svoj vzťah k jedlu.Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová.Prečítajte su ukážku z knihy a rozhovor s autorom Timom Spectorom.Tim Spector je profesor genetickej epidemiológie na londýnskej King's College a čestný konzultujúci lekár v nemocniciach Guy a St. Thomas. Ako odborník v oblasti personalizovanej medicíny a črevného mikrobiómu získal mnohé ocenenia. Je autorom štyroch kníh vrátane bestsellera The Diet Myth (Mýty o stravovaní). Pravidelne účinkuje v televízii a rádiách po celom svete, píše pre Guardian, British Medical Journal (BMJ) a ďalšie periodiká.

O koľkej ste sa dostali do postele? Koľko vám trvalo, kým ste zaspali? A koľkokrát za noc ste sa prebudili? Americká novinárka a moderátorka Diane Macedo prináša praktickú a zábavnú príručku o lepšom spánku. Kniha Lepší spánok je výsledkom autorkinho neúnavného pátrania po tom, ako sa dobre vyspať, a zbierkou vedeckých a praktických riešení rôznych spánkových porúch. Odhaduje sa, že približne tretina populácie trpí nespavosťou a mnohí zápasia s ďalšími poruchami spánku. Ako reportérka a moderátorka nočných správ dostala Diane Macedo viacero cenných lekcií o dôležitosti spánku a jeho vplyve na mozog či celý imunitný systém. Čím viac zápasila s nespavosťou, tým horší bol jej zdravotný stav. Zúfalo skúšala jeden tip na lepší spánok za druhým, no nič nefungovalo. Keď si nakoniec vypestovala rezistenciu na tabletky na spanie, rozhodla sa postaviť k problému ako správna novinárka a pustila sa do rozhovorov s odborníkmi a odborníčkami na spánok z celého sveta s cieľom pochopiť, čo nám skutočne bráni dobre sa vyspať. Vďaka tomu ponúka vedecké vysvetlenia a množstvo odborných rád a odporúčaní založených na výskumoch spánku. Objasňuje, že cesta k lepšiemu spánku je oveľa náročnejšia než len vzdať sa kofeínu alebo pred spaním odložiť telefón, a so svojráznym humorom približuje, ako: • pochopiť biológiu spánku, • identifikovať prekážky v spánku,• oddeliť mýty o spánku od faktov, • zmeniť myslenie. V neposlednom rade nás Diane Macedo, zaneprázdnená pracujúca matka, naučí, ako tieto riešenia začleniť do nášho každodenného života. Kniha Lepší spánok je dokonalým sprievodcom na ceste k tomu, aby sme konečne spali ako drevo.Knihu preložila Jana Melcerová.Prečítajte si ukážku z knihy.Diane Macedo je americká novinárka a držiteľka ocenenia Emmy, ktorá v súčasnosti pôsobí ako moderátorka v televíziách ABC News a ABC News Live. Ako nočná sova, ktorá pracovala v rôznych pracovných zmenách, je asi posledným človekom, ktorý by mal písať o spánku. Je však tvrdohlavá a miluje zlepšováky, preto sa pokúsila nájsť odpovede na svoju nespavosť a neprestala, kým nezozbierala všetky tipy a návody na zlepšenie spánku. Môžete ju sledovať na Instagrame, Twitteri a Facebooku pod menom @dianermacedo. Napísali o knihe:„Príručka o spánku od Diane Macedo je nabitá informáciami. Tí, ktorí nemôžu spať, sa môžu spoľahnúť na spoľahlivý zdroj.“ - Publishers Weekly„Spánok tróni na vrchole rebríčka zdravých návykov, ktorý často prehliadame, no je nesmierne dôležitý. Moja kolegyňa Diane Macedo ponúka čitateľom inteligentné a jednoduché tipy ako sa lepšie vyspať, ktoré sa dajú prispôsobiť individuálnym potrebám.“ - Dan Harris„Nápady z tejto knihy by si mal každý človek vyskúšať aspoň raz v živote.“ - San Francisco Book Review

„Priatelia, jedna sekunda do konca finálového stretnutia. Toto už nemôžeme prehrať.Priatelia na Slovensku, budeme majstri sveta. Sme majstri sveta! Sme majstri sveta!“Titul majstrov sveta v ľadovom hokeji z roku 2002 spojil ľudí na Slovensku tak ako máloktorý iný moment v športovej histórii. Kniha reportéra Štefana Bugana vychádza najmä zo spomienok tých, ktorí vtedy boli na ľade a na striedačke a ktorí si aj po rokoch spomínajú na množstvo detailov a doteraz nezverejnených informácií. Po dvadsiatich rokoch sa už dá hovoriť nielen o spôsobe, akým sme vyhrali, ale aj dôvode, prečo sa to stalo práve vtedy, prečo sa neskôr hokeju nedarilo a čo je potrebné na to, aby príbeh slovenského hokeja úspešne pokračoval.Stali by sme sa majstrami sveta aj pod trénerom Selvekom? Prečo Filcovi na prvé sústredenie neprišiel žiadny hráč? Ako by sa vyvíjala Lašákova kariéra, keby sa za neho neprihovorili maséri? Začala by sa úspešná éra, keby Šťastný neprehovoril Handzuša do Petrohradu? Získali by sme medaily, keby Šatan zostal v šatni ticho ako vo finále Stanley Cupu? A čo by sa stalo, keby Pálffy nezrušil plánovanú dovolenku na Havaji?Vypočujte si ukážku z knihy Majstri sveta„Dodnes si pamätám, ako spojení boli ľudia. To mi dnes chýba. Vtedy sme šli po námestí a tešili sa katolíci s ateistami, robotníci s právnikmi. Bez ohľadu na to, koho ľudia volili, všetci sa vedeli spojiť pri jednej téme, ktorou bol hokej. To bolo krásne, krajina vtedy naozaj držala pokope.“  Ján Lašák"1. Pomáhaj Janovi Lašákovi. 2. Keď ti niekto odtrhne hlavu, zober si ju na striedačku a doktor ti ju namontuje. 3. Choďte všetci piati zozadu, súper príde spredu." Tri hlavné zásady Jána Filca„Za komunizmu bol hokej športom študentov a robotníkov. Po vzniku Slovenska som si zrazu nemohol nakúpiť bez toho, aby ma nezastavovali staršie panie.“ Peter ŠťastnýŠtefan Bugan v športovej redakcii Denníka N pracuje od septembra 2020, predtým desať rokov pôsobil v denníku Šport, kde postupne prešiel viacerými pozíciami od eléva až po zástupcu šéfredaktora. 

Ako byť šťastný? Jednoduchá otázka, no ak sa na to spýtate psychológov a psychologičiek, ich odpoveď vás možno úplne neuspokojí. Aspoň nie na prvé počutie. Deväť z desiatich odborníkov na duševné zdravie vám pravdepodobne odpovie, že si to nemáte dávať za cieľ a že šťastie sa nedá prežívať ako permanentný stav, ale len ako okamihy. Naším cieľom by nemalo byť šťastie, ale radšej spokojnosť. Ako však byť spokojný vtedy, keď sa svet okolo nás zbláznil? Skúsené novinárky Veronika Folentová a Vitalia Bella (prečítajte si rozhovor s nimi v Denníku N) sa v knihe pokúsili uchopiť ľudskú snahu o spokojný život zo všetkých strán – od narodenia cez obdobie dospievania, hľadania životného partnera a výchovu vlastných detí až po starobu a smrť. Ich rozhovory s odborníkmi a odborníčkami idú do hĺbky tém ako sú vzťahy, starnutie, priateľstvo, vyhorenie, spoločnosť, výchova detí či sexualita. Táto kniha môže byť dobrým sprievodcom na ceste k šťastnému životu v bláznivom svete. Ukážka - rozhovor s párovou terapeutkou Zuzanou Hradilekovou o nevere.Ukážka  - rozhovor s psychológom Dušanom Ondrušekom o grobianskej spoločnosti.“Jedna z najdôležitejších vecí na priateľstvách, najmä na tých dlhodobých, je to, že naši dlhodobí priatelia sú svedkami nášho života. A ak v príbehu nášho života máme priateľov, tak svoj život vnímame o dosť zmysluplnejší, ako keď v ňom vystupujeme osamelo.” - Psychológ Aleš Bednařík o priateľstve“Trápia sa obaja z dvojice. Aj ten čo podvádza, aj podvedený. Úprimnosť je jedinou liečbou a šancou na zmenu, odhalenie nevery môže byť katalyzátorom takejto zmeny.” - Psychologička Zuzana Hradileková o nevere“Mnohým deťom dnes chýbajú hranice, či preto, že rodičia majú ideológiu, že deti nemajú dostať hranice, aby sa vyvíjali v slobodné bytosti, alebo je to preťažením rodičov, pre ktorých je zadávať hranice namáhavé.” - Špeciálna pedagogička Zuzana Zimová o výchove detí“Ak si napĺňam vlastný pocit sebahodnoty tým, že podávam vysoký výkon, „obetujem sa“, „zodieram sa“, potom sa tým, prirodzene, potrebujem aj pochváliť. Taký človek vníma ako plus, že nikto nerobí toľko ako on, nikto nevydrží toľko ako on, nikto neznesie toľko ako on. No je to dvojsečná zbraň, pretože nakoniec nikto neocení, keď umriete na polceste od vyčerpania.”- Psychiater Martin Ondrejkovič o vyhorení“Keď sa ohlási kríza stredného veku a človek sa už nemusí za ničím naháňať, je kľúčové, aby si vypočul toto volanie. Môže sa tak začať pripravovať na prežívanie životného šťastia v starobe. Naháňanie sa za mocou a peniazmi mu spokojnosť neprinesie. Ak však v sebe dokáže rozvinúť sociálnu zrelosť, staroba môže byť veľmi pekným obdobím.”- Psychológ Ján Hrustič o starnutíO autorkách:Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 získala čestné uznanie Novinárskej ceny za rozhovor. V roku 2021 získala Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. Vitalia Bella (1979) sa narodila na Ukrajine. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 2005 získala titul PhD. z etnológie a kultúrnej antropológie na FF UK s dizertačnou prácou zameranou na obraz rómskej menšiny v médiách. Od roku 2004 pracovala v týždenníku Eurotelevízia. V apríli 2019 nastúpila do Denníka N, kde je reportérkou a editorkou. Venuje sa hlavne témam výchovy, vzťahov a duševného zdravia a aj ľudským príbehom.

V knižnej edícii Denníka N vychádza kniha venovaná autizmu. Prostredníctvom 18 otvorených rozhovorov otvára dvere do komplikovanej, tabuizovanej a mýtmi opradenej problematiky, ktorá sa týka tisícok slovenských rodín.  V knihe sú fotografie jedného z najlepších slovenských reportážnych fotografov Tomáša Benedikoviča. Jozef Bednár, novinár, bloger a mimoriadne angažovaný otec dospelého autistického syna Mareka, urobil rozhovory s ľuďmi, ktorí autizmom intenzívne žijú – či už ako terapeuti, rodičia, starí rodičia, alebo súrodenci, a ktorí sa rozhodli otvorene o svojich problémoch aj radostiach hovoriť. Každá rodina má svoj vlastný príbeh ohraničený jednou alebo viacerými diagnózami a každá má k diagnóze iný prístup a iné možnosti intervencie. Napriek tomu, že detí s touto poruchou pribúda (nejakú z foriem autizmu má podľa posledných výskumov jeden zo sto ľudí), koluje o nej množstvo mýtov, rodičom často chýbajú základné informácie aj inštitucionálna podpora.  Kniha nie je určená len pre rodičov, ktorí tušia, že ich dieťa je iné, ktorých dieťa už bolo diagnostikované alebo ktorí hľadajú ľudí s podobnými skúsenosťami. Je určená všetkým, ktorí chcú spoznať zblízka život rodín s akokoľvek zdravotne znevýhodneným členom. Veríme, že kniha prinesie viac empatie a pochopenia voči ľuďom, ktorí sú iní. O autoroch: Jozef Bednár (1972) je otec troch detí. Vyštudoval žurnalistiku na FF UK v Bratislave, pôsobil vo viacerých médiách a PR agentúrach, aj ako vysokoškolský pedagóg. Bol hovorcom na ministerstve kultúry. Téme autizmu sa začal aktívne venovať po tom, ako bol jeho teraz už dvadsaťročnému synovi Marekovi diagnostikovaný detský autizmus. Príbeh svojej rodiny s autizmom približuje vo forme blogov a statusov na sociálnych sieťach. O živote s autizmom napísal dve knihy (Osud tak rozhodol, Ikar, 2015, Medzi kvapkami dažďa: Autizmus – svet pravdy, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2009).  Tomáš Benedikovič (1980) vyštudoval Fakultu výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Od roku 2005 sa venuje novinárskej fotografii. Najskôr v agentúre SITA, potom v denníku SME a teraz v Denníku N. Je viacnásobným držiteľom ocenenia Slovak Press Photo a Czech Press Photo vrátane Grand Prix a jeho fotografia bola v roku 2010 uverejnená aj vo výbere najlepších fotografií magazínu Time.

Vo fascinujúcej autobiografii autorka otvorene píše o svojom boji so sociopatiou, dodnes zatracovanou a nepochopenou duševnou poruchou. Patric Gagne si už pred nástupom do škôlky uvedomovala, že s ňou nie je niečo v poriadku. Ľudia na jej správanie reagovali spôsobom, ktorému nerozumela. Tušila prečo –  emócie totiž neprežívala tak ako ostatné deti. Pocity strachu a viny či empatia jej boli úplne cudzie. Väčšinou totiž necítila vôbec nič. Zo všetkých síl sa usilovala predstierať, že je ako ostatní, no neustály tlak, aby sa prispôsobila spoločenskému prostrediu, bol pre ňu neznesiteľný. A tak začala kradnúť. Klamala, až sa prášilo. Občas bola násilná. Stala sa expertkou na vlámania. A to všetko s cieľom nahradiť pocit vnútornej ničoty aspoň niečím. Až na vysokej škole sa potvrdilo, čo už dlhšie tušila. Je sociopatka. No napriek tomu, že sociopatia patrí medzi prvé identifikované duševné poruchy, odborníci na duševné zdravie si s ňou nevedia dodnes poradiť. Povedali jej, že na sociopatiu neexistuje žiadna liečba, žiadna nádej na normálny život. Keď sa však Patric znovu stretne so starou láskou, je konfrontovaná s otázkou, ako bude vyzerať jej budúcnosť. Ak je schopná milovať, znamená to, že nie je úplné monštrum. S pomocou partnera, ale aj rôznych kurióznych postáv sa vydáva na celoživotnú misiu s cieľom dokázať, že ani milióny ďalších ľudí s rovnakou diagnózou nie sú monštrá. Kniha Sociopatka je inšpiratívny príbeh o tom, ako sa vyrovnať s osudom a vybudovať si život plný lásky a nádeje.Knihu preložila Lucia Szabóová.Prečítajte si ukážku z knihy.Patric Gagne je americká spisovateľka, terapeutka a obhajkyňa ľudí trpiacich sociopatickými, psychopatickými a antisociálnymi poruchami. Doktorát z klinickej psychológie získala za dizertačnú prácu skúmajúcu vzťah medzi sociopatiou a úzkosťou. Jej výskum sa stal základom ďalšieho štúdia sociopatickej poruchy, ale i jej autobiografie Sociopatka. Keď sa Patric nevenuje svojim pacientom alebo nebehá za svojimi malými deťmi, pracuje ako smútková poradkyňa so zameraním na násilnú trestnú činnosť. Napísali o knihe:„Kniha Sociopatka nie je autobiografiou v pravom zmysle slova. Jej cieľom je vzdelávať psychologickú komunitu a širokú verejnosť o povahe sociopatie a poskytovať pomoc druhým ľuďom s touto diagnózou.“– Karen R. Koenig, poradkyňa a spisovateľka„Príbeh terapeutky a smútkovej poradkyne, ktorá sa snaží pochopiť a zvládnuť stigmatizovanú duševnú poruchu. Ide o svojrázne a provokatívne skúmanie hraníc spoločenskej akceptácie.“– Kirkus Reviews„Absolútne fascinujúce rozprávanie!“– Cosmopolitan

Bolo to dávno, no akoby sa to stalo včera: spadol Berlínsky múr a zrútili sa Dvojičky. Deväťdesiate roky boli silne medializované a asertívne sebavedomé, ale nie skreslené a deformované internetom a sociálnymi sieťami. Ich trajektóriu dokážeme presne odsledovať.Po väčšinu desaťročia bol Seinfeld najpopulárnejším a najvplyvnejším hraným televíznym seriálom. Zmenil jazyk, posunul cit pre komédiu a takmer každá náhodná epizóda mala viac divákov než finále Hry o tróny v roku 2019. Ak ste však epizódu Seinfelda zmeškali, mali ste prosto smolu. Mnohé polarizujúce témy, ktoré dominujú v súčasných rozpravách, boli už v hre, no vnímali sa skôr ako experimenty v akademických kruhoch. Stále existovali jadrové zbrane, ale nechystala sa žiadna jadrová vojna. Internet prichádzal, aj keď neochotne.V súčasnosti deväťdesiate roky dvadsiateho storočia pôsobia ako obdobie, keď sa celý svet zbláznil, ale nie až natoľko, aby sa to nedalo zvládnuť alebo napraviť. Chuck Klosterman prináša panoramatický pohľad na koniec dvadsiateho storočia a zároveň koniec čias, keď sme ešte ovládali technológie my a nie ony nás. V knihe Deväťdesiate roky opisuje vzostup internetu, popkultúrne fenomény, akými boli film Titanic či seriál Priatelia, ale aj spoločenské zmeny týkajúce sa rasy, triedy či sexuality. Analyzuje politické škandály, napríklad Clintonovu aféru s Monicou Lewinskou či predvolebnú kampaň Rossa Perota, no neopomína ani masaker na strednej škole v Columbine či proces s O. J. Simpsonom. Kniha Deväťdesiate roky je nostalgickou prehliadkou dekády, ktorá sa odohrala dávno – hoci nie až tak dávno, ako sa nám môže zdať.Knihu preložila Erika Mazuchová.Prečítaje si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Chuck Klosterman (1972) je americký novinár a spisovateľ. Pôsobil v časopisoch Esquire, New York Times Magazine či Washington Post. Venuje sa predovšetkým písaniu o populárnej kultúre a športe. Je autorom dvanástich kníh. Jeho posledný titul Deväťdesiate roky sa okamžite zaradil medzi bestsellery. S manželkou a dvomi deťmi žije v Portlande v štáte Oregon, USA. Napísali o knihe:„V knihe Deväťdesiate roky Klosterman s osobitým humorom skúma sociálnu, politickú a kultúrnu históriu tejto dekády. Je to fascinujúci výlet do minulosti.“ - Time„Úžasne zrešeršovaná, pútavo napísaná a veľmi vtipná kniha, v ktorej nadaný autor prehodnocuje význam tohto nedoceneného desaťročia.“ - Booklist„Zábavná prechádzka posledným desaťročím dvadsiateho storočia! Klosterman vdýchol deväťdesiatym rokom nový život. Prináša veľkolepú panorámu, ktorá je vtipná a zároveň poučná.“ - Kirkus