Bývalý nacistický dôstojník Maximilian Aue sa po druhej svetovej vojne stáva príslušníkom strednej triedy a riaditeľom továrne vo Francúzsku. Intelektuál so záujmom o filozofiu, literatúru a klasickú hudbu je však chladnokrvný vrah a dokonalý byrokrat. V jeho fiktívnych memoároch sa očami kultivovaného, no odsúdeniahodného muža vraciame k vojnovým hrôzam, ktoré vyústili do obludnej nacistickej genocídy Židov.Aue, človek bez svedomia, sa ako administratívny pracovník nacistickej mašinérie podieľa nielen na likvidácii židovského obyvateľstva, ale aj na perzekúcii všetkých nepohodlných etnických, náboženských a politických skupín v Európe. Vo svojich spomienkach sa vracia k postavám ako Eichmann, Himmler, Göring, Speer, Heydrich, Höss a dokonca aj k samotnému Hitlerovi, ale aj do vojnového Berlína či do zákopov v Stalingrade. V neposlednom rade sa dostávame aj na klaustrofobické miesta plynových komôr v koncentračných táboroch, ktoré Nemci vytvorili na účely masového vyvražďovania, aké nemá v dejinách sveta obdobu.Láskavé bohyne, historická fikcia založená na skutočných udalostiach, sú náročný a sugestívny román, ktorý nastavuje zrkadlo ľudstvu a stavia pred čitateľa mnoho nepríjemných otázok a morálnych dilem. Autor vychádza z Aischylovej tragédie, pričom celý román je presiaknutý symbolickým odkazom konfliktu medzi dobrom a zlom. Kniha už krátko po svojom vydaní vyvolala nesmierny čitateľský rozruch a mnohí recenzenti, ale aj akademici označujú Littellov monumentálny epos za jeden z najvýznamnejších literárnych počinov vôbec. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Knihu preložil Alexander Halvoník.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Jonathan Littell (1967) sa narodil v New Yorku, no v detstve odišiel s rodičmi do Francúzska. V roku 1989 získal bakalársky titul z Yalovej univerzity. Nasledujúcich sedem rokov sa zúčastňoval na rozličných humanitárnych akciách vo vojnových krajinách, najmä v Bosne a Hercegovine, Čečensku či v Afganistane. V roku 2001 ukončil svoju humanitárnu činnosť a začal sa venovať literatúre. Jeho román Láskavé bohyne získal Goncourtovu cenu a Veľkú cenu za román Francúzskej akadémie za rok 2006 a dodnes sa označuje za literárnu udalosť storočia.Napísali o knihe:„Majstrovské dielo svetovej úrovne, ktoré je originálne, brutálne a silné. Prečítal som ho na jeden dych, až taký živý a desivý bol obraz nacistického Nemecka a holokaustu... Littell je génius – ako historik, aj ako spisovateľ, ktorý napísal mimoriadne ambiciózny a fascinujúci román.“ - Michael Korda, Daily Beast „Intenzita a jasnosť, s akou Littell vykresľuje fyzickú realitu vojny a masového vraždenia, je ohromujúca. Láskavé bohyne sú nepochybne dielom úžasne nadaného spisovateľa.“  - Time„Ide o rozsiahle fiktívne skúmanie banality každodenného zla, o ktorom rozpráva nacistický dôstojník... Záver tohto románu je skutočným dielom majstra. Taká je celá kniha – dlhá, no bez jediného zbytočného slova.“ - Kirkus„Fantastická kniha, ku ktorej sa čitatelia a akademici budú vracať celé desaťročia.“ - Antony Beevor, Times

Nevšedný a napínavý príbeh o budúcnosti demokracie, ktorý objasňuje jeden z najdôležitejších zápasov dnešnej doby: o budúcnosť slobody a porážku autokratických režimov. Ekonóm a bývalý politik Moisés Naím prináša nevšedný a naliehavý pohľad do budúcnosti demokracie a zároveň objasňuje jeden z najdôležitejších konfliktov dnešných čias: ako zachovať slobodu a demokraciu vs. ako ovládnuť a poraziť autokratov, ktorí sa vynárajú v každej krajine ako huby po daždi. V knihe Pomsta moci vysvetľuje politické trendy, podmienky, technológie a typ správania, ktoré prispievajú ku koncentrácii moci a k rozličným politickým a ideovým rozporom. Sústreďuje sa najmä na tri P – populizmus, polarizáciu a postpravdivosť. Ide o nástroje, ktoré sa v politike vyskytujú odjakživa, no súčasní politici ich kombinujú novým a ešte desivejším spôsobom, aby podkopali zásady demokracie. Ašpirujúci autokrati majú totiž k dispozícii aj nové možnosti a nové nástroje, ktorými sa dožadujú neobmedzenej moci. V spojení s novými technológiami a spoločenskými trendmi však nadobúdajú oveľa väčšiu silu. Pomsta moci je plná kontroverzných postáv a strhujúcich príbehov o nástupe k moci, ale aj názorných príkladov trikov a taktík proti tým, ktorí sa snažia autoritársku moc oslabiť. Vďaka prístupu k najaktuálnejším informáciám a poznatkom v spoločenskovednom výskume Naím odhaľuje opakujúci sa vzorec stratégií na upevnenie moci, a to aj v krajinách s výrazne protikladným politickým, ekonomickým a sociálnym pozadím. Zároveň ponúka zamyslenie nad tým, čo možno urobiť pre to, aby znovu zvíťazili sloboda a demokracia. Výsledky boja o moc totiž v závere určia, či sa v budúcnosti uberieme demokratickou alebo autokratickou cestou.Knihu preložil Peter Tkačenko. Prečítajte si ukážku z knihy.Moisés Naím je juhoamerický ekonóm, bývalý politik, novinár a spisovateľ, ktorý sa venuje predovšetkým téme diktátorských a autokratických režimov. V roku 2011 získal prestížnu novinársku cenu Ortega y Gasset a v rokoch 2014 až 2017 bol zaradený medzi 100 najvplyvnejších politických mysliteľov súčasnosti. V roku 2020 bol vymenovaný za čestného člena venezuelskej Národnej akadémie ekonomických vied.* * *„Pomsta moci mi znovu pripomenula, prečo považujem Moisésa Naíma za jedného z najoriginálnejších politických mysliteľov súčasnosti. Táto strhujúca  kniha skúma protichodné trendy a konflikty, ktoré utvárajú politickú moc a vysvetľuje, že naša budúcnosť závisí od toho, ako sa vyriešia.“ - Madeleine Albright, bývalá americká ministerka zahraničných vecí„To, čo túto knihu odlišuje od iných, je obrovské množstvo faktov a dát o tom, aký posun zaznamenala politická scéna za ostatných dvadsať rokov smerom k autoritárskym lídrom, či už ide o typického diktátora ako Kim Čong-un alebo ruského prezidenta Putina, ktorý bol zvolený v simulovaných voľbách.“ - Kirkus

Bežecká encyklopédia od jedného z najlepších slovenských bežcov, aktívneho atléta, novinára a fotografa v jednej osobe a športového editora Denníka N Petra Kováča. Vo výbere jeho textov nájdete rady ako začať s behaním, ako sa vyhnúť zraneniam, ako sa stravovať, či ako sa pripraviť na maratón, no tiež aj príbehy svetových bežcov, ich bežecké stratégie a vplyv na politiku. Peter vychádza zo svojich skúseností úspešného športovca ale aj reportéra, ktorý len prednedávnom navštívil keňských bežcov, prečítal desiatky štúdií a urobil množstvo rozhovorov s výživovými poradcami, trénermi či psychológmi. Vie preto vysvetliť napríklad to, ako je možné, že človek uštve antilopu a aké poznanie si z toho môže zobrať rekreačný bežec, prečo je dobré strečovať a ako sa dá zvládnuť extrémne ťažký maratón. Ako súčasný beh ovplyvnili nové technológie a prečo sú v behu dobrí práve obyvatelia Kene? Môže byť vegán vrcholovým športovcom a čo je to laktát?Knihu dopĺňajú krásne fotografie z terénu, ktoré vyfotografoval Peter za asistencie svojho brata - dvojčaťa a rovnako úspešného bežca Michala.Vypočujte si rozhovor s Petrom Kováčom."Peter Kováč je majstrom republiky v behu na 1500 metrov, čo z neho robí atletického suveréna. Lenže rovnako suverénne ako svojim nohám vládne aj jazyku: jeho kniha o behaní je napísaná s ľahkosťou zrelého autora, ktorý dokáže vlastné pútavé zážitky prepojiť s teóriou do harmonického a príjemne čítavého celku.Reportáže z Kene, kde behal s miestnymi atlétmi, sa striedajú s poučnými kapitolami o tom, čo by mali bežci jesť, či je dobré behať aj nalačno, ako sa vyhýbať zraneniam, ako správne trénovať intervaly alebo ako sa môže nebežec pripraviť za štyri mesiace na polmaratón. Prehľady najnovších znalostí o ľudskom tele, ktoré funguje niekedy prekvapivo v rozpore s našou intuíciou a v iných prípadoch, naopak, v súlade s ňou, sa striedajú s príťažlivo napísanými príbehmi jedinečných bežcov. Čitateľ, ktorý chce zlepšovať svoj bežecký výkon, tu nájde veľké množstvo dobrých rád, ale predovšetkým sa dozvie, že menej je často viac: pri behu nemáte trpieť a padať od únavy. Zlepšíte sa, keď budete svoje telo šetriť. Keď som pred 50 rokmi začínal behať, väčšinu toho, čo obsahuje táto kniha, sme ja ani moji bežeckí kolegovia nevedeli. Mnohokrát som pri jej čítaní myslel na to, o koľko som mohol byť rýchlejší, keby som sa k nej nejakým zázrakom v časovej slučke dostal už vtedy. Ale radosť z čítania tejto knihy nepochádza len z údivu nad bohatstvom súčasných znalostí o behu a o našom tele. Pochádza aj zo zážitku, ktorý poskytuje literárny žáner osobného príbehu skĺbeného s nadhľadom autora, ktorému môžete úplne dôverovať.Športovci si tajomstvá svojich úspechov často žiarlivo strážia. Peter Kováč však využil svoj bežecký aj literárny talent na to, aby tajomstvá, na ktoré on sám aj svetová veda prišli, nezištne odovzdal nám všetkým."    - Martin M. Šimečka Peter Kováč (1991) S atletikou začal v roku 2007 paralelne so začiatkom štúdia na gymnáziu v rodnom Žiari nad Hronom. O desať rokov neskôr začal trénovať pod vedením Štefana Mereša, získal desať titulov majstra Slovenska a v behu na 1500 metrov je súčasťou slovenskej reprezentácie.V Denníku N začal pracovať v roku 2015 ako webový editor a redaktor športu, o rok neskôr úspešne ukončil štúdium žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Interným reportérom Denníka N sa stal v októbri 2020, v periodiku je autorom pravidelnej bežeckej rubriky Výklus. Živí sa aj ako fotograf.

Česká verze úspěšné knihy Umenie blízkosti. Osamělost je, když žijeme vedle sebe, ale každý ve svém světě. Mnoho lidí si sedá každý den po mnoho let k jednomu stolu s člověkem, kterého vlastně neznají, nevědí, co prožívá, neznají jeho vnitřní svět. V takovém vztahu oba cítí prázdnotu a nenaplněnost. Co způsobuje, že se ve vztahu cítíme osamělí? Co dělat, když se ze vztahu vytratila intimita? Jak a kdy mluvit s partnerem o nepříjemných věcech a k čemu je dobrý nezávazný rozhovor? Jaký je rozdíl mezi zamilovaností a zralou partnerskou láskou? Jakou roli hraje v partnerství sebestřednost, manipulace nebo vztahy s rodiči? A je pravda, že díky konfliktům naše vztahy vzkvétají? Psycholog a párový terapeut Jan Hrustič má za sebou více než čtyřicetiletou praxi a tisíce párů, kterým pomohl najít ces k sobě nebo se přátelsky rozejít. V rozhovoru se spisovatelkou a editorkou knižné edice slovenského Denníku N Monikou Kompaníkovou hovoří o tom, jak budovat hluboké a blízké vztahy, které vydrží. Tvrdí, že krásného vztahu lze dosáhnout a udržet ho racionálně, jen je třeba kultivované chování, které má jasná kritéria a pravidla - a ta se lze naučit. V druhé části knihy Jan Hrustič vypráví také o sobě, o svém dětství na vesnici v rusínské rodině, o své cestě k psychologii a mystice. Sám prošel velkou osobní proměnou díky psychoterapii a praxi s vězni či handicapovanými mladými lidmi, a tak jeho rady vycházejí nejen z teorie, ale hlavně z dlouholeté praxe. Knihu přeložil Miroslav Zelinský. Ukázka: Je len málo mužov, ktorým nezávislosť žien imponuje.Ukázka: Mnohí ľudia si v sebe od detstva nesú predstavu, že sú mizerní, zlí, nanič.Ján Hrustič (1951) Vystudoval všeobecnou psychologii se specializací na poradenskou psychologii na Filozofické fakultě Univerzity Komenského. Absolvoval několik sociálně ‐psychologických psychoterapeutických tréninků včetně devítiletého psychoterapeutického tréninku v gestalt terapii organizovaného institutem Metanoie v Londýně. Posledních více než dvacet let poskytoval rodinné a partnerské poradenství v centru poradensko‐psychologických služeb, které se přetransformovalo na referát poradensko‐psychologických služeb, kde pracoval až do důchodu (2019). Aktuálně se ještě stále, i když velmi omezeně, věnuje rodinnému a partnerskému poradenství. Napsal knihu Od osamělosti k blízkému vztahu v partnerství (2015). Monika Kompaníková (1979) Studovala grafiku a malbu na VŠVU v Bratislavě, ale posledních dvacet let se věnuje především literatuře. Pracovala v knihkupectví Artforum a dlouhodobě spolupracuje s neziskovým sektorem i Slovenskou národní galerií. Je autorkou pěti knih pro dospělé a pěti knih pro děti, včetně románu Pátá loď, který byl v roce 2011 oceněn cenou Anasoft litera a byl zfilmovaný, a knihy pro děti Hlubokomořské pohádky. Sedm let pracovala v knihkupectví Artforum v Bratislavě, založila a jako šéfredaktorka vedla literární noviny Čo čítať? a portál medziknihami.sk. Jako spoluautorka písňových textů působí v hudebním uskupení Toddler Punk, píše hudební texty a od roku 2019 je editorkou knižní edice Deníku N.

Keď sa koncom sedemdesiatych rokov zjavil v Bratislave mladý francúzsky intelektuál Etienne Cornevin, ktorý prišiel na Slovensko pomôcť nášmu školstvu šíriť a kultivovať výučbu francúzštiny, sotvakto tušil, že sa čoskoro výrazne zapojí do slovenského i českého výtvarného života. Presnejšie, do jeho neoficiálnej scény. Biografia Alexandra Balogha, blízkeho priateľa Etienna Cornevina, prináša pútavý príbeh človeka, ktorý sa podľa vlastných slov usiloval byť nielen filozofom, ale i teoretikom, historikom a kritikom výtvarného umenia, literárnym kritikom, básnikom, umelcom, humoristom, kurátorom, filmárom a vydavateľom. A tiež, ako zvykol s úsmevom vravieť, aj odborníkom na nedefinovateľné disciplíny. Už dávno vieme, že sa o to nielen usiloval, ale tým všetkým asi aj bol. Obraz Etienna Cornevina doplnili archívnymi fotografiami Eva Cisárová-Mináriková, Ladislav Čarný, Xénia Hoffmeisterová, Peter Procházka, Gabriela Albrecht Žiaková, rodina Filovcov a Marián Mudroch.Prečítajte si ukážku z knihy. Etienne Cornevin (26. júl 1950, Kamerun – 2. máj 2016, Châteauroux, Francúzsko) vyštudoval na Sorbonne filozofiu, no rovnako mal rád výtvarné umenie, a tak na jednej z parížskych univerzít prednášal teóriu a dejiny umenia. Skutočnosť, že témou jeho okolo 1200-stranovej habilitačnej práce na Université Paris Nanterre v roku 1989 boli osobnosti a estetika súčasného umenia v Československu, príliš neprekvapuje, veď v rokoch 1976 až 1988 žil na Slovensku. Najskôr v Prešove a potom desať rokov v Bratislave. O autorovi: Alexander Balogh (1946) po absolvovaní štúdia chémie pôsobil ako výskumný pracovník a pedagóg na Lekárskej fakulte UK. Neskôr pracoval v niekoľkých médiách a reklamnej agentúre, od roku 1993 do konca roku 2014 pôsobil v denníku SME, od roku 2015 je redaktorom kultúry Denníka N. Je autorom knihy Ján Langoš. Strážca pamäti (Cena Dominika Tatarku 2016), svojimi textami je zastúpený vo viacerých kolektívnych publikáciách a zborníkoch.

Aké sú skutočné právomoci prezidenta? Ako ich využívali doterajšie hlavy štátu? Čo hrozí, ak by sa niekto pokúsil úrad uniesť a využiť ho na razenie vlastnej vízie Slovenska? Radoslav Procházka strieda analýzu ústavného textu s príhodami zo slovenského politického života, ale ajdávnejšej histórie a pripomína, o čo všetko ide pri prezidentských voľbách. Prečítajte si viac: Prezidenta si nevyberáme podľa toho, čo môže naozaj spraviť, vyberáme si kráľa alebo kráľovnú  Vydali sme aj Rozhádzaná republika: 25 rokov slovenského ústavného neporiadku

Kniha Stredoeurópan vychádza rok po náhlej smrti publicistu Petra Morvaya. Dôvodom nie je len uctenie jeho pamiatky, ale aj nadčasovosť textov, ktoré písal pre stredoeurópske médiá. Hoci bol jeho záber širší, v knihe nájdete výber reportáží a publicistických textov o strednej Európe. Mal k nej veľmi osobný vzťah a aj preto jej rozumel ako málokto. Keď písal pre maďarské publikum, snažil sa mu vysvetliť, prečo na Slovensku vnímame niektoré veci inak. Vo výbere reportáží pre českých čitateľov zas opisuje maďarskú porevolučnú transformáciu, ktorá sa podobá na tú našu. No a Slovensku poskytoval hlboké vedomosti o týchto krajinách, ako i o nás samých. Vo výbere nájdete rozhovor s Václavom Havlom z roku 1995, príbeh Georga Sorosa a zvláštneho vzťahu Maďarov k nemu, portrét Pétera Esterházyho, reportáž o tom ako Orbán rozširuje svoj vplyv na juh Slovenska a ako pomaly umiera rieka Tisa, či príbeh známeho maďarského „lupiča s whisky“ Attilu Ambrusa.Všetky texty pritom spája Petrovo presvedčenie, že k sebe napriek rozdielom musíme hľadať spoločnú cestu založenú na porozumení a tolerancii.„Pred rokom Peter Morvay zomrel. Jeho texty, tie, ktoré som tak rád čítal a vlastne nás zoznámili, však zostávajú a má zmysel ich čítať aj s odstupom času. Zaznamenal v nich divokú minulosť aj prítomnosť strednej Európy. Mal dar vidieť a rozumieť susedom. A keďže žil v troch krajinách, videl a chápal susedov na tri spôsoby.“Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N„Tváriť sa, že máme všetci rovnaké názory na historické udalosti a prechovávame k nim rovnaké pocity, by bolo pokrytectvo. Právo existovať vedľa seba majú aj protikladné pohľady. S jednou podmienkou - rozdielne historické hodnotenia nemôžu byť podkladom aktuálnych politických požiadaviek. Od tých sa musia politici oboch strán vždy rozhodne dištancovať.“P. Morvay, február 2004„Žiadna spoločnosť sa nedokáže vyrovnať so svojou minulosťou, ak politicky motivovanú zbabelú vraždu nebude nazývať vraždou a bude sa ju snažiť pomocou nejakých právnych kľučiek či falšovania histórie bagatelizovať. A žiadna spoločnosť sa nedokáže ubrániť totalitným praktikám, ak nepochopí, ako fungujú a akí ľudia ich šíria alebo im slúžia.“P. Morvay, september 2008Peter Morvay (1968 –2020) bol slovenský novinár a politický komentátor. Venoval sa naj­mä česko-slovensko-maďarským vzťahom, maďarskej menšine na Slovensku a politickému dianiu v Maďarsku. Vysokoškol­ské štúdium absolvoval v Prahe, kde po Nežnej revolúcii os­tal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí ako odborník na Maďarsko. Neskôr sa presťahoval do Szegedu v Maďarsku a potom do Bratislavy. V médiách začal publikovať na konci roku 1989. Od roku 2003 do roku 2014 pracoval v denníku SME, najprv ako redaktor zahraničnej rubriky, neskôr ako ko­mentátor. V roku 2015 bol spoluzakladateľom Denníka N, kde pôsobil až do svojej náhlej smrti v roku 2020. Pravidelne pub­likoval aj v médiách v Česku a v Maďarsku.Ukážka9. 8. 1999 Respekt Robin Hood transformáciePred mesiacom využil najznámejší lupič Maďarska nepo­zornosť strážcov a počas svojej pravidelnej prechádzky po väzenskom dvore utiekol. Svižne preliezol štvormetrový múr, dostal sa do jednej z kancelárií, tam zviazal predlžovačky a tele­fónne káble a cez nezamrežované okno väznicu opustil. Polícii trvalo pol dňa, kým uzavrela všetky výjazdy z hlavného mesta. Odvtedy po utečencovi neúspešne pátra. Nejde tu iba o príbeh lupiča. Celý prípad poukazuje aj na to, ako sa môžu pozerať na svojich Robinov Hoodov občania postkomunistickej Európy. Keď zlyhá parťák Dnes tridsaťdvaročný Attila Ambrus začínal ako brankár jed­ného z mála maďarských profesionálnych hokejových tímov. Počuli ste niekedy o maďarskom hokeji? Veľmi to asi nevyná­šalo. Ambrus, túžiaci po živote na vysokej nohe, hľadal možnosť, ako si privyrobiť. V januári 1993 začal s pištoľou v ruke prepa­dávať bankové pobočky, poštové úrady a cestovky v Budapeš­ti. Postupne navštívil 27 miest a nazhromaždil lup v hodnote 142 miliónov forintov (približne 22 miliónov korún). Väčšinu akcií absolvoval sám, ale pred časom podľahol pre­hováraniu svojho mladšieho kolegu-hokejistu Gábora Orbána a pribral ho. Nemal to veru robiť. Posledné prepadnutie sa uskutočnilo tento rok 15. januára a veľmi sa nevydarilo. Am­brus vraj bol postupom času pri akciách čoraz hrubší a na zastrašenie občas vystrelil do vzduchu z pištole. Jeden taký výstrel počul majiteľ susedného obchodu a zavolal políciu. Ambrus s korisťou 18 miliónov forintov stačil zmiznúť, ale Orbána polícia chytila.Ako sa Ambrus neskôr v jednom rozhovore posťažoval, do­lapený člen dvojice mal podľa dohody pre podobné prípady odolávať výsluchu aspoň tri hodiny, kým prezradí totožnosť svojho parťáka. Ten druhý by tak získal čas potrebný na opus­tenie Maďarska. Ambrus sa aj po neúspechu urýchlene vydal k rumunským hraniciam. Sám pochádzal z maďarskej menši­ny v Rumunsku a niekde v divokých sedmohradských horách chcel prečkať čas, kým po ňom bude najväčšia zhánka. Orbán však po zatknutí všetko okamžite vyklopil. Ambrus navyše nedokázal odísť bez svojho psa, pre ktorého sa vrátil domov, cestou ešte natankoval a kúpil si fľašu škótskej. Sprá­vu o jeho úteku dostali colníci na hraničnom priechode štvrť hodiny predtým, než k nim Ambrus dorazil. Našli u neho štyri pištole.

Ako si poradiť s úzkosťami či depresiami?Ako sa spamätať z rozchodu? Aký význam pre výber partnera má vzťahová väzba? Psychoterapeutka a hviezda sociálnych sietí Dr. Annie Zimmerman sa každý deň stretáva s klientmi, ktorí zápasia so životom. Sú odhodlaní urobiť nejaké zmeny, ale uviazli vo fáze otázok: Prečo sa neviem vymaniť zo zlého vzťahu? Prečo som stratila nervy? Čo sa so mnou deje? Takto sa veci majú: nič s nimi nie je v neporiadku, len si kladú nesprávne otázky. V knihe Terapia do vrecka vám Annie Zimmerman ukáže, že ak pochopíte, ako vás formujú rané zážitky a skúsenosti, dokážete postupne odhaliť aj to, čo vás v dospelosti brzdí. Či už riešite partnerské konflikty, negatívny vzťah k sebe samému, úzkosť, depresiu či akýkoľvek iný emocionálny problém, táto kniha vám umožní ponoriť sa do minulosti a začať riešiť svoje aktuálne problémy. Nie ste na to sami. Vďaka autorkiným nápadom a jednoduchým cvičeniam vám táto psychologická príručka poskytne potrebné nástroje, aby ste v živote našli viac trpezlivosti, odolnosti a radosti. Knihu preložila Sára Moyzesová.Prečítajte si ukážku z knihy.Annie Zimmerman, PhD., je psychoterapeutka, spisovateľka a akademička. V roku 2021 si založila konto na TikToku a Instagrame (@your_pocket_therapist) a začala zverejňovať svoje postrehy z klinickej praxe. Získala množstvo nadšených fanúšikov, ktorí sa na ňu obracajú, aby im poradila vo všetkom, počnúc vzťahovou väzbou a prácou so svojím vnútorným dieťaťom až po prijatie vlastného tela.Napísali o knihe:„Vďaka múdrosti, empatii a praktickým tipom slúži kniha Annie Zimmermanovej ako zbierka nástrojov na prekonanie toxických návykov a získanie životnej radosti.“ – Women´s World Book Club„Kniha Terapia do vrecka je prvotriedna psychologická príručka, ktorá vám pomôže lepšie porozumieť sebe aj svojim vzťahom. Je pre každého, kto chce posilniť vzťah k sebe alebo prehĺbiť väzby s druhými ľuďmi.“ – Dr. Nicole LePera, spisovateľka„Terapia do vrecka je užitočný a praktický sprievodca na ceste k pochopeniu svojich emócií, zlepšenie medziľudských vzťahov a odstránenie obmedzujúcich presvedčení o sebe a o druhých.“ –  Mo Gawdat, spisovateľ