Kniha Stredoeurópan vychádza rok po náhlej smrti publicistu Petra Morvaya. Dôvodom nie je len uctenie jeho pamiatky, ale aj nadčasovosť textov, ktoré písal pre stredoeurópske médiá. Hoci bol jeho záber širší, v knihe nájdete výber reportáží a publicistických textov o strednej Európe. Mal k nej veľmi osobný vzťah a aj preto jej rozumel ako málokto. Keď písal pre maďarské publikum, snažil sa mu vysvetliť, prečo na Slovensku vnímame niektoré veci inak. Vo výbere reportáží pre českých čitateľov zas opisuje maďarskú porevolučnú transformáciu, ktorá sa podobá na tú našu. No a Slovensku poskytoval hlboké vedomosti o týchto krajinách, ako i o nás samých. Vo výbere nájdete rozhovor s Václavom Havlom z roku 1995, príbeh Georga Sorosa a zvláštneho vzťahu Maďarov k nemu, portrét Pétera Esterházyho, reportáž o tom ako Orbán rozširuje svoj vplyv na juh Slovenska a ako pomaly umiera rieka Tisa, či príbeh známeho maďarského „lupiča s whisky“ Attilu Ambrusa.Všetky texty pritom spája Petrovo presvedčenie, že k sebe napriek rozdielom musíme hľadať spoločnú cestu založenú na porozumení a tolerancii.„Pred rokom Peter Morvay zomrel. Jeho texty, tie, ktoré som tak rád čítal a vlastne nás zoznámili, však zostávajú a má zmysel ich čítať aj s odstupom času. Zaznamenal v nich divokú minulosť aj prítomnosť strednej Európy. Mal dar vidieť a rozumieť susedom. A keďže žil v troch krajinách, videl a chápal susedov na tri spôsoby.“Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N„Tváriť sa, že máme všetci rovnaké názory na historické udalosti a prechovávame k nim rovnaké pocity, by bolo pokrytectvo. Právo existovať vedľa seba majú aj protikladné pohľady. S jednou podmienkou - rozdielne historické hodnotenia nemôžu byť podkladom aktuálnych politických požiadaviek. Od tých sa musia politici oboch strán vždy rozhodne dištancovať.“P. Morvay, február 2004„Žiadna spoločnosť sa nedokáže vyrovnať so svojou minulosťou, ak politicky motivovanú zbabelú vraždu nebude nazývať vraždou a bude sa ju snažiť pomocou nejakých právnych kľučiek či falšovania histórie bagatelizovať. A žiadna spoločnosť sa nedokáže ubrániť totalitným praktikám, ak nepochopí, ako fungujú a akí ľudia ich šíria alebo im slúžia.“P. Morvay, september 2008Peter Morvay (1968 –2020) bol slovenský novinár a politický komentátor. Venoval sa naj­mä česko-slovensko-maďarským vzťahom, maďarskej menšine na Slovensku a politickému dianiu v Maďarsku. Vysokoškol­ské štúdium absolvoval v Prahe, kde po Nežnej revolúcii os­tal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí ako odborník na Maďarsko. Neskôr sa presťahoval do Szegedu v Maďarsku a potom do Bratislavy. V médiách začal publikovať na konci roku 1989. Od roku 2003 do roku 2014 pracoval v denníku SME, najprv ako redaktor zahraničnej rubriky, neskôr ako ko­mentátor. V roku 2015 bol spoluzakladateľom Denníka N, kde pôsobil až do svojej náhlej smrti v roku 2020. Pravidelne pub­likoval aj v médiách v Česku a v Maďarsku.Ukážka9. 8. 1999 Respekt Robin Hood transformáciePred mesiacom využil najznámejší lupič Maďarska nepo­zornosť strážcov a počas svojej pravidelnej prechádzky po väzenskom dvore utiekol. Svižne preliezol štvormetrový múr, dostal sa do jednej z kancelárií, tam zviazal predlžovačky a tele­fónne káble a cez nezamrežované okno väznicu opustil. Polícii trvalo pol dňa, kým uzavrela všetky výjazdy z hlavného mesta. Odvtedy po utečencovi neúspešne pátra. Nejde tu iba o príbeh lupiča. Celý prípad poukazuje aj na to, ako sa môžu pozerať na svojich Robinov Hoodov občania postkomunistickej Európy. Keď zlyhá parťák Dnes tridsaťdvaročný Attila Ambrus začínal ako brankár jed­ného z mála maďarských profesionálnych hokejových tímov. Počuli ste niekedy o maďarskom hokeji? Veľmi to asi nevyná­šalo. Ambrus, túžiaci po živote na vysokej nohe, hľadal možnosť, ako si privyrobiť. V januári 1993 začal s pištoľou v ruke prepa­dávať bankové pobočky, poštové úrady a cestovky v Budapeš­ti. Postupne navštívil 27 miest a nazhromaždil lup v hodnote 142 miliónov forintov (približne 22 miliónov korún). Väčšinu akcií absolvoval sám, ale pred časom podľahol pre­hováraniu svojho mladšieho kolegu-hokejistu Gábora Orbána a pribral ho. Nemal to veru robiť. Posledné prepadnutie sa uskutočnilo tento rok 15. januára a veľmi sa nevydarilo. Am­brus vraj bol postupom času pri akciách čoraz hrubší a na zastrašenie občas vystrelil do vzduchu z pištole. Jeden taký výstrel počul majiteľ susedného obchodu a zavolal políciu. Ambrus s korisťou 18 miliónov forintov stačil zmiznúť, ale Orbána polícia chytila.Ako sa Ambrus neskôr v jednom rozhovore posťažoval, do­lapený člen dvojice mal podľa dohody pre podobné prípady odolávať výsluchu aspoň tri hodiny, kým prezradí totožnosť svojho parťáka. Ten druhý by tak získal čas potrebný na opus­tenie Maďarska. Ambrus sa aj po neúspechu urýchlene vydal k rumunským hraniciam. Sám pochádzal z maďarskej menši­ny v Rumunsku a niekde v divokých sedmohradských horách chcel prečkať čas, kým po ňom bude najväčšia zhánka. Orbán však po zatknutí všetko okamžite vyklopil. Ambrus navyše nedokázal odísť bez svojho psa, pre ktorého sa vrátil domov, cestou ešte natankoval a kúpil si fľašu škótskej. Sprá­vu o jeho úteku dostali colníci na hraničnom priechode štvrť hodiny predtým, než k nim Ambrus dorazil. Našli u neho štyri pištole.

Korešpondent časopisu Time zaznamenáva život Volodymyra Zelenského od čias, keď vystupoval v zábavných programoch, až po blatisté zákopy vojny s Ruskom. Shuster strávil štyri roky s ukrajinským prezidentom, absolvoval rozsiahle spoločné cesty na front a desiatky rozhovorov s jeho manželkou, priateľmi aj nepriateľmi, poradcami, ministrami a vojenskými veliteľmi. Kniha Zelenskyj – Ako zblízka vyzerala invázia, ktorá otriasla svetom je intímny portrét prezidenta, ktorý sa z herca a komika zmenil na symbol odolnosti. Autor zároveň odhaľuje, ako sa Zelenskému podarilo spojiť rôznych demokratických lídrov v boji za spoločnú vec. Kniha ponúka detailný opis Zelenského života v jadrovom bunkri v prvých týždňoch invázie a okolností úteku jeho manželky s deťmi do bezpečia. Neskôr, keď Rusi ustúpili z Kyjeva, sledujeme, ako Zelenskyj so svojím tímom vychádza z bunkra a vedie Ukrajinu ku kľúčovým víťazstvám. Výsledkom je strhujúci podrobný obraz invázie tak, ako ju zažil ruský cieľ číslo jeden a hrdina, ktorý o tento titul ani nestál. Autor však v knihe jasne pomenúva Zelenského omyly a zlyhania ako napríklad ochotu umlčať politický nesúhlas jeho odporcov a ponúka komplexný portrét muža snažiaceho sa prelomiť historické jarmo ruského útlaku, ktorý sa začal dávno pred jeho narodením. Zelenskyj zároveň predkladá svoju víziu budúceho smerovania Ukrajiny a svojimi činmi demonštruje stratégiu, ako čeliť Rusom a zároveň udržať Západ na svojej strane. Kniha Zelenskyj ponúka fascinujúci obraz vojny, ktorá otriasla celým svetom, a príbeh človeka, ktorého odvaha a odhodlanie vojde do dejín.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Simon Shuster je americký novinár časopisu Time, ktorý už sedemnásť rokov prináša správy z Ruska a Ukrajiny. Jeho reportážna cesta sa začala v roku 2014, keď ako prvý zahraničný novinár pricestoval na Krym v čase jeho anexie ruskými vojskami. V roku 2019 sa prvýkrát stretol s Volodymyrom Zelenským a odvtedy monitoruje jeho administratívu. V roku 2021 navštívil s prezidentom vojnovú zónu na hraniciach s Ruskom. Keď v nasledujúcom roku Rusi spustili rozsiahlu inváziu, Shuster sa stal spravodajcom prezidentského tímu a získal jedinečný prístup do areálu v Kyjeve, kde napísal svoju prvú knihu.

V rokoch 1932 – 1933 zomreli takmer štyri milióny Ukrajincov, ktorých nechal vtedajší režim vyhladovať. Hladomor však predstavoval len polovicu príbehu. V čase, keď na vidieku umierali roľníci, zároveň sovietska tajná polícia zaútočila aj na ukrajinské intelektuálne a politické elity. Kým sa hlad šíril, rozbehla sa ohováračská kampaň a represie namierené proti ukrajinským intelektuálom, profesorom, kurátorom v múzeách, spisovateľom, výtvarníkom, duchovným, teológom, štátnym zamestnancom a úradníkom.Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum detailne opisuje, ako sa to vôbec mohlo stať, kto bol za túto tragédiu zodpovedný a aké mala následky. Informácie čerpá z množstva archívnych materiálov a zo spomienok preživších, ale aj z prác ukrajinských vedcov. Ponúka svedectvá tých, ktorí prežili, a vykresľuje, čo dokážu ľudské bytosti, keď ich hlad privedie k šialenstvu. Ukazuje, ako nemilosrdne sovietsky štát využíval propagandu, aby poštval susedov proti sebe a vyhladil údajné protirevolučné živly. Po hladomore nasledoval útok na ukrajinské kultúrne a politické vedenie. Sovietsky zväz zároveň poprel, že k hladomoru vôbec niekedy došlo. Sovietske orgány boli rozhodnuté, že Ukrajina by sa mala vzdať svojich národných ašpirácií a mala by byť pochovaná aj skutočná história krajiny spolu s miliónmi obetí. Kniha Červený hladomor je tragickou stigmou v dejinách dvadsiateho storočia, ale aj spomienkou na tých, ktorí sa stali terčom Stalinovho cieleného štátneho teroru. Knihu preložil Samuel Marec.Prečítajte si rozhovor s autorkou a ukážku z knihy.Anne Applebaum je americká novinárka a spisovateľka. Pôsobila ako komentátorka novín Washington Post, zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Venuje sa najmä problematike sovietskeho Ruska a východnej Európy. V roku 2004 získala Pulitzerovu cenu za knihu Gulag: A History. V slovenskom preklade vyšla v roku 2020 jej kniha Súmrak demokracie. S manželom žije v Poľsku a vo Veľkej Británii.

Nahliadnite do zákulisia firmy WeWork v podaní novinárov, ktorí odhalili škandalózne praktiky jeho bezškrupulózneho zakladateľa trpiaceho grandióznym sebaklamom.Adam Neumann sa do New Yorku presťahoval v roku 2001 potom, ako odslúžil päť zo siedmich rokov povinnej vojenskej služby v izraelskom námorníctve. O pätnásť rokov neskôr sa ocitol v pozícii sympatického riaditeľa spoločnosti s hodnotou 47 miliárd dolárov. Takmer dvojmetrový mladík s dlhými vlasmi a ústami plnými rečí, že život má byť prechádzka ružovou záhradou, bol zosobnením predstáv o podnikateľovi zo Silicon Valley. Ponúkal takmer hypnotizujúcu víziu: radikálnu zmenu pracovného prostredia šitú na mieru generácii mileniálov. Nazval ju WeWork.Neumannove ambície podporované miliardami dolárov od investorov rástli do neba. WeWork už nemal byť len poskytovateľom kancelárskych priestorov, mal stavať školy, budovať mestá či kolonizovať Mars. Spoločnosť v honbe za víziou svojho zakladateľa míňala peniaze rýchlejšie, než ich dokázala nadobudnúť. Šéf firmy brázdil celú zemeguľu na súkromnom lietadle v marihuanovom opare a snažil sa získavať ďalší kapitál, no koncom roka 2019, bezprostredne pred vstupom na burzu, sa mu všetko rozpadlo pod rukami. Neumanna vyhnali z vlastnej firmy, no jeho status miliardára tým nijako neutrpel. Nevšedný rast firmy WeWork prilákal najrôznejšie postavy finančného systému, ochotné ignorovať zjavné riziká. Jej náhly prepad však začal nadobúdať podobné kontúry ako v prípade neslávne známej firmy Theranos. Ako je možné, že sa niektoré z najväčších bánk a množstvo renomovaných investorov dokázalo nadchnúť pre takýto zjavný podfuk? A čo to znamená pre budúcnosť startupov v Silicon Valley? Odpoveď na tieto a ďalšie otázky o vzostupe a páde firmy WeWork hľadajú reportéri denníka Wall Street Journal Eliot Brown a jeho kolegyňa Maureen Farrell.   Knihu preložil Filip Pacalaj.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy vo forme podcastu.Eliot Brown sa venuje problematike startupov a rizikového kapitálu v denníku Wall Street Journal, kde pôsobí ako redaktor pre trh s nehnuteľnosťami od roku 2010, potom čo odišiel z New York Observer. Je absolvent Macalester College, žije v San Franciscu. Maureen Farrell od roku 2021 pracuje v New York Times, kde prestúpila po ôsmich rokoch pôsobenia v denníku Wall Street Journal. Žurnalistiku študovala na Duke University a Columbia University Graduate School of Journalism. Žije v New Yorku.

„Všetko, čo chcete a potrebujete vedieť o sexe.“ Americká spisovateľka Mary Roach sa vo svojich knihách venuje tak trochu bizarným témam súvisiacim s ľudskou fyziognómiou a knihu Rozdáme si to? venovala najpríťažlivejšej vedeckej oblasti – sexu. Prináša zábavné rozprávanie o ľudskej sexualite, v ktorom mapuje jej históriu od čias Aristotela až po najnovšie výskumy týkajúce sa záhad ženského orgazmu. Ako, prečo, prečo nie a ako inak či lepšie? Debata o sexe odnepamäti prebiehala za zatvorenými dverami laboratórií, verejných domov či v podkroví slávneho sexuológa Alfreda Kinseyho, no v súčasnosti sa presunula na pracoviská s rozličnými zobrazovacími metódami vrátane magnetickej rezonancie alebo do výskumných stredísk na vývoj sexuálnych pomôcok. Autorka v nich strávila dva roky a pokúsila sa zodpovedať všetky otázky, ktoré ste sa báli položiť. Je váš penis o sedem centimetrov dlhší, ako si myslíte? Je vaginálny orgazmus mýtus? Môže mŕtvy muž dosiahnuť erekciu? Prečo Viagra nepomáha ženám – alebo dokonca pandám? Prečo môže byť také ťažké dosiahnuť sexuálne vzrušenie a orgazmus – dva z najkomplexnejších, najpríjemnejších a najúžasnejších vedeckých fenoménov na svete – a čo robí veda pre to, aby sa spálňa stala uspokojivejším miestom? Mary Roach vás odvážne a s humorom prevedie zákutiami ľudskej sexuality. Dozviete sa všetko, čo chcete a potrebujete vedieť o sexe. Knihu preložila Daniela Tomašáková. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou. Mary Roach je americká spisovateľka, ktorá sa so svojráznym humorom venuje popularizácii vedy. Pracovala pre niekoľko časopisov vrátane National Geographic, New York Times, Wired či Vogue. Napísala šesť kníh, ktoré sa pravidelne umiestňujú v rebríčkoch bestsellerov New York Times a doteraz vyšli v 21 krajinách. Napísali o knihe: „Jedna z najzábavnejších a najbláznivejších vedeckých spisovateliek! Najnovšia Roachovej kniha otvára dokorán tajomné dvere, za ktorými sa odohráva vedecký výskum sexu. Prináša živý, veselý a poučný pohľad na hriešne tajomstvá vedy.“ - Kirkus Reviews „Mary Roach v knihe Rozdáme si to? odpovedá na nespočetné otázky a záhady týkajúce sa sexu. Vezme čitateľov a čitateľky na úchvatnú prehliadku do zákulisia výskumu ľudskej sexuality, ktorá sa začína vo verejných domoch a končí v laboratóriách.“ - Chicago Tribune „Roachovej zábavný štýl vyvoláva oprávnený smiech, no ešte väčšia zábava je nahlas čítať puritánom fantasticky zrešeršované poznámky pod čiarou.“ - Paste

Vedci sa za ostatné storočie mnoho naučili. Renomovaná fyzička a autorka youtubového seriálu Sabine Hossenfelder prináša knihu o najväčších otázkach života z pohľadu fyziky. Nielenže v súčasnosti nevieme vysvetliť vznik vesmíru, ale je otázne, či ho niekedy budeme vedieť vysvetliť. Názor, že v časticiach existujú celé vesmíry alebo že častice disponujú vedomím, nemá vedecký základ, rovnako ako hypotéza, že náš vesmír je počítačová simulácia. Na druhej strane je ťažké úplne vylúčiť myšlienku, že samotný vesmír disponuje vedomím.Podľa Sabine Hossenfelderovej nie je náhoda, že termínmi kvantové previazanie a energia vákua radi operujú liečitelia, médiá a predavači zaručených liekov na všetky choroby sveta. Kým nemáte doktorát z fyziky, len ťažko odlíšite jednu hatlaninu od druhej. Sabine Hossenfelder sa v tejto pútavej knihe, ktorá človeka núti k zamysleniu, zaoberá najväčšími otázkami života: Existuje ešte minulosť? Dokážu častice myslieť? Bol vesmír stvorený pre nás? Vylúčila fyzika slobodnú vôľu? Dospejeme niekedy k teórii všetkého? Autorka objasňuje, ako ďaleko sú fyzici na ceste k zodpovedaniu týchto otázok, kde sú súčasné limity vedy a aké otázky môžu ostať navždy nezodpovedané. Jej kniha ponúka zrozumiteľný a zároveň zábavný pohľad na niektoré z najťažších hádaniek, aké existujú, a poskytne čitateľom solídny prehľad o tom, čo vieme – a čo nevieme.Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Sabine Hossenfelder je nemecká spisovateľka a teoretická fyzička, ktorá sa venuje problematike kvantovej gravitácie. Magisterské štúdium ukončila vo Frankfurte nad Mohanom, kde v roku 2003 získala aj doktorát z fyziky. Svojimi článkami prispieva do časopisov Forbes, New Scientist, Nature Physics či Physics Today. Na svojom youtubovom kanáli s názvom Science without the Gobbledygook sa venuje popularizácii vedy, najmä fyziky. 

Sila rozumu opäť dostupná! Bestseller knižnej edície Denníka N je ďalším príspevkom Denníka N k rozvoju kritického myslenia. Kniha šachového veľmajstra Jána Markoša. Sila rozumu v bláznivej dobe ponúka na viac ako dvestopäťdesiatich stranách odpovede na množstvo otázok týkajúcich sa kritického myslenia, ale aj hutný súhrn nápadov a stratégií, ako ho využívať v každodennom živote. Akými trikmi sa dá do slov prepašovať podprahová reklama? Nakoľko sa slovník Zomri odlišuje od slovníka Mariana Kotlebu? Čo je deepfake? Ako rozoznať logicky chybný argument?Vďaka množstvu ukážok, statusov a príkladov zo súčasnej slovenskej spoločnosti môže byť praktickou pomôckou pri jeho výučbe. Ján Markoš je vzdelaním filozof a teológ a profesiou šachový veľmajster. Jeho široký záber a schopnosť ísť do hĺbky umožňuje v knihe podnetné exkurzy do oblastí vedy, náboženstva aj umenia.Vypočujte si ukážky z knihy: Tri vyprázdnené slová, Mimo pravdy a lži (O vyjadreniach, ktoré nie sú výrokmi), Výroba klamstiev: Lacno a na mieru, Racionalita má monopol na pravdu, Kotvenie (Anchoring) O autorovi:Ján Markoš (*1985)Je spisovateľom a lektorom kritického myslenia. Vyštudoval filozofiu a evanjelickú teológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Učil na strednej škole, v rokoch 2013 – 2016 viedol Sokratov inštitút, doplnkové vzdelávanie pre nadaných vysokoškolákov. Jeho manuál kritického myslenia Sila rozumu v bláznivej dobe sa v roku 2019 stal na Slovensku bestsellerom. V roku 2020 mu vyšla o etických dilemách kniha s názvom Medzi dobrom a zlom a v roku 2021 kniha Bližšie k sebe s podtitulom Hľadanie ľudskosti v dobe médií, technológií a vedy a v roku 2025 kniha Svetlá v hmle s podtitulom Eseje o nádeji pre Slovensko.  Ján Markoš je tiež šachovým veľmajstrom, trénerom a autorom. Jeho kniha Pod hladinou: 33 kapitol o tajomstvách šachu získala v roku 2018 od Anglickej šachovej federácie prestížne ocenenie Book of the Year Award. V roku 2020 napísal spoločne s najlepším českým šachistom Davidom Navarom knihu Tajná přísada. „O kritickom myslení sa dá písať veľa (až priveľa), a predsa sa človek nedozvie nič nové. A potom príde Jano Markoš, pozbiera kamienky roztrúsených postrehov a informácií, pridánové, pospája ich do mozaiky, poprepája novými súvislosťami a vzájomnými koreláciami, až dostaneme obraz sveta, z ktorého mrazí. Myslela som si, že kniha je hlavne pre tých, čo nerozumejú, čo ľahko naletia konšpiráciám a klamstvám, pre „tých druhých“. Ale bol to hlúpy omyl – kniha je mimoriadne dôležitá pre všetkých, pre nás, pretože my sme (aj) tí druhí. Naučí mnohé, na začiatok najmä to, že sa musíme naučiť myslieť pomaly. Myslenie je ťažké, komplikované, namáhavé. Myslene bolí. Nemyslenie bolí tiež. Ostatných. Tak čítajte a myslite.“Eva Kováčechová, právnička „Je veľmi dôležité, že v osobnom rozvoji sa presúva pozornosť z vedomostí a zo zručností na cibrenie myslenia samotného. Považujem rozvoj kritického myslenia za kľúčový prvok tohto trendu a veľmi oceňujem, že aj na Slovensku k téme vychádza takáto kvalitná kniha.“ Martin Burgr, Akadémia kritického myslenia „Niektoré knihy stačí len prelistovať, iné aj prečítať, ale sú aj také, ktoré treba poriadne prežuť a stráviť. Sila rozumu v bláznivej dobe je presne tou knihou, nad ktorou sa oplatí stráviť čas, lebo v nej na jednom mieste nájdete to, čo by ste inak museli prácne dolovať z mnohých zdrojov. Ján Markoš napísal knihu, ktorá si zaslúži, aby ste si ju poriadne vychutnali, lebo v dnešnej bláznivej dobe padne každému na úžitok.“Marián Leško, komentátor