Mimoriadne úspešná kniha Juraja Čokynu je venovaná deťom, ktoré sú odpísané ešte predtým ako si prvýkrát sadnú do školskej lavice. Na Slovensku žijú desaťtisíce detí, ktoré nemajú šancu mať sa v živote dobre. Tisícky detí prepadávajú už v prvom ročníku a základnú školu nikdy nedokončia. Učitelia im nevedia pomôcť a ani učiteľom v ich snahe nikto nepomáha. Aká je vlastne štartovacia čiara týchto detí a aké metódy môžu učitelia využívať? Čo všetko dokáže zmeniť jeden učiteľ a ako by sa mal zmeniť systém vzdelávania na Slovensku? Kniha do hĺbky skúma príčiny zlyhaní znevýhodnených detí, ich rodičov, učiteľov,  ale aj štátu a prináša aj riešenia. Jej autor Juraj Čokyna nie je vedec ani dlhoročný učiteľ. Školstvo je však preňho životným poslaním a snaží sa do tejto problematiky hlboko preniknúť. Prostredníctvom Teach for Slovakia učil dva roky deti z chudobného prostredia, začal o svojich skúsenostiach písať blogy a nakoniec aj knihu. Vďaka jeho skúsenostiam je táto kniha plná príbehov a aj zrozumiteľných návodov – a dá sa jej veriť.Editor knihy Juraj Koník je redaktorom Denníka N. V roku 2018 získal dve Novinárske ceny za reportáž práve o Jurajovi Čokynovi. Táto reportáž bola inšpiráciou pri vzniku knihy.Denník N vydal niekoľko úspešných vzdelávacích príručiek pre stredné školy. Myslíme však aj na učiteľov, ktorí učia v tom najťažšom prostredí – v okrajových školách plných demotivovaných a pre zle nastavený školský systém vopred odpísaných detí. Preto sme vydali aj knihu Juraja Čokynu A okraje máš kde? Táto kniha je určená všetkým frustrovaným učiteľom, ale aj tým, ktorí sa nevzdávajú, potrebujú len pomôcť dostať sa z rutiny, prekonať smútok z toho, že deti nedokázali posunúť. Môže byť dobrou pomôckou pre ľudí, ktorí majú možnosť zlepšiť zákony a systém nášho školstva.Juraj Čokyna je novinár, učiteľ a aktivista, pochádza z Vrábľov. Vyštudoval politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a neskôr politickú vedu na Central European University v Budapešti. Stážoval v Transparency International, pracoval ako redaktor v denníku Sme a reportér v Denníku N. Potom odišiel na východ Slovenska a cez program Teach for Slovakia učil dva roky v základnej škole v Šarišských Bohdanovciach aj deti z vylúčených komunít. Po napísaní knihy nastúpil na Inštitút vzdelávacej politiky na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu, kde pôsobil ako analytik v oblasti inklúzie a (de)segregácie. Je spoluautorom analýzy o podmienkach v školách a zapájaní detí do vyučovania počas prvej vlny pandémie. Po konflikte s vtedajším vedením ministerstva odišiel pracovať do výroby vo fabrike vo Vrábľoch, aby skúmal situáciu ľudí patriacich k pracujúcej chudobe. Je členom občianskeho združenia Vráble si Ty, kde spoluorganizoval úspešnú kampaň ku komunálnym voľbám v roku 2022. „Prečítal som množstvo štúdií, reportov a rozhovorov s ľuďmi, ktorí sa tejto problematike venujú oveľa dlhšie ako ja a rozumejú jej, a uvedomil som si, že detí za okrajmi je oveľa viac. Zistil som však aj to, že za okrajmi nášho záujmu sú aj ľudia, ktorí vychovávajú naše deti. Učitelia by mali deťom pomáhať k lepšej budúcnosti, učiť ich dôležité veci. To sa im však nedarí a výsledky väčšiny ich žiakov sa rokmi ešte zhoršujú.“ - Juraj Čokyna„S Jurajom Čokynom sa ocitneme v prevažne rómskej škole, ale pozor, táto kniha nie je iba o Rómoch a osadách. Naše školstvo potrebuje zmenu takmer všade, po celej krajine. Slovenské deti bez rozdielu zaostávajú v matematike aj v čítaní, nerozumejú svetu prírodných vied. Ukazujú to všetky testy, ktoré nás porovnávajú s vyspelým svetom. Veľké problémy však vidno najmä tam, kde žije mnoho chudobných rodín, čo sa do veľkej miery prelína s oblasťami života slovenských Rómov – v osadách a getách.“ Juraj Koník, editor, reportér Denníka N

Sila rozumu opäť dostupná! Bestseller knižnej edície Denníka N je ďalším príspevkom Denníka N k rozvoju kritického myslenia. Kniha šachového veľmajstra Jána Markoša. Sila rozumu v bláznivej dobe ponúka na viac ako dvestopäťdesiatich stranách odpovede na množstvo otázok týkajúcich sa kritického myslenia, ale aj hutný súhrn nápadov a stratégií, ako ho využívať v každodennom živote. Akými trikmi sa dá do slov prepašovať podprahová reklama? Nakoľko sa slovník Zomri odlišuje od slovníka Mariana Kotlebu? Čo je deepfake? Ako rozoznať logicky chybný argument?Vďaka množstvu ukážok, statusov a príkladov zo súčasnej slovenskej spoločnosti môže byť praktickou pomôckou pri jeho výučbe. Ján Markoš je vzdelaním filozof a teológ a profesiou šachový veľmajster. Jeho široký záber a schopnosť ísť do hĺbky umožňuje v knihe podnetné exkurzy do oblastí vedy, náboženstva aj umenia.Vypočujte si ukážky z knihy: Tri vyprázdnené slová, Mimo pravdy a lži (O vyjadreniach, ktoré nie sú výrokmi), Výroba klamstiev: Lacno a na mieru, Racionalita má monopol na pravdu, Kotvenie (Anchoring) O autorovi:Ján Markoš (*1985)Je spisovateľom a lektorom kritického myslenia. Vyštudoval filozofiu a evanjelickú teológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Učil na strednej škole, v rokoch 2013 – 2016 viedol Sokratov inštitút, doplnkové vzdelávanie pre nadaných vysokoškolákov. Jeho manuál kritického myslenia Sila rozumu v bláznivej dobe sa v roku 2019 stal na Slovensku bestsellerom. V roku 2020 mu vyšla o etických dilemách kniha s názvom Medzi dobrom a zlom a v roku 2021 kniha Bližšie k sebe s podtitulom Hľadanie ľudskosti v dobe médií, technológií a vedy a v roku 2025 kniha Svetlá v hmle s podtitulom Eseje o nádeji pre Slovensko.  Ján Markoš je tiež šachovým veľmajstrom, trénerom a autorom. Jeho kniha Pod hladinou: 33 kapitol o tajomstvách šachu získala v roku 2018 od Anglickej šachovej federácie prestížne ocenenie Book of the Year Award. V roku 2020 napísal spoločne s najlepším českým šachistom Davidom Navarom knihu Tajná přísada. „O kritickom myslení sa dá písať veľa (až priveľa), a predsa sa človek nedozvie nič nové. A potom príde Jano Markoš, pozbiera kamienky roztrúsených postrehov a informácií, pridánové, pospája ich do mozaiky, poprepája novými súvislosťami a vzájomnými koreláciami, až dostaneme obraz sveta, z ktorého mrazí. Myslela som si, že kniha je hlavne pre tých, čo nerozumejú, čo ľahko naletia konšpiráciám a klamstvám, pre „tých druhých“. Ale bol to hlúpy omyl – kniha je mimoriadne dôležitá pre všetkých, pre nás, pretože my sme (aj) tí druhí. Naučí mnohé, na začiatok najmä to, že sa musíme naučiť myslieť pomaly. Myslenie je ťažké, komplikované, namáhavé. Myslene bolí. Nemyslenie bolí tiež. Ostatných. Tak čítajte a myslite.“Eva Kováčechová, právnička „Je veľmi dôležité, že v osobnom rozvoji sa presúva pozornosť z vedomostí a zo zručností na cibrenie myslenia samotného. Považujem rozvoj kritického myslenia za kľúčový prvok tohto trendu a veľmi oceňujem, že aj na Slovensku k téme vychádza takáto kvalitná kniha.“ Martin Burgr, Akadémia kritického myslenia „Niektoré knihy stačí len prelistovať, iné aj prečítať, ale sú aj také, ktoré treba poriadne prežuť a stráviť. Sila rozumu v bláznivej dobe je presne tou knihou, nad ktorou sa oplatí stráviť čas, lebo v nej na jednom mieste nájdete to, čo by ste inak museli prácne dolovať z mnohých zdrojov. Ján Markoš napísal knihu, ktorá si zaslúži, aby ste si ju poriadne vychutnali, lebo v dnešnej bláznivej dobe padne každému na úžitok.“Marián Leško, komentátor

Ako chutí tarantula či kvety petúnie? Kvety petúnie sú jemne pikantné a kvety sedmokrások príjemne aromatické. Poučná aj zábavná kniha rozhovorov s 25 slovenskými vedcami, vedkyňami a odborníkmi, ktorí sa venujú výskumu v oblastiach od astrofyziky cez medicínu či vývoj bioplastov až po skúmanie nových zdrojov potravy a ich nutričnej hodnoty. Zistíte v nej napríklad to, koľko ton materiálu z meteoritov a komét dopadne ročne na Zem, ako sa v Košiciach vyvíja 3D tlač titánových skeletov, ktoré môžu nahradiť kosti, a ako vyzerá elektrická aktivita v mozgu pri rozmýšľaní. Aj slovenskí vedci skúmajú oblasti, ktoré prinášajú svetový pokrok. Robia výskum v odvetviach, aké by vám ani nenapadli a výstupy z ich skúmania môžu byť užitočné pre váš každodenný život. Redaktorka Denníka N Zuzana Vitková vedcom a vedkyniam položila otázky, vďaka ktorým vám fakty z ich výskumov a toho, ako funguje svet, zostanú v pamäti aj bez čítania vysokoškolských skrípt. Vybrať do knihy len 25 rozhovorov bolo náročné, pretože na Slovensku je oveľa viac inšpiratívnych ľudí, ktorí majú o vede čo povedať. Kniha sa snaží priniesť čo najširší záber výskumných tém a cez niektoré rozhovory predstaviť aj osobné príbehy vedkýň a vedcov, ich pohľad na slovenskú vedu a dôvody, prečo sa rozhodli zostať na Slovensku alebo, naopak, odísť do zahraničia. Zuzana Vitková sa s popularizáciou vedy stretla prvýkrát na strednej škole, keď pomáhala ako dobrovoľníčka na festivale vedy Noc výskumníkov. Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a od roku 2013 viedla vedecko-popularizačný portál science.sk. Ten od roku 2015 obsahovo spolupracoval aj s Denníkom N. V roku 2016 pôsobila ako PR manažérka v Slovenskej akadémii vied. Tri roky života strávila v Austrálii a cestovaním po svete, kým zistila, že sa chce vrátiť na Slovensko a písať o vede. Zuzana Vitková pracuje v Denníku N od roku 2020 ako vedecká reportérka a okrem textov tvorí aj vedecký podcast s názvom N2. V roku 2022 získala Novinársku cenu Slovenskej psychiatrickej spoločnosti NEZÁBUDKA. Urobila desiatky rozhovorov so slovenskými vedkyňami a vedcami. Na svojej práci má najradšej, keď sa ich môže pýtať na to, ako funguje svet okolo nás. Keď sa potom pozerá na Slnko, môže si aspoň vzdialene predstavovať erupcie, ktoré na ňom prebiehajú, či elektrickú aktivitu, ktorá jej popri premýšľaní prebieha v mozgu.

Aké sú skutočné právomoci prezidenta? Ako ich využívali doterajšie hlavy štátu? Čo hrozí, ak by sa niekto pokúsil úrad uniesť a využiť ho na razenie vlastnej vízie Slovenska? Radoslav Procházka strieda analýzu ústavného textu s príhodami zo slovenského politického života, ale ajdávnejšej histórie a pripomína, o čo všetko ide pri prezidentských voľbách. Prečítajte si viac: Prezidenta si nevyberáme podľa toho, čo môže naozaj spraviť, vyberáme si kráľa alebo kráľovnú  Vydali sme aj Rozhádzaná republika: 25 rokov slovenského ústavného neporiadku

O koľkej ste sa dostali do postele? Koľko vám trvalo, kým ste zaspali? A koľkokrát za noc ste sa prebudili? Americká novinárka a moderátorka Diane Macedo prináša praktickú a zábavnú príručku o lepšom spánku. Kniha Lepší spánok je výsledkom autorkinho neúnavného pátrania po tom, ako sa dobre vyspať, a zbierkou vedeckých a praktických riešení rôznych spánkových porúch. Odhaduje sa, že približne tretina populácie trpí nespavosťou a mnohí zápasia s ďalšími poruchami spánku. Ako reportérka a moderátorka nočných správ dostala Diane Macedo viacero cenných lekcií o dôležitosti spánku a jeho vplyve na mozog či celý imunitný systém. Čím viac zápasila s nespavosťou, tým horší bol jej zdravotný stav. Zúfalo skúšala jeden tip na lepší spánok za druhým, no nič nefungovalo. Keď si nakoniec vypestovala rezistenciu na tabletky na spanie, rozhodla sa postaviť k problému ako správna novinárka a pustila sa do rozhovorov s odborníkmi a odborníčkami na spánok z celého sveta s cieľom pochopiť, čo nám skutočne bráni dobre sa vyspať. Vďaka tomu ponúka vedecké vysvetlenia a množstvo odborných rád a odporúčaní založených na výskumoch spánku. Objasňuje, že cesta k lepšiemu spánku je oveľa náročnejšia než len vzdať sa kofeínu alebo pred spaním odložiť telefón, a so svojráznym humorom približuje, ako: • pochopiť biológiu spánku, • identifikovať prekážky v spánku,• oddeliť mýty o spánku od faktov, • zmeniť myslenie. V neposlednom rade nás Diane Macedo, zaneprázdnená pracujúca matka, naučí, ako tieto riešenia začleniť do nášho každodenného života. Kniha Lepší spánok je dokonalým sprievodcom na ceste k tomu, aby sme konečne spali ako drevo.Knihu preložila Jana Melcerová.Prečítajte si ukážku z knihy.Diane Macedo je americká novinárka a držiteľka ocenenia Emmy, ktorá v súčasnosti pôsobí ako moderátorka v televíziách ABC News a ABC News Live. Ako nočná sova, ktorá pracovala v rôznych pracovných zmenách, je asi posledným človekom, ktorý by mal písať o spánku. Je však tvrdohlavá a miluje zlepšováky, preto sa pokúsila nájsť odpovede na svoju nespavosť a neprestala, kým nezozbierala všetky tipy a návody na zlepšenie spánku. Môžete ju sledovať na Instagrame, Twitteri a Facebooku pod menom @dianermacedo. Napísali o knihe:„Príručka o spánku od Diane Macedo je nabitá informáciami. Tí, ktorí nemôžu spať, sa môžu spoľahnúť na spoľahlivý zdroj.“ - Publishers Weekly„Spánok tróni na vrchole rebríčka zdravých návykov, ktorý často prehliadame, no je nesmierne dôležitý. Moja kolegyňa Diane Macedo ponúka čitateľom inteligentné a jednoduché tipy ako sa lepšie vyspať, ktoré sa dajú prispôsobiť individuálnym potrebám.“ - Dan Harris„Nápady z tejto knihy by si mal každý človek vyskúšať aspoň raz v živote.“ - San Francisco Book Review

Unikátne zhrnutie prvých mesiacov ruskej vojny v denníkových zápiskoch a rozhovoroch s tými, ktorí tam boli Ruský vpád na Ukrajinu zasiahol reportéra Deníka N Lukáša Prchala natoľko, že si začal písať denník. O tom, čo sa dialo na fronte, v redakcii, ale aj v jeho vnútri. Geopolitické šachy sa v jeho svižných záznamoch miešajú s čriepkami z osobného života. Vojnové zverstvá kontrastujú s príbehmi hrdinstva. K tomu navyše vyspovedal päť kolegov, ktorí reportovali priamo z Ukrajiny. Výsledkom je unikátne zhrnutie prvých sedemdesiatich piatich dní vojny, ktorá otriasla všetkými našimi istotami. O autorovi:Lukáš Prchal je reportér Deníka N. Predtým pracoval ako redaktor v Aktuálně.cz a v Hospodárskych novinách. Je držiteľom ocenenia Novinářska křepelka, ceny pre najlepšieho novinára do 33 rokov, a Novinárskej ceny za špeciál venujúci sa šíreniu dezinformacií. Vyštudoval literatúru a tvorivé písanie na Literárnej akadémii, vydal prozaické knihy Den v nedohlednu a S pavoukem na skle. V novinárskych textoch sa zaoberá predovšetkým odhaľovaním ruského vplyvu v Česku a kauzami spojenými s okolím prezidenta Miloša Zemana.  „Od konce druhé světové války jsme v Evropě žili sedmdesát šest let v míru. Další rok však už nepřidáme. Dvacátého čtvrtého února dal Vladimir Putin svým jednotkám příkaz ke vpádu na Ukrajinu. Ruští vojáci začali ničit, vraždit, znásilňovat. Tato knížka mapuje první měsíce konfliktu. Navzdory tomu, že se v ní píše o strašných věcech, je moc dobře, že ji máme. Pomůže nám nezapomenout na to, co si pamatovat potřebujeme.“ Michael Romancov, politický geograf, pedagog a publicista

Katarína, Cynthia, Štefánia, Jana, Patrícia, Šarlota, Gabriela... Podľa policajných štatistík na Slovensku takmer každý mesiac zomrie jedna žena rukou svojho partnera. Táto kniha však nie je len o ženách, ktoré zavraždil ich blízky. Je aj o tom, ako sa vôbec do takýchto vzťahov dostanú, prečo v nich zotrvávajú, ako im pomáha štát a na koho sa môžu obrátiť, ak sa cítia ohrozené. Zároveň radí, čo môže urobiť každý, kto pravidelne počúva krik v susednom byte, vidí násilie na ulici alebo spozoruje, že s kamarátkou niečo nie je v poriadku. Reportérka a editorka Denníka N Ria Gehrerová prináša prípady niekoľkých žien, ktoré zažili partnerské násilie a nevyhýba sa ani príbehu svojej vlastnej rodiny. V mnohom sa na seba podobajú: uviaznutie v násilnom vzťahu, pocit ohrozenia, strach o zdravie a život či o budúcnosť svojich detí. A hlavne majú rovnaký začiatok. Bola to láska.Ria Gehrerová (*1992) vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2015 pôsobí v Denníku N ako novinárka. V textoch sa venuje spoločenským témam, právam žien a menšín. Momentálne je editorkou sekcie Rodina a vzťahy. Bola to láska je jej prvá kniha.